Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Systematika organizácie športového odvetvia: národná a nadnárodná úroveň NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .

    Úvod 

    Šport je spoločenský fenomén, čo potvrdili nielen niektoré rozhodnutia všeobecných súdov strednej Európy, ale toto tvrdenie potvrdil dokonca aj Súdny dvor európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach v prípadoch dotýkajúcich sa športovej oblasti. Okrem toho, v týchto rozhodnutiach sa dozvieme aj o istej „špecifickosti športu“, pod prizmou ktorej sa súdny dvor odhodlal k niektorým dogmatickým rozhodnutiam, prelamujúcim dovtedy platiace pravidlá či princípy vnútorného trhu Európskej únie. V niektorých prípadoch závery prijaté pod spomenutou prizmou „špecifickosti športu“ nadobudli taký význam, že sa stali takpovediac dogmatickými, ovplyvňujúcimi ďalšie dianie nielen v športovej oblasti. Reč je o napríklad o známom prípade Jean Marc Bosman[1], Meca Medina & Igor Majcen[2], či novodobý "prestupový" trhák Olivier Bernard[3].

    Bez ohľadu na hore uvedené, jednotlivé športové odvetvia si vyžadujú organizáciu, regule, administratívne normy a v neposlednom rade akúsi hierarchickú štruktúru orgánov, ktoré tieto odvetvia tvoria. Je známe, že každé športové odvetvie je založené na istom športovom aspekte, a teda organizovaní konkrétnej športovej súťaže, ktorá je legitímnym prostriedkom dosahovania športových úspechov a tým pádom legitímnym prostriedkom dosahovania zisku či príjmov jednotlivých klubov či subjektov v týchto súťažiach účastných, a to nielen v ekonomickom slova zmysle . Štruktúra ktoréhokoľvek športového odvetvia je daná jednak národným rozmerom, a na druhej strane rozmerom nadnárodným, prípadne celosvetovým. Národný rozmer hovorí o jednotlivých športových subjektoch združených do jednotlivých národných športových asociácií. Toto členstvo je viac menej v podmienkach praxe podmieňujúcim faktorom pre pôsobenie týchto v jednotlivých súťažiach, ktoré spravidla organizuje práve národná športová asociácia.  

    Treba pripomenúť, že tieto asociácie majú charakter subjektov súkromnoprávneho sektora, a preto všetky vzťahy medzi ňou a jej členmi sú realizované na súkromnoprávnom základe – teda zmluvnom základe. Opustením národného prvku organizácie športového odvetvia sa dostaneme na nadnárodnú úroveň, kde sú tieto národné športové asociácie, zväzy či združenia združené práve do nadnárodných organizácií, ktoré v hierarchii tohto odvetvia stoja najvyššie. Najznámejšími v tomto smere sú FIFA, UEFA, EBA, EHA. Subjektívne a možno vyvrátiteľne novátorsky by som túto štruktúru nazval ako akúsi „trojstupňovosť“ organizácie športových odvetví.

    Okrajovo treba upozorniť aj na skutočnosť, že jednotlivé fyzické osoby s prívlastkom profesionálni, poloprofesionálni či neprofesionálni športovci, ktorí pôsobia v jednotlivých športových kluboch taktiež tvoria subjekty vzťahov tejto štruktúry organizácie daného športového odvetvia. Nadväzujúc na tento fakt sekundárne poznamenajme, športy sa delia na kolektívne a individuálne a preto netreba zabudnúť aj na športové odvetvia individuálnych športov, kde vzťahy organizácie týchto hovoria o vzťahoch iba medzi individuálnymi športovcami a týmito národnými združeniami. Prirodzene, možnosť organizácie týchto individuálnych športovcov do lokálnych združení s prihliadnutím na teritoriálnu pôsobnosť, a až sekundárne vzťahy týchto lokálnych združení s národnými, prípadne nadnárodnými združeniami či organizáciami nemožno vylúčiť. Aj táto klasifikácia má vyplv na našu neskoršiu klasifikáciu systematiky organizácie športových odvetví.  

    Systematika organizácie jednotlivého športového odvetvia:

    a) Celosvetové športové organizácie

    b) Nadnárodné subjekty

    • tieto zdržujú práve národné subjekty zastrešujúce športové subjekty v rámci štátu.

    c) Národné subjekty

    c1) národné subjekty kolektívnych športov  

    c2) národné subjekty individuálnych športov

    • združujú práve jednotlivé právnické či fyzické (športovci) osoby pôsobiace v súťažiach organizovaných týmto národným subjektom.
    • aktuálnym je aj ďalšie, decentralizované rozdelenie týchto národných organizácií na ďalšie, relatívne samosprávne jednotky kvalitatívne vymedzené teritoriálnym parametrom - venovať sa im budeme v neskoršej časti príspevku.

    d) Kluby

    d1) asociácie klubov celonárodné   

    • založené na stavovskom základe obhajujúce spoločné záujmy týchto klubov.

    d2) asociácie klubov lokálne

    • aj lokálne asociácie zastupujúce športové kluby istého regiónu nie sú vo svete jedinečným javom.

    e) Profesionálni či poloprofesionálni, neprofesionálni športovci

    Okrem načrtnutého delenia, kedy na vrchole tejto štruktúry stoja prirodzene nadnárodné, prípadne celosvetové orgány, sú známe aj prípady nadnárodných asociácií, ktoré vznikli iba na základe organizovania akejsi nadnárodnej športovej súťaže, a nie za účelom koordinácie jednotlivých národných športových subjektov ( cestou organizačných aktov zakladajúcich práva a povinnosti pre jednotlivých členov), do ktorej sa mohol či dodnes môže prihlásiť ktorýkoľvek z klubov pôsobiacich v hocktorom štáte. Opäť netreba zabudnúť na súkromnoprávny charakter týchto organizácií, kde ingerencia verejnoprávnych subjektov je viac menej nulová, jedinou styčnou plochou pre styk týchto s prvkami verejnoprávneho charakteru je nevyhnutné dodržanie platného právneho poriadku a nutnosť dodržiavania jeho kogentných ustanovení.  Tieto sú charakteristické hlavne pre územie Spojených štátov amerických v podobe Národnej hokejovej ligy (NHL), Národnej futbalovej ligy (NFL), ale príklady v súčasnosti nájdeme aj v ázijskej časti Eurázie, a to Kontinentálnu hokejovú ligu (KHL). Vstup členov do týchto nadnárodných súťaží je spravidla viazaný na odsúhlasenie tohto vstupu niektorým z vedúcich (výkonných, organizačných, disciplinárnych a pod.) orgánov či komisií tejto súťaže, ktorým sa preveria kvalitatívne požiadavky tohto vstupujúceho klubu do spomenutej nadnárodnej ligy. Prípad hokejového klubu HC Lev so sídlom v slovenskom Poprade, ktorý sa stal účastníkom KHL je príkladom, že vstup do týchto nadnárodných líg nie je obmedzovaný akousi teritoriálnou požiadavkou, ale práve spomenutými kvalitatívnymi požiadavkami kladenými pre tento novovstupujúci klub. Ak ich tento splní a vedenie - jeden z orgánov tejto súťaže vstup tohto klubu do tejto nadnárodnej súťaže odsúhlasí, nie je dôvod, ktorý by bránil tomuto klubu vstúpiť do tejto súťaže a pôsobiť v nej.  

    Kvalitatívny rozbor jednotlivých subjektov tvoriacich športové odvetvie:

    Vzhľadom na načrtnutú organizačnú štruktúru organizácie jednotlivých športových odvetví začnime s definovaním jej jednotlivých subjektov takpovediac „odspodu“. Najnižším elementom tejto štruktúry je samozrejme profesionálny, poloprofesionálny či neprofesionálny hráč, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky pôsobí vo svojom klube na zmluvnom základe . Uvedené má upozorniť na fakt, že tento hráč a jeho vzťah ku športovému klubu, v ktorom pôsobí, nespadá do kategórie „pracovnoprávny“ a teda nespadá ani pod explicitnú úpravu Zákonníka práce. 

    Klub, v ktorom tento hráč pôsobí je samozrejme účastníkom národnej, legitímne ustanovenej a regulárnej športovej súťaže, ktorá je vo väčšine krajín sveta pod patronátom národnej, sektorovo (s prihliadnutím na druh športu) orientovanej športovej asociácie či združenia. Je logickým dopadom a dôsledkom, že ak chce byť spomenutý športový klub účastníkom tejto súťaže a tým sa snažiť o dosahovanie športových, ekonomických či iných úspechov, musí byť tento členom národnej športovej organizácie. Toto členstvo mu samozrejme nevyplýva z jeho existencie automaticky, ale o toto členstvo vo väčšine prípadov musí požiadať, a to cestou (na zmluvnom základe, prípadne prehlásenia) podania prihlášky so žiadosťou o vznik členstva v tejto národnej organizácii. Samozrejme, spomenutý vzťah sa ako už bolo v príspevku uvedené realizuje v sektore súkromnom, a preto, daná organizácia môže požadovať od záujemcov o členstvo splnenie istých, kvalitatívnych požiadaviek ako podmienok pre odsúhlasenie vstupu do jej štruktúry. Ak tento klub (ne)stanovené podmienky splní, nie je dôvod nepriznať mu členstvo v tejto národnej organizácii. Tento moment je asi najdôležitejší, čo sa týka viazanosti klubu pravidlami, smernicami, organizačnými aktmi organizácie do ktorej vstúpil. Od tejto chvíle je klub povinný vykonávať práva, ale na druhej strane aj dodržiavať povinnosti plynúce mu z týchto prameňov organizácie daných športových odvetví. Dokonca, v niektorých prípadoch sú kluby organizované v týchto športových štruktúrach v prípade vzniku sporov medzi nimi či medzi klubmi a samotnou asociáciou zbavené možnosti podať žalobu na všeobecný súd daného štátu. Spomenutú situáciu majú riešiť pred častokrát disciplinárnou komisiou, alebo pred presne vyšpecifikovaným orgánom tejto asociácie. Tu vidíme, že súkromnoprávny charakter spomenutého členstva prerastá do akéhosi zbavenia sa možnosti dovolávať sa spravodlivosti pred orgánom verejnej moci[4] – teda súdom, a to vnímame ako podstatný zásah do práv právnických osôb. Či je spomenutá faktická konštrukcia obmedzenia práv dobrou alebo zlou, nehodnotíme, no pripustíme, že takto vytvorený orgán na riešenie prípadných konfliktov lepšie zohľadní špecifiká daného športového odvetvia či vzťahov v ňom realizujúcich sa ako všeobecný či už prvostupňový, alebo druhostupňový súd.  

    Keďže exempla trahunt, príkladom takýchto organizácií sú na Slovensku napríklad Slovenský futbalový zväz (SFZ), Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH), Slovenská basketbalová asociácia (SBA). Z načrtnutej systematiky vzťahov je viac ako zrejmé, že aj tieto národné asociácie sa pod vplyvom decentralizácie riadiacej štruktúry členia na ďalšie, teritoriálne vymedzené jednotky, no nielen na ne. Ich riadnymi členmi sa môžu stať taktiež zoskupenia samotných športových klubov, rozhodcov, trénerov či v posledných rokoch do popredia sa tlačiace asociácie zastrešujúce záujmy hráčov. Treba zhodnotiť, že tieto decentralizované opatrenia a štruktrovanie riadiacich orgánov do menších celkov je viac ako prínosné. O týchto organizačných vzťahoch sa dozvieme najlepšie zo samotných dokumentov národných športových asociácií .  

    V hierarchii opísaných vzťahov stoja najvyššie prirodzene nadnárodné subjekty či organizácie, zastrešujúce jednotlivé športové odvetvia. Podstata ich existencie spočíva v zoskupení národných športových asociácií. Úvodom by som rád upozornil na zásadný kvalitatívny rozdiel jednotlivých týchto nadnárodných športových asociácií. Na jednej strane poznáme asociácie, ktoré jednoducho zastrešujú jednotlivé športové odvetvie ako napríklad futbal, hokej, basketbal, no na strane druhej sa o slovo hlásia kvalitatívne tak isto vymedzené organizácie, no s teritoriálnou podmienkou. Typickým príkladom je oblasť futbalu, kde sa pole pôsobnosti okrem iných delí medzi dva významné subjekty, a to The Union of European Football Associations (UEFA) a Fédération Internationale de Football Association (FIFA). Práve na príklade týchto dvoch spoznáme rozdiel a to teritoriálnu pôsobnosť ako kvalitatívny znak asociácie. Zatiaľ čo UEFA je nadnárodným subjektom zastrešujúcim jednotlivé európske národné futbalové zväzy - teda reprezentuje 53 národných asociácií európskych štátov, ktorých zoznam je verejne známy, FIFA je organizácia celosvetová zastrešujúca a skladajúca sa z :  

    AFC - Ázijská futbalová konfederácia, CAF - Konfederácia Afrického futbalu, CONCACAF - Konfederácia futbalu Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku, CONMEBOL – Konfederácia futbalových asociácií Južnej Ameriky, OFC - futbalovej konfederácie Oceánie, UEFA - Únia európskych futbalových asociácií.

    Prirodzene, v závislosti vymedzenia pôsobnosti týchto organizácií sú organizované aj súťaže, ktoré majú tieto jednotlivé organizácie pod patronátom. Príkladom, súťaže organizované organizáciou UEFA majú logicky teritoriálny charakter, a preto sa v nich zúčastňujú iba európske futbalové tímy (Liga majstrov, Pohár UEFA, Majstrovstvá Európy, Pohár Intertoto).

    Naproti tomu FIFA organizuje podujatia a súťaže bez ohľadu na teritoriálnu požiadavku - celosvetové[5] (Turnaje Pánske: Majstrovstvá sveta vo futbale, Pohár konfederácií FIFA, FIFA Under - 20 Svetový pohár, FIFA U-17 Svetový pohár, Majstrovstvá sveta klubov, Modré hviezdy / FIFA pohár mládeže, FIFA Majstrovstvá sveta vo Futsale, FIFA majstrovstvá sveta v plážovom futbale. Turnaje žien: FIFA pohár ženského sveta FIFA Under - 20 majstrovstvá sveta , FIFA U-17 majstrovstvá sveta) uvedeného vyplýva nasledujúce členenie:  

    Nadnárodné športové organizácie – členenie :

    a) s kvalitatívnou pôsobnosťou vzhľadom na typ športu, ktorý zastrešujú (FIFA, Formula 1,)

    a1) s teritoriálnou pôsobnosťou (UEFA, EHF – European handball federation atď.)

    b) organizovanie vybranej športovej súťaže s nadnárodným charakterom (NBA, NHL, NFL, KHL)  

    Rád by som upozornil na zaujímavú skutočnosť a to na nevyhnutnú požiadavku, aby všetky pravidlá, ktoré boli, sú a budú vydávané organizáciou UEFA a ktoré budú pre členov tejto asociácie záväzné – boli v súlade s právom Európskej únie. Viacero rozsudkov z oblasti športového práva konštatovalo rozpor medzi pravidlami týchto a právom Európskej únie, no väčšina z nich bola druhým dychom vždy považovaná paradoxne za súladné s platným právom pod prizmou existencie legitímneho cieľa, ktorý tieto pravidlá porušujúce právo európskej únie obsahovali. Do toho zamiešajme spomenutú „špecifickosť športu“ a máme na stole dva legitimačné dôvody možnosti porušenia platného práva Európskej únie (príkladom je zákaz „mulitiple ownership“, prípadne požadovanie výchovného v prípade Olivier Bernard vs. Olympique Lyonais, organizáciou FIFA uvedené do života „6+5 rule“ – je zjavne v rozpore s európskym právom, aj preto ho UEFA podľa vyjadrení nikdy nebude na európske súťaže aplikovať).  

    Prirodzene, každému, športových pomerov znalému čitateľovi je jasné, že tieto odchýlky od inak striktných požiadaviek dodržiavania práva Európskej únie sú potrebné a nevyhnutné pre potreby zachovania jedinečnosti športu a všetkých jeho špecifík.  

    Riadenie činností športových združení prostredníctvom prijímania "neprávnych" aktov: 

    Po načrtnutí charakteristických vzťahov a organizačnej štruktúry jednotlivých športových odvetví či už na národnej, alebo nadnárodnej úrovni sa je na mieste zamyslieť nad tým, prostredníctvom čoho si tieto organizácie udržujú svoje vedúce (monopolné ?) postavenie a na základe akých aktov usmerňujú chod a organizáciu, fungovanie jednotlivých športových oblastí. S prihliadnutím na ešte neuvedené, nie je možné uvažovať o členstve jednotlivých športových klubov, ktorých forma býva najrôznejšia od občianskych združení až po jednotlivé druhy obchodných spoločností, v týchto národných organizáciách zastrešujúcich všetky tieto kluby ( napríklad Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenská basketbalová asociácia atď.) bez akejkoľvek nutnej, organizačnej formy riadenia, prameňov obsahujúcich ustanovenia vzájomných práv a povinností, sankcií za porušenie týchto pravidiel, či samotných podmienok členstva v týchto organizáciách.

    Táto „právna“ forma riadenia sa deje prostredníctvom prijímania aktov, ktoré zaväzujú všetkých členov týchto asociácií či združení.  Týmito sú napríklad pravidlá športu ako takého, organizačné akty riadenia činnosti týchto organizácií: štatúty, rokovacie poriadky, stanovy, licenčné podmienky prijímania jednotlivých členov alebo iných osôb (rozhodcovia, agenti). Ako bolo uvedené v úvode tohto príspevku, všetky tieto dokumenty sú pre každého člena - subjekt týchto organizácií záväzné a musia sa nimi pri výkone svojej v podmienkach Slovenskej republiky "nepodnikateľskej" činnosti riadiť.

    Záver 

    V príspevku sme sa snažili naznačiť trendy oranizácií športových odvetví s prihliadnutím na ich kvalitatívne rozdiely, špecifiká a v neposlednom rade s prihliadnutím na ich teritoriálny, druhový alebo iný charakter. Subjekty pôsobiace v jednotlivých súťažiach na národnej úrovni - v podmienkach Slovenskej republiky športové kluby - sú členmi národných športových asociácií či združení, pretože je to minimálna a nevyhnutná podmienka ich účinkovania v  predmetnej športovej súťaži. Je viac ako jasné a podmienky praxe ukazujú každodenne prstom na skutočnosť, že v tomto procese sa začína prejavovať monopolizácia vplyvu a postavenia národných športových organizácií, ktoré si do týchto "prístupových dokumentov" práve pod prizmou ich silnejšej pozície v negociačnom procese pretláčajú rôzne sporné ustanovenia, ktoré zvýhodňujú samozrejme iba jendnu stranu - ich. Je impulzom na výko do akademických či právnych debát, či by nebolo na mieste do tohto kontraktačného procesu vstúpiť z pozície štátu a zakázať preferenciu vplyvu a možnosť jeho monopolizácie takýmto konaním obdobne, ako to štát robí v odvetví práva nazvanom ochrana spotrebiteľa. Ak by sme dospeli do stavu, že podmienky, za ktorých vstupuje klub do národného či nadnárodného združenia sa dostanú pod akýkoľvek typ "obsahovo-právnej" kontroly, ktorá by extrémne mohla stanovovať akési "nekalé podmienky" - mohli by sme si zatlieskať a rovnováhe právnych vzťahov by bolo učinené zadosť aj v ďalšej oblasti - športovej.

    Uvedené vzťahy systematiky organizácie športového odvetvia samozrejme a logicky prerastajú do nadnárodnej úrovne, pričom z hľadiska zložitosti tohto vzťahu sa čoraz viac skomplikuvávajú. To, čo sme tvrdili o vplyve, postavení a monopolizácii snahy kontrolovať všetky oblasti či problémy prameniace z daného športového odvetvia na národnej úrovni, platí dvojnásobne na úrovni nadnárodnej, čoho dôsledkom sú v posledných rokoch aj spory spočívajúce v rozpore niektorých pravidiel športu napríklad s európskym právom ako takým, pričom ich súlad s ním je podmienkou ich existencie. 

    Predstavitelia týchto nadnárodných asociácií sa mnohokrát opýtajú otázku s obsahom: "... a čo to to európske právo vlastne je?". Zabúdajú pritom však na to, že svoje postavenie získali práve, a dokonca nielen na jeho základe. Pod prizmou uvedeného je potrebné neustále dbať o dohliadanie nad systematikou podmienok účastí v týchto súťažiach, podmienok ich samotných, taktiež na podmienky uzatvárania a podmienky členstva subjektov v týchto organizáciách, ako aj na minimálne štandardy pre účasť v tom ktorom športovom odvetví. Právo ako najdôležitejší normatívny systém dnešného spoločensko - ekonomického zriadenia nemôže dopustiť, aby to, čo vzišlo práve z jeho základov, podkopalo autoritu jeho samotného.

    Poznámky pod čiarou:

    1. Vec C-415/93: Union royale belge des sociétés de football association ASBL proti Jean-Marc Bosman, Royal club liégeois SA proti Jean-Marc Bosman a iní a Union des associations européennes de football (UEFA) proti Jean-Marc Bosman; 
      dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1406497373666&uri=CELEX:61993CJ0415^
    2. Vec C-519/04 P: David Meca-Medina and Igor Majcen
      dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1406497177080&uri=CELEX:62004CJ0519^
    3. Vec C-325/08: Olympique Lyonnais v Olivier Bernard and Newcastle United FC;
      dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1406496673906&uri=CELEX:62008CJ0325^
    4. De facto ide o zbavenie sa práva na zákonný, nestranný súdny proces. ^
    5. Teritoriálne vymedzenie "celosvetový" sa asi len vo veľmi malom a teoretickom smere dá chápať ako teritoriálne vymedzenie v pravom slova zmysle. ^

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia