Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Tpj 63/2009 - Použiteľnosť výsluchu svedka vykonaného po začatí trestného stíhania  NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    07.02.2012 (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    STANOVISKO
    trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR 
    prijaté dňa 7.12.2009, sp. zn. Tpj 63/2009, 

    na zjednotenie výkladu zákona k otázkam:

    1. či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, a
    2. či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.
    I. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.

    II. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup).
    Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§ 135 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku).

    III. Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.

    Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zistil, že v rozhodnutiach senátov Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5 To 64/09, na strane jednej a sp. zn. 1 To 37/2009 na strane druhej, je rozdielny výklad dôvodov porušenia práva obvineného na obhajobu pri odmietnutí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku v prípade výsluchu svedkov pred vznesením obvinenia.


    A.

    Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. júla 2009, sp. zn. 5 To 64/09, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 24. februára 2009, sp. zn. 3T 14/09. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 1, písm. f) Trestného poriadku odmietol obžalobu okresného prokurátora proti obvinenému J. S. a vrátil vec prokurátorovi.

    Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní obžaloby dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Je evidentné, že svedkovia vo veci vypočutí boli vyslúchnutí ako bolo vznesené obvinenie J. S., teda v čase, keď nevedel o svojom trestnom stíhaní za konkrétny skutok a navyše bola obmedzená jeho osobná sloboda. Po vznesení obvinenia uvedení svedkovia už vypočutí neboli. Je teda evidentné, že ich výsluchy boli vykonané v čase, keď ešte J. S. nemohol uplatniť svoje právo na obhajobu.

    Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie o odmietnutí obžaloby je odôvodnené okresným súdom tým, že došlo k závažným „pracovným“ chybám – k porušeniu práva obvineného na obhajobu. S rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby nemožno súhlasiť, keďže súd vychádzal z nesprávnych najmä právnych záverov, ktoré nemajú oporu v ustanoveniach platného Trestného poriadku. V súčasnosti platný Trestný poriadok inštitút tzv. pracovných chýb nepozná. Vo vzťahu k námietke okresného súdu, že svedkovia boli vypočutí skôr ako bol J. S. obvinený, uviedol, že J. S. bol vypočutý už dňa 15. októbra 2008, teda bezprostredne po zadržaní, a to v procesnom postavení zadržaného – podozrivého. Pri tomto výsluchu uviedol, že si obhajcu nežiada. V procesnom postavení obvineného bol vypočutý dňa 16. októbra 2008 v čase od 16.45 hod. do 17.30 hod, kedy opätovne uviedol, že si obhajca nežiada. Počas celého prípravného konania zostal pasívny, a preto je zvláštne tvrdenie súdu, že bolo porušené právo na obhajobu.

    Okresný prokurátor ďalej uviedol, že nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že tým, že boli vykonané výsluchy poškodených a svedkov v štádiu trestného konania po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia a to za situácie, že nedošlo k ich opätovnému vypočutiu, došlo k porušeniu práv obvineného na obhajobu. Súd nespochybnil, že by výsluchy maloletých svedkýň a poškodených boli vykonané nezákonným spôsobom. Začatie trestného stíhania ako právny inštitút sa nachádza v Trestnom poriadku práve za účelom určenia presného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní vykonávať plne procesné úkony. V predmetnej trestnej veci nebol dôvod tieto výsluchy opakovať po vznesení obvinenia, navyše obvinený mal dostatok času na podanie návrhu na vykonanie opätovných výsluchov týchto osôb.

    Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku zistil, že obvinenému J. S. bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku v predmetnej veci vznesené obvinenie dňa 16. októbra 2008, ČVS: ORP-3213/3- OSV-B5-2008 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. písm. c) Trestného zákona. Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že poverený príslušník policajného zboru skutkový stav zistil zo zápisnice o výsluchu svedka osôb mladších ako 15 rokov, zápisnice o výsluchu svedka poškodeného a z ostatného spisového materiálu.

    Obvinenému J. S. bolo vznesené obvinenie dňa 16. októbra 2008, a to podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku. Toho istého dňa obvinený toto uznesenie pri svojom výsluchu, ktorý sa uskutočnil od 16.45 hod. do 17.30 hod., prevzal. Výsluchy svedkov a poškodených v predmetnej veci boli uskutočnené toho istého dňa, a to v dopoludňajších hodinách.

    Odvolací súd konštatuje, že z predloženého materiálu jednoznačne vyplýva, že výsluchy svedkov a poškodených boli vykonané v štádiu pred vznesením obvinenia. Aj keď výsluchy svedkov a obvineného boli vykonané v deň, keď bolo J. S. vznesené obvinenie, čo by samo osebe neznamenalo, že v čase výsluchu svedkov v doobedňajších hodinách ešte neexistovalo uznesenie o vznesení obvinenia, avšak svedčí o tom práve odôvodnenie tohto uznesenia.

    Krajský súd teda dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Z uvedeného postupu v prípravnom konaní vyplýva, že bolo porušené právo obvineného na obhajobu. Nemení na tom nič konštatovaná pasivita obvineného prokurátorom v prípravnom konaní. Odhliadnuc od toho, svedkovia a poškodení, ktorí sú už v tomto postavení v prípravnom konaní vypočúvaní, musia mať vedomosť o tom, kto je v predmetnej veci obvinený, ktorá skutočnosť má jednoznačný vplyv aj na spôsob ich poučenia.


    B.

    Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. októbra 2009, sp. zn. 1 To 83/2009, podľa 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na základe sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 23. júna 2009, sp. zn. 2T 91/09, zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 244 ods. 1, písm. h) Trestného poriadku odmietol obžalobu okresného prokurátora proti obvinenému ml. M. G. a vrátil vec prokurátorovi.

    Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 2. decembra 2008 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené ml. M. G. obvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a to na základe uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V, ÚJaKP, OJP, sp. zn. ČVS: ORP-451/2-OVK-B5-2007-Ku, na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v citovanom uznesení.

    Podkladom obžaloby, teda dôkazy, ktoré odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, okrem znaleckého posudku KEÚ o listinných dôkazov, sú aj svedecké, výpovede svedkov P. K. z 1. októbra 2007 a M. G. z 26. novembra 2007. Uvedené výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia, pričom tieto nemožno označiť za neodkladné o neopakovateľné úkony, čím bolo porušené právo na obhajobu. Ide o závažné procesné chyby prípravného konania. Významným na posúdenie viny, sú výpovede svedkov, o ktoré prokurátor oprel obžalobu, pričom tieto boli vykonané pred vznesením obvinenia, teda v čase, keď v dobe povinnej obhajoby sa týchto úkonov nemohol obvinený oni jeho obhajca zúčastniť.

    Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že prípravné konanie bolo vykonané zákonným spôsobom a na obvineného bola v súlade so zákonom podaná obžaloba, ktorú bol súd povinný prijať a vykonať hlavné pojednávanie. Poukázal na to, že uznesenie okresného súdu považuje za nezákonné a nedôvodné. V zmysle ustanovenia § 213 Trestného poriadku, ktoré upravuje účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní o skrátenom vyšetrovaní, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia Trestného poriadku obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí.

    Ďalej uviedol, že obvinený bol vypočutý v prítomnosti zvoleného obhajcu, bol oboznámený so skutkovými zisteniami, pričom nepožiadal o prepočutie už vyslúchnutých svedkov a nepožiadal ani o vzájomnú konfrontáciu. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obhajcovi bolo dňa 15. decembra 2008 umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a bolo mu umožnené vyhotoviť si fotokópií výsluchov svedkov ako aj znaleckého posudku. Následne bol obhajca obvineného telefonicky vyzvaný dňa 3. marca 2009 vyšetrovateľom PZ, aby uviedol, či chce zopakovať niektorý z doteraz vykonaných procesných úkonov, pričom bolo vyšetrovateľovi uvedené, že pokiaľ bude chcieť nejaký procesný úkon zopakovať, tak to oznámi. Dňa 28. apríla 2009 bolo v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pri ktorom bol obhajca a obvinený poučený o možnosti o práva požiadať o doplnenie vyšetrovania, pričom ani obvinený ani obhajca nenavrhli doplnenie vyšetrovania, resp. nepožiadali o zopakovanie akéhokoľvek úkonu.

    Na verejnom zasadnutí okresného súdu konanom 23. júna 2009, ktoré bolo vykonané za prítomnosti obvineného a obhajcu, ani jedna z uvedených procesných strán nenamietala zákonnosť výsluchu vyššie uvedených svedkov.

    Krajský súd po preskúmaní veci v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku v súvislosti s postupom prvostupňového sudu dospel k záveru, že v prípravnom konaní nedošlo k žiadnym závažným procesným chybám a všetky základné skutkové okolnosti boli riadne objasnené. Doplnenie súdom proklamovaného dokazovania, a to opakovaným výsluchom svedkov aj podľa názoru krajského súdu, nie je potrebné.

    V prípravnom konaní boli objasnené základné skutočnosti, ktoré odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Neobstojí tvrdenie okresného súdu, že výpovede svedkov nemožno použiť z dôvodu porušenia práva obhajoby. Trestný poriadok nevylučuje možnosť oprieť obžalobu o svedecké dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia, ak boli získané po začatí trestného stíhania (§ 199 ods. 1 Trestného poriadku) podlo druhej hlavy Trestného poriadku. Práve výsluchom týchto svedkov boli zistené také okolnosti, na základe ktorých mohol vyšetrovateľ vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

    Odvolací súd je toho názoru, že ak sa vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bola podaná obžaloba, vykonávali úkony tvoriace inak obsah prípravného konania bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ide o podstatnú chybu konania, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby. Výsledky konania, ktoré je touto chybou zaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom, ako dôkazy podľa piatej hlavy Trestného poriadku. Uvedenú chybu nemožno napraviť v konaní pred súdom a jej odstránenie vyžaduje, aby vec bolo vrátená prokurátorovi. V danom prípade tak tomu nie je. Začatie trestného stíhania (§ 199 ods. 1 Trestného poriadku), ako právny inštitút, sa nachádza v Trestnom poriadku práve za účelom určenia procesného začiatku určitého štádia trestného konania, po ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní vykonávať plne procesné úkony, zákonné úkony, a to vrátane všetkých úkonov uvedených v šiestej hlave prvej časti Trestného poriadku. Všetky namietané výsluchy svedkov, ktoré súd uvádza vo svojom rozhodnutí, boli vykonané v súlade s ustanovením § 127 a nasl. Trestného poriadku. Tieto nebol dôvod opakovať po vznesení obvinenia, keďže Trestný poriadok uvedené orgánom činným v trestnom konaní neukladá. V predmetnej trestnej veci bolo ml. M. G. vznesené obvinenie dňa 2. decembra 2008, t. j. v čase, keď mal zvoleného obhajcu na plnú moc. Trestné stíhanie bolo totiž začaté 3. mája 2007, pričom obvinený si zvolil obhajcu dňa 4. mája 2007. Následne dňa 10. decembra 2008 vypovedal splnomocnenie zvolenému obhajcovi a v ten istý deň si zvolil na plnú moc iného obhajcu, a to JUDr. A. H. Obvinený bol vypočutý 3. februára 2009, a to zo prítomnosti svojho obhajcu, pričom vo svojom výsluchu uviedol, že zločinu kladeného mu za vinu sa nedopustil a v ďalšej časti využil svojho práva a odmietol vypovedať. Je pravdou, že obhajcovi obvineného bolo dňa 15. decembra 2008, dňa 29. januára 2009, ako aj dňa 3. marca 2009 umožnené právo, aby oznámil zopakovanie prípadných procesných úkonov – výsluchov svedkov. Ani v jednom prípade obhajca obvineného toto právo nevyužil. Nevyužil ho ani dňa 28. apríla 2009, keď sa vykonalo preštudovanie vyšetrovacieho spisu, a ani na verejnom zosadnutí okresného súdu konaného dňa 23. júna 2009, ba práve naopak, na tomto verejnom zasadnutí obhajca obvineného prehlásil, že súhlasí s čítaním výpovedí svedkov uvedených v obžalobe. Právo obvineného na jeho obhajobu tak porušené nebolo, pričom treba uviesť, že doposiaľ vypočutým svedkom neprináležalo právo v zmysle § 130 ods. 1 Trestného poriadku voči obvinenému, a preto ani v zmysle daného zákonného ustanovenia nie je dôvod týchto opätovne vypočuť v štádiu po vznesení obvinenia ml. M. G.

    Pokiaľ ide teda o výsluchy svedkov, k týmto krajský súd dodáva, že tieto boli vykonané po začatí trestného stíhania a netreba ich zopakovať po vznesení obvinenia, keďže obžalovaný, ani jeho obhajca v priebehu prípravného konania výsluchy uvedených svedkov nenamietal a nežiadal ani tieto zopakovať.

    Odvolací súd zastáva názor, že v rámci prípravného konania boli riadne objasnené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a prípravné konanie netrpí žiadnymi takými závažnými chybami, ktoré by opodstatňovali potrebu tieto odstrániť. Postup okresného súdu v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku odvolací súd v predmetnej trestnej veci nepovažuje za opodstatnený.


    Na odstránenie rozdielneho výkladu zákona k otázke, či môže byť obžaloba opretá o svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“, ako aj k otázke, či týmto postupom došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, prikázal predseda trestnoprávneho kolégia na základe § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa článkov 17 ods. 4 písm. c) a 14 ods. 1 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. marca 2006 (uverejnený pod č. 291/2006 Z. z.) trestnoprávnemu kolégiu, aby zaujalo stanovisko na zabezpečenie jednotného výkladu zákona v uvedených otázkach.

    Súčasne predseda trestnoprávneho kolégia podľa § 22 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a článku 15 ods. 3 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiadal o písomné vyjadrenie k posudzovaným otázkam Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, krajské súdy v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach, Ústavný súd SR, právnické fakulty UK v Bratislave, UMB v Banskej Bystrici, UPJŠ v Košiciach, Trnavskej univerzity, Akadémiu PZ v Bratislave a Slovenskú advokátsku komoru.

    Z uvedených žiadostí o vyjadrenie vyhoveli Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, krajské súdy v Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach.

    Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Akadémia Policajného zboru v Bratislave a krajské súdy v Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove považujú za správny názor uvedený pod bodom B.

    Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli senáty Krajského súdu v Bratislave k rozdielnym názorom a so zreteľom na obsah predložených vyjadrení zaujalo k posudzovanej otázke stanovisko, že správnemu výkladu zákona zodpovedá právny názor uvedený pod bodom B.

    Trestnoprávne kolégium sa pri prijímaní tohto stanoviska riadilo nasledujúcimi úvahami:

    Trestný poriadok účinný od 1. januára 2006 výrazne obmedzil vykonávanie rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní s dôrazom, aby vlastné dokazovanie bolo vykonané pred nestranným a nezávislým súdom. Dôvodom odmietnutia obžaloby prokurátora pritom nie je akékoľvek porušenie zákona, ale iba existencia závažných procesných chýb prípravného konania, najmä porušenie práva na obhajobu [§ 241 ods. 1 písm. f), resp. § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku].

    Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže obvinený žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na jednotlivých procesných úkonoch (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku). Ak nemá obhajcu, môže obvinenému povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch policajt, a to najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom (§ 213 ods. 1 Trestného poriadku).

    Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania (tzv. vo veci), ale pred vznesením obvinenia, t. j. v dobe, v ktorej obvinený nemohol realizovať svoje právo na obhajobu (lebo formálne ešte neexistoval), majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu (dôkazu získaného nezákonným spôsobom). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pred vznesením obvinenia výsluchy svedkov slúžia najmä nato, aby sa zistila osoba páchateľa trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch svedka je právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania.

    Orgány činné v trestnom konaní však musia dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, ale naopak, aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom.

    Použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného zmariť skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t. j. pri zachovaní práv obvineného na obhajobu. Dodržiavanie princípu kontradiktórnosti však nie je absolútne. Trestný poriadok aj medzinárodné normy, pripúšťajú z tohto princípu výnimky.

    Konkrétnu výnimku z kontradiktórneho postupu v konaní pred súdom predstavujú modality režimu čítania zápisnice o výpovedi svedka uvedené v ustanovení § 263 Trestného poriadku. Aj v prípade, ak nebol obvinený, resp. jeho obhajca prítomný pri výsluchu svedka, ktorý mal charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, nie je nevyhnutné v prípravnom konaní jeho zopakovanie a zápisnica o takom výsluchu môže byť v súlade ustanovením § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku v konaní pred súdom prečítaná.

    Obdobne Trestný poriadok v ustanovení § 135 ods. 2, veta druhá, nevyžaduje splnenie podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku v konaní pred súdom, ak ide o čítanie zápisnice o výsluchu svedka mladšieho ako 15 rokov.

    Na druhej strane, ak ide o výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle § 127 ods. 4, resp. ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené z § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Trestného poriadku).

    Rozhodujúcim hľadiskom na posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konaní po vznesení obvinenia je nepochybne jeho dôkazná hodnota. Ak výpoveď svedka neprináša pre trestné konanie rozhodujúci význam v podobe usvedčovania obvineného zo spáchania trestného činu, alebo naopak preukazovania jeho neviny (vrátane preukazovania poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností), je bezpredmetné opakovať jeho výsluch po vznesení obvinenia. Ak ale výpoveď svedka je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni oprieť obžalobu, je nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného na obhajobu.

    Okrem vyššie uvedených hľadísk je nemenej dôležitý postoj obvineného, resp. jeho obhajcu k výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný pred vznesením obvinenia. Do úvahy prichádzajú dva varianty:

    Po prvé, obvinený môže výpoveď svedka (svedkov) akceptovať bez toho, aby žiadal počas celého prípravného konania, vrátane oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania, jeho zopakovanie, alebo po druhé, žiada jeho opakovanie za prítomnosti svojho obhajcu.

    Ak obvinený, resp. jeho obhajca nežiada zopakovanie výsluchov svedkov vykonaných pred vznesením obvinenia (porovnaj primerane rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 58/2001) a ponecháva si tak priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom, je neefektívne zo strany orgánov činných v trestnom konaní duplicitne vykonávať výsluchy svedkov len pre formálne zachovanie práva obvineného na obhajobu. Na druhej strane, ak obvinený sám prostredníctvom obhajcu žiada zopakovať výsluchy svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby posúdili celkovú dôkaznú situáciu, reálnu možnosť vykonať výsluch svedka, nevyhnutnosť tohto úkonu pre efektívnosť dokazovania pred súdom a rozhodli o potrebe vykonať výsluch svedka. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup). Pre spravodlivé súdne konanie tak postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke.

    Prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, musí z hľadiska preukázania zavinenia obvineného (vo vzťahu k stíhanému skutku) vziať do úvahy závažnosť výpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch svedka pred súdom nebude možné vykonať, napr. z dôvodu zmeny pobytu, odchodu do zahraničia, úmrtia svedka atď., vrátane možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konaní pred súdom.

    V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Trestného poriadku) treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť.

    Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR preto dospelo k záveru, že odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi z dôvodu porušenia práva na obhajobu, ktoré spočíva v nezopakovaní výsluchov svedkov po vznesení obvinenia, je prísne individuálne a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Zachovanie princípu kontradiktórnosti v prípravnom konaní pri výsluchu svedka je podmienené charakterom úkonu, jeho povahou a významom, ako aj vzťahom obvineného, či jeho obhajcu, k vykonanému dôkazu v prípravnom konaní.

    Obžaloba prokurátora môže byť opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané v prípravnom konaní pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia (prípadne pred jeho oznámením), ak tieto výpovede nie sú rozhodujúcim, alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného. Existencia iných usvedčujúcich dôkazov z prípravného konania tak zabezpečuje spoľahlivý podklad pre súd na prípadné splnenie alternatív prieskumnej povinnosti v zmysle § 238 ods. 1 Trestného poriadku. Pri absencii takýchto dôkazov, za súčasnej existencie usvedčujúcej výpovede svedka vykonanej nekontradiktórnym spôsobom, je postup súdu spočívajúci vo vrátení veci prokurátorovi dôvodný, a to bez ohľadu na pasívny postoj obvineného v prípravnom konaní k vykonaným dôkazom.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia