Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ŠPORTOVÝ ARBITRÁŽNY SÚD V LAUSANNE (CAS) - 2. diel: Druhy konaní a inštitút odvolania NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    24.08.2018Andrej Kostroš (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Najvýznamnejšiu arbitrážnu autoritu vo svete športu predstavuje bezpochyby Športový arbitrážny súd (ang. Court of Arbitration for Sport; ďalej len „CAS“), odborníkmi označovaný aj ako „najvyšší športový súd“. S nápadom dosahujúcim takmer 600 prípadov ročne[1] sa zaraďuje medzi najaktívnejšie medzinárodné arbitrážne inštitúcie vôbec. Na popularite mu v posledných rokoch pridávajú aj rozhodnuté prípady obrovských športových mien súčasnosti ako Šarapovová, Blatter, Platini či Contador. Autor v príspevku rozdelenom na dva diely nemá za cieľ nachádzať riešenia na zložité právne problémy, ale predstavuje túto arbitrážnu inštitúciu, a to nielen z procedurálneho, ale aj z historického a organizačného hľadiska.

    Úvod

    V druhej časti seriálu o CAS sa bližšie pozrieme na základné druhy procedúr, ktoré sú v rámci tejto inštitúcie realizované. V zmysle aktuálnych predpisov CAS možno v súčasnosti pozorovať 5 typov konaní pred CAS – základné arbitrážne konanie, odvolacie arbitrážne konanie, mediačné konanie[2], konanie pred ad hoc divíziami a konanie pred antidopingovou divíziou.[3] Procesný postup pre jednotlivé typy arbitrážnych konaní pred CAS je upravený v Kódexe CAS, ktorého integrálnu časť tvoria aj Arbitrážne pravidlá aplikovateľné v konaní pred antidopingovou divíziou CAS a Arbitrážne pravidlá aplikovateľné v konaní pred ad hoc divíziou CAS pre Olympijské hry.

    1. Základné konanie

    Základné arbitrážne konanie prebieha pod patronátom Komory základného arbitrážneho konania. Primárne sa zaoberá riešením komerčných športových sporov, ktoré sa strany na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky rozhodli podriadiť právomoci CAS ako prvostupňovému rozhodovaciemu orgánu.[4] In concreto sa zväčša jedná o prípady medzinárodnej komerčnej arbitráže, ktoré zahrňujú športové spory ohľadom sponzorských zmlúv, udeľovania licencií, vysielacích práv a rôzne druhy mediálnych práv.[5] Riešenie týchto druhov sporov predstavuje približne 15 percent nápadu CAS.

    Konanie je iniciované žalobou[6], s ktorou je spojená aj poplatková povinnosť[7]. V tejto fáze konania môže Kancelária CAS odmietnuť podanie, pokiaľ z podania žalobcu nespochybniteľne vyplýva, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka neodkazuje na riešenie sporu pred CAS. Tento inštitút predstavuje implementáciu tzv. doktríny Kompetenz-Kompetenz do arbitrážneho konania pred CAS. V opačnom prípade Kancelária CAS oznámi stranám začatie konania, vyzve žalovaného k odpovedi a určí mu primeranú lehotu. Vyjadrenie žalovaného má obsahovať krátke zhrnutie svojej obrany, akékoľvek námietky k nedostatku právomoci a prípadné protinároky. Kódex CAS počíta tiež s pluralitou subjektov prostredníctvom inštitútu pristúpenia do konania a intervencie.[8]

    Zostavovanie rozhodcovského panelu je primárne v dispozícií strán konania, v prípade absencie ich vôľového vyjadrenia disponuje prezident komory pomerne rozsiahlymi právomocami. Panel sa skladá z jedného alebo troch rozhodcov. Pokiaľ strany v rozhodcovskej zmluve nešpecifikovali počet rozhodcov, určí ich prezident komory s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V otázke nominovania konkrétnych arbitrov do funkcií Kódex CAS opäť favorizuje dohodu strán. Ak k nej nedôjde, použijú sa ustanovenia Kódexu CAS, kde disponuje menovacími oprávneniami prezident komory.[9] Nominácie arbitrov stranami konania, resp. dohoda nominovaných arbitrov na prezidentovi panelu podlieha schvaľovaciemu procesu prezidenta komory, ktorý je zodpovedný za ich kvalifikáciu a nezávislosť. Až po tomto akte je možné považovať rozhodcovský panel za ustanovený.[10] Prezident komory sa môže ešte pred priradením spisu konkrétnemu panelu (a neskôr aj sám panel) kedykoľvek pokúšať o zmier medzi sporovými stranami.

    Samotný proces pred panelom sa riadi princípom neverejnosti a dôvernosti.[11] Panel rozhoduje podľa hmotného práva zvoleného stranami sporu, v prípade absencie voľby sa použije švajčiarske právo. Strany môžu panel oprávniť rozhodnúť ex aequo et bono.[12] Konanie možno rozdeliť do dvoch fáz – písomnej a ústnej.

    Písomná fáza konania obligatórne implikuje vyjadrenie žalobcu a vyjadrenie žalovaného, v ktorých môžu strany vzniesť nové nároky. Po vyjadrení žalovaného už bez súhlasu protistrany nové nároky vznášať možné nie je – hovoríme o koncentrácii konania. Fakultatívne, ak to okolnosti vyžadujú, môže písomná časť konania zahŕňať aj repliku a dupliku. Spolu s písomnými podaniami sú strany povinné predložiť všetky písomné dôkazy, zoznam svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovedí, mená expertov ako aj iné dôkazy. Neskôr v konaní môžu byť strany oprávnené predkladať nové dôkazy len na základe dohody strán alebo povolenia panelu rozhodcov – opäť dochádza ku koncentrácii konania. Po ukončení písomnej fázy konanie pokračuje v ústnej časti, zvyčajne v rámci jedného pojednávania.[13] V záujme rýchlosti a hospodárnosti konania môže prezident panelu rozhodnúť o vypočutí niektorej zo strán, svedkov či znalcov prostredníctvom videokonferencie alebo telekonferencie. V určitých prípadoch môže byť aj kompletné ústne vypočutie vedené videokonferenčne. Pri dokazovaní má rozhodcovský panel k dispozícii pomerne široký diapazón dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí výsluch svedkov, výsluch znalcov či nariadenie splnenia edičnej povinnosti[14].

    Konečným rezultátom arbitrážneho konania je rozhodnutie. V základnom konaní sa rozhoduje väčšinovo; v prípade, že väčšina absentuje rozhoduje prezident panelu samostatne. Rozhodnutie sa vyhotovuje vždy písomne, je datované a podpísané. Pred podpisom sa rozhodnutie doručuje generálnemu tajomníkovi CAS, ktorý je oprávnený korigovať zjavné chyby a nesprávnosti. Pre platnosť rozhodnutia postačuje, pokiaľ je podpísané prezidentom panelu alebo dvoma rozhodcami. Rozhodnutie spravidla obsahuje stručné odôvodnenie. Jedinú výnimku tvoria prípady, kedy sa strany explicitne vzdajú nároku na odôvodnenie rozhodnutia. Odlišné stanovisko rozhodcov sa nezverejňuje.

    Oznámené rozhodnutie je pre strany sporu konečné a záväzné. Opravný prostriedok môžu strany podať na ŠFT do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.[15] Kódex CAS pripúšťa aj inštitút vzdania sa nároku na opravný prostriedok, ktorý musí byť zachytený v rozhodcovskej zmluve alebo v inej dohode uzavretej spravidla na začiatku konania. Takáto dohoda je však platná len za podmienky, že žiadna zo strán nemá domicil, trvalý pobyt alebo sídlo vo Švajčiarskej federácií.[16]

    2. Odvolacie konanie

    Odvolacie arbitrážne konanie sa v rámci CAS realizuje pod patronátom Komory odvolacieho arbitrážneho konania. Drvivá väčšina sporov predložených CAS spadá práve do tohto konania. V percentuálnom vyjadrení hovoríme o takmer 75 percentách zo všetkých prípadov. V odvolacom konaní možno riešiť odvolania voči rozhodnutiam športových federácií, asociácií či iných športových organizácií, pokiaľ to umožňujú ich vnútorné predpisy alebo existuje osobitná rozhodcovská dohoda uzavretá medzi stranami sporu.[17] Pokiaľ vnútorné predpisy športového orgánu neustanovujú inak, odvolacia lehota je 21 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedeného možno stanoviť základné predpoklady odvolania, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
    • existencia ustanovenia vo vnútorných predpisoch športového orgánu umožňujúceho odvolanie na CAS, resp. existencia osobitnej dohody strán o možnosti odvolania na CAS;
    • vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov v rámci vnútorných predpisov športového orgánu.

    Odvolacie konanie je iniciované podaním odvolania.[18] Spolu s odvolaním je nevyhnutné uhradiť poplatok. Do 10 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania je odvolateľ povinný predložiť Kancelárií CAS krátke zhrnutie odvolania objasňujúce právny a skutkový stav.[19] Alternatívne môže apelant odkázať na samotné odvolanie, ktoré bude považované za zhrnutie odvolania. V prípade, že v uvedenej lehote odvolateľ ani jeden z týchto úkonov nevykoná, považuje sa odvolanie za vzaté späť. Podobne ako v základnom konaní, môže aj v odvolacom konaní v zmysle doktríny Kompetenz- Kompetenz CAS rozhodnúť o zamietnutí odvolania, a to v prípade, že neboli naplnené základné predpoklady pre odvolacie konanie.

    Odvolací panel je spravidla tvorený troma rozhodcami. Výnimku tvoria dve eventuality - keď sa strany explicitne dohodnú na paneli tvorenom jediným rozhodcom alebo v prípade úplnej absencie dohody strán na počte rozhodcov. Vtedy môže predseda komory s prihliadnutím na okolnosti prípadu rozhodnúť o pridelení prípadu jedinému rozhodcovi. Ak bol určený panel s troma rozhodcami, respondent v lehote 10 dní po doručení odvolania nominuje rozhodcu; po márnom uplynutí lehoty rozhodcu určí prezident komory. Jednotlivé nominácie podliehajú podobne ako pri základnom konaní schváleniu prezidenta komory.[20]

    Ak je daná príslušnosť CAS, respondent má 20 dní od doručenia odvolania na vyjadrenie, ktoré obsahuje zhrnutie jeho obrany, námietky nepríslušnosti CAS, navrhované dôkazy, zoznam svedkov so sumárom ich predpokladaných výpovedí a zoznam navrhovaných znalcov.[21] Po týchto úkonoch môžu strany predkladať žiadosti, vyjadrenia alebo navrhovať dôkazy len pokiaľ sa tak dohodli, resp. tak nariadi prezident panelu. Znova tak v tomto bode konania dochádza ku koncentrácii konania. Odvolanie apelanta s jeho krátkym zhrnutím spoločne s vyjadrením respondenta tvorí písomnú časť odvolacieho konania.

    Ústna časť odvolacieho konania predstavuje jeho regulárnu súčasť, hoci nie je obligatórna. V prípade, že sa rozhodcovia považujú za dostatočne informovaných už na základe písomných podaní, po konzultácií so stranami konania môžu rozhodnúť o nenariadení ústneho vypočutia. Odvolacie konanie na rozdiel od základného nie je spravované princípom neverejnosti. Ak to strany dohodou nevylúčili, môže Kancelária CAS verejne oznámiť začiatok konania, zloženie panelu či dátum ústneho vypočutia strán. Špeciálnu povahu odvolacieho konania pred CAS kreuje článok R57 Kódexu CAS, podľa ktorého má panel právomoc prejednať prípad tzv. de novo, t. j. od počiatku, pričom môže preskúmať tak skutkový ako aj právny stav prípadu. Strany sú oprávnené predkladať nové fakty a argumenty, a to aj také, ktoré v prvostupňovom konaní nepoužili. V dopingovom prípade ruskej tenistky Marie Šarapovovej k tejto právomoci CAS uviedol: „Panel nie je viazaný zisteniami prvostupňového tribunálu. Pre verifikáciu, či bolo zamietnutie odvolania hráčky prvostupňovým tribunálom legitímne, je panel oprávnený de novo preskúmať hráčkino konanie a jednotlivé dôkazy. Takýto druh preskúmavania je typický pre odvolacie konanie pred CAS.“[22] Konanie pred CAS vo veci odvolania teda predstavuje akési hybridné konanie - nový proces - v ktorom môžu byť prípadné pochybenia prvostupňových orgánov napravené a odstránené.[23] Takýto druh procedúry si dovoľujeme považovať za správny, nakoľko rozhodnutia prvostupňových športových orgánov vo väčšine prípadov nedisponujú právnou silou riadneho rozsudku. Rozhodovacie orgány vykonávajú jurisdikciu autonómne vo svojej oblasti (zvyčajne v konkrétnej športovej disciplíne) a rešpektovanie rozhodnutia je založené na autoritatívnom postavení športového orgánu. Keďže rozhodnutie CAS bude disponovať právnou silou rozsudku štátnych súdov, pokladáme za nevyhnutné, aby si panel urobil vlastný komplexný obraz o prípade a „nespoliehal sa“ na skutkové a právne posúdenie prípadu rozhodovacím orgánom športového zväzu.

    Rozhodcovský panel môže prvostupňové rozhodnutie (i) potvrdiť, (ii) nahradiť vlastným rozhodnutím (zmeniť) alebo (iii) zrušiť a vrátiť na konanie predošlej inštancii.[24] Významnú odlišnosť v porovnaní so základným konaním reprezentuje inštitút zverejnenia rozhodnutia, ktoré CAS medializuje buď v celku alebo ako krátky sumár, prípadne ako tlačovú správu. Publikáciu rozhodnutia môžu stranu vzájomnou dohodou vylúčiť.[25]

    3. Konanie pred ad hoc divíziami

    Konanie pred ac hoc divíziami predstavuje špecifický inštrument riešenia sporov vo svete vrcholového športu. Ad hoc divízie sú pravidelne a s pomerne bohatou tradíciou vytvárané pri príležitosti najvýznamnejších podujatí vo svete športu, preto ich možno zaradiť medzi štandardné konania pred CAS.[26] Najvýznamnejší rozdiel oproti prvým dvom konaniam spočíva vo faktickom mieste uskutočňovania konania[27] a obmedzenej časovej prístupnosti konania. Základnou úlohou ad hoc divízií je poskytovanie nepretržitého riešenia sporov v súvislosti s konkrétnym podujatím. Dominantným atribútom tohto konania je jeho rýchlosť, keďže promptné vyriešenie prípadu môže mať významný dosah na výsledok celej športovej súťaže. Na zvýraznenie dôležitosti ad hoc divízií možno spomenúť štatistiku nápadu prípadov z roku 2000, keď počet podaní na ad hoc divízie trojnásobne prevyšoval počet podaní na základné arbitrážne konanie.[28] CAS má pre jednotlivé podujatia špecifické rozhodcovské pravidlá. S ohľadom na zachovanie prehľadnosti a efektivity tohto príspevku, ako aj s prihliadnutím na významnosť športových akcií však budeme na tomto mieste analyzovať len konanie v rámci Olympijských hier.

    Právomoc riešiť spory vzniknuté v súvislosti Olympijskými hrami odvodzuje CAS od ustanovení Olympijskej charty. Tá v článku 61 stanovuje, že „každý spor, ktorý by vznikol pri príležitosti olympijských hier alebo v súvislosti s nimi, bude v súlade s Kódexom športových arbitráži (Kódex CAS, pozn.) riešiť výhradne CAS.“ Reguláciu konania pred divíziou upravujú Arbitrážne pravidlá pre Olympijské hry, ktoré tvoria imanentnú súčasť Kódexu CAS. Temporálne ohraničenie fungovania divízie predstavuje časový úsek od 10 dní pred otváracím ceremoniálom Olympijských hier až do ich skončenia. Ad hoc divízia pozostáva z rozhodcov zverejnených na osobitnom zozname, prezidenta, viceprezidenta a kancelárie.

    Ako v každej arbitráži, aj konanie pred ad hoc divíziou je založené na rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke. V tomto type konania je právomoc CAS konštituovaná na základe vstupného formulára Olympijských hier, ktorý vydáva MOV a podpisujú ho všetci zúčastnení športovci. Tento formulár obsahuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá ustanovuje CAS ako rozhodovaciu inštitúciu na riešenie všetkých sporov vzniknutých v spojitosti s Olympijskými hrami.[29] Procesný postup pred divíziou má podobný priebeh ako v základnom a odvolacom konaní a jeho podrobná analýza by vo veľkej miere duplikovala už uvedené informácie. Na tomto mieste sa tak zameriame na niektoré znaky charakteristické pre ad hoc konanie.

    Najvýznamnejším atribútom tohto konania je jeho rýchlosť (v odbornej verejnosti sa často stretáva s prívlastkom ultrarýchle), preto je celý proces veľmi špecifický. Rozhodcovský panel konštituuje prezident divízie bez asistencie strán ihneď po prijatí písomnej žiadosti aplikanta. V prípade, ak aplikantovi hrozí nenapraviteľná škoda, môže prezident divízie, resp. panel s prihliadnutím na okolnosti prípadu a pravdepodobnosť úspechu žiadosti, nariadiť predbežné opatrenie pozastavujúce účinok napádaného rozhodnutia, a to aj bez vypočutia protistrany. Konanie prebieha spravidla ústne[30], panel predvolá účastníkov ihneď po prijatí žiadosti. V konaní možno pokračovať a rozhodnúť aj bez prítomnosti strán. Rozhodným právom pre rozhodnutie v spore je Olympijská Charta, aplikovateľné predpisy (zväčša príslušného športového odvetvia, resp. športovej disciplíny) a základné právne princípy, ktorých využitie uzná panel za vhodné.

    Rozhodcovský panel môže (i) rozhodnúť vo veci, (ii) odkázať vec na konanie pred komorami CAS, prípadne (iii) rozhodnúť v časti a vo zvyšku odkázať vec na konanie pred komorami CAS. Rozhodnutie je vykonateľné momentom vyhlásenia. Pre odvolanie a vzdanie sa nároku na odvolanie platia rovnaké podmienky ako v základnom a odvolacom konaní. Celé konanie trvá 24 hodín[31] a je bez poplatkov.

    4. Konanie pred antidopingovou komisiou

    Ad 4: Najnovšou arbitrážnou procedúrou zastrešovanou CAS je konanie pred antidopingovou divíziou. Toto konanie predstavuje výrazný posun v súvislosti s riešením dopingových prípadov. Pred zriadením tejto divízie totiž pôsobil CAS v dopingových veciach len ako odvolací rozhodovací orgán, čo spôsobovalo podstatné nezrovnalosti v rozhodnutiach jednotlivých federácií.[32] Na základe článku 59.2.4 Olympijskej Charty výkonný výbor MOV delegoval na antidopingovú divíziu riešenie sporov prameniacich z porušenia Svetového antidopingového kódexu ako aj Antidopingových pravidiel MOV. Spoločným menovateľom týchto sporov je ich vznik v kontexte Olympijských hier.

    Súčasný stav stavia antidopingovú divíziu CAS do polohy permanentného prvoinštančného orgánu, čo znamená jeho pôsobenie počas Olympijských hier a rovnako tak aj mimo tohto obdobia. Tento stav prirodzene znamená aj duálnu úpravu niektorých ustanovení Arbitrážnych pravidiel aplikovateľných v konaní pred antidopingovou divíziou CAS, nakoľko akákoľvek zdĺhavá procedúra počas Olympijských hier by mohla mať nenapraviteľný dosah na výsledok športovej súťaže, resp. výkon športovca. Konanie pred antidopingovou divíziou vykazuje veľa podobných znakov s predchádzajúcimi konaniami pred CAS, preto sa v krátkosti zameriame len na niektoré odlišnosti.

    Rozhodným právom pri riešení dopingových sporov sú ustanovenia Antidopingových pravidiel MOV[33], aplikovateľné nariadenia, právny poriadok Švajčiarskej konfederácie a základné právne princípy. Rozhodcovský panel môže vydať rozhodnutie v období Olympijských hier alebo po ich ukončení, prípadne rozhodnúť v časti počas Olympijských hier a vo zvyšku až po skončení. Ak nie je rozhodnuté v období Olympijských hier, ostáva panel neznemený až do rozhodnutia vo veci. Odvolanie je prípustné v lehote 21 dní, a to buď na ad hoc divíziu počas Olympijských hier alebo na CAS, ak už je činnosť divízie v dejisku Olympijských hier ukončená. Duálne je upravená lehota na vydanie rozhodnutia – v období Olympijských hier panel rozhoduje spravidla do 24 hodín, mimo Olympijských hier má panel rozhodnúť v primeranej lehote.

    Odvolanie k Švajčiarskemu federálnemu tribunálu

    Primárnym právnym predpisom, od ktorého sa odráža status medzinárodnej arbitrážnej inštitúcie CAS je švajčiarsky Federálny zákon o medzinárodnom práve súkromnom (ang. Federal Act on Private International Law, ďalej len „PILA“). Práve tento zákon sa v relevantných ustanoveniach vzťahuje aj na CAS. Pre fungovanie CAS, ako arbitrážnej inštitúcie so sídlom vo Švajčiarsku je kľúčová dvanásta kapitola PILA, ktorá stanovuje základný právny rámec medzinárodnej arbitráže vo Švajčiarsku. Základnou charakteristikou arbitráže podľa PILA je extenzívny výklad vôle strán pri prístupe k arbitráži a dôvernosť činnosti tribunálu pri organizovaní procesu. PILA obsahuje len niekoľko kogentných ustanovení, zväčša smerujúcich ku garancii práva na spravodlivý proces. CAS ako inštitúcia zriadená podľa švajčiarskeho práva reflektuje vo svojich procedurálnych predpisoch kogentné ustanovenia PILA, čo sa najzreteľnejšie odráža v súvislosti s odvolacím konaním, kde jedinú odvolaciu inštanciu voči rozhodnutiu CAS predstavuje na základe článku 190 PILA práve ŠFT. [34]

    Cieľom odvolania je dosiahnuť zrušenie rozhodcovského rozhodnutia a vrátenie veci CAS na nové konanie. CAS vo svojich predpisoch odvolacie dôvody PILA nepreberá, hovorí len o možnosti podať odvolanie „za splnenia podmienok určených v zmysle švajčiarskeho práva.“[35] Taxatívna enumerácia v čl. 190 PILA stanovuje nasledujúce odvolacie dôvody:

    • nesprávne ustanovenie rozhodcovského panelu, resp. jediného rozhodcu;
    • nesprávne posúdenie právomoci rozhodcovským panelom;
    • rozhodcovský panel rozhodol ultra petitum, resp. infra petitum;
    • v konaní bola porušená zásada rovnosti strán, resp. práva byť vypočutý;
    • rozhodcovský rozsudok je v rozpore s verejným poriadkom.

    Uvedené odvolacie dôvody indikujú dve základné oblasti kontroly. Prvou je kontrola legality CAS ako inštitúcie, ktorú ŠFT zabezpečuje dohliadaním na riadne ustanovovanie rozhodcov do ich funkcií. Fundamentálnou vlastnosťou rozhodcu je jeho nestrannosť a nezávislosť. Táto otázka bola frekventovaná najmä v prvopočiatkoch fungovania CAS, keď značné prepojenia medzi CAS a MOV vyvolávali otázniky v súvislosti s nezávislosťou rozhodcov. Tento stav pomohol korigovať práve ŠFT, ktorého rozhodnutie v prípade Gundel viedlo k organizačným zmenám CAS smerujúcim k posilneniu jej inštitucionálnej nezávislosti.[36] Druhou oblasťou kontroly je kontrola legality rozhodcovských rozhodnutí CAS. Túto ŠFT realizuje dozorovaním (i) právomoci CAS na rozhodnutie sporu, (ii) dodržiavania viazanosti rozhodcovského panelu návrhom žalobcu, (iii) dodržiavania zásady rovnosti strán a práva byť vypočutý a (iv) súladu rozhodnutia s verejným poriadkom.[37]

    Okrem toho, že ŠFT pôsobí ako garant legality a nezávislosti CAS, plní významnú funkciu aj pri interpretácii procesných noriem CAS ako aj aplikovaného práva. Napríklad v prípade odvolania argentínskeho tenisu Guilllerma Cañas priniesol ŠFT veľmi dôležitú interpretáciu ustanovenia Kódexu CAS o vzdaní sa nároku na odvolanie. ŠFT charakterizoval vzťahy medzi športovcami a športovými organizáciami ako relácie vertikálneho typu. Športovec, ktorý má záujem súťažiť na vrcholovej úrovni vo svojom odvetví nemá v podstate žiadnu inú možnosť ako akceptovať všetky podmienky organizácie spravidla bez možnosti negociácie. ŠFT preto uviedol, že vzdanie sa nároku na odvolanie musí byť prejavom skutočnej vôle športovca bez akéhokoľvek nátlaku.[38] Toto historicky prvé úspešné odvolanie proti výroku CAS ukážkovo demonštruje význam ŠFT pri interpretácií športových predpisov, a teda aj predpisov CAS.

    Lehotu na odvolanie stanovuje Kódex CAS na 30 dní od oznámenia rozhodnutia. Vzdanie sa nároku na odvolanie pripadá do úvahy len pre strany, ktoré nemajú domicil, trvalý pobyt alebo sídlo vo Švajčiarsku, samozrejme s rešpektovaním judikatúry ŠFT. Keďže však Švajčiarsko je sídlom viacerých významných vrcholových športových organizácií[39], vzdanie sa nároku na odvolanie vo veľkom množstve prípadov nebude prichádzať do úvahy. Pokiaľ ŠFT vo veci rozhodne v prospech apelanta a zruší pôvodné rozhodnutie, CAS môže v novom konaní buď potvrdiť svoj prvotný verdikt, zmeniť ho alebo prípadne vyhlásiť odvolateľa za nevinného.

    Záver

    Záverom tohto miniseriálu o najvýznamnejšom športovom arbitrážnom pracovisku je namieste aspoň v skratke zhodnotiť základné esencie jeho pôsobenia. Túto nadnárodnú inštitúciu si dovoľujeme postaviť do športového kontrastu s fungovaním domácich športových zväzov. Na území Slovenskej republiky v súčasnosti totiž nie je funkčný ani jeden rozhodcovský súd, ktorý by s plnými právnymi účinkami riešil športové kauzy. Treba spravodlivo dodať, že v niektorých prípadoch je to spôsobené aj reguláciami nadradenými supranacionálnymi federáciami. Napriek tomu pri riešení sporov svojich členov badať niekedy až prílišnú zdržanlivosť našich športových zväzov. Práve CAS tak môže byť v našich podmienkach veľmi pekným príkladom efektívneho fungovania športovej arbitrážnej inštitúcie. Hoci aj ten musel v počiatkoch bojovať o svoje postavenie, dnes už je všeobecne uznávaným fórom pre riešenie športových sporov. Okrem toho, že s konečnou platnosťou rieši prípady najväčších športových hviezd, vďaka programu právnej pomoci v súčasnosti umožňuje prístup aj subjektom s finančne horším zázemím. CAS spĺňa všetky požiadavky na arbitrážnu inštitúciu svojho druhu. Športové spory rieši rýchlo, nezávisle, odborne a definitívne. Okrem toho svojou rozhodovacou činnosťou pomáha k vytváraniu medzinárodného športového práva. Činnosť CAS preto môže byť aj pre našich zväzových funkcionárov dokonalým exemplárom, že športový rozhodcovský súd je schopný dlhodobo a rešpektovane fungovať a jeho vytvorenia sa netreba prehnane obávať.

    1. V roku 2016 tvorilo celkový nápad CAS 600 prípadov, v roku 2006 to bolo len 204 prípadov. Celkový nápad za poslednú dekádu tak narástol takmer o dve tretiny. COURT OF ARIBRATION FOR SPORT: Statistics. [online]. [citované 16. 11. 2017]. Dostupné na www: < http://www.tas- cas.org/fileadmin/user_upload/CAS_statistics_2016_.pdf > ^
    2. Mediačné konanie, ako už z jeho názvu vyplýva, nepredstavuj osobitný druh arbitrážneho konania. Preto mu v tomto článku nebudeme venovať zvýšenú pozornosť. Úprava mediačného konania sa nachádza v Mediačných pravidlách CAS, ktoré sú kodifikované v samostatnom dokumente. ^
    3. V minulosti mohli športové organizácie požiadať CAS aj o poskytnutie odbornej konzultácie na akýkoľvek právny problém v spojení so športovou problematikou. Toto konanie však bolo zo strany odborníkov kritizované, keďže narúšalo postavenie CAS ako nezávislého orgánu a to obzvlášť v prípadoch, keď športová organizácia požadovala konzultáciu, ktorej výsledok následne použila v arbitrážnom konaní. Na druhej strane je potrebné podoknúť, že CAS zaznamenával kontinuálny pokles záujmu o tento druh konania a preto s účinnosťou od 1. januára 2012 CAS už viacej odborné konzultácie neposkytuje. ^
    4. HENDEL, C.: Jurisdiction of the CAS – The basics. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 13. ^
    5. REILLY, L.: An Introduction to the Court of Arbitration for Sport (CAS) & the Role of National Courts in International Sports Disputes. In: Journal of Dispute Resolution, 2012. s. 64. ^
    6. Žaloba obsahuje meno, priezvisko a adresu žalovaného, stručné zhrnutie právneho stavu a skutkového stavu, žalobný návrh, kópia dokumentu obsahujúca rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu zakladajúcu právomoc CAS, akékoľvek informácie o počte a voľbe rozhodcov. ^
    7. V zmysle článku R64.1 Kódexu CAS je poplatková povinnosť navrhovateľa v súčasnosti vo výške 1000,- Švajčiarskych frankov. Splnenie tejto povinnosti predstavuje jednu z conditio sine qua non tohto konania. ^
    8. HAMERNÍK, P.: Sportovní právo. Hledání rovnováhy mezi specifickou sportovní úpravou a platným právem. Praha : Ústav státu a práva AV ČR, 2012. s. 24. ISBN 978-80-87439-07-4. ^
    9. V zmysle článku R40.2 Kódexu CAS, pokiaľ má byť ustanovený jediný rozhodca, určia ho strany na základe vzájomnej dohody. Ak sa strany na osobe rozhodcu nedohodnú, ustanoví ho prezident komory. Pokiaľ majú byť ustanovení traja rozhodcovia, žalobca má povinnosť nominovať rozhodcu podľa vlastného výberu v určenej lehote; ak tak neurobí, považuje sa jeho návrh za späťvzatý. Žalovaný má rovnako tak právo v stanovenej lehote nominovať rozhodcu; následkom omisívneho konania žalovaného je strata možnosti voľby. Druhého rozhodcu tak zvolí namiesto žalovaného prezident komory. Nominovaní rozhodcovia sa následne dohodnú na osobe prezidenta panelu v lehote určenej Kanceláriou CAS; ak tak neučinia, prezidenta panelu určí prezident komory. ^
    10. Okrem rozhodcov môže byť súčasťou panelu aj nezávislý ad hoc úradník, ktorého úlohou je asistovať rozhodcom v konaní najmä po administratívnej stránke. Náklady na jeho funkciu sú zarátané do nákladov konania. ^
    11. Na základe článku R44.2 Kódexu CAS však strany môžu svojou dohodou umožniť účasť verejnosti na ústnej časti konania. 12 GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 430. ISBN 9788089447527. ^
    12. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 429. ISBN 9788089447527. ^
    13. Pokiaľ sa však panel po písomnej časti považuje za dostatočne informovaný o skutkovom a právnom stave prípadu, môže po konzultácií so stranami rozhodnúť o nenariadení ústneho pojednávania. ^
    14. Edičná povinnosť sa však podľa článku R44.3 Kódexu CAS vzťahuje len na strany konania. ^
    15. Švajčiarsky právny poriadok taxatívne vymedzuje odvolacie dôvody voči rozhodcovskému rozsudku. Bližšou analýzou odvolacieho konania pred ŠFT sa ešte budeme venovať. ^
    16. V tomto ustanovení Kódexu CAS je premietnutý článok 192 ods. 1 PILA. ^
    17. HENDEL, C.: Jurisdiction of the CAS – The basics. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 13. ^
    18. Odvolanie obsahuje meno, priezvisko a adresu odporcu, kópiu napádaného rozhodnutia, žalobný návrh, nomináciu arbitra (pokiaľ strany nesúhlasili s jediným arbitrom), prípadný návrh na odloženie exekúcie, kópiu vnútorného predpisu športového orgánu, ktorý pripúšťa odvolanie na CAS. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 430. ISBN 9788089447527. ^
    19. Vo svojich podaniach odvolateľ uvedie všetky dôvody odvolania, zoznam svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovedí, mená expertov ako aj iné dôkazy.^
    20. Aj v odvolacom konaní môže byť súčasťou panelu nezávislý ad hoc úradník. ^
    21. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 430. ISBN 9788089447527. ^
    22. Rozhodnutie CAS z 30. septembra 2016 vo veci Maria Šarapovová vs. International Tennis Federation, sp. zn. CAS 2016/A/4643. ^
    23. HENDEL, C.: Jurisdiction of the CAS – The basics. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 13. ^
    24. GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 431. ISBN 9788089447527. ^
    25. Pravidlá hlasovania, náležitosti rozhodcovského rozhodnutia ako aj podmienky odvolania a vzdania sa nároku na odvolanie sú totožné so základným konaním.^
    26. Konanie pred ad hoc divíziami býva často nesprávne spájané výlučné s Olympijskými hrami. Prvá ad hoc divízia bola skutočne vytvorená pri príležitosti Letných Olympijských hier v Atlante 1996, v priebehu rokov však prejavili záujem o vytváranie takýchto rozhodovacích inštrumentov aj organizátori iných športových podujatí. Pre prehľadnosť prikladáme tabuľku s názvom podujatia a rokom, v ktorom bola ad hoc divízia prvýkrát zriadená:
      Názov podujatia Rok prvého vytvorenia ad hoc divízie
      Olympijské hry 1996
      Hry Commonwealthu  1998 
      Majstrovstvá Európy vo futbale EURO 2000
      Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA 2006
      Ázijské hry 2010
      ^
    27. Napriek tomu, že všetky úkony konania sa fakticky uskutočňujú v mieste konania podujatia, za sídlo ad hoc divízie sa považuje švajčiarsky Laussane. Švajčiarske právo predstavuje aj lex arbitri pre toto konanie. ^
    28. COURT OF ARIBRATION FOR SPORT: Statistics. [online]. [citované 16. 11. 2017]. Dostupné na www: < http://www.tas- cas.org/fileadmin/user_upload/CAS_statistics_2016_.pdf > ^
    29. HENDEL, C.: Jurisdiction of the CAS – The basics. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 15. ^
    30. Vo výnimočných prípadoch môže panel rozhodnúť aj o konaní v inej forme, prípadne vypočutie vôbec nenariadiť a rozhodnúť len na základe predloženej žiadosti. ^
    31. Vo výnimočných prípadoch má prezident divízie právomoc túto lehotu predĺžiť. ^
    32. HENDEL, C.: Jurisdiction of the CAS – The basics. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 15. ^
    33. MOV vydáva pri jednotlivých Olympijských hrách vždy samostatné Antidopingové pravidlá. ^
    34. MAVROMATI, D.: The Role of the Swiss Federal Tribunal and Its Impact on CAS Arbitration. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 17. ^
    35. Článok R46 Kódexu CAS. ^
    36. Bližšie sme o dopade zmien predmetného rozhodnutia na organizáciu CAS písali v predchádzajúcom diely. ^
    37. MAVROMATI, D.: The Role of the Swiss Federal Tribunal and Its Impact on CAS Arbitration. In: International Arbitration Insights: CAS & Lex Sportiva. 2017. s. 18. ^
    38. Rozhodnutie ŠFT z 22. marca 2007, sp. zn. 4P.172/2006. ^
    39. Ako najvýznamnejší príklad organizácie sídliacej vo Švajčiarsku možno uviesť MOV. Medzi ďalšie významné organizácie možno zaradiť futbalovú FIFA, hokejovú IIHF a lyžiarsku FIS. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia