Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ZÁKLADNÉ TÉZY NOVÉHO ZÁKONA O ŠPORTE – POHĽAD PRACOVNEJ SKUPINY SFZ  NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    06.06.2013 pracovná skupina SFZ (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    THE MAIN CONCEPTS OF THE NEW ACT ON SPORTS –
    THE VIEWS OF THE SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION

    JUDR. JOZEF ČORBA, PHD.
    VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG NA PRÁVNICKEJ FAKULTE UPJŠ V KOŠICIACH,
    ZAKLADATEĽ A VYUČUJÚCI PREDMETU "PRÁVO V ŠPORTE" NA PRÁVNICKEJ FAKULTE UPJŠ V KOŠICIACH
    ADVOKÁT PROFESNE SA VENUJÚCI NAJMÄ ŠPORTOVÉMU PRÁVU Z POHĽADU OBCHODNÉHO PRÁVA

    MGR. PETER DEDÍK, PHD.
    PROJEKTOVÝ MANAŽÉR A „INTEGRITY OFFICER“ SFZ PROFESNE SA VENUJÚCI NAJMÄ FINANCOVANIU ŠPORTU, ŠPORTOVÉMU MANAŽMENTU A MANIPULÁCII VÝSLEDKOV ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ

    JUDR. PHDR. TOMÁŠ GÁBRIŠ, PHD., LLM, MA
    VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG NA PRÁVNICKEJ FAKULTE UK[1],
    ADVOKÁT PROFESNE SA VENUJÚCI NAJMÄ ŠPORTOVÉMU PRÁVU
    AUTOR VEDECKEJ MONOGRAFIE "ŠPORTOVÉ PRÁVO" Z ROKU 2011 Z VYDAVATEĽSTVA EUROKÓDEX

    JUDR. MIROSLAV HLIVÁK, LLM
    ADVOKÁT PROFESNE SA ŠPECIALIZUJÚCI NA EURÓPSKE OBCHODNÉ PRÁVO, SPRÁVNE PRÁVO A OBČIANSKE PRÁVO
    DLHODOBO SA VENUJE I AGENDE ŠPORTOVÉHO PRÁVA, AKO PRVÝ SLOVENSKÝ ADVOKÁT ZASTUPOVAL VEC PRED „COURT OF ARBITRATION FOR SPORT“

    MGR., MGR. LADISLAV KRIŽAN, PHD.
    OD 3/2011 DO 4/2012 GENERÁLNY RIADITEĽ SEKCIE ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT MŠVVAŠ SR,
    OD 5/2012 RIADITEĽ NA SEKCII CIVILNÉHO PRÁVA MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR,
    ZAKLADATEĽ A VYUČUJÚCI PREDMETU "PRÁVO V ŠPORTE" NA PRÁVNICKÝCH FAKULTÁCH MU V BRNE A TU V TRNAVE,
    ČLEN RADY OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA UČENÁ PRÁVNICKÁ SPOLOČNOSŤ

    JUDR. JAROSLAV RYBÁNSKY
    VEDÚCI LEGISLATÍVNO-PRÁVNEHO ODDELENIA SFZ
    MANAŽÉR PROJEKTU NOVELIZÁCIE NORIEM SFZ
    ASISTENT POSLANCA NÁRODNEJ RADY SR VENUJÚCI SA NAJMÄ LEGISLATÍVE

    JUDR. PETER SEPEŠI
    PROKURÁTOR GENERÁLNEJ PROKURATÚRY SR PRACUJÚCI NA ODDELENÍ LEGISLATÍVY
    ČLEN VV SFZ PRE ORGANIZAČNÉ A LEGISLATÍVNE OTÁZKY,
    GARANT PROJEKTU NOVELIZÁCIE NORIEM SFZ A SCHVÁLENÝCH STANOV SFZ
    ČLEN RADY OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA UČENÁ PRÁVNICKÁ SPOLOČNOSŤ


    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
    šport, športové právo, športové politiky, športové občianske združenie, tretí sektor, koncepcia, Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu,

    KEY WORDS:
    sport, sports law, sports policy, sports association, third sector, strategy, Ministry of Education, Science, Research and Sport,

    ABSTRAKT:
    Predkladaný príspevok prináša zhrnutie nosných myšlienok pre rozvoj športu na území SR v súčasnosti.

    ABSTRACT/SUMMARY:
    The presented article brings summary of basic thoughts for development of sport in Slovakia in present time.


    BUDE NOVÝ ZÁKON O ŠPORTE ÚČINNÝ OD 1.1.2014?

    Národný program rozvoja športu v rokoch 2001-2010 ako základný strategický dokument štátnej politiky v oblasti športu v SR bol k 31.12.2010 minulosťou. Skoro 2 roky SR nemala základný strategický dokument štátnej politiky v oblasti športu.

    Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 19.12.2012 prerokovala ako v poradí 25. bod programu materiál s názvom „Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu- Slovenský šport 2020“, ktorý schválila uznesením číslo 726/2012. Podľa tohto uznesenia Vláda SR zaviazala ministra školstva vypracovať nový zákon o športe s účinnosťou od 1.1.2014.

    Na základe dlhodobej komunikácie medzi MŠVVaŠ SR a SFZ, ktorý ponúkol MŠVVaŠ SR partnerskú spoluprácu v svojich štruktúrach združených odborníkov pri zlepšovaní stavu športu v SR, bol SFZ oslovený, aby zo svojho pohľadu pomenoval súčasný stav a navrhol základnú architektúru novej právnej úpravy.

    Tento príspevok obsahuje základné myšlienky, ktoré pracovná skupina SFZ zložená z viacerých popredných slovenských predstaviteľov pre oblasť športu a práva a vytvorená pre tento účel, bezodplatne spracovala a poskytla MŠVVaŠ SR pre ich ďalšie rozvíjanie.

    Cieľom jeho publikovania je poskytnúť ich bezodplatne obyvateľom SR a vyvolať k téme verejnú odbornú diskusiu.

    ÚVOD

    Na začiatku úvah o zámere nového zákona o športe je potrebné zobrať v úvahu aktuálny stav vzťahov štát- spoločnosť´- športové hnutie v Slovenskej republike vzhľadom aj na roky 1989, 1993 či členstvo SR v Európskej únii od roku 2004. Vzhľadom na tieto fakty, súčasný stav športu a stavu právneho vedomia nielen v oblasti športového hnutia sa predbežne prikláňame k modelu intervenčnému, vrátane podrobnejšej právnej regulácie športu. Zároveň by právne normy v zákone o športe mohli byť do istej miery teleologické, teda obdobne ako v prípade európskych smerníc by mali formulovať ciele, ktoré majú športové subjekty napĺňať a dosahovať. Samotný spôsob dosiahnutia cieľa by sa však ponechal na autonómiu a špecifickosť športového hnutia.

    Základnou myšlienkou bude nastaviť právnu reguláciu športu tak, aby umožnila rozvíjať autonómiu a špecifiká jednotlivých druhov športu/športových odvetví/športových disciplín a pripustila možnosť zohľadňovať v regulácií nadnárodnú autonómnu úpravu športových federácií. Zákonná úprava tak bude na jednej strane obligatórne zaručovať naplnenie princípov demokracie, spravodlivosti a legálnosti v autonómnom športovom hnutí, a na druhej strane bude upravovať niektoré oblasti podporne – pre prípad, že športové hnutie si tieto otázky neupraví vlastnými internými predpismi. Je potrebné minimalizovať možnosť konfliktu športového práva a pravidiel autonómneho športového hnutia za predpokladu, že športové hnutie a jeho pravidlá rešpektujú vyššie uvedené princípy.

    Športový normatívny systém v celosti predstavujú:

    1. právo aplikované na šport,
    2. športové interné normy, ktoré sa ďalej členia na:
      1. pravidlá hry (lex ludica) a
      2. športové pravidlá (lex sportiva), a to:
        1. národné a
        2. globálne.

    Súčasnú právnu úpravu v športe v SR okrem všeobecného práva aplikovaného na šport možno charakterizovať i existenciou právnych predpisov rôznej právnej sily tvoriacich tzv. špeciálnu športovú legislatívu.

    Základné právne predpisy tvoriace tzv. špeciálnu športovú legislatívu v SR predstavujú najmä:

    1. zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre,
    2. zákon č. 300/2008 Z.z. o organizácii a podpore športu,
    3. zákon č. 226/1994 Z.z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a Slovenskom olympijskom výbore,
    4. zákon č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
    5. vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 525/2007 Z.z. zo 16.8.2007 o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia,
    6. vyhláška Ministerstva školstva SR č. 444/2008 o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky,
    7. vyhláška Ministerstva školstva SR č. 542/2008 Z.z. z 25.1.2008 o postupe pri vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami športovca,
    8. vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 332/2009 Z.z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

    Ambíciou pri tvorbe zákona o športe je vytvoriť z týchto predpisov čo možno najkomplexnejšiu úpravu športovej činnosti v jednom zákone, resp. kódexe, a teda odstrániť súčasnú roztrieštenosť a neprehľadnosť právnej úpravy, ktorá sťažuje orientáciu adresátov týchto noriem.

    Okrem špeciálnej športovej legislatívy sa na šport vzťahujú aj ďalšie všeobecné právne predpisy, v ktorých postavenie športových organizácií a športovej činnosti predstavuje vedľajší predmet úpravy, napr. priestupkový zákon č. 372/1990 Zb., ktorý vo vzťahu k športu nepovažuje za priestupok proti verejnému poriadku nosenie chladných zbraní na verejnosti, pokiaľ sú určené na športovú činnosť (§ 47 ods. 1 písm. h), zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, živnostenský zákon č. 455/1991 Zb., ktorý upravuje viaceré živnosti úzko spojené so športovou činnosťou a zákon č. 171/2005 Zb. o hazardných hrách atď.

    Poslednú kategóriu právnych predpisov s významom pre šport predstavujú ostatné všeobecné právne predpisy, v ktorých sa pojem šport ani telovýchova vôbec nemusí vyskytovať, a napriek tomu ide o predpisy, ktorých adresátmi sú aj subjekty športového hnutia. Nie sú však adresátmi z titulu svojej športovej činnosti, ale z titulu, že spadajú do všeobecne vymedzenej osobnej a vecnej pôsobnosti týchto zákonov. Ide napríklad o Ústavu SR, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce či Trestný zákon a i.

    Zámerom pripravovaného zákona o športe je vyčlenenie podstatných zmienok o športe z týchto predpisov do pripravovaného športového kódexu, resp. koncipovanie športového kódexu ako lex generalis, teda všeobecný zákon, ktorý bude rámcovo upravovať otázky, ktorých podrobnú úpravu odkáže na osobitné predpisy.

    Z hľadiska obsahu zákona zámer predpokladá využitie doterajších legislatívnych (vecných) zámerov a vypracovaných paragrafových znení, ktoré budú konfrontované s vývojom a aktuálnym stavom slovenského právneho poriadku, so zahraničnou právnou úpravou, odbornou literatúrou a aktuálnymi trendmi v oblasti regulácie športu na úrovni medzinárodnej a osobitne európskej. Zoznam relevantných prameňov a literatúry tvorí prílohu zámeru.

    Predmet a obsah nového zákona o športe možno vymedziť pozitívne a negatívne.

    A. POZITÍVNE VYMEDZENIE

    - čo by malo byť predmetom zákona, sa bude koncentrovať okolo nasledujúcich okruhov:

    1. VYMEDZENIE POJMOV

    V prvom rade je zámerom precízne definovať pojmy pohybová aktivita, šport (individuálny/ kolektívny šport, amatérsky/ profesionálny šport, vrcholový/ výkonnostný/ rekreačný šport), ďalej telesná výchova resp. telesná a športová výchova, telesná kultúra, národný športový zväz, športovec, športové podujatie a i.

    Vychádzať sa bude z aktuálnej terminológie vied o športe v spolupráci s akademickými pracoviskami a odborníkmi v tejto oblasti, resp. terminológie používanej v právnych vedách a legislatívno-právnej praxi s cieľom predísť konštruovaniu umelých legislatívnych pojmov.

    2. ŠPORT AKO PREDMET VEREJNÉHO ZÁUJMU

    Primárnym verejným záujmom vo vlastnej oblasti športu by podľa pripravovaného zákona o športe malo byť zohľadnenie medzinárodných záväzkov SR, ale aj európskej politiky vo vzťahu k športu, ktorá je vyjadrená v čl. 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ide najmä o cieľ rozšírenia pohybovej aktivity ako dennej súčasti života medzi čo najväčšie množstvo občanov SR z dôvodov starnutia populácie, neskoršieho veku odchodu do dôchodku, nutnosti pracovať i vo vyššom veku a neustále rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie.

    Najsilnejší verejný záujem je bežne v práve spájaný v prvom rade s oblasťou tzv. verejného práva, ktorej dominuje právne odvetvie trestného práva, ktoré má chrániť také základné hodnoty ako napr. ľudský život, zdravie či majetok. Významnou témou zákona o športe z tohto pohľadu je určite problematika násilia a neviazanosti divákov na športových podujatiach pre finančnú i personálnu nákladnosť opatrení zabezpečujúcich verejný záujem v tejto oblasti z pohľadu silových zložiek štátu a obce. Neopomenuteľnými sú tiež trestnoprávny rozmer dopingu, match fixingu, resp. zodpovednosti za športové úrazy.

    V oblasti verejného záujmu v športe v správnom práve podľa pripravovaného zákona o športe by mal byť predovšetkým sprehľadnený systém subjektov verejnej správy v športe, ktoré cez rozpočet verejnej správy (spolu)financujú nielen telesnú výchovu, telesnú a športovú výchovu a pohybové aktivity v školách a školských zariadeniach, ale cez zmluvy o poskytnutí dotácií i činnosť športového hnutia- najmä národných športových zväzov, budovanie športovej infraštruktúry nielen národného významu, organizáciu a podporu štátnej reprezentácie v športe, starostlivosť štátu o športovo-talentovanú mládež, či boj proti dopingu – i z pohľadu medzinárodnoprávnych záväzkov štátu.

    Z pohľadu verejného záujmu v športe v oblasti ústavného práva podľa pripravovaného zákona o športe by mala dominovať problematika rozhodovania sporov pri vykonávaní športovej činnosti vo vzťahu k právu na súdnu ochranu a spravodlivý proces cez zákonom zriadený Športový rozhodcovský súd rozhodujúci spory najmä v rámci športovej obce.

    Z pohľadu verejného záujmu v športe v oblasti finančného a daňového práva by sa mal napr. stanoviť možný okruh poberateľov dotácií a výpočet účelov, na ktorý môžu byť poskytnuté/použité dotácie z rozpočtu verejnej správy, vrátane postupu pri rozhodovaní o ich pridelení, či pri vyúčtovaní. Mechanizmus tzv. 2(3)% z daní, definovanie podnikania v športe a daňový režim najmä atypických príjmov/výdavkov (sponzoring, prestupy atď.) by mal byť naviazaný na právnu úpravu dobrovoľníctva a tzv. verejnoprospešné organizácie a členské organizácie v oblasti športu.

    Ďalším problémom z pohľadu verejného záujmu v športe podľa pripravovaného zákona o športe by mali byť zmluvné vzťahy v športe a najmä právne postavenie – status reprezentantov (profesionálnych športovcov) vzhľadom na systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia a špecifickosť nimi uzatvorenej zmluvy s štátom/športovým klubom, v mene ktorého súťažia, už len vzhľadom na vzťah tejto zmluvy k Zákonníku práce, Občianskemu zákonníku, Obchodnému zákonníku a medzinárodným športovým normám.

    3. SUBJEKTY VEREJNÉHO PRÁVA V OBLASTI ŠPORTU

    V súčasnosti predstavujú subjekty verejného práva v rámci športového hnutia na Slovensku najmä:

    1. Vláda SR a ústredné orgány štátnej správy (najmä Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky),
    2. rozpočtové a príspevkové organizácie ministerstiev (Vojenské športové centrum (VŠC) Dukla Banská Bystrica; Stredisko štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR; Národné športové centrum; a ako príspevková organizácia Antidopingová agentúra SR),
    3. ďalšie štátne organizácie (Štátny pedagogický ústav, Ústav informácií a prognóz školstva a atď.),
    4. územná samospráva (samosprávny kraj, mestá, obce),
    5. samosprávne príspevkové a rozpočtové organizácie.

    Súčasný systém subjektov verejného práva v oblasti športu a jeho financovania z rozpočtu verejnej správy je bludiskom rôznych entít (nemusia byť nutne ani len subjektmi práva) a ich vzťahov.

    Nevyhnutnou podmienkou akéhokoľvek nového systému subjektov verejného práva spoluzodpovedajúcich za šport a osobitne podmienkou ich financovania z verejných zdrojov je racionalizácia. Jej hlavnou ideou je maximálne možné zníženie počtu za šport zodpovedných subjektov práva vo verejnej správe i vzhľadom na projekt ESO a synergicky účelný prenos maxima ich kompetencií a úloh na MŠVVaŠ SR, Národné športové centrum, VÚC, mestá a obce, resp. národné športové zväzy.

    S týmto prvým krokom by zároveň malo prísť k druhému kroku, ktorým je sčítanie všetkých verejných zdrojov, ktorými je v súčasnosti podporovaný šport z rozpočtu verejnej správy a ich presun v čo najväčšej možnej miere do Národného programu rozvoja športu (Program 0260 v rámci štátneho rozpočtu) pod gesciou MŠVVaŠ SR. Tretím krokom by malo byť zníženie počtu prijímateľov dotácií z tohto programu zjednodušene iba na tzv. národné športové zväzy podľa pravidla: 1 športový zväz (federácia) vo svete = 1 zväz (konfederácia) v Európe = 1 národný zväz v SR, uznaný a financovaný štátom, s výnimkou iných aj z pohľadu medzinárodného systému športu špecifických právnických osôb ako najmä SOV, SPV atď.

    Ako kľúčová úloha do budúcnosti sa javí definovanie postavenia samosprávy (VÚC, mestá, obce) vrátane konkrétnej zodpovednosti a finančného krytia z pohľadu originálnych a prenesených kompetencií v oblasti športu.

    4. SUBJEKTY SÚKROMNÉHO PRÁVA – PRÁVNICKÉ OSOBY TVORIACE ŠPORTOVÚ OBEC

    Subjekty súkromného práva- právnické osoby tvoriace športovú obec predstavujú:

    1. SOV, SPV, SAUŠ, SAŠŠ, SFNŠ, HŠO ako strešné organizácie,
    2. národný športový zväz,
    3. športový klub,

    Podľa pripravovaného zákona o športe je potrebné zvážiť povýšenie športového hnutia ako súhrnného označenia všetkých subjektov súkromného práva pôsobiacich v športe na úroveň “športovej obce” podľa vzoru akademickej obce v zmysle zákona o vysokých školách.

    Táto zmena by so sebou zároveň priniesla zaradenie športových autonómnych subjektov medzi subjekty verejnej správy, resp. subjekty sui generis, s úlohami zverenými štátom najmä v intervenčnom záujme posilnenia demokracie a princípov spravodlivosti a legálnosti v športovom hnutí. Legislatívne by sa tým tiež vyriešila otázka „členského“ vzťahu športovcov vo vzťahu k zväzom, najmä ak kluby – športové organizácie nemajú právnu formu občianskeho združenia, ale obchodnej spoločnosti, ktorá prísne vzaté nemá “členov“.

    Najdôležitejším subjektom v systéme bude národný športový zväz, ktorý bude mať najväčšiu mieru zodpovednosti za rozvoj daného športu/športového odvetvia/disciplíny na Slovensku.

    5. SUBJEKTY SÚKROMNÉHO PRÁVA – FYZICKÉ OSOBY TVORIACE ŠPORTOVÚ OBEC

    Subjekty súkromného práva – fyzické osoby tvoriace športovú obec predstavujú športovec/ tréner/ rozhodca/ športový agent/ funkcionár.

    Podľa pripravovaného zákona o športe je potrebné najmä upraviť definovanie statusu reprezentanta a jeho vzťahov k štátu a športovému zväzu. Ostatný výkon športovej činnosti rôznej úrovne vrátane odplatnej činnosti (profesionálny, príp. dobrovoľnícky výkon) by mal byť vykonávaný v súlade s právom.

    V oblasti nielen kolektívnych športov je totiž súčasný právny status profesionálnych športovcov v priamom rozpore s úpravou Zákonníka práce, podľa ktorého všetci profesionálni športovci podliehajú Zákonníku práce. Rovnako by sa táto formulácia mala dotýkať aj profesionálnych športovcov v individuálnych športoch (minimálne tých, ktorí sú v právnom vzťahu so štátom), čo sa tiež nerešpektuje, a zrejme by toto riešenie ani nebolo správnym, nakoľko v individuálnych športoch môžu absentovať prvky závislej práce, ktoré sú podmienkou pre podradenie právneho vzťahu pod režim Zákonníka práce.

    Trendom v západnej Európe však už nie je ani pracovnoprávny vzťah medzi hráčom kolektívneho športu a klubom, ale osobitný právny vzťah, poskytujúci hráčom primeranú sociálnu ochranu a možnosti sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Striktná aplikácia rigidného pracovného práva platného v Slovenskej republike na šport by ani nebola možná vzhľadom napr. na špecifiká pracovného času, prestupov a i. Je možné zvážiť aj úpravu amatérskych zmlúv s osobitným režimom, zvýhodneným z hľadiska daňového, odvodového (ide o úhradu nákladov na cestovné, stravné, reprezentačné a výstroj, nie o hlavný zdroj príjmov hráča).

    V prípade individuálnych športovcov sa navrhuje zvážiť vytvorenie osobitnej živnosti na výkon športovej činnosti a sprecizovať postavenie trénerov a rozhodcov ako SZČO.

    Agenti, resp. manažéri športovcov pôsobia ako sprostredkovatelia práce a služieb športovcov pre národné športové zväzy, resp. športové kluby. Ich vzdelanie a odporúčané postupy výkonu činnosti sú tiež zväčša predmetom iba internej športovej úpravy. Zákon by preto mal stanoviť iba všeobecný a podporný rámec pre prípad, že autonómna úprava neexistuje, alebo dostatočne nezaručuje spravodlivú úpravu práv športovca a agenta.

    V prípade, že športovci by boli považovaní za zamestnancov, agenti by museli osobitne spĺňať požiadavky kladené na subjekty sprostredkujúcich prácu. Takéto postavenie agentov pritom nie je vylúčené ani dnes v prípade zabezpečovania transferov do zahraničia, kde hráč bude mať postavenie zamestnanca.

    6. VZDELÁVANIE A ŠPORT (OD TV NA ŠKOLÁCH CEZ ŠPORTOVO- TALENTOVANÚ MLÁDEŽ AŽ PO KVALIFIKOVANÝCH ODBORNÍKOV V ŠPORTE)

    Je potrebné vytvoriť nový systém fungovania športových tried, športových gymnázií, ale i telesnej výchovy a telesnej a športovej výchovy na školách, resp. využívania vzdelávacích poukazov financovaných zo zdrojov regionálneho školstva v nadväznosti na existujúci systém starostlivosti o športovo-talentovanú mládež v rámci športovej obce financovanej z Národného programu rozvoja športu.

    Jedným z dôležitých kritérií pri tvorbe systému by mala byť analýza efektivity všetkých týchto útvarov a ich možné synergie z pohľadu fyzických osôb vykonávajúcich v nich športový tréning, ktoré (nie) sú reprezentantmi SR v mládežníckych kategóriach, resp. nie sú zaradené v útvaroch pre športovo-talentovanú mládež v rámci športovej obce.

    Vzdelávanie v športe dospelých vrátane vysokoškolského je potrebné prepojiť s kontrolou priebehu vzdelávacieho procesu, resp. kvality absolventov, zmenou JVS v športe a prehodnotením jednotlivých odborných spôsobilostí, a rozhodnúť, ktoré z týchto otázok je nutné regulovať a ktoré je možné nechať ako voľné živnosti.

    Takisto odporúčame zohľadňovať pri právnej úprave v komunikácii s národnými športovými zväzmi i požiadavky medzinárodných športových federácií najmä pri vzdelávaní trénerov.

    7. INFORMAČNÝ SYSTÉM

    Navrhujeme citlivo zvážiť a prehodnotiť ďalší rozvoj informačného systému verejnej správy o športe, ktorý doteraz napriek jeho zakotveniu v platnom zákone o organizácii a podpore športu reálne nefunguje a naviazať v ňom zhromažďované údaje o športovej obci s výdavkami rozpočtu verejnej správy plynúcimi zo subjektov verejného práva do subjektov práva tvoriacich športovú obec.

    Informačný systém by mal slúžiť na identifikovanie členskej základne športovej obce okrem iného aj na účely stanovenia/výpočtu štátnych dotácií pre jednotlivé subjekty práva oprávnené k ich čerpaniu, pričom je potrebné definovať člena športovej obce, aktívneho člena športovej obce a dobu platnosti registrácie člena.

    8. ZMLUVNÉ VZŤAHY

    V slovenskom súkromnom práve úplne absentujú osobitné ustanovenia pre niektoré zmluvné typy:

    1. reklama, sponzoring, nakladanie s vysielacími právami, merchandisingové vzťahy,
    2. medzi samotnými subjektmi športovej obce – zmluvy hráčske, trénerské, rozhodcovské (o rozhodovaní na športových podujatiach), zmluvy s agentmi,
    3. reprezentačná zmluva/štatút.

    Vzhľadom na pripravovanú reformu súkromného práva sa javí racionálne neiniciovať vytváranie nových zmluvných typov, ale limitovať zmluvnú slobodu v existujúcich inominátnych kontraktoch cez niektoré obligatórne ustanovenia definované v zákone o športe.

    9. BOJ PROTI NEGATÍVNYM JAVOM V ŠPORTE:

    1. doping
    2. match-fixing (manipulácia výsledkov športových podujatí)
    3. násilie a neviazanosť divákov
    4. rasizmus, diskriminácia, intorlerancia

    Vychádzajúc zo súčasnej právnej úpravy, medzinárodných dohovorov a odporúčaní, v spolupráci s odbornými zložkami Ministerstva vnútra, Generálnej prokuratúry a iných zainteresovaných subjektov bude riešená efektívna regulácia týchto otázok. V oblastiach, na ktoré nebude postačovať autonómna regulácia športovým hnutím, bude zákon obsahovať podporné ustanovenia sledujúce vytýčené ciele predchádzania negatívnym javom v športe.

    V tomto prípade bude veľmi dôležitú úlohu zohrávať prepojenosť medzi trestným právom a predpismi jednotlivých športových subjektov (napr. Etický kódex, Disciplinárny poriadok a pod.). V Taliansku v rámci boja proti match-fixingu zaviedli predpisy o spolupráci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a športovými zväzmi, aby športové zväzy mohli získať informácie z trestného konania ešte pred skončením prípravného konania a efektívne tak paralelne mohli spúšťať disciplinárne konania, kde miera preukázania zavinenia páchateľa je nižšia ako v trestnom konaní.

    10. RIEŠENIE SPOROV – DISCIPLINÁRNE KONANIE A ROZHODCOVSKÉ KONANIE

    V súlade s medzinárodnými dohovormi a Ústavou SR bude zabezpečené, aby aj disciplinárne konania v rámci športového hnutia spĺňali základné štandardy spravodlivého konania v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Garancie spravodlivého procesu by boli obzvlášť akútnymi, ak by sa mala vytvoriť „športová obec“ po vzore akademickej obce vysokej školy, teda akási verejno(s)právna entita.

    Okrem disciplinárneho konania zvereného jednotlivým športovým organizáciám v športových odvetviach bude zo zákona zriadený tzv. Športový rozhodcovský súd, rozhodujúci spory v rámci športovej obce.

    11. FINANCOVANIE ŠPORTU

    Po definícii subjektov verejného práva v oblasti športu a športovej obce a ich vzájomných vzťahov je nevyhnutné ustanoviť udržateľný spôsob financovania ich činnosti.

    K už hore v texte uvedeným ideám je preto nevyhnutné zákonom ustanoviť minimálne náležitosti dotačnej zmluvy medzi subjektmi verejného práva v oblasti športu vrátane samosprávy a športovej obce. Jej podstatou má byť idea, že úspešní žiadatelia o dotácie po transparentnom procese rozhodovania o jej (ne)pridelení a v konkrétnej výške budú môcť pomerne veľmi voľne narábať s pridelenými dotáciami, no zároveň však budú povinní na základe dotačnej zmluvy zverejniť na internete správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Jej súčasťou budú podrobné informácie o hospodárení organizácie so všetkými prostriedkami získanými z rozpočtu verejnej správy vrátane ich vedenia na tzv. transparentnom účte, na ktorom pohyby bude môcť kontrolovať ktokoľvek.

    Súčasná realita v slovenskom športovom hnutí je taká, že všetky druhy občianskych združení v ňom pôsobiace – najmä národné športové zväzy, športové kluby – vykonávajú vlastné, často veľmi rôznorodé ekonomické aktivity s cieľom získavať tak finančné prostriedky na svoju činnosť.

    Navrhovaná právna úprava by im mala garantovať možnosť vykonávať (inú) zárobkovú činnosť, i podnikať, pričom s dosiahnutým ekonomickým výsledkom nemôžu nakladať ako so ziskom a zároveň majú povinnosť dodržiavať pri vykonávaní zárobkovej činnosti všetky pravidlá hospodárskej súťaže. Problematika (ne)zdaňovania atypických príjmov (prestupy, sponzoring, charitatívna reklama) z takýchto ekonomických aktivít resp. iný spôsob daňových subvencií musí súvisieť s nastavením celého daňového systému v SR vrátane otázok či zvýhodňovať zároveň zdaňovanie všetkých príjmov u všetkých druhov týchto právnických osôb alebo len u niektorých druhov organizácii a len u niektorých druhov príjmov? Ak napr. zvýhodňovať zdaňovanie i príjmov plynúcich im z podnikania, tak u všetkým organizácii rovnako alebo rozdielne, a ak rozdielne- z akých dôvodov a ako?! Ak budú tieto príjmy zvýhodnené, na aký účel môže byť následne použité- na akýkoľvek alebo výhradne na účel vo verejnom záujme v oblasti športu?

    Je potrebné identifikovať toky súčasného financovania športu, ktoré sú neprehľadné. Následne bude možné nastaviť nový systém financovania športu. Navrhuje sa pritom, aby subjektmi oprávnenými k získaniu štátnej dotácie boli okrem strešných organizácií (SOV, SPV, SAUŠ, SAŠŠ, SFNŠ, HŠO) výlučne národné športové zväzy (v nadväznosti na ich oprávnenie zastrešovať jednotlivé športové odvetvia na Slovensku) začlenené do nadnárodných športových federácií. Následne je však nutné zabezpečiť podiel nižších zložiek národného športového zväzu na prostriedkoch získaných dotáciou. Pôjde o posilnenie solidarity v rámci športového hnutia.

    Podrobne sa upraví dotačný systém – stanovenie procesu prideľovania dotácií a ich kontroly, vrátane oprávnenia, resp. povinnosti vrátiť dotáciu alebo jej časť (napr. pri preukázanom dopingu, match-fixingu, prejavoch rasizmu a pod.).

    Navrhne sa podiel národných športových zväzov na odvodoch spoločností prevádzkujúcich stávkovanie na športové výsledky. V praxi by to znamenalo, že športu budú poskytnuté práve tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré štát získa istou mierou regulácie trhu stávkových kancelárií na Slovensku.

    Ďalšie zdroje financovania športu predstavuje podpora:

    1. zo súkromných zdrojov – je pritom možné stimulovať takéto financovanie ekonomickými výhodami (napr. daňové úľavy) pre subjekty, ktoré budú reálne hmotne podporovať šport. Zároveň by mal byť zadefinovaný sponzoring v športe,
    2. zo zdrojov EÚ – štrukturálne fondy,
    3. z vlastných zdrojov – príjmy môže predstavovať napr. komercionalizácia športových podujatí prostredníctvom vysielacích práv, ktorých disponent by mal byť v zákone aspoň rámcovo špecifikovaný.

    B. NEGATÍVNE VYMEDZENIE

    - predstavuje mantinely, za ktoré zákon o športe nepôjde, budú predstavovať otázky trestného práva, napr. v súvislosti so športovými úrazmi.

    V tejto fáze sa nepredpokladá formulovanie osobitných skutkových podstát „športových“ trestných činov. Zváži sa však formulovanie spoločenského významu športu, ktorý môže poslúžiť ako argument pre nestíhanie, resp. vylúčenie protiprávnosti trestných činov (proti zdraviu) v súvislosti s výkonom športovej činnosti, samozrejme za dodržania pravidiel daného športového odvetvia, uznaného hoci aj konkludentne (mlčky) štátom.

    Zváži sa tiež osobitná úprava občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú (úrazom) pri športovej činnosti, s formulovaním podmienky zavinenia.

    C. PRACOVNÝ NÁVRH OSNOVY NOVÉHO ZÁKONA O ŠPORTE

    1. Predmet úpravy
    2. Vymedzenie základných pojmov
    3. Šport ako predmet verejného záujmu
    4. Subjekty verejného práva – štátna správa a samospráva
    5. Subjekty súkromného práva tvoriace športovú obec
      1. národný športový zväz
      2. klub
      3. iná športová organizácia (napr. zväz, ktorý nie je národný alebo zväz tzv. "dvojička")
    6. Status športovca profesionála a amatéra, vzťah medzi športovcom a klubom
    7. Olympijská symbolika, SOV, SPV
    8. Štátna športová reprezentácia (status športovca reprezentanta, vzťah medzi reprezentantom a štátom/zväzom)
    9. Status, práva a povinnosti športových odborníkov:
      1. tréneri
      2. rozhodcovia
      3. maséri, lekári, fyzioterapeuti
      4. + všetci športoví odborníci podľa vyhlášky
      5. usporiadatelia
      6. funkcionári
      7. športoví agenti
    10. Ďalšie vzdelávanie v športe
    11. Vzťah právnej úpravy a interných športových predpisov (medzinárodných, slovenských)
      1. stanovy
      2. ostatné interné predpisy
      3. pravidlá hry
      4. súčinnosť orgánov verejnej moci s národnými športovými zväzmi
    12. Zmluvné vzťahy v športe (osobitné zmluvné typy)
    13. Riešenie sporov v športe
      1. arbitrážne konanie
      2. disciplinárne konanie
    14. Organizácia športových podujatí
    15. Boj proti negatívnym javom v športe
      1. doping
      2. match-fixing
      3. násilie a neviazanosť divákov (vrátane rasizmu)
    16. Financovanie športu
      1. zo zdrojov verejnej správy (vrátane štrukturálnych fondov EÚ)
      2. zo zdrojov mimo rozpočtu verejnej správy
    17. Informačný systém športu
    18. Dobrovoľníctvo v športe
    Poznámky pod čiarou:
    1. Absolvoval štúdium športového práva v Holandsku^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia