Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Postavenie a právomoc Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    28.01.2013JUDr. Miroslav Hlivák (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    „Úloha práva v športe je podstatná pre civilizáciu ako úloha práva v spoločnosti všeobecne. Bez toho vládne anarchia. Bez úlohy práva v športe panuje chaos.“

                        Edward Grayson, „otec“ anglického športového práva

    Úvod

    Arbitrážne konanie má na území Slovenskej republiky svoju tradíciu. Tak ako sa menilo postupne spoločenské zriadenie a tým aj právny poriadok, menila sa aj úprava rozhodcovského konania.

    V poslednom čase sa veľmi živo diskutuje o otázke vymáhateľnosti práva a kritizuje sa aj stav súdnictva, a to predovšetkým z hľadiska dlhých lehôt vybavovania sporov v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie je jednou z alternatív na zlepšenie stavu vymoženosti práv, povinností a oprávnených záujmov jednotlivých subjektov v tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych sporov.

    Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) vykonáva ústavné právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.

    Predmetom príspevku je vymedzenie postavenia a právomoci Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „Rozhodcovský súd SFZ“) z hľadiska platnej právnej úpravy v Slovenskej republike, ako aj vnútorných noriem Slovenského futbalového zväzu ako občianskeho združenia a Medzinárodnej federácie futbalových asociácií (Fédération Internationale de Football Association /ďalej len „FIFA“/) a Únie európskych futbalových asociácií (Union of European Football Associations /ďalej len „UEFA“/). Mojim cieľom je taktiež poukázať na praktickú stránku rozhodcovského konania a na aplikáciu práva pred Rozhodcovským súdom SFZ a z toho vyplývajúce úvahy de lege ferenda.

    I. Postavenie Rozhodcovského súdu SFZ

    Rozhodcovský súd SFZ zriadený pri Slovenskom futbalovom zväze je stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ust. § 12 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní.

    Zriaďovateľ Rozhodcovského súdu SFZ – Slovenský futbalový zväz so sídlom Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, registrovaný na Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-909/90-91 (ďalej len „SFZ“) je vybranou osobou podľa ust. § 6 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní.[1]

    „Právnym predchodcom“ Rozhodcovského súdu SFZ bola Arbitrážna komisia SFZ. Na zasadnutí Výkonného výboru SFZ dňa 7. 10. 2003 schválili jej členovia návrh na zriadenie Arbitrážnej komisie SFZ. Arbitrážna komisia SFZ bola zriadená Radou SFZ v zmysle vtedy platného článku čl. 16 ods. 2 písm. a) stanov Slovenského futbalového zväzu, ako i v súlade s čl. 59 stanov FIFA. Štatút Arbitrážnej komisie SFZ bol prerokovaný a schválený na zasadnutí Rady SFZ dňa 16. 1. 2004 a týmto dňom nadobudol účinnosť.

    Rozhodcovský súd SFZ bol zriadený k 1. 1. 2006.

    V zmysle článku 36 ods. 1 stanov SFZ, prijatých na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010 (ďalej len „Stanovy SFZ“) SFZ zriaďuje rozhodcovský súd, ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie sporov a majetkových nárokov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní platných na území SR.

    V zmysle článku 14 ods. 2 Stanov SFZ Rozhodcovský súd SFZ je samostatným nezávislým orgánom pre rozhodovanie sporov podľa všeobecne záväzných právnych noriem.

    Podľa ust. § 12 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

    V zmysle článku 36 ods. 3 a 4 Stanov SFZ v spojení s ust. § 14 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ (ďalej len „Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ“) s prihliadnutím na medzinárodné záväzky, ktorými sú Slovenská republika a SFZ viazané, medzinárodné zvyklosti a prax. Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ upravuje:

    1. postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
    2. pravidlá o trovách rozhodcovského konania,
    3. pravidlá zmierovacieho konania,
    4. ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

    V zmysle článku 24 ods. 1 písm. f) Stanov SFZ v spojení s ust. § 13 Zákona o rozhodcovskom konaní Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Štatút Rozhodcovského súdu SFZ (ďalej len „Štatút Rozhodcovského súdu SFZ“), ktorý upravuje najmä:

    1. organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti,
    2. vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu,
    3. osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.

    Rozhodcovský súd SFZ tvoria:

    • výkonné orgány – predsedníctvo zložené z troch členov zvolených Radou SFZ na obdobie štyroch rokov (napr. riadi činnosť súdu, schvaľuje a kontroluje hospodárenie súdu, rozhoduje o zápise a vyčiarknutí rozhodcov do a zo zoznamu, plní úlohy vybranej osoby podľa ust. § 6 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, predkladá zriaďovateľovi návrhy na zmeny a doplnenie Rokovacieho poriadku SFZ a Štatútu SFZ), predseda (vystupuje a koná za súd navonok, riadi činnosť súdu v zmysle pokynov predsedníctva, zabezpečuje činnosť súdu po stránke organizačnej a administratívnej) a podpredseda (zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti),
    • rozhodcovia zapísaný v zozname rozhodcov – rozhodujú spory,
    • tajomník – organizuje agendu spojenú s činnosťou súdu, napr. stará sa o riadne vyhotovenie všetkých rozhodnutí súdu, podpisuje doložku o nadobudnutí právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí.

    Pre strany, ktoré sa dohodli predložiť svoj spor na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu SFZ platí, že sa podrobujú Rokovaciemu poriadku SFZ a Štatútu SFZ platným v čase začatia rozhodcovského konania.

    Výber stáleho rozhodcovského súdu pre prejednanie a rozhodnutie sporu predstavuje zabezpečenie vyššieho stupňa istoty a predvídateľnosti o mnohých otázkach, ktoré sa stanú aktuálnymi nie v čase uzavretia zmluvy ale až pri vzniku sporu. Stály rozhodcovský súd je schopný v spoločenskej oblasti svojho pôsobenia spolupôsobiť už vo fáze uzatvárania rozhodcovskej zmluvy alebo pri formulácii rozhodcovskej doložky.[2]

    II. Právomoc Rozhodcovského súdu SFZ

    Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje, ktoré spory (druh vecí) je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Vymedzuje právomoc pre rozhodcovské súdy. Vymedzenie právomoci pre rozhodcovské súdy je dôležité aj pre posúdenie otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy.

    Rozhodcovská zmluva, ktorou sa dojednalo rozhodovanie sporu, ktorý nemôže rozhodcovský súd prejednať a rozhodnúť, je neplatná v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého za absolútne neplatný sa považuje právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu.[3] S ohľadom na uvedené je veľmi dôležité, aby zmluvné strany dbali na bezchybnú, precíznu a komplexnú dohodu o riešení ich sporov v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke.[4]

    Arbitrabilita (prípustnosť rozhodcovského konania[5]) z pohľadu procesného práva predstavuje prípustnosť prejednať a rozhodnúť spor pred príslušným rozhodcovským súdom a z pohľadu hmotného práva ide o dovolenosť predmetu zmluvy.[6]

    Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať:

    A. spory

    1. majetkové vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov (ust. § 1 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní),
    2. ktoré nie sú z rozhodovania vylúčené (v zmysle ust. 1 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať
      1. spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
      2. o osobnom stave (statusové veci), napr. spory o rozvode manželstva,
      3. súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, napr. spory o vylúčenie veci z exekúcie, tzv excindačné žaloby,
      4. ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania),
    3. ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom (ust. § 1 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní),

    B. ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

    Pre účely rozhodcovského konania z hľadiska definičných znakov majetkového sporu je dôležité, či sa výsledok sporu prejaví v majetkovej sfére niektorého z účastníkov konania.[7] Majetkové spory z uvedených právnych vzťahov vznikajú z rôznych typov zmlúv ako aj zo záväzkov z protiprávnych úkonov a z bezdôvodného obohatenia. Predmetom rozhodcovského konania môžu byť len veci sporové ovládané dispozičnou zásadou, prejednacou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania.[8]

    V rozhodcovskom konaní o majetkových veciach zo súkromnoprávnych vzťahov sú prípustné nielen žaloby na plnenie, ale tiež žaloby určovacie.[9] Tento názor právnej teórie je v Českej republike podporený aj rozhodovacou praxou súdov. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, v ktorom je okrem iného uvedené: „Majetkovým právem je třeba rozumět jak právo na majetkové plnění, tj. plnění ocenitelné v penězích, tak i určovací návrh, který se vztahuje na určení existence či neexistence takového práva. Majetkem, resp. majetkovým právem je nutno rozumět i obchodní podíl společníka ve společnosti s ručením omezeným.“[10] Aktuálna rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike však zastáva názor opačný a súdy vo svojich rozhodnutiach vyslovili názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom, a teda nie je možné, aby takéto konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi predmetom rozhodcovského konania. Krajský súd v Bratislave v tejto veci určil, že toto konanie nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, a to s nasledovným odôvodnením: „V danej veci sa nejedná o vec, ktorej povaha pripúšťa skončenie konania súdnym zmierom v zmysle § 99 ods. 1 O.s.p., pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti výpovedí zo zmlúv o bežných účtoch, teda určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. [nasleduje citácia § 80 písm. c) OSP]. Ustanovenie § 99 ods. 1, ani ust. § 67 O.s.p., ani ďalšie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku neustanovujú konkrétne, ktoré veci podľa povahy pripúšťajú skončenie konania súdnym zmierom. Podľa hmotnoprávnej stránky danej veci s poukazom na predmet žaloby nemožno konštatovať, že konanie o určení neplatnosti právneho úkonu (výpovedí zo zmlúv) je takým, ktoré možno skončiť súdnym zmierom."[11]

    Na vyššie uvedenom zákonnom základe je založená aj právomoc Rozhodcovského súdu SFZ. Právomoc Rozhodcovského súdu SFZ je upravená v článku 35 ods. 5, článku 36 ods. 2 Stanov SFZ a článku 1. ods. 3 Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ.

    Rozhodcovský súd SFZ rozhoduje:

    A. spory:

    1. SFZ, jeho členov a registrovaných hráčov s inými športovými zväzmi, ich klubmi a individuálnymi, či kolektívnymi členmi,
    2. prestupové (napr. spory medzi klubmi o vyplatenie odmeny za prestup hráča),
    3. vzájomné medzi stranami, ktorými môžu byť zväz, člen zväzu alebo registrovaný hráč a/alebo hráči (napr. spory medzi hráčom a klubom o vyplatenie odmeny za výkon športovej činnosti),
    4. zo záväzkových vzťahov (napr. spory medzi agentom a hráčom o vyplatenie odmeny za služby agenta, ale aj spory o určenie platnosti/neplatnosti zmluvy medzi hráčom a agentom),
    5. a to výhradne v priamej súvislosti so športovou činnosťou, ak sa na tom strany dohodnú a uznajú právomoc tohto súdu.

    B. o odvolaniach proti konečným rozhodnutiam:

    1. orgánov SFZ,
    2. regionálnych a oblastných zväzov,
    3. Únie ligových klubov a futbalových klubov,
    4. ak sa tieto rozhodnutia týkali majetkových vecí.

    C. o mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu:

    1. Odvolacej komisie SFZ, ktorá pôsobí ako odvolací orgán voči rozhodnutiam disciplinárnej a iných komisií SFZ.

    Miestom rozhodcovského konania je podľa ust. § 3 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu SFZ zásadne sídlo súdu na Junáckej ulici č. 6, 832 80 Bratislava. V úradnej správe SFZ zo dňa 22. 1. 2011 bolo uverejnené oznámenie Rozhodcovského súdu SFZ, aby všetky žiadosti podľa Zákona o rozhodcovskom konaní boli adresované na adresu SFZ Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava. Rozhodcovský súd SFZ je však oprávnený na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na povahu sporu a tiež záujmy účastníkov konania určiť odlišné miesto konania, vždy však len na území Slovenskej republiky.

    V zmysle článku 36 ods. 2 Stanov SFZ, SFZ, jeho členovia, hráči, rozhodcovia, funkcionári, predstavitelia a hráčski agenti nemôžu postúpiť žiadny spor civilným súdom, pokiaľ takýto spor nebol predložený na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu SFZ.

    V súlade so Stanovami SFZ sa členovia zväzu zaväzujú v prípade vzniku sporov v rámci zväzu alebo v sporoch ovplyvňujúcich súťaže, účastníkov súťaží, hráčov, funkcionárov a iných zväzových predstaviteľov rešpektovať právomoc riešiť takéto spory príslušnými orgánmi SFZ a rešpektovať právomoc Rozhodcovského súdu SFZ. Opravný prostriedok je možné podať k príslušnému orgánu UEFA alebo FIFA a v prípade, že bol spor riešený Rozhodcovským súdom SFZ iba podľa Zákona o rozhodcovskom konaní.

    V zmysle článku 4 ods. 5 Stanov SFZ členovia SFZ uznávajú Športový arbitrážny súd v Lausanne ako najvyššiu nezávislú súdnu autoritu a právomoc Rozhodcovského súdu SFZ a zabezpečia rešpektovanie rozhodnutí prijatých týmito orgánmi.

    V zmysle ust. čl. 9 bod 1 písm. c) Stanov SFZ riadni členovia SFZ majú povinnosť v súlade s čl. 4 ods. 4 Stanov SFZ prijať opatrenia, na základe ktorých bude akýkoľvek spor, súvisiaci so Stanovami SFZ, normami, nariadeniami a rozhodnutiami SFZ, FIFA a UEFA, ktorý si vyžaduje arbitrážne konanie, a ktorý sa týka jeho samotného alebo niektorého z jeho členov, riešený príslušnými orgánmi SFZ, vrátane Rozhodcovského súdu.

    Športový arbitrážny súd (The Court of Arbitration for Sport) v zmysle článku 62 ods. 2 stanov FIFA, ktoré boli prijaté na kongrese FIFA dňa 10. 6. 2010 a nadobudli účinnosť dňa 10. 8. 2010 (ďalej len „Stanovy FIFA“) primárne v rámci svojej rozhodovacej činnosti aplikuje smernice FIFA a právo Švajčiarskej konfederácie.[12] Športový arbitrážny súd (The Court of Arbitration for Sport) zriadený v roku 1983 bol vytvorený z podnetu Medzinárodného olympijského výboru na riešenie športových sporov mimosúdnou cestou. Nie je súdom v pravom zmysle slova a jeho cieľom je vyriešenie športových sporov skôr ako by sa o nich malo rozhodovať v riadnom civilnom spore pred súdom.[13]

    Pozícia Rozhodcovského súdu SFZ, tak ako vyplýva zo Stanov SFZ, má v rámci medzinárodných futbalových vzťahov svoj právny základ v článku 64 Stanov FIFA.

    Postavenie Rozhodcovského súdu SFZ, pokiaľ ide o jeho právomoc stanovenú normami SFZ, rozhodovať jednotlivé veci v rámci futbalového hnutia v Slovenskej republike, je v zmysle príslušných ustanovení Stanov SFZ pomerne silné.

    Napriek tomu sa je v praxi možné stretnúť s prípadmi, kedy napr. jednotlivé futbalové kluby uzatvárajú so svojimi hráčmi alebo trénermi zmluvy, v ktorých nie je obsiahnutá rozhodcovská doložka rozhodnúť prípadný spor zo zmluvy Rozhodcovským súdom SFZ alebo takéto futbalové kluby nevyhlásia do zápisnice pred Rozhodcovským súdom SFZ najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci Rozhodcovského súdu SFZ a tým neuznajú právomoc Rozhodcovského súdu SFZ rozhodnúť spor. Takéto konanie futbalových klubov je možné považovať za porušenie Stanov SFZ a voči nim je možné prijať príslušné disciplinárne opatrenie v zmysle Disciplinárneho poriadku SFZ.

    Predsedníctvo Rozhodcovského súdu SFZ rozhoduje o právomoci Rozhodcovského súdu SFZ podľa článku 4 ods. 5 písm. i) Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ v spojení s ust. § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o vlastnej kompetencii sa v skratke označuje ako kompetencia o kompetencii. Túto zásadu uznávajú aj medzinárodné zmluvy o arbitráži. Vo vzorovom zákone UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži je vyjadrená v článku 16.

    Význam tejto zásady spočíva v možnosti obmedziť zámerným prieťahom rozhodcovského konania zo strany účastníkov predkladaním námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu priamo na civilný štátny súd.[14]

    Pri posudzovaní svojej právomoci bude Rozhodcovský súd SFZ zisťovať, či v prejednávanej veci je splnená podmienka prípustnosti arbitráže, či existuje platná rozhodcovská zmluva (doložka) a či na predmet sporu, o ktorom má rozhodnúť sa vzťahuje rozhodcovská zmluva (doložka).

    Ak Rozhodcovský súd SFZ zistí, že nemá právomoc rozhodovať vo veci, konanie uznesením zastaví.

    Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu SFZ pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom SFZ; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu SFZ, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

    Ak Rozhodcovský súd SFZ zistí, že má právomoc rozhodovať vo veci, rozhodne o zamietnutí uplatnenej námietky nedostatku právomoci buď osobitnou formou uznesenia alebo až v rozhodcovskom rozsudku.

    Ak Rozhodcovský súd SFZ rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd SFZ môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

    Ak Rozhodcovský súd SFZ rozhodne kladne o svojej právomoci až v rozhodcovskom rozsudku, strana, ktorá uplatnila námietku, môže nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu SFZ uplatniť ako dôvod v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 pím. c) alebo d) Zákona o rozhodcovskom konaní.

    III. Úvahy de lege ferenda

    Prax z rozhodovacej činnosti Rozhodcovského súdu SFZ ukázala, že je potrebné revidovať a zjednotiť znenie jednotlivých ustanovení Stanov SFZ ako aj Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ upravujúcich právomoc Rozhodcovského súdu SFZ.

    V prípade niektorých z doteraz platných právomocí Rozhodcovského súdu SFZ sa je potrebné zamyslieť nad predpokladom ich nevyhnutnosti.

    Naopak, niektoré z právomocí Rozhodcovského súdu SFZ je potrebné detailnejšie upraviť a precizovať, príp. doplniť a rozšíriť, napr. prípustnosť sporov o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo stanovenie jasnej právomoci Rozhodcovského súdu SFZ rozhodovať spory zo zmlúv registrovaných na SFZ a uzavretých medzi hráčom, občanom Slovenskej republiky a agentom, rovnako občanom Slovenskej republiky registrovaným na SFZ, a to počas celej doby platnosti takejto zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, že počas platnosti takejto zmluvy hráč zmení svoj materský klub a prestúpi aj do iného štátu a tam bude registrovaný na príslušnom futbalovom zväze a pod.

    V praktickej činnosti SFZ a jeho členov sa však vyskytujú aj právne prípady, na riešenie ktorých nenájdeme odpovede ani v platných normách SFZ. Konkrétnym právnym prípadom z praxe je situácia, kedy v rámci jedného z oblastných futbalových zväzov, ktorý je zároveň členom SFZ, prebehli voľby funkcionárov, ktoré vykazujú znaky, že boli v rozpore s príslušnými právnymi normami, normami oblastného futbalového zväzu, regionálneho futbalového zväzu a SFZ. V rámci SFZ a jeho štruktúr neexistuje príslušný orgán, ktorý by o otázke platnosti resp. neplatnosti volieb mohol rozhodnúť. Uvedenú situáciu riešime podaním žaloby na civilný súd podľa ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o združovaní občanov“).[15]

    Z toho vyplýva otázka, či v rámci fungovania SFZ ako občianskeho združenia podľa Zákona o združovaní občanov, je možné stanovami SFZ preniesť na Rozhodcovský súd SFZ aj právomoc rozhodovať o konkrétnych vnútorných právnych záležitostiach SFZ a jeho členov. Uvedenú právomoc by SFZ nevykonával podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ale podľa Zákona o združovaní občanov v spojení so stanovami SFZ. Tým by bola založená dvojaká právomoc Rozhodcovského súdu SFZ. Predmetný návrh by bolo možné riešiť len zmenou platných Stanov SFZ, Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu SFZ a Štatútu Rozhodcovského súdu SFZ.

    V záujme stability právneho prostredia a predvídania rozhodovania jednotlivých orgánov SFZ, ako aj Rozhodcovského súdu SFZ, by bolo vhodné, aby členovia predsedníctva Rozhodcovského súdu SFZ sa zúčastňovali zasadnutí alebo boli zároveň aj členmi Legislatívno-právnej komisie SFZ. Legislatívno-právna komisia SFZ plní v zmysle Organizačného poriadku SFZ, ktorý bol prerokovaný a schválený Radou SFZ na jej rokovaní dňa 26. 9. 2008 a nadobudol účinnosť dňom 1. 11. 2008, mimo iného aj úlohy súvisiace s prípravou vnútorných predpisov SFZ, vypracúva stanoviská k právnym otázkam a posudzuje právne dokumenty, ktorými sa riadi SFZ. Cieľom uvedeného návrhu je zároveň zvýšenie právneho vedomia členov SFZ.

    Keďže súčasní členovia Rozhodcovského súdu SFZ vykonávajú funkciu rozhodcov bez nároku na odmenu, za úvahu stojí myšlienka, či by rozhodcovia Rozhodcovského súdu SFZ nemali byť za túto svoju činnosť odmeňovaní. Týmto opatrením je možné prispieť k zvýšeniu nezávislosti pri rozhodovaní konkrétnych prípadov.

    Záver

    Existencia Rozhodcovského súdu SFZ sa z hľadiska jeho pôsobnosti potvrdila ako nevyhnutná a užitočná.

    Rozhodcovský súd SFZ svojimi rozhodnutiami prispieva k právnej stabilite a k rozširovaniu právneho vedomia v prostredí futbalového hnutia v Slovenskej republike.

    Pri súčasnej aplikácii práva v prostredí SFZ vznikajú právne otázky, na zodpovedanie ktorých nenájdeme odpovede ani v platných právnych normách SFZ. Uvedené právne problémy sa bezprostredne dotýkajú aj postavenia a právomoci Rozhodcovského súdu SFZ. Je preto nevyhnutné zaoberať sa spôsobmi a formou ich právneho riešenia. 


    Poznámky pod čiarou:
    1. Podľa ust. § 6 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "vybraná osoba"), alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať podmienky podľa odseku 1.^
    2. ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 66.^
    3. VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 6.^
    4. K tomu pozri ŠKRINÁR, A.: Aktuálne otázky rozhodcovského konania. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XII, 2006, č. 12, s. 7.^
    5. K tomu pozri HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 11.^
    6. ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 116.^
    7. VOJČÍK, P.: Právomoc rozhodcovského súdu. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 1, s. 10.^
    8. K tomu pozri HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Prvá časť: Prípustnosť arbitráže. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 3-4, s. 14.^
    9. K tomu pozri aj tamtiež; HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Druhá časť: Rozhodcovská zmluva. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 5, s. 17; ŠTASTNÝ, M.: Rozhodčí řízení: dispozitivní úkony, určovací žaloby. In: Právní zpravodaj čs. zahraničního obchodu 1-2/1973, s. 1-5; ROZEHNALOVÁ, N.: Rozhodčí řízení v mezinárodním a vnitrostátním obchodním styku. 2. vyd. Praha: ASPI, Wolters Kluwer, 2008, s. 125; KLEIN, B., DOLEČEK, M.: Rozhodčí řízení. Praha: ASPI, a.s., 2007, s. 8; MOTHEJZLÍKOVÁ, J., STEINER, V. a kol.: Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů s přílohami. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 1996, s. 12.^
    10. Uznesenie vrchného súdu v Prahe 10 Cmo 414/95 z 15. 11. 1995 zverejnené pod č. Rc 37/97 In: Sbírka soudních rozhodnutí, 1997, č. 8, s. 249 a násl.; K tomu pozri aj Usnesení Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 12. 7. 2007 sp. zn. 26 Odo 353/2006 dostupné na www.nsoud.cz.^
    11. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/178/2008; K tomu pozri aj Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/334/2010.^
    12. Švajčiarske právo spolu so švédskym právom sa pri riešení sporov v medzinárodnom obchode uprednostňuje. K tomu pozri CHOVANCOVÁ, K.: Lex Causae a Lex Mercatoria v medzinárodnej arbitrážnej praxi (švajčiarsky príklad). In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XIII, 2007, č. 12, s. 28.^
    13. KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu. 1 vyd. Praha: C. H. Beck, 2001, s. 120.^
    14. K tomu pozri aj HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže: Druhá časť: Rozhodcovská zmluva. In: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XI, 2005, č. 6-7, s. 12.^
    15. Podľa ust. § 15 os. 1 Zákona o združovaní občanov ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti