Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Zapadajú priestupky extrémizmu do systému právneho poriadku Slovenskej republiky? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    10.11.2016JUDr. Peter Sepeši
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    V tomto príspevku sa chceme pokúsiť odborne a pritom zrozumiteľne zamyslieť nad zmyslom existencie právneho inštitútu "priestupky extrémizmu" v systéme právneho poriadku SR, nad tým, aké by mohlo mať dôsledky jeho vypustenie z právneho poriadku SR a tiež, ako by bolo možné zefektívniť systematiku právnej úpravy deliktov extrémizmu ako spoločensky nežiadaného správania fyzickej osoby

    Mimoriadnu pozornosť si takéto zdánlivo "neškodné" prejavy zaslúžia už od ich prvej identifikcácie najmä preto, lebo majú silný potenciál rásť a rozvíjať sa do závažných foriem protispoločenskej činnosti, ktoré sa významne dotýkajú základov demokratického právneho štátu vrátane hodnôt chránených Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, Chartou základných práv Európskej únie i Ústavou Slovenskej republiky a jej právnym poriadkom.

    Kedy a ako sa dostali do právneho poriadku SR priestupky extrémizmu?

    Priestupky extrémizmu sa stali súčasťou právneho poriadku SR po vecnej diskusii v odborných komisiách MEKO (medzirezortná pracovná skupina odborníkov zameraná na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu) prijatím zákona č. 1/2014 Z.z. po organizovaní verejných športových podujatí bol s účinnosťou od 1.2.2014 Z.z. novelizovaný aj Priestupkový zákon, do ktorého bolo doplnené nové nové ustanovenie § 47a obsahujúce skutkové podstaty priestupkov extrémizmu obsahovo korešpondujúce s trestnými činmi extrémizmu podľa § v nasledovnom znení:

    § 47a - Priestupky extrémizmu

    (1) Priestupku extrémizmu sa dopustí ten, kto

    a) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové,zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

    b) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové,zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,

    c) dopustí sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania."

    Zákon č. 1/2014 Z. z. doplňujúci do § 47a Priestupkového zákona priestupky extrémizmu bol schválený 4. decembra 2014 hlasmi 115 poslancov Národnej rady SR, 25 sa zdržalo hlasovania, nik nebol proti. 

    Ako bola odôvodnená spoločenská potreba doplniť priestupky extrémizmu do právneho poriadku SR?

    Dôvody doplnenia ustanovenia § 47a do Priestupkového zákona uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy boli nasledovné: 

    "Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spôsob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu.

    Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protiprávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaženie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného charakteru (po predchádzajúcom priestupkovom konaní a postihnutí páchateľa) bude v rámci prípadného trestného konania (vyšetrovania) uľahčené preukazovanie subjektívnej stránky – pri trestnom čine musí byť preukázaný minimálne nepriamy úmysel.

    Zavedením priestupkov extrémizmu sa vytvorí základ na presnejší prehľad o osobách dopúšťajúcich sa tohto druhu protiprávneho konania, nakoľko pri uznaní viny a postihu za tento druh priestupku, bude tento evidovaný osobitne ako priestupok extrémizmu, a nie ako v súčasnosti, kedy sú niektoré konania postihnuté ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, niektoré ako priestupky proti verejnému poriadku a niektoré nie sú postihované vôbec.

    Ako priestupok extrémizmu nebudú posudzované prípady použitia písomného, grafického, obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového vyhotovenia textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, na verejnom kultúrnom podujatí, pri výkone povolania, zamestnania alebo pri vykonávaní inej činnosti takým spôsobom, ktorý neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti. Tu sa bude jednať najmä historické/dobové oblečenie alebo kostýmy využívané pri kultúrnych podujatiach, modelárske súťaže, edukačné výstavy a pod., ktorých cieľom nie je podpora názorov alebo ideológií, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd."

    Otvorená diskusia o opodstatnenosti existencie priestupkov extrémizmu v Priestupkovom zákone. 

    Dnes keď uplynulo cca 2 a pol roka od zavedenia novej skutkovej podstaty priestupku extrémizmu do § 47a Priestupkového zákona bola otvorená diskusia o opodstatnenosti existencie tohto inštitútu v systematike právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvody sú celkom legitímne. Po doplnení tejto skutkovej podstaty údajne klesol počet trestných stíhaní i odsúdení za trestné činy extrémizmu.

    To, čo je vnímané ako problém, ktorý je treba pokúsiť sa riešiť je, že okolo nás vo verejnom priestore - na verejných zhromaždeniach, verejných športových podujatiach, verejných kultúrnych podujatiach ale aj inde na verejnosti vrátane verejného priestoru internetu - verejne prístupných internetových stránok či verejných profilov na facebooku, sa stretávame s oveľa väčším počtom extrémistických prejavov ako vykazujú policajné či trestné štatistiky.

    V čom môže byť problém a ako je ho možné riešiť?  

    Predtým, ako sa pokúsime riešiť problém nízkej efektivity preverovania, vyšetrovania a preukazovania deliktov extrémizmu zmenou legislatívy, položme si základnú otázku: Je tento neuspokojivý stav problémom nedostatočnej legislatívy alebo jej nedostatočnej aplikácie v praxi. 

    V čom by ešte mohla pomôcť legislatíva? 

    Máme dosť dát a poiznatkov od expertov na to, aby sme znovu zasahovali d msystému legislatívnou zmenou?

    Alebo len ďfalšou legislatívnou zmenou chceme deklarovať, že vieme o probléme chceme ho riešiť a to .

    Ak sa v trestnom konaní nepreukáže úmyselné zavinenie?

    Príručka v elektronickej podobe pre prokurátorov.

    Štatistika deliktov extrémizmu sa zhorší. 

    Zverejnený na verejnom profile  Facebooku = verejne.

    Zásadne nesúhlasíme s vypustením § 47a obsahujúceho právnu úpravu priestupku extrémizmu, nakoľko považujeme za systematické, aby v rámci systému právnej kvalifikácie a postihu deliktov verejnoprávnej povahy existoval vo vzťahu ku každému prečinu korešpondujúci priestupok. Uvedené je dôležité, aj vzhľadom na existenciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý umožňuje prekvalifikovať prečin, ktorého závažnosť je nepatrná na priestupok.

    Ak by priestupok extrémizmu v slovenskej právnej úprave neexistoval, v prípadoch mnohých protiprávnych konaní by sa vyšetrovateľ a prokurátor museli rozhodovať medzi beztrestnosťou páchateľa (keďže priestupok by neexistoval) alebo trestným postihom za prečin, ktorý sa v mnohých prípadoch môže javiť ako neprimerane prísny, obzvlášť, ak sa protiprávneho konania, ktoré napĺňa formálne znaky prečinu, dopustí mladistvý páchateľ. Pri pôsobení orgánov verejne moci na mladistvého má prevažovať preventívne a výchovné pôsobenie nad represiou, čo je premietnuté aj do § 95 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá, t. j. hranica trestnosti je postavená vyššie ako pri dospelom páchateľovi aj preto, aby nedochádzalo ku kriminalizácii (zápisu do registra trestov) maloletých osôb pri prečinoch malej závažnosti.

    Je paradoxné, že v odôvodnení návrhu Prezídia Policajného zboru sa k vypusteniu § 47a z Priestupkového zákona na jednej strane uvádza zámer uplatňovať nulovú toleranciu pri akýchkoľvek prejavoch extrémizmu, pričom zároveň na strane druhej sa predpokladá uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorého výsledkom je možnosť posúdenia protiprávneho konania nepatrnej závažnosti (pri mladistvých malej závažnosti) ako priestupku (ktorý po vypustení § 47a už nebude existovať), prípadne iba ako „morálneho“ deliktu bez vyvodenia niektorého z typov deliktuálnej zodpovednosti (disciplinárna, priestupková alebo trestná) zo strany príslušných orgánov verejnej moci.


    (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 500 eur.“.

    Dôvodová správa k bodu 5:

    6. V § 52 ods. 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:

    „b) proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l),

    c) extrémizmu podľa § 47a,“.

    Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).

    Dôvodová správa k bodu 6:

    Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajného zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. l). 

    Prokurátor na Slovensku nevedie vyšetrovanie a nevykonáva ani kriminalistickú činnosť či preverovanie podozrení z trestnej činnosti, z čoho je zrejmé, že na súd môže podať obžalobu iba za to, čo dostane zadokumentované od vyšetrovateľa. 

    Keď sa bližšie pozrieme na delikty extrémizmu, tie sa najčastejšie vyskytujú na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia a verejné športové podujatia) a na internete.

    Počet objasnených a preukázaných skutkov závisí od dôkazov, ktoré máme k dispozícii a tieto môžu vyhľadať a zadokumentovať iba toľkí policajti, koľkí sú vyčlenení na agendu extrémizmu.

    Vieme koľko policajtov je vyškolených na extrémistické symboly a iné prejavy extrémizmu a vyčlenených na to, aby surfovali po internete, verejných profiloch na facebooku alebo iných sociálnych sieťach, aby vyhľadávali extrémistické prejavy a dokumentovalo ich?

    Vieme koľko policajtov analyzuje videozáznamy z verejných zhromaždení a verejných športových podujatí, aby identifikovali a zadokumentovali osoby, ktoré sa dopustili verejne  prejvov extrémizmu.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia