Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s dôvodovou správou i dôvodmi k pozmeňujúcim návrhom poslancov NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    04.01.2016Pracovná skupina k zákonu o športe
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    K ZÁKONU o ŠPORTE:

    • VIDEOPREDNÁŠKA p. RNDr. Jozefa MIHÁLA k ZÁKONU o ŠPORTE - TU
    • PREZENTÁCIA p. Ing. Alice FISTEROVEJ k ZÁKONU o ŠPORTE - TU
    • PREZENTÁCIE K ZÁKONU o ŠPORTE - TU
    • FAQ - ČASTÉ OTÁZKY a ODPOVEDE k témam ZÁKONA - TU
    • VZORY ZMLÚV, STANOV a INÝCH PRÁVNYCH DOKUMENTOV, FORMULÁROV a POMOCOK - TU
    • PRÍPRAVA ZÁKONA o ŠPORTE (2014, 2015) - TU

    MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY a PRÁVNE DOKUMENTY v oblasti ŠPORTU - TU

    PREDPISY ZRUŠENÉ NOVÝM ZÁKONOM o ŠPORTE - TU


    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov publikovaný na SLOV-Lexe

    Zrušený zákon č. 300/2008 Z. z.  o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov na SLOV-Lexe

    Dôležitá POZNÁMKA k dôvodovej správe k zákonu o športe: dôvodová správa je spracovaná k časovej verzii návrhu, ktorá bola predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky, pričom v ďalšom štádiu legislatívneho procesu v Národnej rade SR, v pléne a jej výboroch, keď došlo k desiatkam zmien v návrhu zákona v dôsledku pozmeňovacích návrhov poslancov, dôvodová správa už nebola aktualizovaná, preto v dôvodovej správe sú viaceré vety/časti, ktoré sa javia ako nepresné alebo nezodpovedajúce schválenému zneniu zákona o športe. 


    Zákon č. 440/2015 Z. z.

    z 26. novembra 2015

    o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

    Čl. I (Zákon o športe)

    PRVÁ ČASŤ 
    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA (§ 1 - 3)

    § 1 
    Predmet zákona

    Tento zákon upravuje šport, osoby v športe, právne vzťahy pri športovej činnosti, pôsobnosť orgánov verejnej moci a orgánov verejnej správy v oblasti športu a opatrenia proti negatívnym javom v športe.

    Dôvodová správa k § 1

    Návrh zákona vo svojom úvodnom paragrafe ustanovuje rozsah svojej pôsobnosti. Zákon o športe v zmysle tohto ustanovenia upravuje (i) šport, (ii) subjekty v športe, (iii) právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu, (iv) riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, (v) pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe a (vi) opatrenia proti negatívnym javom v športe. Zákonodarca systematikou predkladaného zákona obsiahol do zákonného rámca normatívnej úpravy takmer všetky dnes existujúce právne vzťahy, ktoré šport ako fenomén pokrýva, či produkuje. Prirodzene, subjekty v športe a ostatné fyzické či právnické osoby vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahov v športe sa tieto môžu upraviť odlišným spôsobom v prípadoch, v ktorých to zákon nevylučuje, to v rámci športovej autonómie v súlade so zákonom.

    § 2 
    Verejný záujem v športe

    Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia”) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.

    Dôvodová správa k § 2

    Zákon v tomto ustanovení upravuje otázku verejného záujmu v športe. Zákonodarca považuje za veľmi podstatné vyjadriť existenciu verejného záujmu v športe v normatívnej časti zákonného predpisu, nakoľko uvedené vytvára kvalitatívne predpoklady pre všetky aktivity všetkých subjektov a entít účastných vo vzťahoch upínajúcich sa na šport. V tomto zmysle je možné pristupovať k vzťahom a aktivitám vykonávaným vo verejnom záujme s odlišným prístupom. Tento odlišný prístup vnímania a existencie takýchto činností zahrňuje napr. finančnú či inú podporu týchto aktivít z verejných prostriedkov, špecifické kontrolné mechanizmy na ich priebeh a ich výsledok, či možnosť špecifikácie detailných práv a povinností pre subjekty vykonávajúce činnosť v tomto rozsahu. V zmysle tohto ustanovenia, verejným záujmom v športe je (i) podpora a rozvoj športu mládeže, (ii) zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, (iii) ochrana integrity športu a (iv) podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva. Snaha prepojiť fenomén športu a verejný záujem je prirodzená, keďže dnes už je nepochybné, že šport plní mimo iných aj spoločenské úlohy (sociálne, zdravotné, výchovné, ekonomické, hospodárske). Ako pojmologické predporozumenie sa v tomto prípade nevyhnutne musí pochopiť pojem šport tak, ako ho chápe samotný zákon v ustanovení § 3 písm. a) zákona.

    Verejný záujem sa už tradične chápe ako opozitum záujmu súkromného, teda záujmu jednotlivca. Historickým predchodcom verejného záujmu bol (celo)spoločenský záujem, ktorý bol po roku 1989 nahradený práve pojmom záujem verejný. Táto zásada zákona vyjadruje, že verejný záujem sa v dnešných podmienkach nechápe už len ako dôvod na zásah verejnej moci do súkromných práv, ale aj ako hodnotiace kritérium určitej činnosti z hľadiska jej prospechu pre spoločnosť a tiež, že najvýraznejšie sa to prejavuje v distribúcii verejných prostriedkov, ktoré by mali byť používané len vo verejnom záujme. Je známe, že zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnoprávnej úrovni stotožnený s pojmom verejného záujmu. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou.

    Verejný záujem teda môže slúžiť ako hodnotiace kritérium pri zásahu či inej kvalitatívnej korekcii osobných - súkromných práv jednotlivca. Uvedený argument môže v oblasti športu vyjadriť významný mechanizmus koexistencie medzi verejným záujmom v športe, a súkromným záujmom subjektu v športe.

    Subjekt v športe, či už v podobe dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby musí rešpektovať a vnímať skutočnosť, že jeho aktivita je vykonávaná v oblasti vzťahov, ktorých existencia a kvalita je čiastočne aj predmetom verejného záujmu. Vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora a rozvoj športu na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni je teda z pohľadu predkladaného návrhu zákona predmetom verejného záujmu.

    § 3 
    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto zákona sa rozumie

    1. športovou činnosťou vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu,
    2. vrcholovým športom sústavná príprava športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťaži a jeho účasť v medzinárodnej súťaži alebo v najvyššej národnej súťaži,
    3. rezortným športovým strediskom štátna rozpočtová organizácia,[1] ktorá zabezpečuje
      1. prípravu vrcholových športovcov, ktorí sú zaradení do rezortného športového strediska na návrh národného športového zväzu zo zoznamu najvýkonnejších športovcov na športovú reprezentáciu,
      2. zamestnávanie a sociálne zabezpečenie vrcholových športovcov zaradených do rezortného športového strediska,
      3. poskytovanie zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu[2] vrcholovým športovcom zaradeným do rezortného športového strediska a
      4. starostlivosť o športovú infraštruktúru v jeho správe,
    4. zoznamom najvýkonnejších športovcov zoznam športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe výkonnostných kritérií,
    5. športom pre všetkých šport určený pre obyvateľstvo vykonávaný organizovane alebo neorganizovane na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu,
    6. uznaným športom šport uznaný
      1. Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord,
      2. Medzinárodným paralympijským výborom,
      3. Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo
      4. Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád,
    7. súťažou organizované vykonávanie športu podľa pravidiel určených športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu,
    8. významnou súťažou
      1. medzinárodná súťaž v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru a Medzinárodného paralympijského výboru,
      2. medzinárodná súťaž v pôsobnosti Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, Medzinárodného hnutia špeciálnych olympiád, Medzinárodnej federácie univerzitného športu a Medzinárodnej federácie školského športu,
      3. majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetový pohár a iná svetová súťaž v uznanom športe podľa písmena f) prvého a druhého bodu alebo
      4. majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy v uznanom športe podľa písmena f) tretieho a štvrtého bodu,
    9. pravidlami súťaže pravidlá pre konkrétnu súťaž určené jej organizátorom, ktorých súčasťou sú najmä
      1. podmienky účasti jednotlivcov alebo podmienky účasti družstiev v súťaži,
      2. športové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a
      3. spôsob riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s účasťou na súťaži,
    10. integritou športu princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom súťaže a počas celého priebehu súťaže,
    11. príslušnosťou k športovej organizácii príslušnosť založená
      1. účasťou v súťaži za športovú organizáciu,
      2. účasťou v súťaži organizovanej alebo riadenej športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
      3. účasťou na organizovaní alebo na riadení súťaže športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
      4. registráciou za športovú organizáciu,
      5. športovou reprezentáciou,
      6. členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii,
      7. zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka,
      8. účasťou na riadení a správe športovej organizácie,
      9. účasťou na príprave na súťaž a na súťaži ako sprievodný personál športovca alebo družstva,
      10. príslušnosťou k inej športovej organizácii, ktorá je členom športovej organizácie,
    12. zakladajúcim dokumentom stanovy, zakladacia listina, zakladateľská listina, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zriaďovacia listina alebo iný dokument preukazujúci založenie alebo zriadenie športovej organizácie,
    13. športovým zväzom športová organizácia, ktorá je občianskym združením, združujúca iné športové organizácie, športovcov a športových odborníkov,
    14. mládežou športovci do 23 rokov veku; ak ide o športovca zúčastneného v súťaži, do skončenia súťažného obdobia, v ktorom dovŕšil 23 rokov veku,
    15. športovou infraštruktúrou štadión, športová hala, športové ihrisko, telocvičňa a iné kryté alebo otvorené športové zariadenie určené na vykonávanie športu,
    16. športovou infraštruktúrou národného významu športová infraštruktúra spĺňajúca požiadavky medzinárodnej športovej organizácie, ktorá je určená na medzinárodnú súťaž alebo na prípravu športových reprezentantov,
    17. zdrojovou evidenciou evidencia športovej organizácie, v ktorej údaj o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe vznikol,
    18. zverejnením zverejnenie údajov v informačnom systéme športu,
    19. zapísaním zápis údajov, zápis zmeny údajov a výmaz údajov o fyzických osobách v športe a právnických osobách v športe do informačného systému športu.

    Dôvodová správa k § 3

    Zákon v tomto paragrafe vymedzuje základné pojmy, ktoré svojím obsahom tvoria základný pojmologický rámec celého návrhu zákona, jeho inštitútov, mechanizmov, vzájomných vzťahov medzi subjektmi, ktorých existenciu zákon upravuje. Spoločne so základnými zásadami zákona tvoria pojmy taktiež základný interpretačný rámec obsahu predkladaného zákona.

    Šport je v dnešných dobách fenoménom, ktorý veľmi zreteľne odzrkadľuje vývoj ľudskej spoločnosti ako takej, to nielen v interpersonálnej, ale predovšetkým v sociálnej, sociologickej, psychologickej, ekonomickej, hospodárskej a právnej rovine. Šport ako fyzická aktivita sa postupným vývojom ľudskej a občianskej spoločnosti vyvíja taktiež. Je preto zreteľné, že za šport je dnes považovaných omnoho viac fyzických aktivít, ako tomu bolo napr. pred polstoročím. Na základe uvedeného poznatku je preto zreteľné, že zákonná definícia pojmu šport môže nadobúdať problematické kontúry. Šport nemôže zahŕňať len niektoré jeho formy, či niektoré špecifické vlastnosti. Šport zahŕňa všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach. Šport, športovanie, výkon akejkoľvek športovej činnosti má neodškriepiteľný vplyv na zdravie jedinca, na zdravie občianskej spoločnosti, a má podstatný vplyv na budovanie hodnôt v spoločnosti. Predkladateľ zákona však vyhodnotil, že definovať šport pre účely zákona o športe je potrebné len v rozsahu jeho definície pre účely financovania športu (teda pojem „uznaný šport‟), nakoľko definícia a pojem športu ako fenoménu je nesmierne zložitá. Akákoľvek definícia, ktorá by šport vymedzovala nedostatočným, alebo práve naopak, nadbytočným spôsobom by mohla následne spôsobovať aplikačné problémy, zasahovať do práv a právom chránených záujmov subjektov práva, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k zásahom do právnej istoty.

    Návrh zákona zavádza definíciu „uznaného športu‟ pričom financovanie športu z verejných zdrojov bude možné iba ak pôjde o uznaný šport. Zákonodarca zvolil za autoritu, ktorá uznáva konkrétnu fyzickú aktivitu za šport Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodný paralympijský výbor, Medzinárodný výbor športu pre nepočujúcich, Medzinárodné hnutie špeciálnych olympiád a medzinárodnú organizáciu SportAccord, to namiesto definovania a stanovovania zložitých kritérií uznania fyzickej aktivity za šport zákonnou, či podzákonnou cestou.

    Novým je taktiež pojem „vrcholový šport‟, ktorým návrh zákona precizuje medzinárodný rozmer výkonu športovej činnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť vrcholový športový výsledok. Uvedený pojem bude mať nesmierne dôležitú úlohu predovšetkým pre prostredie školských zariadení, kedy vzniká potreba udelenia osobitného statusu tým študentom, ktorí majú potenciál dosiahnuť výkonom športovej činnosti vrcholový úspech. V takýchto situáciách by mal existovať legitímny, celospoločenský záujem na udelení osobitného študijného statusu takýmto osobám, to za účelom individualizácie ich prípravy na takýto športový výkon, to však v prepojení s ich školskými povinnosťami. Profesionalizácia športu a jeho mohutný ekonomický rozmach sa prejavuje predovšetkým v týchto úrovniach výkonu športovej činnosti. V zmysle uvedeného je vrcholovým športom „vykonávanie športu na medzinárodnej úrovni súťaženia alebo na najvyššej národnej úrovni súťaženia zahŕňajúce sústavnú prípravu športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťaži.“

    Definovanie „športu pre všetkých“ je cesta legislatívneho uchopenia športovania občianskej spoločnosti v celej jej šírke. Predovšetkým šport pre všetkých plní sociálny účel, ktorý je pripisovaný športu ako celku. Ide o dôsledky športovania každého jedného člena spoločnosti, ktorý má dopad najmä na zdravotný stav obyvateľstva, životný štýl, návyky fair - play, účasť jednotlivca na živote spoločnosti, či mechanizmy správania sa v sociálnych skupinách. Všetky ostatné vlastnosti, dôsledky a potenciál výkonu športovej činnosti sú obsiahnuté v úvodnom pojme šport. Šport pre všetkých je založený na kultúrnych, edukačných hodnotách, ktoré sú budované v každom spoločenstve ľudí dynamicky, no zároveň s odkazom na hodnoty predošlých generácií. Nepochybným je prínos športu pre sociálne znevýhodnených členov spoločnosti, ako aj pre invalidne a inak telesne či zmyslovo postihnuté či inak znevýhodnené osoby, keďže môže plniť funkcie rehabilitácie, prevýchovy, integrácie do spoločnosti a individuálneho rozvoja. Návrh zákona ustanovuje, že športom pre všetkých je šport určený pre obyvateľstvo na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu. Šport pre všetkých vytvára predpoklady pre aktivity predstaviteľov a orgánov miestnej samosprávy pri aktivitách zameraných na zvyšovanie zdravia, fyzickej ako aj psychickej úrovne občianskej spoločnosti. Tento pojem vytvorí taktiež predpoklady pre aktívny prístup orgánov miestnej samosprávy pri budovaní športovej infraštruktúry slúžiacej všetkým obyvateľom. Šport pre všetkých ako fenomén zohráva úlohu v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít. Na tento pojem veľmi úzko nadväzuje pojem „dvojitá kariéra“, ktorou zákon o športe vytvára pojmologické uchopenie stavu, v ktorom fyzická osoba vykonáva športovú činnosť na kvalitatívne najvyššej úrovni, avšak svoj súkromný a profesijný život si uspôsobila takým výnimočným spôsobom, že popri výkone tejto športovej činnosti dokáže vykonávať aj pracovnú, alebo inú zárobkovú činnosť, prípadne študovať.

    Šport ako taký je definovaný aj ďalšou vlastnosťou, a to integritou športu, ktorou sú v zmysle návrhu zákona princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom a počas celého priebehu súťaže. Integrita športu, či integrita súťaží odôvodňujú viaceré špecifické prístupy subjektov v športe k definovaniu práv a povinností subjektov, ako napr. ustanovenie § 5 ods. 2 a 3 návrhu zákona.

    Na pojem šport v zmysle zákonného vymedzenia nadväzuje pojem „športová činnosť.“ Tento pojem nadobúda opodstatnenie predovšetkým pri definovaní všetkých subjektov v športe, najmä však pre definovanie statusu, postavenia a úloh športových organizácií v zmysle ustanovenia § 8 a nasl. Športová činnosť ako pojem v sebe zahŕňa viaceré, kvalitatívne odlišné aktivity a činnosti subjektov v športe v celej ich šírke. Ak návrh zákona v ktorejkoľvek svojej časti spomína „výkon športovej činnosti“, myslí tým aktivity uvedené práve v rozsahu tohto pojmu. Týmito aktivitami sú (i) vykonávanie, (ii) organizovanie, (iii) riadenie, (iv) správa, (v) podpora alebo (vi) rozvoj športu. Nejde už iba o fyzickú aktivitu vykonávanú konkrétnou fyzickou osobou, ale ide o kvalitatívne špecifické aktivity, ktoré môžu byť a budú vykonávané mimo výkonu športu fyzickými osobami (športovcami), a to predovšetkým športovými organizáciami. Aj na základe uvedeného zákon pri ustanoveniach upravujúcich postavenie športových organizácií (ustanovenie § 8) ustanovuje, že športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť.

    Veľmi dôležitým pojmom v zmysle zákona sa javia pojmy „súťaž“, „významná súťaž“ a taktiež „pravidlá súťaže“. Súťažou je v zmysle zákona organizované vykonávanie športu v súlade s pravidlami ustanovenými športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu. Pojem pravidlá súťaže definuje zákon o športe ako pravidlá pre konkrétnu súťaž určené jej organizátorom, ktorých súčasťou sú najmä (i) podmienky účasti jednotlivcov alebo družstiev v súťaži, (ii) športové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a (iii) spôsob riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s účasťou na súťaži.

    Vo vzťahu k normatívnej úprave subjektov v športe je dôležitý pojem športový zväz. Je potrebné si uvedomiť, že aj napriek skutočnosti, že návrh zákona komplexnejšie upravuje iba postavenie národného športového zväzu, nie je možné žiadnym spôsobom - to na základe existencie ústavne garantovaného práva združovať sa - zakázať adresátom práva zakladať aj iné športové zväzy. Zároveň sa však javí ako opodstatnené, že zákonodarca pri zväze definuje právnu formu, v ktorej tento musí byť založený. Touto formou je občianske združenie. Športový zväz je zase v zmysle úpravy subjektov v športe športovou organizáciou, preto v zmysle uvedeného je športovým zväzom športová organizácia, ktorá je občianskym združením, združujúca iné športové organizácie, športovcov a športových odborníkov.

    Veľmi dôležitým pojmom upraveným v predkladanom návrhu zákona je pojem „príslušnosť k športovej organizácii“. Ide o príslušnosť fyzických osôb alebo právnických osôb ku konkrétnej športovej organizácii, ktorá vzniká ex lege - teda zo zákona. Táto príslušnosť vzniká zo zákona na základe skutočností, ktoré zákon taxatívne uvádza (ustanovenie § 3 písm. l) Na základe tejto príslušnosti môže napr. športová organizácia vykonávať nad jej členmi disciplinárnu právomoc, čím sa odstraňujú dnes mnohokrát existujúce pochybnosti o jej existencii (ustanovenie § 51 ods. 1, ods. 4 a pod.)

    Zákon definuje taktiež športovú infraštruktúru, ako aj športovú infraštruktúru národného významu. V rovine subjektov v športe nezabúda návrh zákona ani na rezortné športové strediská, ktoré už dnes pokrývajú a zabezpečujú športovú prípravu športovcov.


    DRUHÁ ČASŤ 
    OSOBY V ŠPORTE (§ 4 - 30)

    PRVÁ HLAVA 
    ŠPORTOVEC A ŠPORTOVÝ ODBORNÍK (§ 4 - 7)

    Dôvodová správa k §§ 4 - 30

    Návrh zákona úpravou subjektov v športe pristupuje k normatívnej úprave hlavných subjektov, ktoré v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky vytvárajú, budujú a zároveň tvoria konkrétne športové odvetvie. Cieľom úpravy návrhu zákona je sprehľadniť úpravu športových organizácií ako celku. Je v dnešných podmienkach viac ako zrejmé, že množinu subjektov, ktoré v športe vykonávajú jednotlivé aktivity - súhrnne nazvané riadenie a správa športu - už nie je možné vnímať len cez pozície každého subjektu zvlášť, ale „športovú obec“ je potrebné vnímať na základe existencie všetkých jej prvkov.

    Aj na základe uvedeného predkladaný návrh zákona o športe venuje zásadnú pozornosť predovšetkým športovcom a športovým odborníkom, ktorých môžeme právom považovať za základné bunky existencie športu ako takého odhliadajúc pritom na jeho profesionálne, či voľnočasové charakteristiky. Športovcov predkladaný návrh zákona diverzifikuje do viacerých úrovní a skupín, pričom upravuje aj špeciálne statusy športovcov, ako napr. športový reprezentant a pod.

    Rovnako významným subjektom existencie športu na jeho organizovanej úrovni však sú aj športové kluby a športové zväzy. Športové kluby však dnes už nachádzajú svoju existenciu nie len v podobe, ktorú vyžaduje aktuálny zákon o športe, ale právne formy týchto subjektov sa jednoznačne liberalizujú. To inými slovami znamená, že zákonodarca považoval za správne a prínosné, aby športovým klubom v podmienkach Slovenskej republiky už nemuselo byť len občianske združenie alebo obchodná spoločnosť založená za účelom iným ako podnikanie. Športovanie organizovanou formou sa tak môže priblížiť bežnému jednotlivcovi spoločnosti, pričom sa spoločne s ostatnými členmi spoločnosti môžu stať športovcami organizovanými za účelom výkonu konkrétneho športu, a to nielen vo forme občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti, ale aj vo forme ktoréhokoľvek typu právnickej osoby ktorú dovoľujú predpisy súkromného práva.

    Uvedené súvisí aj so skutočnosťou, že športovému klubu by sa v prípade ak ním bude obchodná spoločnosť umožnilo vykonávanie podnikateľskej činnosti, čo de iure aktuálny zákon o športe normatívne vylučoval, hoc stav de facto hovoril úplný opak. Právny základ pre tieto subjekty preto zákonodarca rozšíril podmienkou - stanovením právneho základu športového klubu vo forme právnickej osoby.

    V hierarchii organizácie športového odvetvia na športové kluby nadväzujú zväzy. Návrh zákona vychádza z premisy, že združovacie právo garantované Ústavou Slovenskej republiky nie je možné ničím limitovať. Preto je nutné popri definovaní minimálnych kvalitatívnych podmienok, ktoré musí spĺňať národný športový zväz ponechať možnosť aktivácie a využitia združovacieho práva vo forme športových zväzov, ktoré túto kvalitu mať nemusia, či nechcú.

    § 4 
    Športovec

    1. Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec.
    2. Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.
    3. Profesionálny športovec vykonáva šport
      1. na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,[3]
      2. na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu[4] v rezortnom športovom stredisku alebo
      3. ako samostatne zárobkovo činná osoba.
    4. Amatérsky športovec vykonáva šport
      1. na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak
        1. rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,
        2. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
        3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,
      2. na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,
      3. na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
      4. bez zmluvy.
    5. Talentovaným športovcom je športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov; predpis národného športového zväzu môže určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac do 23 rokov veku.
    6. Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil v súťaži v druhu športu, na vykonávanie ktorého je registrovaný v zdrojovej evidencii, organizovanej športovou organizáciou.

    Dôvodová správa k § 4

    Návrh zákona vychádza zo základnej úpravy športovca, pričom z návrhu zákona je zrejmé, že športovcom je fyzická osoba, ktorá vykonáva šport. Je zrejmé, že športovec môže vykonávať šport ako jednotlivec, alebo ako príslušník športovej organizácie.

    Úprava statusu športovca je legislatívnym odzrkadlením skutočnosti, že dnes už bez pochýb rozoznávame kolektívne, a individuálne športy. V prípade, ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a pod., jedná sa o športovca - jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch. Opak uvedenej situácie vzniká v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť pre konkrétnu inú športovú organizáciu. Vzťah športovcov a športových organizácií môže byť založený na základe už v úvodných častiach návrhu zákona definovanej klubovej, alebo zväzovej príslušnosti.

    Športovca je možné na základe úrovne výkonu športovej činnosti diverzifikovať na ďalšie typy športovcov. V konečnom dôsledku sa návrhom zákona o športe udržiava koncepcia vnímania statusu športovcov v zmysle argumentácie „šport je len jeden, športovcov a úrovní výkonu športovej činnosti je viacero“ a zavádza sa trojprvková úprava statusu športovca. Návrh zákona preto zavádza úpravu profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca (ustanovenie § 4 ods.1).

    Takéto viacvrstvové vnímanie úpravy statusu športovca je dôsledkom ekonomickej stránky a popularizácie, či profesionalizácie športu ako fenoménu. Je zrejmé, že šport nielen v rovine kolektívnych športov prináša pre športovcov možnosť ekonomického zárobku, možnosť získania odplaty za vykonávanú športovú činnosť, a to aj charakteru trvalého. Pre mnohých športovcov je výkon športovej činnosti hlavnou ekonomickou činnosťou (ktorú zdôrazňovalo už rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci Bosman). Nie je preto zriedkavé, že športovci, ktorí sú do dnešných dní pod váhou ich vnímania v predchádzajúcich spoločenských a politických režimoch vnímaní ako kategória fyzických osôb, ktoré si popri svojej hlavnej pracovnej činnosti športom len privyrábajú, sa v skutočnosti výkonom športovej činnosti živí. Športová činnosť im prináša pravidelný zárobok, pričom charakter a vlastnosti vykonávanej športovej činnosti v mnohých prípadoch nesú znaky závislej práce. Prirodzene, od takéhoto typu športovcov treba odlíšiť športovca neorganizovaného, ktorý šport vykonáva neorganizovane, v rámci svojho voľného času a to na základe jeho subjektívnych preferencií, požadovaných vlastností výkonu športovej činnosti a pod. Vo vzťahu k snahe o racionalizáciu právnej úpravy návrh zákona k definovaniu a normatívnej úprave rekreačného športovca nepristupuje. Aktuálny trend vývoja športového hnutia však ukazuje, že medzi týmito kategóriami existuje možnosť faktického, ale aj právneho uchopenia ďalšej „medzikategórie“ športovcov. Návrh zákona preto pristupuje k definovaniu „amatérskeho športovca“.

    Profesionálny športovec je návrhom zákona upravený v dvoch rovinách, a to ako (i) zamestnanec ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa znaky závislej práce, a ako (ii) samostatne zárobkovo činná osoba, ak jeho výkon nespĺňa znaky závislej práce. Návrh zákona však v rozsahu prvej - zamestnaneckej roviny výkonu športovej činnosti športovcom nezabúda ani na už dnes existujúcich športovcov, ktorí na (iii) základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajú šport v rezortnom športovom stredisku.

    Definovanie prvej roviny profesionálnych športovcov ako zamestnancov reflektuje tú skutočnosť, že na vzťahy medzi športovcom a športovým klubom - ak je medzi nimi uzavretý vzťah hovoriaci o výkone športovej činnosti športovcom, ktorá má znaky závislej práce - sa musí nahliadať ako na vzťah pracovnoprávny.

    Predkladateľ zákona teda pristupuje k definovaniu profesionálneho športovca prostredníctvom aktivity, na základe ktorej normuje tento vzťah a aplikačne ho zaraďuje do pracovnoprávneho režimu. Robí tak vtedy, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Je pritom právne irelevantné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti. Nie je taktiež dôležité, ako profesionálneho športovca - profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí byť tento vzťah pokrytý profesionálnou charakteristikou podľa predkladaného zákona. Iný stav by bol prirodzene v rozpore so zákonom. Návrh zákona navyše kategóriu profesionálnych športovcov explicitne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej následne (ustanovenie § 35 návrhu zákona) normuje minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzťahu v športe.

    Druhou kategóriou, ktorú zavádza návrh zákona, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba. V týchto prípadoch návrh zákona reflektuje a vytvára právny rámec predovšetkým pre úpravu profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činností živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca - zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).

    Prirodzene, úprava vzťahu medzi profesionálnym športovcom vykonávajúcim športovú činnosť ako závislú prácu v rezortných strediskách upravujú špeciálne zákony v zmysle odkazov návrhu zákona.

    Na úpravu profesionálneho športovca nadväzuje úprava amatérskeho športovca, ktorá reflektuje už vyššie spomínané špecifiká tejto „medzikategórie“ trojprvkovej štruktúry statusu športovcov. V prípade amatérskeho športovca návrh zákona ustanovuje, že tento vykonáva športovú činnosť na základe (i) zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a, ustanovenie § 45 a nasl.), na základe (ii) zmluvy o príprave talentovaného športovca (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) a, taktiež (iii) na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ustanovenie § 4 ods.3 písm. c) alebo (iv) bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d, ustanovenie § 47). Rozsah činnosti vykonávanej pre účely zmluvy o amatérskom vykonávaní športu nie je určujúci pre ostatné typy a možnosti výkonu športu amatérskym športovcom podľa písm. b), písm. c) a písm. d.). Ak je športová činnosť vykonávaná športovcom v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti odplatne, vykonáva športovec túto činnosť ako inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 45 ods. 6). Zákonodarca týmto prístupom reflektuje skutočný, faktický stav, kedy dochádza k situácii, v ktorej športovci vykonávajú športovú činnosť takmer totožným spôsobom ako profesionálni športovci, no jej výkon je zúžený obmedzeným rozsahom činnosti, menšou sumou odplaty a pod. Ide o prípady, kedy fyzické osoby popri svojej hlavnej hospodárskej a ekonomickej činnosti (zamestnanie a iné druhy pracovného pomeru, podnikanie a pod.), vykonávajú šport kvalitatívne v menšom rozsahu. Je preto namieste, aby im návrh zákona umožňoval výkon tejto športovej činnosti v uvedenom rozsahu, no súčasne ich odlišoval od profesionálnej úrovne výkonu športu, teda od profesionálnych športovcov. Zákon toto odlíšenie uvádza predovšetkým znením ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a), teda podmienením statusu amatéra v zmysle zmluvy o amatérskom vykonávaní športu rozsahom vykonávania športovej činnosti. Je dôležité podotknúť, že amatéra v zmysle tejto zmluvy nedefinuje skutočný rozsah výkonu športovej činnosti, ale rozsah stanovený touto zmluvou. To teda znamená, že aj napriek skutočnosti, že športovec trénuje na základe svojich rozhodnutí a športových potrieb rozsahovo nad rámec rozsahu stanovený v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a), jeho amatérsky status definuje rozsah vykonávania športu, na ktorý je povinný v zmysle zmluvy pre konkrétnu športovú organizáciu.

    Amatérsky športovec môže vykonávať športovú činnosť pre športovú organizáciu aj bez uzatvorenia zmluvného dojednania (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d), pričom špecifiká tohto výkonu športovej činnosti sú stanovené v ustanovení § 47 návrhu zákona. Podstatné, čo odlišuje túto úroveň výkonu športovej činnosti od výkonu športovej činnosti na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu je, že v tomto prípade nemá športovec nárok na odplatu. Zákon zároveň uvádza, čo sa nepovažuje za odplatu pri vykonávaní športovej činnosti bez zmluvy v ustanovení § 47 ods. 3 návrhu zákona. V tomto rozsahu je dôležitý jeho registračný vzťah k tejto športovej organizácii, ktorý by mal existovať a preukazovať vzťah športovca k športovej organizácii, ktorý v ostatných prípadoch preukazujú zmluvné dojednania.

    Ako bolo uvedené na viacerých miestach, neorganizovaného športovca predkladateľ návrhu zákona nepovažuje za potrebné upravovať zákonne, detailnejším spôsobom.

    Predkladaná zákonná úprava preto prichádza k úprave statusu športovcov v detailnejšej podobe ako je tomu dnes, kedy vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu športovci vykonávajú šport prevažne ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv, vynímajúc štátne strediská športu, v ktorých športovci vo väčšine prípadov požívajú status zamestnancov, či dokonca štátnych zamestnancov v zmysle platnej legislatívy, prípadne ako príslušníci bezpečnostných zložiek Slovenskej republiky.

    § 5 

    1. Športovec má právo vybrať si športový klub, v ktorom bude vykonávať šport. Ak to predpisy športového zväzu nevylučujú, športovec môže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.
    2. Právo športovca podľa odseku 1 je obmedzené, ak
      1. trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
      2. športový klub, ktorý si športovec vybral, v súlade s predpismi športového zväzu, ktorého je športový klub členom, s registráciou športovca nesúhlasí.
    3. Športový zväz môže v záujme ochrany integrity športu v rozsahu svojej pôsobnosti obmedziť právo športovca podľa odseku 1 predpismi športového zväzu, ktorými určí
      1. časové obdobie počas jedného súťažného obdobia, v ktorom je zmena klubovej príslušnosti športovca obmedzená alebo zakázaná,
      2. podmienky pre vykonanie zmeny klubovej príslušnosti športovca počas začatého súťažného obdobia,
      3. podmienky zrušenia registrácie za športový klub a novej registrácie za iný športový klub,
      4. najvyšší prípustný počet zmien klubovej príslušnosti športovca počas jedného súťažného obdobia alebo inak vymedzeného časového obdobia.
    4. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi; to neplatí, ak trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Nároky športového klubu na výchovné a iné plnenia súvisiace s prípravou športovca v športovom klube podľa predpisov športového zväzu tým nie sú dotknuté. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením zo strany športovca alebo jeho zákonného zástupcu. Lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športového klubu a lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športovca alebo jeho zákonného zástupcu musí byť určená predpismi športového zväzu a v rovnakej dĺžke.
    5. Športová organizácia môže zrušiť registráciu športovca za športovú organizáciu bez súhlasu športovca alebo bez súhlasu zákonného zástupcu maloletého športovca, len z dôvodu určeného predpismi národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.
    6. Pri vykonávaní športu môže byť športovec bez jeho súhlasu monitorovaný športovou organizáciou, ku ktorej má príslušnosť, ak § 90 ods. 5 neustanovuje inak. Z monitorovania môžu byť vyhotovované obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové záznamy a záznamy o fyzickej výkonnosti športovca. Záznamy z monitorovania uchováva športová organizácia, ku ktorej má športovec príslušnosť, najviac dvanásť rokov odo dňa ich vyhotovenia.
    7. Monitorovanie športovca podľa odseku 6 je možné iba na účely posudzovania športového výkonu športovca, prípravy športovca alebo majetkového zhodnotenia záznamov športovou organizáciou. Použitie záznamov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami športovca, a nesmie bezdôvodne zasahovať do jeho práva na ochranu súkromia nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie účelu monitorovania a zaznamenávania športového výkonu športovca.
    8. Zdravotnú spôsobilosť vrcholového športovca a talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonal. Amatérsky športovec, ktorý nie je vrcholovým športovcom ani talentovaným športovcom a športovec športu pre všetkých vykonáva šport na vlastnú zodpovednosť. Národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže môže predpisom alebo v pravidlách súťaže určiť ako podmienku účasti na súťaži preukázanie zdravotnej spôsobilosti športovca na vykonávanie príslušného športu.
    9. Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky vrcholového športovca a talentovaného športovca, sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak ide o zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou preventívnej prehliadky podľa osobitného predpisu.[5]
    10. Dôvodová správa k § 5

      Návrh zákona o športe zavádza normatívne nové, zásadné zákonné pravidlo možnosti zmeny klubovej príslušnosti športovca, ktorá je závislá jedine od rozhodnutia konkrétneho športovca. Uvedené v zmysle zákona (ustanovenie § 5 ods. 1) platí v prípade, ak tento nevykonáva športovú činnosť pre konkrétnu športovú organizáciu na základe platného a účinného zmluvného dojednania. Takáto úprava je snahou o zabránenie nekalých praktík známych v športovom odvetví, kedy sa prestupom nezmluvných - iba registrovaným - športovcom bránilo v prestupe do inej športovej organizácie podmieňovaním udelenia súhlasu s prestupom športovca športovým klubom subjektívne vyčísleným finančným protiplnením. Pri týchto praktikách dochádzalo mnohokrát k možnosti obchádzania daňových a odvodových povinností subjektov účastných týchto aktivít, či možným - z toho plynúcim trestnoprávnym dôsledkom. Návrh zákona o športe v tomto smere pôsobí výrazne preventívne. Samozrejme, s prihliadnutím a s nutnosťou rešpektovania osobitosti športu je potrebné umožniť subjektom organizácie a správy športového odvetvia (športové zväzy, národné športové zväzy a pod.) možnosť čiastočnej regulácie takto definovaného „voľného pohybu nezmluvných športovcov“ (ustanovenie § 5 ods. 3). Dôležitým sa javí opatrenie zákonodarcu, ktorým ustanovuje povinnosť pre športové organizácie zosúladiť svoje stanovy, alebo iné vnútorné predpisy s ustanovením § 5 ods. 2 a 3 (prechodné ustanovenia, ustanovenie § 128 ods. 1) najneskôr do 30. júna 2016.

      Návrh zákona o športe stanovuje taktiež zákonné povolenie (zákonnú licenciu) monitorovania športovca športovou organizáciou, ku ktorej má tento športovec príslušnosť (ustanovenie § 5 ods. 4 - 6). Návrh zákona teda zavádza zákonnú licenciu na monitorovanie športovca v prípadoch, ak je dodržaný zákonom stanovený účel (ods. 5) takéhoto monitorovania. Z takéhoto monitorovania môžu byť vyhotovované zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy, pričom zákon stanovuje maximálnu dĺžku uchovania takto vyhotovených záznamov (10 rokov).

      V odseku 7 a 8 sa ustanovuje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho športovca, pričom návrh zákona ustanovuje, že túto bude posudzovať lekár s špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky.

    § 6 
    Športový odborník

    1. Športovým odborníkom je
      1. tréner a inštruktor športu,
      2. fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu,[6]
      3. fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu,
      4. fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť,
      5. kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),
      6. funkcionár športovej organizácie,
      7. dopingový komisár.
    2. Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa odseku 1 písm. a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v športe.
    3. Športový odborník podľa odseku 1 písm. a) až e) vykonáva činnosť športového odborníka ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak
      1. nie sú naplnené znaky závislej práce,2) alebo
      2. sa so športovou organizáciou nedohodne inak.

    § 7 

    1. Na výkon činnosti športového odborníka sa vyžaduje bezúhonnosť. Podmienka bezúhonnosti musí byť splnená po celý čas výkonu činnosti športového odborníka.
    2. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za
      1. obzvlášť závažný zločin,
      2. úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám, alebo
      3. iný trestný čin, ako je uvedený v písmenách a) a b), spáchaný so zbraňou, násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo s použitím nátlaku.
    3. Za bezúhonného sa považuje aj ten, komu bolo odsúdenie za trestný čin podľa odseku 2 zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto čin odsúdený.
    4. Bezúhonnosť sa preukazuje pri zápise do registra fyzických osôb v športe písomným čestným vyhlásením; ak ide o vykonávanie činnosti športového odborníka v športe mládeže, výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak príslušné orgány členských štátov Európskej únie alebo príslušné orgány tretích štátov taký doklad nevydávajú, výpis z registra trestov sa nahrádza obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom nie starším ako tri mesiace.
    5. Stratu bezúhonnosti je športový odborník povinný bezodkladne oznámiť športovej organizácii, pre ktorú vykonáva činnosť športového odborníka.
    6. Športový odborník je povinný na vyzvanie bezodkladne preukázať doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti športového odborníka.
    7. Pri vykonávaní činnosti športového odborníka môže byť športový odborník bez jeho súhlasu monitorovaný športovou organizáciou, ku ktorej má príslušnosť a z monitorovania môžu byť vyhotovované obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, ak § 90 ods. 5 neustanovuje inak. Podmienky monitorovania podľa § 5 ods. 6 a 7 sa na športového odborníka vzťahujú rovnako.

    Dôvodová správa k § 6 - 7

    Zákon navrhuje upraviť postavenie športového odborníka v ustanovení § 6 a 7. Filozofia zákona vychádza z predpokladu, že športovci a športoví odborníci nie sú pri výkone športovej činnosti bežní podnikatelia a ani bežní zamestnanci, preto sa uvažuje o zavedení novej kategórie inej samostatne zárobkovo činnej osoby aj v navrhovanej novele zákona o dani z príjmov. Na základe tohto východiska potom zákon o športe uvažuje o viacerých kategóriách športových odborníkov. Športovým odborníkom je v prvom rade osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť, ako:

    • tréner a inštruktor športu,
    • fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa iných predpisov,
    • fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu. Takými sú najmä rozhodcovia, ale aj delegáti a iné osoby, o ktorých to určí vo svojich predpisoch športový zväz, ak sa pre výkon ich činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť,
    • kontrolór športovej organizácie, ktorý je tiež odborne spôsobilou osobou a je športovým odborníkom,
    • funckionár športovej organizácie,
    • dopingový komisár.

    Okrem osôb, ktoré majú odbornú spôsobilosť sa považujú za športových odborníkov aj osoby, ktoré síce odbornú spôsobilosť nemajú, ale pôsobia v rámci športovej činnosti a podliehajú disciplinárnej právomoci národných športových zväzov, takými osobami sú funkcionári športovej organizácie, členovia realizačných tímov športovcov, pomocný alebo servisný personál, hlásatelia, časomerači, trestomerači, zapisovatelia a iné osoby, ktoré pôsobia pri výkone športu podľa športových pravidiel alebo predpisov športového zväzu.

    Na rozdiel od športovcov, ktorým zákon určuje, aký typ zmluvy majú mať uzavretý, pri športovom odborníkovi sa ponecháva zmluvná sloboda a typ zmluvy bude vyplývať z dohody medzi ním a športovou organizáciou.

    Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka vznikne dňom zápisu do registra fyzických osôb v športe. Je to tak preto, lebo sa navrhuje zrušiť súčasný systém vydávania živnostenských oprávnení na výkon špecializovanej činnosti v oblasti telesnej kultúry, a preto nestačí na výkon činnosti dosiahnutie odbornej spôsobilosti, ale je potrebné, aby sa športový odborník zaregistroval do informačného systému športu.

    Podmienky výkonu činnosti zákon upravuje v ustanovení § 7. Vyžaduje sa bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje písomným čestným vyhlásením; ak ide o vykonávanie odbornej činnosti v športe mládeže, vyžaduje sa výpis z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Obdobná úprava pri športových odborníkoch pracujúcich s mládežou sa vyžaduje aj v iných štátoch EÚ (napr. dánsky zákon č. 520 z roku 2005).

    Zákon tiež zavádza nový inštitút športových poukazov, v tejto súvislosti bude príjemca športového poukazu, či už ním je škola, školské zariadenie, centrum voľného času, športový klub, alebo akýkoľvek iný subjekt vykonávajúci športovú činnosť, povinný viesť deti a mládež odborne spôsobilým športovým odborníkom, ktorý bude musieť na požiadanie preukázať doklad o odbornej spôsobilosti. Dokladom o odbornej spôsobilosti bude doklad o absolvovanom štúdiu, napr. diplom, osvedčenie a podobne, alebo doklad o úspešne vykonanej odbornej skúške.

    Zákon normuje aj možnosti monitorovania športového odborníka pri výkone jeho činnosti. Zároveň zákon stanovuje, že podmienkou na výkon činnosti športového odborníka sa považuje bezúhonnosť.


    DRUHÁ HLAVA 
    ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE (§ 8 - 23)

    § 8 
    Športová organizácia

    1. Športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy.
    2. Športová organizácia sa povinne zapisuje do registra právnických osôb v športe.
    3. Športová organizácia vedie zdrojovú evidenciu osôb s jej príslušnosťou. O fyzických osobách sa v zdrojovej evidencii vedú údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), d) až r), ods. 4 až 7.
    4. Športová organizácia, ktorá uzavrela so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvu o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluvu o príprave talentovaného športovca, je povinná do 30 dní od uzavretia zmluvy predložiť zmluvu na účely jej vedenia v evidencii zmlúv a dohôd vedenej národným športovým zväzom alebo športovou organizáciou, ktorej je členom.
    5. Zo zasadnutia najvyššieho orgánu športovej organizácie a konania volieb do orgánov športovej organizácie sa vyhotovuje zápisnica, ktorú športová organizácia uchováva po čas určený zakladajúcim dokumentom, ktorý nesmie byť kratší ako šesť rokov. Zápisnica obsahuje aj meno, priezvisko a funkciu osôb zúčastnených na zasadnutí.
    6. Športová organizácia je povinná
      1. zabezpečiť vo svojej pôsobnosti dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu, opatrení proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží a iných opatrení proti negatívnym javom v športe vyplývajúcich z medzinárodných predpisov a rozhodnutí a
      2. upraviť vo svojich predpisoch negatívne javy podľa písmena a) ako závažné disciplinárne previnenia.
    7. Ak sa na výkon športovej činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť, športová organizácia je povinná zabezpečiť vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom.
    8. Športová organizácia má právo udeľovať súhlas na použitie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových prenosov a záznamov zo súťaží a iných podujatí, ktoré organizuje.
    9. Športová organizácia, ktorá organizuje súťaž, má výlučné právo na označenie súťaže názvom, nezameniteľným obrazovým symbolom, nezameniteľným zvukovým signálom a výlučné právo využívať toto označenie.
    10. Športová organizácia je povinná umožniť osobe s jej príslušnosťou účasť na športovej reprezentácii.

    § 9 
    Hospodárenie športovej organizácie

    1. Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov,[7] vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.
    2. Športová organizácia môže v súvislosti so svojou športovou činnosťou vykonávať aj inú činnosť, ktorou sa dosahuje príjem alebo ktorou možno dosiahnuť príjem.
    3. Športová organizácia má účtovné obdobie kalendárny rok.
    4. Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, a je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak
      1. príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, alebo
      2. všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 eur.
    5. Výročná správa obsahuje
      1. prehľad vykonávaných činností a projektov,
      2. prehľad dosiahnutých športových výsledkov,
      3. ročnú účtovnú závierku, zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých a výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bol vykonaný jej audit,
      4. prehľad výnosov podľa zdrojov a ich pôvodu,
      5. meno, priezvisko fyzických osôb a názov, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb, ktorým športová organizácia poskytla zo svojho rozpočtu prostriedky prevyšujúce v súčte sumu 5 000 eur a účel, na ktorý boli tieto prostriedky určené,
      6. prehľad nákladov športovej organizácie a osobitne prehľad nákladov na prevádzku športovej organizácie, mzdové náklady, náklady na odmeny a náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu,[8]
      7. stav a pohyb majetku a záväzkov,
      8. návrh na použitie zisku alebo vyrovnanie straty,
      9. zmeny vykonané v zakladajúcom dokumente a iných predpisoch,
      10. zmeny v zložení orgánov,
      11. ďalšie údaje podľa predpisov športovej organizácie.
    6. Ak športová organizácia podľa odseku 4 je zakladateľom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti a má podiel na obchodnej spoločnosti alebo akcie obchodnej spoločnosti, výročná správa športovej organizácie obsahuje aj údaje podľa odseku 5 o tejto obchodnej spoločnosti.
    7. Výročná správa sa vypracúva v termíne určenom najvyšším orgánom športovej organizácie alebo v termíne určenom zakladajúcim dokumentom, najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia účtovného obdobia. Výročná správa musí byť do 15 dní po prerokovaní najvyšším orgánom športovej organizácie zverejnená a uložená v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu,[9] najneskôr do 31. júla nasledujúceho kalendárneho roka po skončení účtovného obdobia.

    Dôvodová správa k § 8 - 9

    Športová organizácia ako právny pojem zavedený návrhom zákona o športe, ktorý zastrešuje všetky dnes aktuálne a existujúce subjekty v športe zákonodarca zvolil v nadväznosti na snahu o liberalizáciu právnych foriem subjektov, ktoré tvoria športovú obec ako celok. Športová organizácia preto pre účely návrhu zákona o športe vytvára právny rámec, právny základ všetkých ostatných foriem subjektov v športe v rozsahu právnických osôb. Oprávnenie vykonávať športovú činnosť ako športová organizácia vzniká dňom zápisu údajov o tejto právnickej osobe do registra. Cieľom zákonodarcu je, aby každá športová organizácia bola v informačnom systéme športu (ďalej aj „ISŠ“) bez ohľadu na to, či bude prijímateľom verejných prostriedkov. Pri nesplnení povinnosti registrácie športovej organizácie do registra právnických osôb v športe sa táto nebude považovať za športovú organizáciu (ustanovenie § 8 ods. 2).

    Dôležité vzhľadom na zvolený liberalizačný princíp návrhu zákona o športe vo vzťahu k právnym formám subjektov v športe je podstata, že športovou organizáciou je právnická osoba. Toto ustanovenie vytvára právny základ pre tú skutočnosť, že v športe bude môcť byť za športovú organizáciu považované množstvo subjektov, ktoré už dnes reálne vykonávajú športovú činnosť, ale podľa aktuálneho zákona o športe č. 300/2008 Z. z. sa napr. za športový klub, príp. športový zväz nepovažujú (združenia fyzických osôb, neziskové organizácie a pod.)

    Svoj základ teda môžu športové organizácie odvodzovať od statusu právnickej osoby, nie len od statusu občianskeho združenia prípadne obchodnej spoločnosti založenej za účelom iným ako je podnikanie. Normatívnym základom teda bude predovšetkým ustanovenie § 18 OZ. Návrh zákona súčasne ustanovuje, že za športovú organizáciu sa nepovažuje orgán verejnej správy. Veľmi podstatným opatrením zákonodarcu je ustanovenie výkonu právomoci nad osobami s jej príslušnosťou (ustanovenie § 3 písm. k), pričom dôsledok tohto opatrenia zakladá možnosť disciplinárneho a iného pôsobenia športových organizácií na svojich členov. Návrh zákona zavádza taktiež povinnosť viesť zoznam - zdrojovú evidenciu osôb s jej príslušnosťou. Návrh zákona ustanovuje niektoré špecifické povinnosti športovej organizácie ktorá sa stane prijímateľom verejných prostriedkov.

    Novou povinnosťou športových organizácií s právnou formou občianskych združení, ktoré sa stanú prijímateľom verejných financií je povinnosť vyberať od svojich členov členské. Podľa názoru zákonodarcu to je legitímny nástroj, ktorý dokáže motivovať členov športových organizácií byť aktívne zapojení do jej činnosti, a zúčastňovať sa jej aktivít. Je samozrejmé, že športové organizácie si môžu výšku členského upraviť podľa svojho uváženia.

    Zákon zavádza aj zvýšené nároky pre kvalitu činnosti štatutárnych orgánov všetkých športových organizácií (ustanovenie § 8 ods.9). Náležitá starostlivosť je vlastná pre činnosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, no nie je zákonmi stanovená pre ostatné typy právnických osôb, ktoré sa v zmysle návrhu zákona o športe môžu považovať za športové organizácie. Pri plnení úloh musia štatutárne orgány využívať a zohľadňovať dostupné informácie týkajúce sa výkonu ich právomocí a pôsobnosti, stanoviská kontrolóra športovej organizácie, ktorej je športová organizácia členom a odborných orgánov tejto športovej organizácie. Takýmto prístupom by sa mala zvýšiť aj právna istota členov športových organizácií, nakoľko ak sa štatutárne orgány od ich stanoviska napr. kontrolóra odchýlia, sú povinní svoje rozhodnutie alebo postup zdôvodniť a zverejniť spolu s príslušným stanoviskom.

    Hospodárenie športovej organizácie upravuje možnosť dosahovať výkonom činnosti súvisiacej s výkonom športovej činnosti príjem. Je to faktické zavedenie možnosti pre športové kluby vo forme obchodných spoločností podnikať, a pre ostatné formy športových organizácií (ako napr. občianske združenia) dosahovať príjem. Túto možnosť dnes platný a účinný zákon o športe č. 300/2008 Z. z. neumožňoval.

    Detailnejšie povinnosti ekonomického charakteru a charakteru správy a riadenia sú ustanovené v ustanovení § 9 a 10 návrhu zákona, ktorých prioritným cieľom je stransparentnenie správy a riadenia všetkých športových organizácií v športe. Na základe uvedeného športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vypracovať (i) výročnú správu o činnosti a (ii) správu o hospodárení. Minimálne vlastnosti účtovnej závierky a výročnej správy sú stanovené pre tie športové organizácie, ktorých (i) príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, (ii) všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 400 000 eur alebo (iii) tak ustanovuje osobitný predpis. Čo musí obsahovať výročná správa ustanovuje návrh zákona v ustanovenie § 9 ods. 6 návrhu zákona.


    § 10 
    Kontrola v športovej organizácii

    1. Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vytvárať podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly. Ak športová organizácia má dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia príjem prostriedkov zo štátneho rozpočtu presahujúci 50 000 eur ročne, je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka.
    2. Športová organizácia, ktorá má funkciu kontrolóra podľa odseku 1, je povinná mať zriadenú a obsadenú funkciu kontrolóra počas obdobia, v ktorom je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Dôvodová správa k § 10

    Predkladaný návrh zákona upravuje aj otázky zvýšenia úrovne správy a riadenia športových organizácií. Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov v zmysle návrhu zákona je povinná (i) vytvárať podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly a (ii) zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra. Druhú povinnosť má športová organizácia len v prípade, ak jej príjem z prostriedkov zo štátneho rozpočtu za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia presiahol 50 000 eur ročne, najneskôr do 30. júna nasledujúceho rok. Povinnosť mať obsadenú funckiu kontrolóra platí počas celého obdobia, počas ktorého je športová organizácia prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    § 11 
    Podmienky na výkon funkcie kontrolóra

    1. Za kontrolóra môže byť zvolená alebo inak ustanovená fyzická osoba, ktorá
      1. má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
      2. je bezúhonná a
      3. spĺňa kvalifikačné predpoklady.
    2. Kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie kontrolóra sú
      1. štyri roky praxe v organizovaní, riadení alebo v správe športu,
      2. najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a najmenej dva roky praxe v organizovaní, riadení alebo v správe športu,
      3. najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore ekonómia, manažment alebo právo alebo
      4. najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom študijnom odbore ako v písmene c) a najmenej jeden rok praxe v organizovaní, riadení alebo v správe športu.
    3. Na výkon funkcie kontrolóra národného športového zväzu a kontrolóra národnej športovej organizácie sa okrem splnenia podmienok podľa odseku 2 vyžaduje aj odborná spôsobilosť preukázaná úspešným absolvovaním skúšky formou písomného odborného testu zameraného na oblasti týkajúce sa riadenia a správy športovej organizácie. Vykonanie skúšky kontrolóra zabezpečuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“). Skúška sa musí vykonať do troch mesiacov od ustanovenia kontrolóra do funkcie. Odbornú spôsobilosť úspešným absolvovaním skúšky kontrolór preukazuje každé dva roky odo dňa vykonania skúšky.
    4. Splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. c) sa preukazuje dokladom o vzdelaní a potvrdením o praxi.
    5. Kontrolór stráca spôsobilosť na výkon funkcie kontrolóra, ak
      1. prestane spĺňať podmienky podľa odseku 1 alebo
      2. nepreukáže odbornú spôsobilosť podľa odseku 3.
    6. Funkcia kontrolóra je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena najvyššieho orgánu, štatutárneho orgánu, výkonného orgánu, disciplinárneho orgánu, orgánu na riešenie sporov a licenčného orgánu športovej organizácie, v ktorej vykonáva funkciu kontrolóra.

    § 12 
    Kontrolór

    1. Kontrolór je najvyšším kontrolným orgánom športovej organizácie.
    2. Ak sa v súlade so zakladajúcim dokumentom športovej organizácie zriaďuje kontrolný orgán, tento orgán plní úlohy kontrolóra. Ak kontrolný orgán je kolektívnym orgánom, funkciu kontrolóra vykonáva jeho predseda.
    3. Kontrolór je podľa zakladajúceho dokumentu športovej organizácie volený alebo inak ustanovený do funkcie najvyšším orgánom športovej organizácie na funkčné obdobie, ktoré je najmenej o jeden rok dlhšie, ako je dĺžka funkčného obdobia najvyššieho výkonného orgánu, najmenej na tri roky.
    4. Funkcia kontrolóra zaniká stratou spôsobilosti na výkon funkcie kontrolóra podľa § 11 ods. 5 alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu športovej organizácie z dôvodu závažného porušenia povinnosti kontrolóra.
    5. Kontrolór môže byť odvolaný z funkcie najvyšším orgánom športovej organizácie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu s uvedením dôvodu odvolania.
    6. Kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie kontrolóra. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.8)
    7. Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie.

    § 13 
    Úlohy kontrolóra

    1. Kontrolór pri výkone svojej funkcie postupuje tak, aby sa predchádzalo závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie (ďalej len „nedostatok”) a na jeho základe uloženým sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom pre športovú organizáciu a osoby s jej príslušnosťou. Na ten účel kontrolór vykonáva konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre orgány športovej organizácie a orgány jej členov.
    2. Kontrolór priebežne vykonáva kontrolnú činnosť zameranú najmä na
      1. hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia verejných prostriedkov,
      2. dodržiavanie právnych predpisov a
      3. dodržiavanie predpisov a rozhodnutí športovej organizácie.
    3. Kontrolór tiež
      1. vykonáva priebežnú kontrolu obsahu zápisníc zo zasadnutí najvyššieho orgánu a ich riadneho zverejňovania,
      2. upozorňuje štatutárny orgán na nesúlad povinne zverejňovaných údajov a údajov v zdrojovej evidencii,
      3. upozorňuje štatutárny orgán, najvyšší orgán a najvyšší výkonný orgán na zistené nedostatky a odporúča im postup, ktorý je v súlade s právnym poriadkom a predpismi športovej organizácie; pri zistení závažného nedostatku navrhuje preventívne a nápravné opatrenia a určuje lehotu na jeho odstránenie,
      4. konzultuje postup s kontrolórom športovej organizácie, ktorej je športová organizácia členom, pri zistení závažného nedostatku,
      5. vypracúva výročnú správu o činnosti kontrolóra, ktorú predkladá najvyššiemu orgánu športovej organizácie.
    4. Kontrolór národného športového zväzu a kontrolór národnej športovej organizácie má pôsobnosť podľa odsekov 2 a 3 a
      1. vykonáva konzultačnú činnosť pre kontrolórov športových organizácií, ktoré sú členmi národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie,
      2. posudzuje súlad priebehu zasadnutí, postupov a rozhodnutí orgánov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie s právnymi predpismi, predpismi a rozhodnutiami národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, medzinárodnej športovej organizácie a iných športových organizácií, ktorých je národný športový zväz alebo národná športová organizácia členom,
      3. zúčastňuje sa na zasadnutiach najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu, kontrolných orgánov, a ak to považuje za potrebné, aj na zasadnutiach iných orgánov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie,
      4. vykonáva dozor nad prípravou a riadnym priebehom volieb členov orgánov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie a zúčastňuje sa na zasadnutí volebnej komisie vrátane spočítavania hlasov.
    5. Kontrolór národného športového zväzu a kontrolór národnej športovej organizácie je oprávnený vykonávať pôsobnosť podľa odseku 4 písm. b) až d) aj v športovej organizácii, ktorá je členom národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie.

    § 14 
    Postup pri kontrole

    1. Kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť na základe
      1. vlastnej iniciatívy,
      2. podnetu orgánu športovej organizácie,
      3. podnetu osoby s príslušnosťou k športovej organizácii,
      4. podnetu hlavného kontrolóra športu alebo
      5. podnetu ministerstva školstva.
    2. Pri výkone kontrolnej činnosti je kontrolór oprávnený v nevyhnutnom rozsahu vyžadovať v ním určenej lehote
      1. poskytnutie originálov alebo overených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov, informácií, dokumentov a iných podkladov, okrem tých, ktoré má kontrolór k dispozícii,
      2. splnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.
    3. Kontrolór je oprávnený z podkladov podľa odseku 2 písm. a) vyhotovovať kópie na účely kontroly a ďalšieho postupu odôvodneného výsledkami kontroly. Prevzatie týchto podkladov kontrolór písomne potvrdí a vráti ich bezodkladne tomu, od koho sa vyžiadali, ak nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly.
    4. Športová organizácia a osoba s jej príslušnosťou je povinná poskytnúť kontrolórovi pri kontrolnej činnosti potrebnú súčinnosť v rozsahu odsekov 2 a 3 v ním určenej lehote.
    5. Športová organizácia je povinná zabezpečiť prístup kontrolóra k podkladom podľa odseku 2 písm. a) v obchodných spoločnostiach, v ktorých má športová organizácia podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.
    6. Súčinnosť v rozsahu podľa odsekov 3 až 5 je športová organizácia a osoba s jej príslušnosťou povinná poskytnúť aj hlavnému kontrolórovi športu.
    7. Športová organizácia je oprávnená vyjadriť sa písomne k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrolnej činnosti v lehote určenej kontrolórom.
    8. Ak športová organizácia po upozornení na závažný nedostatok zistený pri kontrolnej činnosti, tento závažný nedostatok v lehote určenej kontrolórom neodstráni, kontrolór je povinný bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa márneho uplynutia určenej lehoty, oznámiť vec formou podnetu hlavnému kontrolórovi športu. K podnetu kontrolór pripojí upozornenie, oznámenie dôvodov nevyhovenia a ostatné podklady potrebné na posúdenie veci. Rovnako kontrolór postupuje aj vtedy, ak príslušný orgán športovej organizácie v určenej lehote neoznámil dôvody nevyhovenia.
    9. O výsledku kontrolnej činnosti vypracuje kontrolór správu o kontrolnej činnosti v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia kontrolnej činnosti. Pri vykonávaní kontrolnej činnosti bez podnetu sa správa vyhotovuje, ak bol zistený závažný nedostatok. Správu o kontrolnej činnosti vykonanej na základe podnetu po jej prerokovaní s osobou, ktorej činnosť bola predmetom kontroly, kontrolór bezodkladne zašle orgánu alebo osobe, ktorá dala podnet na vykonanie odbornej kontroly. Správa o kontrolnej činnosti obsahuje
      1. meno, priezvisko a dátum narodenia fyzickej osoby uvedenej v správe o kontrolnej činnosti,
      2. pôvod podnetu,
      3. predmet kontroly,
      4. zistenia,
      5. vyhodnotenie kontroly a navrhnuté opatrenia,
      6. lehotu na vyjadrenie k zisteným nedostatkom,
      7. lehotu na splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov,
      8. deň začatia a skončenia kontrolnej činnosti.
    10. Postupom kontrolóra pri kontrolnej činnosti nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitného predpisu.[10]
    11. Dôvodová správa k § 11 - 14

      Každá športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná v rámci zabezpečenia účinného systému vnútornej kontroly v športovej organizácii v zmysle ustanovenia § 10 zriadiť a personálne obsadiť funkciu kontrolóra, to v prípadoch, ak jej príjem z prostriedkov zo štátneho rozpočtu za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia presiahol 50 000 eur ročne, a to najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka. Aj v prípade, ak by výška príjmu prostriedkov zo štátneho rozpočtu určujúca povinnosť zriadenia funkcie kontrolóra nebola športovou organizáciou presiahnutá, nevylučuje to možnosť športovej organizácie dobrovoľne zriadiť túto funkciu. Úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom zriadenia funkcie kontrolóra vytvoriť predpoklady pre nezávislý výkon vnútornej kontroly športovej organizácie vo vzťahu k nakladaniu s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré jej boli poskytnuté. Športová organizácia, ktorá je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra, je povinná mať zriadenú a obsadenú túto funkciu počas obdobia, v ktorom je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu. 

      Kontrolór bol zákonom začlenený do štruktúry orgánov športovej organizácie ako jej najvyšší kontrolný orgán. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na povinnosť športových organizácií, ktoré musia mať v zmysle tohto zákona ustanoveného kontrolóra a ktoré nemajú zákonnú povinnosť mať zriadený kontrolný orgán (napr. občianske združenia), upraviť svoje zakladajúce dokumenty takým spôsobom, aby bol v systéme orgánov takejto športovej organizácie kreovaný tento kontrolný orgán. Ak má športová organizácia (ktorá je povinná mať zriadenú funkciu kontrolóra) v súlade so svojím zakladajúcim dokumentom zriadený kontrolný orgán (napríklad revízor neziskovej organizácie), tento orgán plní ex lege taktiež úlohy kontrolóra podľa tohto zákona. V prípade kolektívnych kontrolných orgánov, akým je napríklad dozorná rada neziskovej organizácie alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, vykonáva predseda tohto kolektívneho orgánu ex lege funkciu kontrolóra. 

      V mechanizme voľby/ustanovenia a odvolania kontrolóra najvyšším orgánom športovej organizácie (napr. valným zhromaždením, snemom a pod. v prípade občianskeho združenia, správnou radou neziskovej organizácie, valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným), v nezlučiteľnosti funkcie kontrolóra s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne, výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne a orgáne na riešenie sporov športovej organizácie, v ktorej funkciu kontrolóra vykonáva a v spôsobe ustanovenia funkčného obdobia kontrolóra odlišného od funkčného obdobia najvyššieho výkonného orgánu športovej organizácie sa prejavujú dva základné atribúty tohto kontrolného orgánu - transparentnosť voľby/odvolania kontrolóra a nezávislosť výkonu kontroly. 

      S cieľom zabezpečiť, aby funkciu kontrolóra vykonávali len kvalifikované osoby, zákonodarca ustanovil v ustanovení § 12 podmienky a kvalifikačné predpoklady pre výkon tejto funkcie. S prihliadnutím na charakter úloh kontrolóra bola medzi kvalifikačné predpoklady zahrnutá podmienka príslušného stredoškolského resp. vysokoškolského vzdelania v kombinácii s výkonom praxe v organizovaní, riadení alebo v správe športu. Pod podmienkou naplnenia štvorročnej praxe v organizovaní, riadení alebo správe športu zákonodarca upustil od nevyhnutnosti dosiahnutia konkrétneho vzdelania. 

      Ďalším základným predpokladom pre výkon funkcie kontrolóra je získanie tzv. odbornej spôsobilosti kontrolóra prostredníctvom úspešného absolvovania skúšky. Táto povinnosť bola zákonodarcom ustanovená predovšetkým s prihliadnutím na charakter a povahu úloh, činností a kompetencií, ktoré kontrolórovi športu prislúchajú. Zákonodarca tak zároveň vytvoril predpoklad, že kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami budú vykonávať len osoby s potrebnými a nevyhnutnými vedomosťami z oblasti práva, ekonómie, ekonomiky a problematiky športovej obce. S prihliadnutím na neustály vývoj právnych predpisov a dynamiku vzťahov v oblasti športu bola taktiež stanovená povinnosť kontrolóra (počas výkonu jeho funkcie) preukazovať svoju odbornú spôsobilosť, a to každé dva roky úspešným absolvovaním skúšky. 

      Medzi základné úlohy kontrolóra patrí predovšetkým prevenčná činnosť spočívajúca v dohľade kontrolóra športovej organizácie nad dodržiavaním právnych predpisov ako aj predpisov a rozhodnutí športovej organizácie za účelom vyvarovania sa možným sankciám, opatreniam a iným negatívnym dôsledkom spôsobeným športovej organizácii ich porušením. S cieľom dosiahnuť tento účel vykonáva kontrolór konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť pre jednotlivé orgány športovej organizácie a jej členov. Kontrolór má oprávnenie vykonávať kontrolnú činnosť aj za predchádzajúce kalendárne roky pred jeho obsadením do funkcie kontrolóra. 

      V ustanovení §§ 13 a 14 zákonodarca vymedzil spôsob a okruh výkonu kontroly ako aj postup kontrolóra pri zistení konkrétnych nedostatkov. Za účelom zabezpečenia rýchlej nápravy protiprávneho stavu a predídeniu nečinnosti kontrolóra zákonodarca určil kontrolórovi lehoty pre vypracovanie a zaslanie správy o kontrolnej činnosti. Kontrolór má právo na náhradu hotových výdavkov nevyhnutne spojených s výkonom jeho funkcie. Za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie. Športová organizácia ako aj osoba s jej príslušnosťou podľa ustanovenia § 3 písm. k) je povinná poskytnúť kontrolórovi potrebnú súčinnosť, a to spôsobom vymedzeným v ustanovení § 14 návrhu zákona. Povinnosť súčinnosti športovej organizácie sa o. i. vzťahuje aj na zabezpečenie prístupu kontrolóra k originálom alebo overeným kópiám dokladov, písomnostiam, záznamom dát na pamäťových médiách, ich výpisom, vyjadreniam, výstupom, informáciám, dokumentom a iným podkladom súvisiacim s predmetom kontroly. Táto povinnosť súčinnosti sa uplatňuje aj vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi športu.

    § 15 
    Športový klub

    1. Športový klub je športová organizácia, ktorá vytvára vhodné podmienky na vykonávanie športu, organizovanie súťaží a na prípravu a účasť jednotlivcov alebo družstiev v súťaži.
    2. Na účely účasti v súťaži, disciplinárne účely a účely riešenia sporov sa za športový klub považuje aj združenie osôb na základe zmluvy o združení,[11]  ak má určeného zodpovedného zástupcu.
    3. Športový klub je povinný zabezpečiť, aby sa vrcholový športovec a talentovaný športovec s jeho príslušnosťou vykonávajúci šport, ktorý je založený na fyzickej aktivite, najmenej raz ročne podrobil lekárskej prehliadke podľa § 5 ods. 8 na účely posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu. Športový klub je povinný zabezpečiť, aby sa športovec s jeho príslušnosťou podrobil lekárskej prehliadke aj vtedy, ak preukázanie zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu určil predpisom alebo v pravidlách súťaže národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže ako podmienku účasti športovca na súťaži za športový klub.
    4. Pri zmene klubovej príslušnosti formou prestupu športovca do iného športového klubu alebo pri opätovnej registrácii športovca v tom istom športovom zväze za iný športový klub, uhrádza nový športový klub výchovné športovému klubu, v ktorom bol športovec naposledy registrovaný, ak tak určujú predpisy športového zväzu; predpisy športového zväzu zároveň určia výšku výchovného alebo spôsob jej určenia. Výchovné sa uhrádza do dovŕšenia 23 rokov veku športovca, ak športovec neuzavrie skôr svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.
    5. Výchovné predstavuje náklady športového klubu na prípravu a výchovu športovca; ak sa športovec pripravoval v družstve, výchovné zohľadňuje aj náklady na prípravu družstva. Do výchovného sa nezapočítavajú náklady, na úhradu ktorých vynaložil alebo zabezpečil finančné prostriedky športovec alebo jeho blízka osoba.
    6. Fyzická osoba ani právnická osoba nesmie mať kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži, najmä nesmie súčasne byť spoločníkom, vykonávať funkciu v orgánoch alebo mať podiel na hlasovacích právach v orgánoch v takých športových kluboch, a to ani prostredníctvom ovládanej alebo ovládajúcej osoby a ani prostredníctvom holdingovej spoločnosti alebo spriaznenej osoby podľa osobitných predpisov.[12]

    Dôvodová správa k § 15

    Je dôležité upozorniť, že definovanie a úprava športového klubu v ustanovení § 15 nie je úplná, ale status a zákonnú úpravu športového klubu je potrebné vnímať pod váhou systematiky návrhu zákona, a pod váhou úpravy subjektov v športe ako celku. Prioritne je preto potrebné poukázať na to, že športový klub je športovou organizáciou v zmysle zákona (ustanovenie § 8), z čoho plynie základné východisko, že športový klub je právnická osoba (je teda logické, že športovým klubom môže byť právnická osoba v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 OZ). Práve na tomto mieste sa odzrkadlila snaha zákonodarcu liberalizovať právne formy existencie športových klubov. Aktuálny zákon o organizácii a podpore športu síce v ustanovení § 9 ods. 1 ustanovuje, že športový klub je právnická osoba „založená na vykonávanie športu a na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom“, no v nasledujúcom odseku ustanovuje, že športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo obchodná spoločnosť založená za účelom iným ako je podnikanie. To spôsobovalo mnohé praktické komplikácie, kedy športovú činnosť vykonávali ako športové kluby aj záujmové združenia fyzických osôb, školy ako účastníci školských a univerzitných súťaží, či školské oddiely - teda školské súťažné subjekty výkonu športu a pod. Liberalizáciou právnej úpravy statusu športového klubu došlo k rozšíreniu právnych foriem športových klubov, a to v rozsahu všetkých možných podôb právnických osôb, čo môže športovej obci a jej predstaviteľom zásadne napomôcť pri ich snahách o výkon športovej činnosti zastrešenej subjektom s právnou subjektivitou, či prípadne aj bez nej v rozsahu ods. 2. V rozšírení právnych foriem športového klubu išiel zákonodarca ešte ďalej, nakoľko v ustanovení § 15 ods. 2 ustanovuje, že za športový klub sa považuje aj združenie osôb na základe zmluvy o združení podľa OZ (§§ 829-841). Toto ustanovenie predkladaného zákona je reakciou na mnohé mestské, krajské či iné súťaže, v ktorých súťažia tímy zložené z fyzických osôb bez žiadnej právnej formy, často vystupujúce navonok „riaditeľom družstva“ či iným na to povereným členom. Predkladateľ návrhu zákona považoval za potrebné zastrešiť aj tieto oblasti výkonu športovej činnosti a inštitucionalizovať takéto zoskupenia, pričom nepovažoval za vhodné stanovovať pre tento typ výkonu športu právnu subjektivitu, ale ponechať tieto vzťahy medzi členmi týchto zoskupení v zmluvnej rovine.

    Ak je športový klub považovaný podľa ustanovenia § 15 ods. 1 za športovú organizáciu, potom musí platiť (v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1), že predmetom činnosti alebo cieľom činnosti športového klubu je športová činnosť. Túto je potrebné chápať v zmysle jej definície v ustanovení § 3 písm. a) ako vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu. Ak zákonodarca pristúpil v ustanovení § 15 aj k definovaniu ďalších aktivít športového klubu, mal tým za cieľ prakticky tieto aktivity rozšíriť a zvýrazniť, aké špecifické postavenie má športový klub mimo výkonu športovej činnosti v zmysle jej definície. Za tieto špecifické aktivity športového klubu zákonodarca považuje (i) vytváranie vhodných podmienok na vykonávanie športu, (ii) organizovanie súťaží a (iii) príprava a účasť jednotlivcov alebo družstiev v súťaži.

    Zákonom sa stanovuje povinnosť športového klubu zabezpečiť povinnú lekársku prehliadku športovcovi s príslušnosťou ku športovému klubu v zmysle ustanovenia § 5 ods.7, to minimálne raz za rok podľa druhu a úrovne vykonávaného športu.

    Predkladaný návrh zákona ustanovuje aj zákaz majetkového prepojenia športových klubov (či fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú účastníkmi – spoločníkmi v športových kluboch, v ktorých majú majetkovú účasť), ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v rovnakých športových súťažiach. Toto zákonné opatrenie je reakciou zákonodarcu na čoraz častejšie sa objavujúce zákazy „viacnásobného vlastníctva“ športových klubov naprieč viacerými športmi, pričom tento zákaz povýšil na zákaz zákonný. Jeho existencia je odôvodnená ochranou integrity športu a ochranou integrity súťaží.

    Športové kluby sú subjektmi, ktorých sa vo veľkej miere dotkne opatrenie zákonodarcu ustanovené v ustanovení § 5 ods. 1 a nasl. Za týmto účelom je potrebné stanoviť, že výchovné predstavuje náklady športového klubu na prípravu a výchovu športovca; ak sa športovec pripravoval v družstve, výchovné zohľadňuje aj náklady na prípravu družstva. Do výchovného sa podľa názoru predkladateľa nemajú započítavať náklady, úhradu ktorých vykonal alebo zabezpečil športovec, zákonný zástupca športovca, alebo jeho iná blízka osoba. Výchovné sa uhrádza pri zmene klubovej príslušnosti športovca do dovŕšenia 23 rokov veku športovca, ak športovec neuzavrie skôr svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Uvedené ustanovenie prirodzene vytvára predpoklady, aby si športové zväzy mohli upraviť úhradu výchovného nad stanovenú hranicu 23 rokov.

    Národný športový zväz

    § 16 
    Národný športový zväz a jeho úlohy

    1. Národný športový zväz je športový zväz uznaný ministerstvom školstva, ktorý spĺňa tieto podmienky
      1. je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,
      2. vykonáva výlučnú pôsobnosť pre príslušný šport na území Slovenskej republiky,
      3. má najmenej päť súťažiacich športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe,
      4. organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva po sebe nasledujúce roky,
      5. zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a
      6. zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov.
    2. Národný športový zväz tiež
      1. zastupuje, chráni a presadzuje záujmy príslušného športu vo vzťahu k orgánom verejnej správy, medzinárodným športovým organizáciám a iným športovým organizáciám, ktorých je členom,
      2. navrhuje športových reprezentantov na zaradenie do rezortného športového strediska,
      3. zaraďuje športovcov do zoznamu talentovaných športovcov podľa výkonnostných kritérií určených predpisom národného športového zväzu,
      4. vedie a každoročne zverejňuje zoznam talentovaných športovcov, ktorý obsahuje údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), f), k), n) až q),
      5. metodicky riadi a usmerňuje prípravu talentovaných športovcov,
      6. organizuje a riadi celoštátne súťaže a iné súťaže alebo ich organizovaním a riadením poveruje inú športovú organizáciu,
      7. schvaľuje podmienky účasti športovej organizácie v súťaži podľa písmena f) a udeľuje športovej organizácii právo na účasť v nej na základe ich splnenia,
      8. vedie zoznam športových reprezentantov, ktorý obsahuje údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), f), k), n) až q),
      9. určuje druhy športových odborníkov pre príslušný šport vrátane odbornej spôsobilosti vyžadovanej na vykonávanie odbornej činnosti v športe, zabezpečuje ich odbornú prípravu a overuje ich odbornú spôsobilosť,
      10. oceňuje športovcov, ktorí dosiahli mimoriadne športové výsledky vo vrcholovom športe a osobnosti, ktoré sa zaslúžili o propagáciu a rozvoj príslušného športu,
      11. uznáva odbornú kvalifikáciu športových odborníkov, ak sa na uznanie príslušnej odbornej kvalifikácie nevzťahuje osobitný predpis,[13]
      12. podporuje výstavbu športovej infraštruktúry.
    3. Za národný športový zväz sa považuje aj športová organizácia, ktorej členovia
      1. sú členmi rôznych medzinárodných športových organizácií s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,
      2. spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. c) až f) každý samostatne a
      3. spĺňajú podmienku podľa odseku 1 písm. b) spoločne.

    § 17 
    Práva a povinnosti národného športového zväzu

    1. Národný športový zväz zverejňuje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu
      1. stanovy a ostatné predpisy a ich zmeny najneskôr do 15 dní odo dňa ich schválenia,
      2. zoznam členov najvyššieho orgánu a ich náhradníkov v rozsahu meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a pri náhradníkoch aj údaj o tom, koho v najvyššom orgáne zastupujú,
      3. informáciu o konaní zasadnutia najvyššieho orgánu najmenej 15 dní pred dňom zasadnutia,
      4. pozvánku a návrh programu zasadnutia najvyššieho orgánu najmenej sedem dní pred dňom konania zasadnutia,
      5. zápisnicu a prezenčnú listinu zo zasadnutia najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu najneskôr desať dní odo dňa konania zasadnutia,
      6. správu volebnej komisie najneskôr do 15 dní odo dňa konania volieb,
      7. zloženie, funkčné obdobie, spôsob a podmienky navrhovania kandidátov na volené funkcie a voľby volených orgánov,
      8. kandidátov na členov orgánov vrátane ich navrhovateľa najneskôr tri dni pred dňom konania volieb,
      9. pravidlá uznášaniaschopnosti jednotlivých orgánov národného športového zväzu,
      10. počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia jednotlivých orgánov národného športového zväzu a počet hlasov potrebných na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny,
      11. rozhodnutia disciplinárnych orgánov a rozhodnutia orgánov na riešenie sporov,
      12. informácie o spôsobe použitia príspevku uznanému športu.
    2. Národný športový zväz je povinný
      1. mať stanovy v súlade s § 19 až 23,
      2. zapracovať do predpisov národného športového zväzu pravidlá Svetového antidopingového programu, opatrenia proti manipulácií priebehu a výsledkov súťaží a iné pravidlá a opatrenia proti negatívnym javom v športe vyplývajúce z medzinárodných predpisov a rozhodnutí,
      3. viesť evidenciu zmlúv a dohôd podľa § 35, 39, 43, 47 a 48 a ich zmien,
      4. poskytovať súčinnosť ministerstvu školstva a iným orgánom verejnej správy pri plnení úloh v oblasti športu.
    3. Národný športový zväz v záujme ochrany integrity športu môže svojím predpisom určiť pravidlá a obmedzenia
      1. v súvislosti s prechodom alebo prevodom práva súťaženia medzi športovými klubmi,
      2. pri zmene právnej formy alebo pri inej právno-organizačnej zmene športového klubu ako účastníka súťaže, ktorej je organizátorom.

    § 18 

    1. Národný športový zväz môže na účely podnikania v súvislosti so športovou reprezentáciou založiť obchodnú spoločnosť alebo nadobudnúť podiel v obchodnej spoločnosti, ak je v nej jediným spoločníkom, alebo ak je spoločníkom spoločne so štátom, vyšším územným celkom alebo obcou. Prevod obchodného podielu alebo akcií takej obchodnej spoločnosti na iné osoby je zakázaný okrem prevodu obchodného podielu alebo akcií na štát, vyšší územný celok alebo obec.
    2. Národný športový zväz môže na účely výstavby a prevádzky športovej infraštruktúry založiť obchodnú spoločnosť alebo nadobudnúť podiel v obchodnej spoločnosti.
    3. Národný športový zväz môže použiť zisk obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 len na plnenie úloh podľa § 16 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 2 písm. l).

    § 19 
    Orgány národného športového zväzu

    1. Národný športový zväz vytvára svoje orgány a zabezpečuje ich činnosť podľa týchto pravidiel
      1. členmi najvyššieho orgánu s právom hlasovať sú zástupcovia športových klubov, športovcov, športových odborníkov a ďalších členov národného športového zväzu alebo zástupcovia zvolení športovými klubmi, športovcami, športovými odborníkmi a ďalšími členmi národného športového zväzu,
      2. členom najvyššieho orgánu s právom hlasovať nemôže byť funkcionár národného športového zväzu len na základe výkonu funkcie v orgáne národného športového zväzu,
      3. volený člen najvyššieho orgánu sa zúčastňuje na zasadnutí najvyššieho orgánu osobne alebo ho môže zastúpiť jeho náhradník zvolený rovnakým spôsobom ako člen najvyššieho orgánu; volený člen alebo jeho náhradník preukazuje oprávnenie zúčastniť sa na zasadnutí najvyššieho orgánu predložením zápisnice o jeho zvolení,
      4. členom najvyššieho orgánu, ktorý zastupuje športovú organizáciu, je štatutárny orgán športovej organizácie alebo ním písomne splnomocnená osoba, ak športovú organizáciu v najvyššom orgáne nezastupuje volený člen podľa písmena c),
      5. členom najvyššieho orgánu a najvyššieho výkonného orgánu je najmenej jeden zástupca športovcov, ak ho navrhne záujmová organizácia športovcov alebo najmenej 50 športovcov,
      6. najvyšší orgán volí členov najvyšších výkonných orgánov, predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov, ak nie sú volení členmi národného športového zväzu priamo,
      7. spory, ktoré vznikajú pri športovej činnosti národného športového zväzu a osôb s jeho príslušnosťou, riešia orgány na riešenie sporov,
      8. orgány s rozhodovacou pôsobnosťou vykonávajú svoju pôsobnosť nezávisle od iných orgánov národného športového zväzu,
      9. každý člen národného športového zväzu môže navrhnúť kandidáta na volenú funkciu v orgánoch národného športového zväzu,
      10. každá fyzická osoba môže kandidovať na volenú funkciu v orgánoch národného športového zväzu, ak ju navrhne člen národného športového zväzu; ak ide o voľbu zástupcu záujmovej skupiny osôb s príslušnosťou k národnému športovému zväzu, kandidátov navrhujú osoby z tejto záujmovej skupiny,
      11. o odvolaní člena výkonného orgánu, disciplinárneho orgánu, orgánu na riešenie sporov, licenčného orgánu a kontrolného orgánu športovej organizácie rozhoduje najvyšší orgán,
      12. funkčné obdobie členov volených orgánov je najviac šesť rokov,
      13. členovia orgánov, ktorým uplynulo funkčné obdobie, sú oprávnení vykonávať nevyhnutné úkony a činnosť na zabezpečenie fungovania národného športového zväzu a športovej činnosti jeho členov až do zvolenia alebo ustanovenia nových členov orgánov.
    2. Počet členov, spôsob vytvorenia a spôsob hlasovania členov najvyššieho orgánu (ďalej len „kľúč delegátov“) musí byť upravený v stanovách národného športového zväzu.
    3. Kľúč delegátov musí zohľadňovať
      1. počet športovcov alebo počet družstiev športovej organizácie a úroveň súťaže, v ktorej súťaží a
      2. územný princíp, ak je určený v stanovách národného športového zväzu.
    4. Voľby do orgánov národného športového zväzu sa vykonávajú na zasadnutí najvyššieho orgánu alebo elektronickou formou prostredníctvom informačného systému športu v súlade s predpismi národného športového zväzu.
    5. Štatutárny orgán a členovia orgánov národného športového zväzu sú povinní vykonávať svoju funkciu s náležitou starostlivosťou a pri rozhodovaní zohľadňovať stanoviská kontrolóra a odborných orgánov národného športového zväzu; ak sa od ich stanoviska odchýlia, sú povinní svoje rozhodnutie zdôvodniť a zverejniť spolu s príslušným stanoviskom.

    § 20 
    Konflikt záujmov

    1. Národný športový zväz upravuje konflikt záujmov tak, aby bola zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie v
      1. kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne,
      2. štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.
    2. Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.
    3. Člen orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, ktorý rozhodoval vo veci v ktoromkoľvek stupni, je vylúčený z rozhodovania v tej istej veci v orgáne, ktorý rozhoduje v inom stupni alebo v tej istej veci vykonáva kontrolnú pôsobnosť alebo prieskumnú pôsobnosť voči konečnému rozhodnutiu orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena.

    § 21 
    Zasadnutia orgánov národného športového zväzu

    1. Zasadnutia najvyššieho orgánu národného športového zväzu sa uskutočňujú podľa týchto pravidiel
      1. riadne zasadnutie sa uskutočňuje najmenej raz za rok,
      2. pozvánka, návrh programu zasadnutia a podklady na zasadnutie sa zasielajú osobám oprávneným zúčastniť sa na riadnom zasadnutí najmenej sedem dní pred konaním zasadnutia,
      3. program zasadnutia a návrhy na jeho zmenu sa schvaľujú na začiatku zasadnutia; v otázke, ktorá nie je súčasťou schváleného programu, môže najvyšší orgán prijať len odporúčania a stanoviská,
      4. na uznášaniaschopnosť zasadnutia je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať a rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov s právom hlasovať; stanovy určia, na ktoré rozhodnutia sa vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny,
      5. ak zasadnutie nie je uznášaniaschopné ani hodinu po oznámenom začiatku zasadnutia, na prijatie rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných členov, ak bol dodržaný postup podľa písmena b) a predmetom zasadnutia je iba program podľa písmena b),
      6. mimoriadne zasadnutie najvyššieho orgánu je oprávnený zvolať stanovami určený počet členov, najvyšší výkonný orgán, kontrolór alebo iný orgán oprávnený na základe stanov; ak uplynulo funkčné obdobie členov orgánov a noví členovia orgánov na ďalšie obdobie neboli zvolení, mimoriadne zasadnutie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen národného športového zväzu.
    2. Zápisnica zo zasadnutia orgánu s rozhodovacou pôsobnosťou obsahuje
      1. schválený program zasadnutia,
      2. prezenčnú listinu, zápisnice o zvolení člena orgánu podľa § 19 ods. 1 písm. c) a písomné splnomocnenia, ak boli predložené,
      3. zoznam podkladov k jednotlivým bodom programu a spôsob prístupu k nim,
      4. dôležité vyjadrenia členov orgánu k jednotlivým bodom programu,
      5. rozhodnutia prijaté k jednotlivým bodom programu vrátane výsledkov hlasovania a odlišného stanoviska člena, ktorý nesúhlasil s prijatým rozhodnutím alebo s jeho odôvodnením, ak o to požiada,
      6. meno, priezvisko a podpis predsedajúceho a zapisovateľa.
    3. Zápisnica zo zasadnutia orgánu s rozhodovacou pôsobnosťou sa zašle všetkým osobám oprávneným zúčastniť sa zasadnutia príslušného orgánu najneskôr do 15 dní odo dňa zasadnutia.

    § 22 
    Rozhodnutia orgánov národného športového zväzu

    1. Rozhodnutia najvyššieho orgánu, pri ktorých sa podľa stanov vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny, sú
      1. zmena stanov,
      2. reorganizácia súťaží,
      3. schvaľovanie uzatvorenia zmluvných vzťahov, ak hodnota plnenia zo zmluvy je vyššia ako hodnota určená stanovami,
      4. vytvorenie obchodnej spoločnosti podľa § 18 alebo obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom alebo akcionárom je národný športový zväz,
      5. prevod obchodného podielu alebo akcií v obchodnej spoločnosti podľa § 18 alebo v obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom alebo akcionárom je národný športový zväz,
      6. ďalšie rozhodnutia určené stanovami národného športového zväzu.
    2. O neprijatí za člena národného športového zväzu alebo o vylúčení člena z národného športového zväzu rozhoduje najvyšší orgán; o vylúčení člena môže rozhodnúť aj disciplinárny orgán na základe závažného disciplinárneho previnenia.

    § 23 
    Voľby do orgánov národného športového zväzu

    1. Prípravu a riadny priebeh volieb do orgánov národného športového zväzu zabezpečuje volebná komisia volená najvyšším orgánom.
    2. Na žiadosť člena najvyššieho orgánu alebo člena národného športového zväzu ministerstvo školstva určí nezávislého pozorovateľa, ktorý je oprávnený zúčastniť sa na voľbách a na zasadnutí volebnej komisie vrátane sčítavania hlasov.
    3. Nezávislý pozorovateľ uvedie svoje zistenia o príprave, priebehu a výsledku volieb v písomnej správe, v ktorej uvedie zistené nedostatky. Na zistené nedostatky je povinný upozorniť volebnú komisiu a kontrolóra bezodkladne po ich zistení. Správa nezávislého pozorovateľa je prílohou zápisnice z volieb.
    4. Úhradu účelne a preukázateľne vynaložených nákladov spojených s účasťou nezávislého pozorovateľa na voľbách znáša príslušný národný športový zväz.

    Dôvodová správa k § 16 - 23

    Bez ohľadu na skutočnosť, že návrh zákona upravuje predovšetkým „národný športový zväz“ ako národného predstaviteľa športu, zákonodarca nemohol vylúčiť možnosť zakladania a vzniku športových zväzov bez charakteristiky národného športového zväzu. Je to prejav ústavne garantovaného práva združovať sa, pričom subjektom združovania sa nemôžu byť kladené minimálne podmienky, iba za splnenia ktorých sa môžu v oblasti športu spojiť a vykonávať konkrétne činnosti. Je preto viac ako zrejmé, že ak ustanovenie § 8 návrhu zákona upravujúci športovú organizáciu ustanovuje, že športová organizácia je právnická osoba, no zároveň v ustanovení § 3 písm. m) ustanovuje povinnú právnu formu športového zväzu je zrejmé, že tento môže byť založený iba v právnej forme občianskeho združenia.

    Predkladaný návrh zákona o športe pristupuje k úprave národného športového zväzu komplexnejšie, ako je tomu v prípadoch ostatných športových organizácií. Je to z dôvodu, že systematikou úpravy športových organizácií v návrhu zákona je národný športový zväz národným predstaviteľom konkrétneho športu.

    Zákon ustanovuje, že národný športový zväz je športový zväz, ktorý je uznaný ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Kvalitatívnymi podmienkami jeho existencie sú nasledovné hmotnoprávne skutočnosti:

    • je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport vykonávajúci výlučnú pôsobnosť pre tento šport na území Slovenskej republiky,
    • má najmenej desať aktívnych športových klubov registrovaných v registri právnických osôb v športe a najmenej 200 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe,
    • organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej dva tri po sebe nasledujúce roky,
    • zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a
    • zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov.

    Ustanovenie § 16 ods. 2 ustanovuje ďalšie činnosti, ktoré musí národný športový zväz vykonávať, aby mohol požívať status národného predstaviteľa športu. Špecifické povinnosti národného športového zväzu sú stanovené v ustanovení § 17 ods. 2 návrhu zákona. Medzi najdôležitejšie z nich patrí povinnosť národného športového zväzu mať stanovy v súlade s ustanovením § 19 až 23 návrhu zákona, ak predpisy medzinárodnej športovej organizácie, ktorej je národný športový zväz členom, neustanovujú inak. Za týmto účelom musia byť ustanovenia stanov národného športového zväzu týkajúce sa orgánov národného športového zväzu, zasadnutí týchto orgánov, konfliktu záujmov medzi jednotlivými orgánmi, rozhodnutí orgánov národného športového zväzu a volieb do týchto orgánov v súlade s ustanoveniami § 19 až 23 návrhu zákona.

    Špecifickou povinnosťou národného športového zväzu je aj povinnosť vynucovať povinnosť športového klubu podľa ustanovenia § 15 ods. 3 návrhu zákona (zabezpečiť, aby sa profesionálny športovec a amatérsky športovec s jeho príslušnosťou vykonávajúci šport, ktorý je založený na fyzickej aktivite, najmenej raz ročne podrobil lekárskej preventívnej prehliadke podľa druhu a úrovne vykonávaného športu) v disciplinárnej rovine. Povinnosť zapracovať do predpisov národného športového zväzu pravidlá Svetového antidopingového programu, opatrenia proti manipulácií priebehu a výsledkov súťaží a iné pravidlá a opatrenia proti negatívnym javom v športe vyplývajúce z medzinárodných predpisov a rozhodnutí sa javí ako logické nadviazanie na existenciu týchto medzinárodných predpisov, ktorých implementácia do konkrétnych športov aj na území Slovenskej republiky nadobúda na opodstatnenosti.

    V súvislosti s pozíciou národného športového zväzu je logické, že práve národný športový zväz v záujme ochrany integrity športu môže svojím predpisom ustanoviť pravidlá a obmedzenia v súvislosti s (i) prechodom alebo prevodom práva súťaženia medzi športovými klubmi a (ii) zmeny právnej formy športových organizácií ako účastníkov súťaže, ktorej je organizátorom, ako aj možnosť zavedenie pravidiel a obmedzení korigujúcich právo športovca ustanovené v ustanovení § 5 ods. 1. Tieto obmedzenia však musia byť do vnútorných predpisov národného športového zväzu zavedené v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 a ods. 4 návrhu zákona.

    Možnosť národného športového zväzu za účelom práce s reprezentáciou Slovenskej republiky zakladať, alebo nadobudnúť podiel v obchodných spoločnostiach upravuje ustanovenie § 18 ako osobitosti hospodárenia národných športových zväzov. Vlastnícka štruktúra takýcho obchodných spoločností je v zmysle predkladaného návrhu zákona nastavená dvojakým spôsobom, a to: (i) národný športový zväz je zakladateľom obchodnej spoločnosti alebo jej jediným spoločníkom, alebo (ii) spoločníkom, pričom ďalším spoločníkom môže byť len štát, vyšší územný celok, prípadne obec. Prevod obchodného podielu alebo akcií na tretie osoby je vylúčený, pričom zákon normuje aj použitie zisku, alebo podielu na zisku takejto obchodnej spoločnosti. Je prirodzené, že podiel na zisku v takejto spoločnosti môže byť použitý len na primárne úlohy národného športového zväzu, teda (i) organizuje celoštátnu súťaž dospelých a celoštátnu súťaž mládeže najmenej tri po sebe nasledujúce roky, (ii) zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach a (iii) zabezpečuje starostlivosť o talentovaných športovcov (ustanovenie § 18 ods.2).

    V stanovách národného športového zväzu musí byť taktiež obsiahnutý tzv. kľúč delegátov. Kľúč delegátov musí zohľadňovať (i) počet športovcov alebo počet družstiev športovej organizácie a úroveň súťaže, v ktorej súťaží a (ii) územný princíp, ak je určený v stanovách národného športového zväzu.

    Základné pravidlá fungovania, správy a riadenia národného športového zväzu, ktoré má národný športový zväz povinnosť zahrnúť do znenia svojho zakladajúceho dokumentu sú obsiahnuté v ustanovení § 19. Zákonodarca považoval za potrebné inkorporovať tieto minimálne pravidlá fungovania do návrhu zákona, nakoľko autonómia športovej obce mnohokrát prinášala značné rozdiely v kvalite a fungovaní, voľbách do orgánov, či mechanizmoch správy a riadenia v rôznych športových zväzoch. Prijatím predkladaného zákona o športe by v tomto rozsahu došlo k unifikácii týchto minimálnych pravidiel správy a riadenia národných predstaviteľov športov na Slovensku, čo je v dnešnej situácii nutné považovať za pozitívum.

    Ustanovenie § 20 upravuje konflikt záujmov, tak, aby bola zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie v (i) kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov, alebo v licenčnom orgáne, (ii) štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.

    Základné pravidlá pre zasadnutia orgánov národného športového zväzu sú zákonodarcom upravené v ustanovení § 21, na ktoré nadväzujú pravidlá pre prijímanie rozhodnutí národného športového zväzu v ustanovení § 22. V rozsahu zákonnej regulácie prijímania rozhodnutí národného športového zväzu je dôležité zavedenie povinnej, kvalifikovanej väčšiny hlasov najvyššieho orgánu národného športového zväzu v prípadoch, ak dochádza k (i) zmene stanov, (ii) reorganizácii súťaží, (iii) schvaľovaniu uzatvorenia zmluvných vzťahov nad hodnotu ustanovenú stanovami, (iv) vytvorenie obchodnej spoločnosti podľa ustanovenia § 18 ods. 1 alebo a (v) vytvorenie inej obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom alebo akcionárom je národný športový zväz.

    Voľby do orgánov národného športového zväzu sú upravené v ustanovení § 23. Prevenčným mechanizmom je podľa názoru zákonodarcu inštitút „nezávislého pozorovateľa“ (ustanovenie § 23 ods. 3). Svoje zistenia o príprave, priebehu a výsledku volieb v písomnej správe, v ktorej uvedie zistené nedostatky a porušenia právnych predpisov, predpisov alebo rozhodnutí národného športového zväzu. Na zistené nedostatky a porušenia je povinný upozorniť volebnú komisiu a kontrolóra bezodkladne po ich zistení. Správa nezávislého pozorovateľa je prílohou zápisnice z volieb. Náklady na jeho účasť pri voľbách znáša samotný národný športový zväz.

    Národné športové zväzy sú povinné dať svoje stanovy (ako aj predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú ich orgány) do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov od jeho účinnosti.

    TRETIA HLAVA 
    NÁRODNÉ ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE (§ 24 - 28)

    § 24

    1. Národnými športovými organizáciami sú Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor a iná športová organizácia uznaná ministerstvom školstva, ktorá je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou najmenej dva roky a vykonáva výlučnú pôsobnosť na území Slovenskej republiky pre deaflympijský šport, šport špeciálnych olympiád, vysokoškolský šport, školský šport, šport pre všetkých alebo pre inú oblasť športu.
    2. Národná športová organizácia musí mať stanovy v súlade s § 19 až 23.

    § 25
    Slovenský olympijský výbor a jeho úlohy

    1. Slovenský olympijský výbor je národnou športovou organizáciou, ktorá je občianskym združením.
    2. Slovenský olympijský výbor má ako člen medzinárodného olympijského hnutia postavenie a oprávnenia národného olympijského výboru podľa Olympijskej charty.
    3. Stanovy Slovenského olympijského výboru ratifikuje Medzinárodný olympijský výbor.
    4. Slovenský olympijský výbor plní najmä tieto úlohy
      1. riadi, rozvíja, podporuje a chráni olympijské hnutie v Slovenskej republike,
      2. zabezpečuje dodržiavanie Olympijskej charty v Slovenskej republike,
      3. podporuje rozvoj športu v Slovenskej republike,
      4. riadi a organizačne zabezpečuje športovú reprezentáciu na olympijských hrách a na iných súťažiach organizovaných Medzinárodným olympijským výborom, Európskymi olympijskými výbormi alebo Asociáciou národných olympijských výborov,
      5. zastupuje Slovenskú republiku na olympijských hrách a iných súťažiach organizovaných Medzinárodným olympijským výborom alebo národnými olympijskými výbormi iných krajín,
      6. vykonáva výlučnú pôsobnosť vo veciach vymedzených Olympijskou chartou.
    5. Slovenský olympijský výbor má výlučné právo používať olympijskú symboliku Slovenského olympijského výboru a udeľuje súhlas na jej používanie inými fyzickými osobami a právnickými osobami. Olympijská symbolika Slovenského olympijského výboru a jej vyobrazenie sú uvedené v prílohe č. 1.

    § 26
    Slovenský paralympijský výbor a jeho úlohy

    1. Slovenský paralympijský výbor je národnou športovou organizáciou, ktorá je občianskym združením združujúcim športové zväzy zdravotne postihnutých športovcov.
    2. Slovenský paralympijský výbor ako člen Medzinárodného paralympijského výboru zároveň vykonáva výlučnú pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky pre športy zdravotne postihnutých športovcov uznané Medzinárodným paralympijským výborom.
    3. Slovenský paralympijský výbor plní najmä tieto úlohy
      1. riadi, rozvíja, podporuje a chráni paralympijské hnutie v Slovenskej republike,
      2. podporuje rozvoj paralympijského športu v Slovenskej republike,
      3. riadi a organizačne zabezpečuje športovú reprezentáciu na súťažiach organizovaných Medzinárodným paralympijským výborom, Európskym paralympijským výborom, národnými paralympijskými výbormi iných krajín alebo medzinárodnými športovými organizáciami zdravotne postihnutých,
      4. zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam športov uznaných Medzinárodným paralympijským výborom.
    4. Slovenský paralympijský výbor má výlučné právo používať paralympijskú symboliku a udeľuje súhlas na jej používanie inými fyzickými osobami a právnickými osobami. Paralympijská symbolika Slovenského paralympijského výboru a jej vyobrazenie je uvedené v prílohe č. 2.

    Dôvodová správa k § 24 - 26

    Medzi športové organizácie zaraďuje návrh zákona aj Národnú športovú organizáciu. Ide o multišportové športové organizácie, ktoré sa v zmysle zákona stávajú partnerom pre štát v rozsahu riadenia a správy širšieho okruhu športových vzťahov ako v prípade národných športových zväzov, či športových zväzov.

    V zmysle zákona ňou je (i) Slovenský olympijský výbor, (i) Slovenský paralympijský výbor a (iii) iná športová organizácia uznaná ministerstvom školstva, ktorá je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou najmenej dva roky, vykonávajúca výlučnú pôsobnosť na území Slovenskej republiky pre deaflympijský šport, šport špeciálnych olympiád, vysokoškolský šport, školský šport, šport pre všetkých alebo pre inú oblasť športu.

    Ustanovenie § 25 definuje postavenie a úlohy Slovenského olympijského výboru v súlade s obsahom Olympijskej charty, ustanovenie § 26 postavenie a úlohy Slovenského paralympijského výboru ako národných športových organizácií, pričom Slovenský paralympijský výbor, okrem toho, že zastrešuje slovenský paralympijský šport ako člen Medzinárodného paralympijského výboru, je na rozdiel od Slovenského olympijského výboru aj národným športovým zväzom pre viaceré uznané paralympijské športy.

    Prirodzene, vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona, národnou športovou organizáciou sa môže stať aj iná športová organizácia. Platí to na základe uznania ministerstvom školstva, pričom táto musí spĺňať minimálne kvalitatívne nároky v zmysle zákona, teda (i) byť členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou najmenej tri roky, a (ii) vykonávať výlučnú pôsobnosť na území Slovenskej republiky pre deaflympijský šport, vysokoškolský šport, školský šport, šport pre všetkých alebo pre inú oblasť športu.

    § 27
    Používanie olympijskej symboliky a paralympijskej symboliky

    1. Olympijskú symboliku môžu fyzické osoby a právnické osoby používať na území Slovenskej republiky so súhlasom Medzinárodného olympijského výboru alebo Slovenského olympijského výboru. Paralympijskú symboliku možno používať so súhlasom Medzinárodného paralympijského výboru alebo Slovenského paralympijského výboru.
    2. Fyzické osoby a právnické osoby sa môžu uchádzať o súhlas Medzinárodného olympijského výboru na používanie olympijskej symboliky prostredníctvom Slovenského olympijského výboru. O súhlas na používanie paralympijskej symboliky Medzinárodného paralympijského výboru sa možno uchádzať prostredníctvom Slovenského paralympijského výboru.
    3. Fyzické osoby a právnické osoby môžu používať olympijskú symboliku alebo paralympijskú symboliku len v rámci územia, lehôt a v súlade s účelom určeným v súhlase udelenom príslušným výborom.

    § 28
    Ochrana olympijskej symboliky a paralympijskej symboliky

    1. Zakazuje sa
      1. používanie olympijskej symboliky alebo paralympijskej symboliky, ktoré by bolo nevhodné, klamlivé, neprimerané alebo ktorým by sa hanobili jej symboly,
      2. používanie olympijskej symboliky alebo paralympijskej symboliky na výrobné, obchodné alebo iné účely bez súhlasu príslušného výboru,    
      3. porušenie podmienok používania olympijskej symboliky alebo paralympijskej symboliky uvedených v súhlase príslušného výboru.
    2. Ak olympijskú symboliku alebo paralympijskú symboliku používa neoprávnená osoba, alebo ak sa používa v rozpore s podmienkami súhlasu, vyzve príslušný výbor túto osobu na skončenie neoprávneného používania a na náhradu škody.
    3. Na prejednanie a rozhodnutie sporov podľa odseku 2 je príslušný súd.

    Dôvodová správa k § 27 - 28

    Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých môžu fyzické a právnické osoby používať olympijskú a paralympijskú symboliku. Súhlas na používanie symboliky udeľuje Medzinárodný olympijský výbor, alebo Slovenský olympijský výbor v prípadoch symboliky olympijskej, a v prípadoch symboliky paralympijskej je to Medzinárodný paralympijský výbor, prípadne Slovenský paralympijský výbor.

    V ustanovení § 28 sa normujú zakázané spôsoby používania symboliky, pričom osoba, ktorá neoprávnene použije symboliku, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobila. Na konanie v týchto veciach bude v rámci sporovej agendy vecne príslušný civilný súd. Neoprávnené používanie chránenej olympijskej a paralympijskej symboliky, ktorá je uvedená v prílohe zákona, bude posudzované ako priestupok, resp. ako správny delikt, o ktorom bude rozhodovať okresný úrad.

    ŠTVRTÁ HLAVA
    ŠPORTOVÁ REPREZENTÁCIA (§ 29 - 30)

    § 29

    1. Športová reprezentácia je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom.
    2. Športovým reprezentantom je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.
    3. Práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie podľa odseku 2.
    4. Súčasťou športovej reprezentácie sú aj členovia realizačného tímu a iné osoby nominované národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.
    5. Ak pravidlá, predpisy alebo rozhodnutia medzinárodnej športovej organizácie alebo organizátora významnej súťaže určujú, že športovú reprezentáciu má zabezpečovať právnická osoba, ktorá nie je národným športovým zväzom, úlohy súvisiace so zabezpečením športovej reprezentácie plní táto právnická osoba.
    6. Člen športovej reprezentácie je povinný rešpektovať záväzky športovej organizácie, ktorá ho nominovala za člena športovej reprezentácie, súvisiace s používaním a zhodnotením jeho osobnostných práv, ak sa nedohodnú inak. Toto obmedzenie trvá najviac do uplynutia jedného roka odo dňa jeho poslednej účasti na významnej súťaži.
    7. Príprava podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť člena realizačného tímu na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme,[14] na ktorý sa poskytuje pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.

    § 30
    Odmena za športovú reprezentáciu

    1. Národný športový zväz má právo na ocenenia a odmeny športovej reprezentácie, okrem tých, ktoré organizátor významnej súťaže určil priamo športovému reprezentantovi.
    2. Príjem zo športovej reprezentácie možno použiť len na plnenie úloh podľa § 16 ods. 1 písm. d) až f) a na úhradu solidárneho príspevku podľa odseku 3.
    3. Prijímateľ odmeny podľa odseku 1 rozdelí a poukáže solidárny príspevok vo výške 5 % z poskytnutej odmeny športovým klubom, ktoré zabezpečovali prípravu a výchovu športového reprezentanta do 23 rokov veku, podľa trvania prípravy a výchovy; predpisy národného športového zväzu môžu upraviť
      1. najnižší vek športového reprezentanta na účely rozdelenia solidárneho príspevku a
      2. rozdelenie solidárneho príspevku medzi všetky športové kluby, ktoré sú jeho členmi a ktoré zabezpečujú prípravu a výchovu mládeže.
    4. Ak sa solidárny príspevok rozdeľuje spôsobom podľa odseku 3 písm. b), najmenej 50% z poskytnutého solidárneho príspevku sa rozdelí medzi športové kluby, ktoré zabezpečovali prípravu a výchovu športového reprezentanta do 23 rokov veku, podľa trvania prípravy a výchovy.

    Dôvodová správa k § 29 - 30

    Návrh zákona upravuje základné otázky športovej reprezentácie, teda normuje právny rámec reprezentácie Slovenskej republiky.

    V uvedených ustanoveniach návrhu zákona o športe zákonodarca upravuje podmienky športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Ustanovuje, že športová reprezentácia je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom. Športovým reprezentantom v zmysle ods. 2 je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí. Súčasťou športovej reprezentácie sú však aj členovia realizačného tímu a iné osoby, ktoré nominuje príslušná športová organizácia.

    Právny vzťah pri výkone športovej reprezentácie, teda pri reprezentovaní Slovenskej republiky medzi reprezentantom a športovou organizáciou (národným športovým zväzom) môže byť upravený (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu. Je logické, že ak sa fyzická osoba - športovec stane súčasťou športovej reprezentácie, športová organizácia ktorá ho do reprezentácie nominovala môže športovca zaväzovať k špecifickým aktivitám. V súlade s ustanovením 29 ods. 6 návrhu zákona, člen športovej reprezentácie je v tomto rozsahu povinný rešpektovať záväzky športovej organizácie, ktorá ho nominovala za člena športovej reprezentácie, súvisiace s používaním a zhodnotením jeho osobnostných práv, ak sa nedohodnú inak. Toto obmedzenie trvá najviac do uplynutia jedného roka odo dňa jeho poslednej účasti na významnej súťaži.

    Súčasťou športovej reprezentácie sú v zmysle návrhu zákona aj členovia realizačného tímu a iné osoby nominované národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

    Úlohy súvisiace so športovou reprezentáciou môžu byť z príslušnej športovej organizácie prenesené na inú právnickú osobu, to v súlade s ustanovením § 18. Príprava a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži a účasť členov realizačných tímov na významnej súťaži sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme,) na ktorý sa poskytuje pracovné voľno.

    Odmena za športovú reprezentáciu je upravená v ustanovení § 30 návrhu zákona a patrí príslušnej športovej organizácii, ktorá športového reprezentanta na konkrétnu súťaž nominovala, čo však neplatí v prípadoch, ak organizátor súťaže výslovne stanovil a definoval predmetnú odmenu ako odmenu pre športovcov. Zákon zároveň stanovuje povinný odvod športovou organizáciou – prijímateľom takejto odmeny vo výške 5% vo vzťahu k na to oprávneným subjektom v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 návrhu zákona.

    Finančné zabezpečenie športovej reprezentácie spočívajúce v zabezpečení prípravy a účasti športovej reprezentácie na medzinárodnej súťaži sú výdavkom športovej organizácie, ktorá športovca nominovala a nepovažujú sa za príjem osôb, ktoré sú členmi športovej reprezentácie.


    TRETIA ČASŤ 
    PRÁVNE VZŤAHY PRI ŠPORTOVEJ ČINNOSTI (§ 31 - 54)

    PRVÁ HLAVA
    ZMLUVNÉ VZŤAHY V ŠPORTE (§ 31 - 51)

    Dôvodová správa k §§ 31 - 51

    Zmluvné vzťahy

    Návrh zákona o športe zavádza novú systematiku záväzkových vzťahov v športe, pričom zavádza viaceré - pre dnes už na základe jeho špecifík typické - zmluvné typy. Zákonodarca sa týmto krokom snažil reflektovať tú skutočnosť, že pred účinnosťou návrhu zákona sa na úpravu vzťahov v športe využívali predovšetkým nepomenované zmluvy uzatvárané na obchodnoprávnom základe (ustanovenie § 269 ods. 2 ObZ), prípadne na občianskoprávnom základe (ustanovenie § 51 OZ) - prirodzene, mimo zmluvných režimov športovcov v rezortných strediskách. To prinášalo do týchto vzťahov mnohokrát nerovnovážne postavenie zmluvných partnerov, pričom táto zmluvná asymetria bola viditeľná predovšetkým v zmluvách medzi športovcami a športovými klubmi. Koncepciou zmluvných typov s ktorými prichádza návrh zákona o športe reflektuje vnímanie športovcov na rôznych kvalitatívnych úrovniach výkonu športovej činnosti. Predkladaným zákonným textom sa predkladateľ snažil spomínanú zmluvnú asymetriu vyrovnávať. Na základe uvedeného je formulovaná aj povinnosť športovej organizácie povinne oboznámiť športovca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú zo zmluvného vzťahu.

    Špecificky je upravená aj spôsobilosť športovca mať v zmluvných vzťahoch v zmysle zákona o športe práva a brať na seba povinnosti. Spôsobilosť športovca mať v zmluvných vzťahoch podľa tohto zákona práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak, vzniká dňom, keď športovec dovŕši 15 rokov veku; zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň začatia vykonávania športu deň, ktorý predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

    Právny režim zmlúv v zmysle navrhovaného znenia zákona sa spravuje podľa povahy subjektov právneho vzťahu, teda občianskoprávnym, prípadne obchodnoprávnym režimom.

    § 31
    Všeobecné ustanovenia

    1. Pred uzatvorením zmluvy medzi športovcom a športovou organizáciou je športová organizácia povinná oboznámiť športovca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú zo zmluvného vzťahu.
    2. Spôsobilosť športovca mať v zmluvných vzťahoch podľa tohto zákona práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vzniká dňom, keď športovec dovŕši 15 rokov veku; športová organizácia však nesmie dohodnúť ako deň začatia vykonávania športu deň, ktorý predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
    3. Na uzatvorenie písomnej zmluvy so športovcom od 15 do 18 rokov veku sa vyžaduje vyjadrenie zákonného zástupcu športovca formou podpisu na zmluve alebo na samostatnej listine, ktorá je súčasťou zmluvy.
    4. Zmluva medzi športovcom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie športu športovcom pre športovú organizáciu a zmluva medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu, nesmie obsahovať obmedzenie športovej činnosti po skončení ich zmluvného vzťahu.
    5. Obdobie medzi dňom podpisu zmluvy a dňom jej účinnosti nesmie byť dlhšie ako jeden rok, inak je neplatná.

    Dôvodová správa k § 31

    Zákon zavádza aj úpravu „predzmluvných vzťahov“, pričom v ich rozsahu stanovuje špecifické práva a povinnosti pre subjekty, ktorých aktivita smeruje k uzatvoreniu konkrétneho zmluvného typu podľa návrhu zákona - zmluvy o profesionálnom výkone športu. Je prirodzené, že všetky ostatné zákonné predpoklady kontraktačného procesu - napr. výkladu vôle, náležitosti uzatvárania zmluvy ako takej sa budú subsidiárne spravovať občianskym zákonníkom ako generálnym súkromnoprávnym predpisom. V rozsahu možnosti uzatvárania zmlúv podľa zákona o športe je dôležité, že zákon zavádza špecifickú „spôsobilosť športovca na právne úkony“, keďže umožňuje športovcovi, ktorý dovŕšil 15 rokov veku vstupovať do právnych vzťahov. Pred dovŕšením 15 rokov veku športovca bude uzatvárať zmluvu so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca.

    Predkladateľ návrhu zákona považuje taktiež za potrebné stanoviť jasné pravidlá pre uzatváranie zmlúv športovcami vo veku od 15 do 18 rokov, to minimálne v rozsahu informovanosti ich zákonných zástupcov o takýchto právnych úkonoch športovcov. Na základe uvedeného zákona zavádza znenie, že na uzatvorenie písomnej zmluvy so športovcom od 15 do 18 rokov veku sa vyžaduje vyjadrenie zákonného zástupcu športovca formou podpisu na zmluve alebo na samostatnej listine, ktorá je súčasťou zmluvy.

    V ods. 4 predmetného ustanovenia sa zakazujú ustanovenia zmlúv, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali činnosť športovca alebo športového odborníka po skončení ich zmluvného vzťahu s konkrétnou športovou organizáciou. Prirodzene, obmedzenia týkajúce sa možnosti prestupov, či iných foriem zmien klubovej príslušnosti športovca môže byť predpismi národného športového zväzu obmedzovaná tak, ako je tomu aj dnes (napr. úprava prestupových období, maximálneho počtu prestupov v jednom hracom období a pod.).

    Návrh zákona zavádza taktiež zákaz ustanovení zmlúv, ktoré by zakazovali niektorej zo zmluvných strán akýmkoľvek ustanovením zmluvy obmedziť športovú činnosť a jej vykonávania po skončení zmluvného vzťahu.

    Profesionálne vykonávanie športu

    § 32
    Základné povinnosti športovca

    Športovec, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, má tieto základné povinnosti

    1. zúčastňovať sa na súťažiach a podujatiach určených športovou organizáciou,
    2. vyvinúť v súťaži úsilie potrebné na dosiahnutie najlepšieho športového výkonu a najlepšieho športového výsledku,
    3. pripravovať sa sústavne na súťaž podľa pokynov športovej organizácie,
    4. nezúčastňovať sa osobne ani prostredníctvom tretej osoby na stávkovej hre v športe, ktorý vykonáva,
    5. dodržiavať životosprávu v rozsahu dohodnutom so športovou organizáciou,
    6. dodržiavať predpisy športovej organizácie, pre ktorú vykonáva šport, s ktorými ho športová organizácia riadne oboznámila,
    7. oboznámiť sa a riadiť sa predpismi príslušného športu,
    8. dodržiavať pokyny trénerov a členov realizačného tímu športovej organizácie; to neplatí, ak ide o pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo dobrými mravmi, alebo jeho splnenie bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie športovca alebo inej osoby,
    9. nevykonávať nebezpečné činnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu športovej organizácie,
    10. chrániť majetok športovej organizácie, ktorý mu bol zverený, pred jeho stratou alebo poškodením a vrátiť po skončení trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu zverený majetok športovej organizácii,
    11. oznámiť bezodkladne športovej organizácii zranenie, ochorenie alebo stratu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie športu,
    12. absolvovať lekárske ošetrenie alebo iný zdravotný výkon po konzultácii so športovou organizáciou, ak nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť,
    13. absolvovať lekársku prehliadku, lekárske ošetrenie alebo iný zdravotný výkon na základe pokynu športovej organizácie,
    14. zdržať sa konania, ktoré by mohlo poškodiť dobré meno športovej organizácie, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.[15]

    § 33
    Základné povinnosti športovej organizácie

    Športová organizácia, pre ktorú športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, má tieto základné povinnosti

    1. zabezpečiť sústavnú prípravu športovca na súťaž a účasť športovca na súťaži pod vedením trénera s požadovanou odbornou spôsobilosťou,
    2. vyplácať športovcovi dohodnutú mzdu,
    3. vytvárať vhodné podmienky na vykonávanie športu,
    4. umožniť športovému reprezentantovi účasť na športovej reprezentácii,
    5. zabezpečiť v súvislosti s vykonávaním športu zdravotnú starostlivosť, regeneráciu a oddych športovca,
    6. umožniť športovcovi prípravu na povolanie, ak ide o žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy.

    Dôvodová správa k § 32 - 33

    Základným zákonným rámcom pre profesionálne vykonávanie športu v zmysle návrhu zákona je ustanovenie § 4, ako aj ustanovenia §§ 32 - 46. V ustanovení § 32 stanovuje predkladateľ návrhu zákona základné povinnosti športovca, a v ustanovení § 33 základné povinnosti športovej organizácie. Tieto povinnosti musia športovec a športová organizácia premietnuť do zmluvného dojednania, ktorým charakterizujú svoj vzájomný vzťah. Zvoleným znením predkladateľ návrhu zákona vyvinul snahu o definovanie základného rámca vzájomných povinností, ktoré majú vyplývať zo zmluvnej spolupráce športovca a športovej organizácie v rozsahu profesionálneho výkonu športovej činnosti. Prirodzene, predpokladá sa, že sa v tomto prípade bude jednať o športovca, ktorý vykonávanou športovou činnosťou spĺňa znaky závislej práce, teda v zmysle ustanovenia § 4 ide o zamestnanca.

    § 34
    Predzmluvné vzťahy

    1. Športová organizácia je oprávnená pred podpisom zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu vyžadovať od športovca absolvovanie lekárskej prehliadky, ktorej náklady znáša športová organizácia, na účely overenia jeho zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie športu.
    2. Športová organizácia nesmie od športovca vyžadovať informácie o
      1. rodinných pomeroch,
      2. politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
    3. Športová organizácia je oprávnená od športovca vyžadovať informácie o
      1. zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie športu,
      2. bezúhonnosti vrátane disciplinárnych sankcií uložených športovcovi športovým zväzom, športovým zväzom iného štátu alebo medzinárodnou športovou organizáciou,
      3. zmluvnom vzťahu s inou športovou organizáciou a jeho trvaní a o zmluvnom vzťahu o používaní a zhodnotení osobnostných práv.
    4. Športovec je povinný informovať športovú organizáciu o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonávaní športu, alebo ktoré by mohli športovej organizácii spôsobiť ujmu a o zmluvných vzťahoch s inými športovými organizáciami a ich trvaní.
    5. Športová organizácia je povinná pri uzatváraní zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu zaobchádzať so športovcami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu.[16]
    6. Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca. Pri uzavretí zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu športovcom do 15 rokov veku alebo športovcom starším ako 15 rokov veku pred skončením povinnej školskej dochádzky sa vyžaduje povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Povolenie možno vydať, len ak vykonávanie športu neohrozí zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo povinnú školskú dochádzku športovca. V povolení sa určia podmienky vykonávania športu. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak sa podmienky povolenia nedodržiavajú.

    Dôvodová správa k § 34

    V uvedenom ustanovení zákonodarca reflektuje niektoré špecifické potreby predzmluvných, negociačných rokovaní medzi športovou organizáciou a športovcom. Upravuje sa napríklad možnosť vyžadovať od športovca absolvovanie lekárskej prehliadky, ktorej náklady znáša športová organizácia, na účely overenia jeho zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie športu. Je to logický dopad skutočnosti, že z pozície športovej organizácie je legitímne preveriť si zdravotný stav športovca, s ktorým plánuje vstúpiť do zmluvného vzťahu. Predkladateľ návrhu zákona zároveň stanovuje, ktoré informácie od športovca športová organizácia požadovať nemôže (ods. 2), a taktiež informácie, ktoré legitímne od športovca požadovať môže (ods.3).

    Športovec je v zmysle návrhu zákona o športe povinný informovať športovú organizáciu o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonávaní športu, alebo ktoré by mohli športovej organizácii spôsobiť ujmu a o zmluvných vzťahoch s inými športovými organizáciami a ich trvaní. Predkladateľ návrhu zákona sa týmto ustanovením snažil preventívne predísť možným komplikáciám, kedy záväzky športovca, o ktorých športová organizácia ktorá s týmto športovcom vstupuje do zmluvného dojednania nevedela o jeho týchto záväzkoch, čo môže následne zmariť alebo znemožniť výkon športovej činnosti športovcom, a tým môže byť narušená zmluvná stabilita predmetného vzťahu.

    V prípade, ak bude zmluva o profesionálnom vykonávaní športu uzatváraná so športovcom mladším ako 15 rokov, pričom takáto potreba je reálne formulovaná viacerými športovými odvetviami - zmluvu bude uzatvárať zákonný zástupca športovca mladšieho ako 15 rokov. Odsek 6 ustanovuje aj ďalšie podmienky uzatvárania zmluvy športovcom starším ako 15 rokov.

    § 35
    Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu

    1. Zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu.
    2. Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa odseku 3.
    3. Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu musí obsahovať tieto podstatné náležitosti
      1. meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,
      2. názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,
      3. obdobie trvania zmluvy,
      4. druh športu, ktorý má športovec vykonávať,
      5. mzdu a mzdové podmienky športovca,
      6. používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,
      7. výmeru dovolenky a spôsob jej čerpania,
      8. deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
      9. deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
      10. miesto a dátum podpisu zmluvy.
    4. V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä
      1. miesto pravidelného vykonávania športu na účel poskytovania cestovných náhrad podľa osobitného predpisu,
      2. dĺžku výpovednej lehoty,
      3. výdavky, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu a podmienky ich náhrady športovou organizáciou,
      4. pravidlá krátenia dovolenky,
      5. zabezpečenie zmluvných práv a povinností,
      6. sankcie za porušenie zmluvných povinností,
      7. rozhodné právo,
      8. rozhodný jazyk, ak sa zmluva vyhotovuje vo viacerých jazykoch,
      9. rozsah mlčanlivosti.

    § 36
    Mzda a priemerný zárobok

    1. Mzda športovca vykonávajúceho šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za mzdu podľa Zákonníka práce.[17] Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.[18] Na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.[19]
    2. Priemerný mesačný zárobok je mesačný zárobok pripadajúci podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu na kalendárny mesiac, na ktorý sa priemerný zárobok má použiť. Priemerný denný zárobok sa vypočíta ako podiel mesačného zárobku pripadajúceho podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu na príslušný kalendárny mesiac, na ktorý sa priemerný zárobok počíta, a počtu kalendárnych dní v danom kalendárnom mesiaci.

    § 37
    Pracovný čas a odpočinok

    1. Denný pracovný čas športovca je časový úsek 24 po sebe nasledujúcich hodín, počas ktorých je športovec k dispozícii pre športovú organizáciu na vykonávanie športu.
    2. Športovec je v dennom pracovnom čase k dispozícii pre športovú organizáciu v časových úsekoch dohodnutých v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu alebo určených športovou organizáciou podľa podmienok vyžadovaných na vykonávanie konkrétneho druhu športu.
    3. Počas denného pracovného času má športovec právo na nepretržitý odpočinok a regeneráciu podľa podmienok vyžadovaných na vykonávanie konkrétneho druhu športu. Nepretržitý odpočinok nesmie byť kratší ako šesť hodín za časový úsek 24 hodín.
    4. Športová organizácia je povinná zabezpečiť, aby športovec mal raz za týždeň jeden deň nepretržitého odpočinku. Ak nie je možné zabezpečiť odpočinok podľa prvej vety, z dôvodu, že to podmienky vyžadované na vykonávanie konkrétneho druhu športu neumožňujú, športová organizácia zabezpečí nepretržitý odpočinok tak, aby športovec mal raz za dva týždne najmenej dva dni nepretržitého odpočinku v týždni.
    5. Športová organizácia vedie evidenciu odpracovaných dní a dní odpočinku.

    § 38
    Skončenie profesionálneho vykonávania športu

    1. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu zaniká
      1. uplynutím obdobia, na ktoré bola uzavretá,
      2. smrťou športovca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
      3. zánikom športovej organizácie bez právneho nástupcu.
    2. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu možno skončiť
      1. dohodou,
      2. výpoveďou alebo
      3. okamžitým skončením.
    3. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzavretou so športovcom, ktorý je cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, sa skončí dňom, ktorým sa skončí jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.[20]

    § 39
    Dohoda o skončení profesionálneho vykonávania športu

    1. Ak sa športová organizácia a športovec dohodnú na skončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, skončí sa dňom uvedeným v dohode ako deň skončenia zmluvného vzťahu, ktorý nesmie byť skorší, ako je deň nadobudnutia účinnosti dohody o skončení zmluvného vzťahu.
    2. Dohoda o skončení zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa uzatvára písomne. V dohode sa uvedú aj dôvody skončenia zmluvného vzťahu, ak o to športovec požiada.

    § 40
    Výpoveď

    1. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej zmluvnej strane.
    2. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
    3. Výpoveď, ktorá bola doručená druhej zmluvnej strane, možno odvolať len s jej súhlasom. Odvolanie výpovede a súhlas s jej odvolaním musí mať písomnú formu.
    4. Športová organizácia je oprávnená vypovedať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ak
      1. športovec dlhodobo nespĺňa zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu; strata zdravotnej spôsobilosti sa preukazuje lekárskym posudkom, podľa ktorého športovec nesmie dlhodobo vykonávať šport podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
      2. športovec porušil základnú povinnosť podľa § 32 písm. e) až n) a súčasne bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením základnej povinnosti športovca písomne upozornený na možnosť výpovede,
      3. športová organizácia alebo jej časť sa zrušuje,
      4. u športovca sú dôvody, pre ktoré by s ním športová organizácia mohla okamžite skončiť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.
    5. Športovec je oprávnený vypovedať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, ak
      1. športová organizácia porušila základnú povinnosť podľa § 33 písm. a), c) alebo písm. d),
      2. športová organizácia neumožnila športovcovi vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace,
      3. športová organizácia neumožnila športovcovi v súťažnom období účasť na viac ako 10 % súťaží za športovú organizáciu napriek tomu, že bol na účasť v súťaži zdravotne spôsobilý.

    § 41
    Výpovedná lehota

    1. Ak je daná výpoveď, zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa skončí uplynutím výpovednej lehoty.
    2. Výpovedná lehota je jeden mesiac, ak predpisy športového zväzu, zmluva o profesionálnom vykonávaní športu alebo kolektívna zmluva neurčujú dlhšiu výpovednú lehotu.
    3. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
    4. Ak športovec nezotrvá počas plynutia výpovednej lehoty v športovej organizácii, športová organizácia má právo na peňažnú náhradu najmenej v sume, ktorá je súčinom mesačného zárobku tohto športovca podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a dĺžky výpovednej lehoty, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.

    § 42
    Okamžité skončenie profesionálneho vykonávania športu

    1. Športová organizácia je oprávnená okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak športovec
      1. porušil základnú povinnosť podľa § 32 písm. a) až d),
      2. zúčastnil sa bez súhlasu športovej organizácie na súťaži za inú športovú organizáciu,
      3. porušil závažne športové pravidlá, predpisy alebo rozhodnutie príslušného športového zväzu,
      4. porušil zákaz dopingu,
      5. manipuloval priebeh alebo výsledok súťaže alebo neoznámil manipuláciu priebehu alebo výsledku súťaže športovej organizácii poverenej riadením súťaže alebo orgánom činným v trestnom konaní alebo
      6. bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
    2. Športovec je oprávnený okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak
      1. športová organizácia neuhradila najmenej za tri jednotlivé mesiace počas dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov alebo počas obdobia trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak je uzatvorená na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, riadne a včas športovcovi mzdu napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca,
      2. športová organizácia porušila závažne vo vzťahu k športovcovi športové pravidlá, predpisy alebo rozhodnutia príslušného športového zväzu alebo všeobecne záväzné právne predpisy alebo
      3. športovec dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie športu podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, alebo ak ďalšie vykonávanie športu vážne ohrozuje život alebo zdravie športovca; strata zdravotnej spôsobilosti sa preukazuje lekárskym posudkom, podľa ktorého športovec nesmie dlhodobo vykonávať šport podľa zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
    3. Okamžité skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu musí byť písomné a doručené druhej zmluvnej strane.
    4. Okamžité skončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu musí obsahovať dôvod okamžitého skončenia. Dôvod okamžitého skončenia sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod nemožno dodatočne meniť.
    5. Športovec alebo športová organizácia môže okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie športovec alebo športová organizácia dozvedeli.

    § 43
    Dočasné hosťovanie športovca

    Športovec, ktorý má so športovou organizáciou uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, môže byť na základe písomnej dohody o hosťovaní medzi športovcom, športovou organizáciou, s ktorou má športovec uzatvorenú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, a inou športovou organizáciou, dočasne pridelený na vykonávanie športu v prospech tejto športovej organizácie, a to aj cezhranične. Pri uzatvorení dohody o dočasnom hosťovaní sa športovec a športová organizácia dohodnú na zmene ustanovení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ktoré sú dotknuté dohodou o hosťovaní.

    § 44
    Dovolenka a prekážky vo vykonávaní športu

    1. Športovec má nárok na dovolenku.
    2. Športovec má nárok na dovolenku za kalendárny rok najmenej v rozsahu 20 kalendárnych dní.
    3. Za každý mesiac trvania zmluvného vzťahu má športovec nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
    4. Čerpanie dovolenky určuje športová organizácia tak, aby si športovec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a v období mimo súťažného obdobia určeného predpismi športového zväzu. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy športovej organizácie a oprávnené záujmy športovca.
    5. Športová organizácia môže určiť športovcovi čerpanie dovolenky, aj keď ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že športovec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.
    6. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu, že športová organizácia neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky vo vykonávaní športu na strane športovca, športová organizácia je povinná poskytnúť športovcovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
    7. Športová organizácia nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je športovec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je športovec na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Pri ostatných prekážkach vo vykonávaní športu na strane športovca môže športová organizácia určiť športovcovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
    8. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
    9. Ak športovec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu, že bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu športová organizácia poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti športovca.
    10. Ak bol športovec v priebehu dovolenky uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak športová organizácia určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť športovca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
    11. Na krátenie dovolenky sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce,[21] ak sa športovec a športová organizácia nedohodnú inak.
    12. Za dovolenku patrí športovcovi mzda.
    13. Dovolenka sa má poskytovať najmenej v rozsahu týždňa ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
    14. Na prekážky na strane športovca vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce o prekážkach v práci na strane zamestnanca.[22]
    15. Ak ide o dôvody neprítomnosti podľa predchádzajúceho odseku, ktoré zasiahli do času, na ktorý športová organizácia určila vykonávanie športu, športová organizácia je povinná ospravedlniť túto neprítomnosť. Poskytnutie mzdy upraví zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.
    16. Tehotná športovkyňa má právo odmietnuť vykonávanie športu, ak podľa lekárskeho posudku vykonávanie športu obmedzuje život alebo zdravie počatého dieťaťa. Za obdobie, kedy tehotná športovkyňa nevykonáva šport z dôvodu tehotenstva, nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy, ak sa športová organizácia a športovkyňa nedohodnú inak.
    17. Na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.[23]

    § 45
    Kolektívne vzťahy pri vykonávaní športu

    1. Športovci, ktorí vykonávajú šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, majú právo odborovo sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
    2. Športovci majú právo na kolektívne vyjednávanie[24] so športovou organizáciou alebo organizáciou športových organizácií prostredníctvom odborovej organizácie.
    3. Zástupcovia športovcov nesmú byť za plnenie úloh vyplývajúcich z výkonu svojej funkcie športovou organizáciou znevýhodňovaní ani inak postihovaní.
    4. Zmluvné strany sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť na podmienkach, ktoré sú pre športovcov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon, predpisy športovej organizácie, predpisy zväzu, ak to tento zákon výslovne nezakazuje, alebo ak z jeho ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Kolektívna zmluva a jej zmeny sa zverejnia; zároveň sa zverejnia aj na mieste prístupnom pre športovcov.

    § 46
    Spoločné ustanovenia

    1. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.[25]
    2. Na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 27 až 31, § 40 ods. 3 až 7, § 64, § 75 ods. 2 až 4, § 146 až 150, § 177 až 181, § 185 až 188, § 191 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 1 a 2, ods. 5 a 6, § 230, § 231, 232, § 238 a 239 Zákonníka práce.
    3. Športovec a športová organizácia sa môžu dohodnúť na pôsobnosti ďalších ustanovení Zákonníka práce, ako sú ustanovenia v odseku 2, ak ustanovenia, ktorých pôsobnosť bola dohodnutá, nie sú v rozpore s týmto zákonom.
    4. Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu.
    5. Ak vzniknú pochybnosti o obsahu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, rozhodujúci je obsah zmluvy, ktorá je evidovaná v evidencii podľa § 17 ods. 2 písm. c).
    6. Predpisy športového zväzu môžu ustanoviť, že zmluvu o profesionálom vykonávaní športu môže uzatvoriť len športová organizácia, ktorá zložila finančnú zábezpeku na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky[26] (ďalej len „bankový účet“) športovej organizácie, ktorá riadi súťaž.
    7. Pravidelné miesto vykonávania športu na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo zahraničnou pracovnou cestou je miesto uvedené v zmluve o profesionálnom vykonávaní športu.
    8. Športovcovi, ktorý na základe pokynu športovej organizácie vykonáva šport mimo obce pravidelného miesta vykonávania športu, patria počas tohto vykonávania športu náhrady podľa osobitného predpisu) ako pri pracovnej ceste.

    Dôvodová správa k § 35 - 46

    Profesionálneho športovca a jeho vzťah so športovou organizáciou by mala zastrešovať „zmluva o profesionálnom výkone športu“. Dotknuté subjekty sú ju povinné využiť pri zmluvnej úprave ich vzťahu vždy, ak má športová činnosť športovca, ktorú tento vykonáva pre športovú organizáciu znaky závislej práce podľa osobitného predpisu (ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“). Ak teda športová činnosť vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce, stáva sa to hlavným znakom tohto vzťahu a zo vzťahu medzi športovcom a športovou organizáciou sa stáva vzťah pracovnoprávny. Návrh zákona to ustanovuje nasledujúcim znením: „Právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za pracovnoprávny vzťah,“ (ustanovenie § 45 ods.1).

    To znamená, že príslušná športová organizácia sa stáva zamestnávateľom, a športovec zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, no ich práva a povinnosti v tomto vzťahu normuje len zákon o športe (Zákonník práce len v prípadoch, ktoré výslovne uvádza samotný zákon o športe). Zákon súčasne prináša jej minimálne podstatné náležitosti od ktorých sa nemôžu zmluvné strany odchýliť, ako aj demonštratívny výpočet ďalších - v športe najčastejšie sa vyskytujúcich zmluvných - podmienok, ktoré si subjekty môžu v zmluve dohodnúť (ustanovenie § 35 ods. 3 a 4). Zmluvu možno uzavrieť len na dobu určitú, maximálne však na 5 rokov (ustanovenie § 46) odo dňa jej účinnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inú dobu.

    Zákon ustanovuje základné povinnosti športovca voči športovej organizácii, ako aj športovej organizácie voči športovcovi. Medzi nevyhnutné zákonné charakterizovanie vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou v zmysle tejto zmluvy patrí zákonná úprava (i) mzdy a priemerného zárobku v ustanovení § 36, (ii) pracovného času a odpočinku v ustanovení § 37.

    Návrh zákona upravuje aj skončenie profesionálneho vykonávania športu (ustanovenie § 38), ktorými sú tieto skutočnosti:

    • uplynutím obdobia, na ktoré bola uzavretá,
    • smrťou športovca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
    • zánikom športovej organizácie bez právneho nástupcu.

    Toto sú prípady zániku zmluvného vzťahu medzi dotknutými stranami zo zákona ak nastanú skutočnosti, ktoré zákon predpokladá. Zákon takisto upravuje možnosti skončenie zmluvného vzťahu, ktorými sú (i) dohoda o skončení (upravená aj v ustanovení § 39 spolu s právnymi následkami), (ii) výpoveď (upravená v ustanovení § 40, pričom táto musí byť písomná a doručená druhej strane spolu s povinnosťou špecifikácie výpovedného dôvodu) a (iii) okamžité skončenie. Všetky možnosti dobrovoľného ukončenia zmluvy o profesionálnom výkone športu upravuje zákon detailnejšie, čím vytvára zákonný rámec ich využívania. Zákon obsahuje aj špecifický prípad zániku zmluvného vzťahu zo športovcom, ktorý je cudzincom.

    Dôležitým je ustanovenie § 40 predkladaného návrhu zákona, v ktorom sú definované možnosti výpovede jednak zo strany športovej organizácie, ako aj zo strany športovca. Výpovedná doba je upravená v zmysle ustanovenia § 41, a to tak, že ak je daná výpoveď, zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa skončí uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je jeden mesiac, ak predpisy športového zväzu, zmluva o profesionálnom vykonávaní športu alebo kolektívna zmluva neurčujú dlhšiu výpovednú lehotu. Nemenej dôležitou je úprava okamžitého skončenia profesionálneho vykonávania športu v ustanovení § 42, to jednak zo strany športovej organizácie, ako aj zo strany športovca. Aj toto okamžité skončenie musí byť v písomnej forme a doručené druhej strane, pričom môže byť aktivované v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedeli.

    Možnosti tzv. „hosťovania“, či „striedavého štartu“ športovcov vykonávajúcich šport pre konkrétne športové organizácie za iné športové organizácie sú upravené inštitútom „dočasného pridelenia športovca“ v ustanovení § 43 návrhu zákona. Predkladateľ návrhu zákona považoval za nevyhnutné zachovať a zohľadniť tieto často využívané praktiky subjektov športovej obce. V tomto rozsahu ustanovuje zákon podmienku realizácie dočasného pridelenia športovca na výkon športu v podobe trojstrannej dohody, teda dohody medzi dotknutými organizáciami a športovcom. Zákonodarca mal snahu zabrániť situácii, aby o dočasnom pridelení športovca rozhodli športové organizácie bez ohľadu na skutočnú vôľu a požiadavky samotného profesionálneho športovca.

    Pri úprave dovolenky a prekážok v práci v ustanovení § 44 návrhu zákona vychádzal zákonodarca zo zohľadnenia charakteristík vzťahu medzi športovou organizáciou a športovcom. Aj na základe uvedeného preto zákon uvádza, že čerpanie dovolenky určuje športová organizácia pričom zákon precizuje jej čerpanie predovšetkým v období mimo súťažnej sezóny. To však neznamená, že športová organizácia nemôže po dohode poskytnúť športovcovi dovolenku aj počas konkrétnej športovej sezóny. Poskytnutie a čerpanie dovolenky musí byť odzrkadlením oprávnených záujmov oboch zmluvných strán, predovšetkým pri zohľadnení úloh a cieľov športovej organizácie, no zároveň pri zohľadnený oprávnených záujmov športovcov. Zákon stanovuje komplexné kritériá pre určenie dovolenky. Podstatným je ustanovenie hovoriace o tom, že za obdobie dovolenky patrí zamestnancovi - športovcov mzda. Na úpravu prekážok v práci sa vzťahuje primerane pracovnoprávna úprava.

    Návrh zákona zavádza v rovine profesionálneho športu, v ktorom sú športovci považovaní za zamestnancov existenciu sociálneho dialógu v športe, teda možnosti kolektívneho vyjednávania v ustanovení § 45 predkladaného návrhu zákona. Športovci, ktorí vykonávajú šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, majú právo odborovo sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, pričom v zmysle návrhu zákona majú právo aj na kolektívne vyjednávanie (ods. 2). Združovať sa takto definovaní športovci môžu prostredníctvom ľubovoľnej na to príslušnej odborovej organizácie vyjednávať za účelom uzatvorenia kolektívnej zmluvy, to vrátane možnosti využiť štrajk na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, ak to pripúšťa osobitný predpis. Výsledkom takéhoto sociálneho dialógu v športe môže byť úprava výhodnejších podmienok športovcov, ako ustanovuje zákon o športe. Podstata týchto práv športovcov je v skutočnosti, že zmluvné strany sa môžu v kolektívnej zmluve dohodnúť na podmienkach, ktoré sú pre športovcov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon, predpisy športovej organizácie, predpisy zväzu, ak to tento zákon výslovne nezakazuje, alebo ak z jeho ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Kolektívna zmluva a jej zmeny sa zverejnia; zároveň sa zverejnia aj na mieste prístupnom pre športovcov.

    Právny rámec profesionálneho vykonávania športu je dotvorená spoločnými zákonnými pravidlami v ustanovení § 46 návrhu zákona.

    Veľmi dôležitým sa javí zásah zákonodarcu do vzťahu medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom. Znenie zákona v ustanovení § 46 ods.1 hovorí o tom, že zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah) a ustanovenia tohto zákona upravujúce vzťahy pri profesionálnom vykonávaní športu sa považujú za pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.(ZP). To sa však vo väčšine prípadov dotýka aktuálne existujúcich zmluvných dojednaní medzi týmito subjektmi, nakoľko predmetné zmluvy sú takmer vo všetkých prípadoch uzatvárané v zmysle ObZ (ustanovenie § 269 ods. 2), alebo OZ (ustanovenie § 51). Zákonodarca dáva a poskytuje možnosť športovým klubom prispôsobiť sa tejto zmene právneho vzťahu medzi nimi a profesionálnymi športovcami do 31.12.2016. Ak tak neurobia, zmluvné vzťahy, ktoré sa dostanú do rozporu zo zákonom o športe pričom športovú činnosť vykonávanú športovcom pre športový klub bude možné považovať za závislú prácu v zmysle ZP, sa budú považovať za zmluvné vzťahy s charakterom zmluvy o profesionálnom výkone športu. Tie z ustanovení, ktoré budú v rozpore s ustanoveniami zákona sa zo zákona nahradia kogentnými ustanoveniami, od ktorých sa tieto subjekty nemôžu odchýliť (v zmysle ustanovenia § 102 ods.4 návrhu zákona). Pri výkone závislej práce podľa tohto zákona sa športovec považuje za zamestnanca podľa osobitného predpisu (ustanovenie §11ZP) a športová organizácia sa považuje za zamestnávateľa podľa osobitného predpisu (ustanovenie §7 ZP).

    Predkladaný zákon o športe zavádza povinnosť registrácie zmlúv o profesionálnom výkone športu pre športové zväzy. V prípadoch, ak športové zväzy nemajú predpisy upravujúce systematiku a kvalitu vedenia týchto registrov, táto povinnosť im vyplýva zo zákona o športe. V prípadoch, ak športové zväzy takéto predpisy prijaté majú, registrácia zmlúv sa vykonáva v zmysle ich znenia. Vedenie týchto registrov môže mať aj konkrétne dopady na práva a povinnosti dotknutých strán, nakoľko v prípade pochybností o obsahu týchto zmlúv bude rozhodujúcim obsah zmlúv registrovaných v týchto registroch.

    V rozsahu úpravy vzťahu zmluvnými stranami, teda profesionálnym športovcom a športovou organizáciou sa zavádza možnosť, že športovec a športová organizácia sa môžu dohodnúť na pôsobnosti ďalších ustanovení Zákonníka práce, ako sú ustanovenia v odseku 3 (Na profesionálne vykonávanie športu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 27 až 31, § 40 ods. 3 až 7, § 64, § 75 ods. 2 až 4, § 146 až 150, § 177 až 181, § 185 až 188, § 191 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 1 a 2, ods. 5 a 6, § 230 ods. 1 až 3, § 231, 232, a § 238 a 239 Zákonníka práce, ak ustanovenia, ktorých pôsobnosť bola dohodnutá, nie sú v rozpore s týmto zákonom.

    Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu možno uzavrieť len na dobu určitú, maximálne však na 5 rokov, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inak. Praktickým poznatkom z praxe športových zväzov je zákonné zohľadnenie možnosti, že predpisy športového zväzu môžu ustanoviť, že zmluvu o profesionálom vykonávaní športu môže uzatvoriť len športová organizácia, ktorá zložila finančnú zábezpeku na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky športovej organizácie, ktorá riadi súťaž. Týmto krokom si zväzy zabezpečujú finančnú zábezpeku prípadných ekonomických ťažkostí účastníkov súťaží, zväčša práve za účelom integrity týchto súťaží. Účelom býva, aby ekonomické a finančné problémy účastníkov týchto súťaží mohli byť v prípade potreby kryté touto finančnou zábezpekou. Pod váhou uvedeného musí túto možnosť reflektovať aj predkladaný návrh zákona o športe.

    Záverom je potrebné uviesť vysvetlenie pre účely sociálneho poistenia profesionálneho športovca ako zamestnanca v zmysle z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z.n.p. Príjem zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa chápe za zárobkovú činnosť pre účely ZoSP (podľa ustanovenia § 3 ods. 1) jeho novelizáciou novelizačným čl. X návrhu zákona. Treba však upozorniť na odlišnú účinnosť tejto novelizácie, ktorá je v čl. VXIII návrhu zákona navrhnutá až od 1.1.2019, teda profesionálny športovec bude ako zamestnanec zaťažený plným odvodovým zaťažením až od tohto dátumu.

    Amatérske vykonávanie športu

    § 47
    Zmluva o amatérskom vykonávaní športu

    1. Zmluvou o amatérskom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu.
    2. Zmluva o amatérskom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa odseku 4.
    3. Zmluvu o amatérskom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na dva roky odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu.
    4. Zmluva o amatérskom vykonávaní športu musí obsahovať tieto podstatné náležitosti
      1. meno, priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu športovca alebo zákonného zástupcu športovca,
      2. názov športovej organizácie, identifikačné číslo organizácie, právnu formu, sídlo, označenie príslušného registra, ktorý športovú organizáciu zapísal a číslo zápisu, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu a funkciu osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie,
      3. obdobie trvania zmluvy,
      4. druh športu, ktorý má športovec vykonávať,
      5. výšku odmeny športovca a podmienky jej uhradenia, ak je vykonávanie športu odplatné,
      6. deň začatia vykonávania športu, ktorý nesmie byť skorší ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
      7. deň nadobudnutia účinnosti zmluvy,
      8. miesto a dátum podpisu zmluvy.
    5. V zmluve o amatérskom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä
      1. používanie a zhodnocovanie osobnostných práv športovca,
      2. podmienky podľa § 35 ods. 4 písm. c) a e) až i).
    6. Ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť. Výška odmeny športovca nesmie byť vyššia ako je minimálna mzda.
    7. Na právne vzťahy športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 písm. a), b), d) až k), m) a n), § 33, 38, 39, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 až 3, § 42 a § 46 ods. 5 a 7.

    Dôvodová správa k § 47

    V zmysle ustanovenia § 4 návrhu zákona športovec môže vykonávať športovú činnosť aj ako amatérsky športovec. Zámery zákonodarcu na uzákonenie zmluvy o amatérskom výkone športu boli vyjadrením potreby istej miery regulácie aj vo vzťahoch medzi amatérskymi športovcami a športovými organizáciami na tejto úrovni výkonu športovej činnosti. Využitie tohto zmluvného typu umožňuje posilnenie právnej istoty športovcov, nakoľko definuje základný právny rámec práv a povinností aj v tejto oblasti výkonu športu, ktorá sa v porovnaní s profesionálnym výkonom športovej činnosti nepovažuje za hlavnú hospodársku a ekonomickú činnosť športovca, hoci má charakter sústavnosti. Je treba uviesť, že športovec amatér bude vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak je vykonávanie športu odplatné. Na odplatu má v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športu športovec čo prinesie ďalšie posilnenie jeho pozície. Zákon stanovuje taktiež podstatné náležitosti pre tento zmluvný typ, ako aj povinnú písomnú formu.

    Ustanovenie § 4 ods. 4 návrhu zákona uvádza, že amatérsky športovec vykonáva šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak

    • rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,
    • zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
    • vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,

    Amatérsky športovec je v nadväznosti na zmluvu tohto typu definovaný jednak (i) rozsahom výkonu športovej činnosti, jednak (ii) neexistenciou povinnosti účasti na príprave na súťaž, a taktiež (iii) výkonom športu súbežne vo viacerých navzájom súvisiacich súťažiach.

    Zákonodarca považuje za nutné dodať, že rozsah výkonu športovej činnosti definuje tohto športovca rozsahom jasne definovaným v zmluve. Nič teda nebráni športovcovi - amatérovi - trénovať napr. každý deň, ak však v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športu je pre športovú organizáciu povinný zúčastniť sa len napr. troch hodín tréningového procesu a jeden súťažný zápas v kalendárnom týždni - spĺňa definíciu amatérskeho športovca. Definuje ho teda zmluvný rozsah výkonu športu, nie rozsah faktického výkonu športovej činnosti.

    Aj na tomto mieste je potrebné upozorniť, že amatérsky športovec môže pre športovú organizáciu vykonávať šport aj bez písomnej zmluvy o amatérskom výkone športu (v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. d), v tom prípade mu však nepatrí právo na odmenu alebo mzdu. Za mzdu alebo odmenu sa však nepovažuje náhrada opodstatnených nákladov spojených s prípravou a súťažou amatérskych športovcov, a s tým súvisiacimi vecnými plneniami, rovnako ako podpora obdržaná v rámci štipendijných a motivačných programov, ďalej náhrada za stratu času podľa osobitného predpisu, ako ani odmena za výkon poskytnutá ako uznanie za vynikajúci športový výkon, ako sú medaily, vecné ceny a upomienkové predmety. Odmenou za výkon nie sú peňažné plnenia prijaté v súvislosti s účasťou alebo výhrou v súťaži. Zákon upravuje spôsoby zániku zmluvy a spôsoby jej skončenia ako v prípade zmluvy o profesionálnom výkone športu, to však s istými odchýlkami.

    Zmluva o amatérskom vykonávaní športu musí byť uzatvorená písomne, najviac na dobu dvoch rokov od jej účinnosti, musí obsahovať podstatné náležitosti v zmysle zákona, pričom na právne vzťahy športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o amatérskom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 písm. a) až k), m) a n), ustanovenia § 33, 38, 39, ustanovenia § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 až 3, § 42 a § 46 ods. 7 a 9.

    § 48
    Zmluva o príprave talentovaného športovca

    1. Zmluvou o príprave talentovaného športovca sa talentovaný športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje zabezpečiť prípravu a výchovu talentovaného športovca.
    2. Zmluva o príprave talentovaného športovca musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať podstatné náležitosti podľa odseku 4.
    3. Zmluva o príprave talentovaného športovca sa uzatvára na dobu najviac do konca súťažného obdobia určeného predpismi športového zväzu, v ktorom športovec dovŕši vek podľa § 4 ods. 5. Ak predpisy športového zväzu neurčujú koniec súťažného obdobia, platí, že zmluva sa uzatvára do dovŕšenia hornej hranice veku talentovaného športovca.
    4. Zmluva o príprave talentovaného športovca musí obsahovať podstatné náležitosti podľa § 35 ods. 3 písm. a) až d), f), h) až j) a záväzok športovej organizácie
      1. uhrádzať náklady na prípravu talentovaného športovca na vykonávanie športu v športovej organizácii,
      2. zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a regeneráciu talentovaného športovca,
      3. rešpektovať voľbu talentovaného športovca pri výbere strednej školy alebo vysokej školy a prípravu na povolanie,
      4. organizovať športovú prípravu talentovaného športovca tak, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces talentovaného športovca,
      5. monitorovať individuálne športové zručnosti a schopnosti talentovaného športovca,
      6. zostaviť individuálny plán prípravy zameraný na rozvoj športových zručností a schopností talentovaného športovca v nadväznosti na monitorovanie podľa písmena e),
      7. zabezpečiť výchovu talentovaného športovca v oblasti boja proti negatívnym javom v športe.
    5. Pri uzatvorení zmluvy o príprave talentovaného športovca sa športová organizácia a talentovaný športovec môžu dohodnúť, že súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca bude záväzok športovej organizácie, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzatvorí so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky.
    6. Súčasťou zmluvy o príprave talentovaného športovca podľa odseku 5 je záväzok talentovaného športovca, že po skončení zmluvy o príprave talentovaného športovca uzavrie so športovou organizáciou zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky. Ak talentovaný športovec nedodrží tento záväzok, športová organizácia môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložila na jeho prípravu na vykonávanie športu.
    7. Uzatvorenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu môže športová organizácia odmietnuť, ak nemá z dôvodu zmeny svojich úloh pre talentovaného športovca vhodné miesto, pre stratu zdravotnej spôsobilosti talentovaného športovca, alebo ak športovec nesplnil počas prípravy podmienky určené športovou organizáciou, ktoré s ním boli dohodnuté v zmluve o príprave talentovaného športovca.
    8. Talentovaný športovec neuhrádza športovej organizácii náklady podľa odseku 6, ak
      1. stratil zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie športu,
      2. športová organizácia nemá z dôvodu zmeny svojich úloh pre talentovaného športovca vhodné miesto,
      3. športová organizácia porušuje povinnosti podľa odseku 4, alebo
      4. športová organizácia skončí s talentovaným športovcom zmluvný vzťah podľa § 40 ods. 4 písm. c).
    9. Na právne vzťahy talentovaného športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o príprave talentovaného športovca sa primerane vzťahujú ustanovenia § 32 písm. a) až k), m) a n), § 33, § 38 až 42, a § 46 ods. 5 a 7.

    Dôvodová správa k § 48

    Návrh zákona v uvedenom ustanovení upravuje zmluvu o príprave talentovaného športovca. Talentovaným športovcom sa rozumie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 považuje športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. c) návrhu zákona. Je samozrejmé, že existencia športovej autonómie dovoľuje, aby predpis národného športového zväzu mohol určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac však do 23 rokov veku. Zmluva o príprave talentovaného športovca musí byť uzatvorená písomne.

    Zmluvou o príprave talentovaného športovca sa talentovaný športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje zabezpečiť prípravu a výchovu talentovaného športovca, pričom zmluva musí byť pod sankciou neplatnosti uzatvorená písomne a musí obsahovať zákonom stanovené podstatné náležitosti.

    Zákonodarca upravuje časové obmedzenie trvania zmluvy o príprave talentovaného športovca tak, že sa skončí najneskôr do konca súťažného obdobia, v ktorom športovec dovŕši hornú vekovú hranicu stanovenú športovým zväzom, ak športový zväz takúto hranicu nestanoví, platí, že platnosť zmluvy skončí dovŕšením hornej hranice veku talentovaného športovca, a teda dovŕšením 18 rokov jeho veku. Veková hranica 23 rokov korešponduje s definovaním mládeže v tomto zákone.

    Zmluva o príprave talentovaného športovca musí okrem všeobecných podstatných náležitostí, ktoré platia aj pri profesionálnom športovcovi, ako sú identifikačné údaje športovca alebo jeho zákonného zástupcu, identifikačné údaje športovej organizácie, identifikačné údaje osoby oprávnenej konať v mene športovej organizácie, obdobie trvania zmluvy, špecifikáciu športu, ktorý má športovec vykonávať, dohoda o používaní a zhodnocovaní osobnostných práv športovca, výmeru dovolenky a spôsob jej čerpania, deň začatia vykonávania športu, deň nadobudnutia účinnosti zmluvy a miesto a dátum podpisu zmluvy, obsahovať aj záväzok športovej organizácie uhrádzať náklady na jeho prípravu na vykonávanie športu v tejto športovej organizácii, zabezpečiť mu zdravotnícku starostlivosť a regeneráciu, rešpektovať jeho voľbu pri výbere školy, organizovať mu športovú prípravu tak, aby bol zabezpečený jeho výchovno-vzdelávací proces, monitorovať jeho individuálne športové zručnosti a schopnosti, zostaviť mu individuálny plán prípravy zameraný na rozvoj jeho športových zručností a schopností, zabezpečiť mu výchovu v oblasti boja proti negatívnym javom v športe.

    Veľmi dôležitou povinnosťou športovej organizácie je záväzok uzatvoriť s talentovaným športovcom po skončení platnosti tejto zmluvy zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, najviac na dobu tri roky. Zákon však zároveň definuje dôvody na neponúknutie profesionálnej zmluvy športovcovi, ktorý sa v športovej organizácii pripravoval ako talentovaný športovec. Medzi ne patrí skutočnosť, že táto športová organizácia nemá z dôvodu zmeny svojich úloh pre talentovaného športovca vhodné miesto, pre zdravotnú nespôsobilosť talentovaného športovca, alebo ak športovec nesplnil počas prípravy podmienky určené športovou organizáciou, ktoré s ním boli dohodnuté v zmluve o príprave talentovaného športovca. Na druhej strane zákon zavádza aj povinnosť pre talentovaného športovca, tou je záväzok, že po skončení zmluvy uzavrie so športovou organizáciou zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v trvaní najviac na tri roky. V prípade porušenia tejto povinnosti od neho môže športová organizácia požadovať úhradu nákladov, ktoré vynaložila na jeho športovú prípravu. Okrem toho platí, že ak športovec uzavrie zmluvu s inou športovou organizáciou, od tejto novej športovej organizácie si môže pôvodná športová organizácia nárokovať úhradu výchovného.

    Zákon napokon ustanovuje, že na právne vzťahy talentovaného športovca a športovej organizácie podľa zmluvy o príprave talentovaného športovca sa vzťahujú ustanovenia o základných povinnostiach športovca, základných povinnostiach športovej organizácie, o zániku zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, o dohode o skončení, výpovedi, výpovednej dobe, a okamžitom skončení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ustanovenia o postupe pri situácii, ak vzniknú pochybnosti o obsahu zmluvy a o doručovaní.

    § 49
    Vykonávanie športu bez zmluvy

    1. Športovec môže vykonávať za športovú organizáciu šport aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy.
    2. Športovec podľa odseku 1 nemá za vykonávanie športu za športovú organizáciu nárok na odplatu. Za odplatu sa nepovažuje
      1. náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,
      2. nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

    Dôvodová správa k § 49

    V predmetnom ustanovení predkladateľ návrhu zákona reflektuje tú skutočnosť, že zákon o športe - aj napriek snahám o zavedenie akejsi zmluvnej systematiky v oblasti amatérskeho vykonávania športu - musí umožniť vykonávať šport bez zmluvného dojednania. V tomto prípade ide o vykonávanie športu iba na základe registrácie za niektorú športovú organizáciu. Ak športovec vykonáva šport týmto spôsobom, nemá nárok na odplatu. Za odplatu sa však nepovažuje (i) náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia, (ii) náhrada za stratu času vo výške rovnakej ako je výška náhrady za stratu času podľa osobitného predpisu, a (iii) nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

    § 50
    Zmluva o sponzorstve v športe

    1. Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len „sponzorovaný“) a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Ak je sponzorovaným športovec alebo športový odborník podľa § 6 ods. 1 písm. a), ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.
    2. Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.
    3. Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti
      1. identifikačné údaje zmluvných strán,
      2. obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,
      3. spôsob zániku zmluvy,
      4. účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,
      5. podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.
    4. Súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je
      1. výpis z informačného systému športu o spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sponzorovaného,
      2. čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu sponzora o tom, že
        1. sponzor má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
        2. voči sponzorovi nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a
        3. sponzor nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
    5. Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

    § 51

    1. Zmluvu o sponzorstve v športe, jej zmeny a doplnenia zverejní sponzorovaný najneskôr do 30 dní odo dňa jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
    2. Ak sponzorské nebolo použité do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe uzavretá, alebo ak nebolo použité v súlade s dohodnutým účelom, je sponzorovaný povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského alebo sumu, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom.
    3. Sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.
    4. Sponzorovaný je povinný priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa odseku 5.
    5. Údaje na osobitnom bankovom účte podľa odseku 4 musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných operácií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku platiteľa alebo ak ide o právnickú osobu, názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi sponzorovaný v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ministerstvu školstva, ktoré ju zverejní.

    Dôvodová správa k § 50 - 51

    Existujúcimi modelmi financovania zo súkromných zdrojov sú v podmienkach Slovenskej republiky dar a reklama. Pokiaľ ide o inštitút darovania, darovaciu zmluvu upravuje v ustanovení § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento typ zmluvy je vyhovujúci pre prijímateľa daru, tzn. pre športovcov a pre športové organizácie, nakoľko podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) a ustanovenia § 12 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je príjem získaný darovaním predmetom dane. Takýto spôsob financovania ale nie je motivujúci pre darcu, pretože všetko čo daruje, dáva zo svojho zisku.

    Reklama je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom, ktorý však možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Pokiaľ ide o výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Zmluva o reklame ako druhý možný model financovania je teda síce relatívne výhodná pre podnikateľa, avšak len za predpokladu, že daňovému úradu preukáže, že cieľom reklamy bolo „uplatnenie jeho produktu na trhu“. Pre prijímateľa je príjem z reklamy predmetom dane, pričom na vykonávanie reklamnej činnosti je potrebná živnosť. Problémom pri reklame je tiež subjektívne posudzovanie, zakotvené v ust. § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené v rozpore o. i. so zákonom o reklame. Z pohľadu financovania športu je nevýhodou aj nízke percento zostatku finančných prostriedkov zostávajúcich na športovú činnosť, čo v konečnom dôsledku nespĺňa skutočný účel tohto zmluvného vzťahu.

    Uvedené možnosti teda z pohľadu jednej či druhej zmluvnej strany prinášajú nevýhody, ktoré pomôže odstrániť zavedenie nového zmluvného typu - zmluvy o sponzorstve v športe. V súčasnosti v právnom poriadku neexistuje úprava sponzorstva ako modelu financovania zo súkromných zdrojov, využíva sa nepomenovaná zmluva, ktorú je často pomerne ťažké správne zaradiť z hľadiska zákona o dani z príjmov. Zavedenie navrhovaného modelu zmluvy prispeje k sprehľadneniu financovania športu, transparentnosti, zníženiu korupcie i zvýšeniu motivácie súkromného sektora podporiť šport.

    Na rozdiel od reklamných zmlúv, kde predmetom právneho vzťahu je „obyčajné priame šírenie odkazu určené na podporu predaja konkrétneho tovaru alebo služby“, pri sponzorstve v športe poskytuje sponzorovaný sponzorovi právo spojiť svoju značku alebo produkt (najmä na športovom podujatí organizovanom sponzorovaným) takým spôsobom, ktorým umožňuje sponzorovi využiť príťažlivosť a dobrú povesť sponzorovaného na verejnosti, a tak komunikovať silný a pozitívny odkaz na svoju značku a posilniť tak, nepriamo, predaj a na druhej strane podporiť všeobecne prospešný účel, ktorým je podpora športovej činnosti.

    Pri zmluve o sponzorstve ide teda o synalagmatický záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti sponzora a sponzorovaného vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu.

    Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť podporu - „sponzorské“ športovcovi, trénerovi, inštruktorovi športu alebo športovej organizácii - „sponzorovanému“ a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie (logo) sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou.

    Sponzorovaný môže navyše uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení so športovým účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora však nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského, aby sa naplnil účel zmluvy o sponzorstve.

    Zákon podmieňuje platnosť zmluvy písomnou formou a definuje podstatné náležitosti zmluvy o sponzorstve v športe, medzi ktoré patria identifikačné údaje zmluvných strán, obdobie trvania zmluvy, dohoda o spôsobe zániku zmluvy, účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia a napokon podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia a možnosť odstúpenia od zmluvy, ak sa sponzorské používa v rozpore s dohodnutým účelom.

    Sponzorovaným môže byť len subjekt, ktorý preukáže, že má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov.

    Na to, aby bolo sponzorské daňovo uznateľným nákladom z pohľadu dane z príjmov je potrebné, aby sa bolo sponzorské uhradené a zmluva o sponzorstve v športe bola zverejnená v informačnom systéme športu, túto povinnosť zákon ukladá sponzorovanému. Na strane sponzorovaného potom vzniká povinnosť verejne priebežne vykazovať použitie sponzorského, pričom v prípade, že do konca dohodnutého obdobia sponzorské nevyužije, je sponzorovaný povinný sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského vrátiť. Na strane sponzorovaného teda ide o obdobný režim ako pri dotáciách. Účelom stanovených povinností pre sponzora ako aj sponzorovaného je precizovanie transparentnosti financovania športu ako aj zabránenie zneužitiu tohto inštitútu pri daňových únikoch.

    Pre zvýšenie motivácie súkromného sektora financovať šport v navrhovanej novelizácii zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa uvažuje s tzv. „superodpočtom“ pre sponzora podobne ako je to pri podpore vedy a výskumu.

    DRUHÁ HLAVA
    RIEŠENIE SPOROV V ŠPORTE (§ 52 - 54)

    Riešenie sporov orgánmi športovej organizácie

    § 52
    Všeobecné ustanovenia

    1. Športová organizácia vykonáva v súlade s jej predpismi pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou.
    2. Orgány na riešenie sporov sú oprávnené
      1. rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou,
      2. ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie,
      3. preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou,
      4. preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná.
    3. Orgány na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa odseku 2 v súlade s pravidlami súťaže, predpismi športovej organizácie, ku ktorej má príslušnosť, medzinárodnými športovými pravidlami, predpismi a rozhodnutiami pri dodržiavaní zásad spravodlivého procesu.
    4. Orgány športových organizácií rozhodujúce spory podľa odseku 2 dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

    Dôvodová správa k § 52

    Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnutie priestoru športovým organizáciám na autonómne riešenie sporov v rámci konkrétnej športovej organizácie, ako aj na ukladanie a vynucovanie disciplinárnych sankcií voči osobám s príslušnosťou ku konkrétnej športovej organizácii.

    Vymedzujú sa kompetencie športových organizácií v rámci riešenia sporov. Rozsah týchto kompetencií pokrýva rôzne oblasti, v ktorých môže dôjsť v rámci činnosti športovej organizácie k potrebe vyriešiť spor, ktorý má základ vo vykonávaní športovej činnosti alebo sa týka činnosti športovej organizácie a pravidiel jej fungovania.

    Legislatívnym priznaním týchto kompetencií orgánom športových organizácií sa vymedzuje a posilňuje postavenie športových organizácií a ich rozhodovacích orgánov, ako aj ich začlenenia do sústavy rozhodovacích orgánov športovej samosprávy v Slovenskej republike.

    Navrhovaná úprava tiež vytvára podmienky na jednotný postup takýchto rozhodovacích orgánov a podporuje právnu istotu členov jednotlivých športových organizácií tým, že zaväzuje tieto orgány konať v súlade s jej internými predpismi, s predpismi nadriadenej medzinárodnej športovej asociácie a zaväzuje orgány tejto športovej organizácie dodržiavať základné právne zásady spravodlivého riešenia sporov.

    V zmysle navrhovaného ustanovenia je športová organizácia oprávnená (i) rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie, (ii) ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie, (iii) preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou, (iv) preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná.

    Závažným kvalitatívny predpokladom a podmienkou pre rozhodovanie sporov orgánmi športovej organizácie je povinnosť dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Predmetný ods. 4 ustanovenia § 52 zavádza svojím znením posilnenie právnej istoty osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, nakoľko sa zákonným textom navrhovaného zákona vyžaduje vytvárať činnosťou orgánov organizácie pri riešení sporov ustálenú rozhodovaciu prax.

    § 53
    Riešenie sporov v priebehu súťaže

    1. Sporom v priebehu súťaže je spor, ktorý vznikol v priebehu konkrétnej hry alebo konkrétneho športového výkonu, a jeho predmetom je posúdenie porušenia konkrétneho pravidla súťaže.
    2. Spory v priebehu súťaže rozhoduje športový rozhodca vedený v zdrojovej evidencii príslušného športového zväzu. Za športového rozhodcu sa na účely riešenia sporov v priebehu súťaže považuje aj iná fyzická osoba určená na konkrétnu súťaž športovou organizáciou na základe pravidiel súťaže a predpisov športového zväzu.
    3. Spory v priebehu súťaže rozhoduje športový rozhodca bezodkladne počas súťaže priamo na športovisku v súlade s pravidlami súťaže. Ak športový rozhodca rozhodne spor tak, že pravidlo súťaže porušené bolo, súčasne podľa pravidiel súťaže a predpisov športového zväzu rozhodne o sankcii alebo o opatrení voči tomu, kto pravidlo porušil.
    4. Rozhodnutie športového rozhodcu o spore v priebehu súťaže je konečné, ak pravidlá súťaže alebo predpisy športového zväzu neustanovujú inak.

    Dôvodová správa k § 53

    Navrhovaná úprava odčleňuje rozhodovanie sporov v priebehu konkrétnej súťaže a ostatných sporov v športe v zmysle ustanovenia § 51 návrhu zákona. V súvislosti s rozhodovaním sporov v priebehu hry/súťaže navrhovaná úprava definuje, kto môže byť rozhodcom v priebehu konkrétnej hry, poskytuje a zaručuje suverenitu rozhodovania rozhodcov v priebehu konkrétnej hry a stanovuje spôsob rozhodovania rozhodcu v priebehu konkrétnej hry. Za športového rozhodcu sa na účely riešenia sporov v priebehu súťaže považuje aj iná fyzická osoba určená na konkrétnu súťaž športovou organizáciou na základe pravidiel súťaže a predpisov športového zväzu.

    Predkladateľ návrhu zákona zároveň definuje, že “sporom v priebehu súťaže“ je spor, ktorý vznikol v priebehu konkrétnej hry alebo konkrétneho športového výkonu, a jeho predmetom je posúdenie porušenia konkrétneho pravidla súťaže.

    Posúdenie porušenia športových pravidiel je výlučne na rozhodcovi, ktorý je povinný rozhodovať zásadne iba na základe športových pravidiel daného športu a takéto rozhodnutie sa nedá dodatočne preskúmať a zmeniť, aj v prípade, že po skončení konkrétnej hry sa takéto rozhodnutie môže ukázať ako zjavne nesprávne. Predmetné ustanovenie uvádza, že spory v priebehu súťaže rozhoduje športový rozhodca. Je prirodzené, že zákon musí obsahovať aj ustanovenie o tom, že tieto spory rozhoduje rozhodca bezodkladne, to počas súťaže priamo na športovisku v súlade s pravidlami súťaže. Ak športový rozhodca rozhodne spor tak, že pravidlo súťaže porušené bolo, súčasne podľa pravidiel súťaže a predpisov športového zväzu rozhodne o sankcii alebo o opatrení voči tomu, kto pravidlo porušil.

    Rozhodnutie športového rozhodcu o spore v priebehu súťaže je konečné, ak pravidlá súťaže alebo predpisy športového zväzu neustanovujú inak. Takýto koncept nepreskúmateľnosti rozhodnutia je odlišný od rozhodnutí iných rozhodovacích orgánov, čo je spôsobené predovšetkým charakterom tohto typu rozhodovania a potrebou okamžitého posúdenia porušenia pravidiel počas konkrétnej hry. Prirodzene, že športový zväz môže určiť, v ktorých prípadoch je možné dosiahnuť, a na základe akých právnych predpokladov zmenu rozhodnutia rozhodcu, to v rámci športovej autonómie. Na základe uvedeného je zrejmé, že ak dôjde k závažnejšiemu porušeniu pravidiel v priebehu konkrétnej hry alebo ak sa vyskytnú okolnosti, na ktoré bude potrebné prihliadnuť, a v priebehu konkrétnej hry nebolo možné vzniknutú situáciu vyriešiť rozhodnutím rozhodcu v rámci jeho rozhodovacích kompetencií, potom rozhodovací orgán športovej organizácie môže prijať dodatočné rozhodnutia po skončení konkrétnej hry o skutočnostiach, ktoré nastali v priebehu hry a to v záujme ochrany integrity športu – teda ochrany základných princípov športu a športového ducha. Takéto rozhodnutie môže smerovať proti všetkým skutočnostiam, ktoré mohli ovplyvniť, resp. ovplyvnili napríklad výsledok konkrétnej hry a fair - play. Zároveň sa vymedzujú aj opatrenia, ktoré môže športový zväz alebo iná osoba oprávnená podľa predpisov športového zväzu prijať.

    § 54
    Disciplinárne konanie

    1. Disciplinárne konanie môžu viesť disciplinárne orgány športovej organizácie voči športovcovi, športovému odborníkovi, športovej organizácii alebo inej osobe, ktorá má príslušnosť k športovej organizácii, za porušenie pravidiel súťaže, predpisov športového zväzu alebo rozhodnutia športového zväzu, ktorého sa dopustila v čase, keď mala príslušnosť k športovej organizácii.
    2. V disciplinárnom konaní možno uložiť iba takú sankciu a opatrenie, ktoré umožňujú uložiť predpisy športového zväzu.
    3. Rozhodnutie disciplinárneho orgánu športového zväzu o závažnom porušení pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutia športového zväzu, rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok a rozhodnutie o opravnom prostriedku, musí byť odôvodnené.
    4. Predpisy športového zväzu určia, ktoré porušenie pravidiel súťaže, predpisov športového zväzu alebo rozhodnutia športového zväzu sa považuje za závažné.
    5. Osobe, ktorej bola v disciplinárnom konaní uložená sankcia alebo opatrenie, s ktorým sú spojené finančné výdavky môže súd priznať právo na ich náhradu od toho, kto sa dopustil protiprávneho konania alebo je zodpovedný za protiprávne konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie alebo opatrenia. Pri uplatňovaní nárokov podľa tohto ustanovenia sa postupuje podľa osobitného predpisu.[27]

    Dôvodová správa k § 54

    Dochádza k vymedzeniu subjektov, ktoré spadajú do pôsobnosti športových disciplinárnych orgánov. Predmetné ustanovenie zaručuje zákonnosť disciplinárneho konania.

    Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého musí byť vopred známe, aké sankcie možno v disciplinárnom konaní vedenom konkrétnym športovým zväzom porušujúcemu subjektu uložiť. V disciplinárnom konaní bude možné uložiť len takú sankciu a opatrenie, ktoré umožňujú uložiť predpisy športového zväzu.

    Rozhodovacie orgány športového zväzu sú povinné v disciplinárnom konaní voči subjektu s príslušnosťou k športovému zväzu postupovať len na základe predpisov športového zväzu v čo najkratšej lehote po zistení previnenia, resp. porušenia pravidiel, predpisov a rozhodnutí zväzu, v záujme adresnosti daného trestu, ktoré by malo reflektovať potrebu uloženia sankcie čo najskôr od momentu, kedy sa zistilo porušenie.

    Lehota maximálne jedného roku od porušenia je stanovená z toho dôvodu, aby rozhodovacie orgány športového zväzu boli motivované potrestať vinníka v rovnakej sezóne, resp. v športovom cykle, v rámci ktorého k porušeniu prišlo, a aby sa obmedzilo trestanie športovcov alebo ostatných subjektov v štádiu, kedy zo športového hľadiska nemá sankcia význam, či už vo vzťahu k porušiteľovi pravidiel, alebo vo vzťahu k subjektu, ktorého práva boli porušené.

    V záujme transparentnosti všetkých rozhodnutí prijatých mimo priebehu konkrétnej hry, a za ktoré bol uložený trest zohľadňujúci určitú závažnosť konania porušiteľa pravidiel je potrebné, aby orgán, ktorý rozhodnutie vydal, toto rozhodnutie odôvodnil a tým prispel k jednotnej aplikácii predpisov, k vytvoreniu jednotnej rozhodovacej činnosti v rámci športových sporov a podporil právnu istotu športových subjektov zúčastnených v týchto sporoch.

    Zákon oddeľuje rozhodnutia prijaté v rámci športu od trestného konania, konania o priestupkoch alebo konania inom správnom delikte. Predpokladá sa, že v prípade, ak bude ten istý subjekt potrestaný za porušenie určitého športového pravidla alebo predpisu športovej organizácie, udelenie konkrétnej sankcie nevylučuje ďalšie konanie na základe tohto porušenia v rámci trestného konania, konania o priestupku alebo správneho konania.

    ŠTVRTÁ ČASŤ
    PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV VEREJNEJ MOCI A ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V OBLASTI ŠPORTU (§ 55 - 64)

    Dôvodová správa k § 55 a nasl.

    Návrh zákona upravuje kompetencie orgánov verejnej správy v oblasti športu, pričom ide o Vládu Slovenskej republiky, orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy a zároveň im ukladá povinnosť zverejňovať informácie o poskytovaní verejných prostriedkov určených na športovú činnosť.

    § 55
    Vláda Slovenskej republiky

    1. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)
      1. schvaľuje koncepciu rozvoja športu a iné materiály štátnej politiky v oblasti športu,
      2. schvaľuje garancie pre významnú súťaž, ktorej organizovanie medzinárodná športová organizácia podmieňuje garanciou štátu, na území ktorého sa má významná súťaž uskutočniť,
      3. rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu,
      4. rozhoduje o osobitne podporovaných športoch v rámci športu pre všetkých.
    2. Vláda riadi a koordinuje ministerstvá pri plnení ich úloh v oblasti športovej reprezentácie v rezortných športových strediskách. Za tým účelom ustanoví vláda nariadením jednotné pravidlá pre
      1. zaraďovanie jednotlivých športov, pre ktoré zabezpečuje rezortné športové stredisko činnosti podľa § 3 písm. c),
      2. vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsobe určenia výkonnostných kritérií,
      3. zaraďovanie športovcov a športových odborníkov do rezortných športových stredísk a ich vyraďovanie,
      4. ekonomické zabezpečenie starostlivosti o športovcov a športových odborníkov,
      5. zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov,
      6. vzájomnú spoluprácu rezortných športových stredísk.

    Dôvodová správa k § 55

    Vláda schvaľuje (i) koncepciu rozvoja športu a iné dokumenty štátnej politiky v oblasti športu, (ii) garancie pre významnú súťaž ktorej organizovanie medzinárodná športová organizácia podmieňuje garanciou štátu, na území ktorého sa má významná súťaž uskutočniť, (iii) rozhoduje o výstavbe a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu a rozhoduje o osobitne podporovaných športoch v rámci športu pre všetkých, o podmienkach, spôsobe a rozsahu ich podpory.

    Okrem toho riadi a koordinuje ministerstvá pri plnení ich úloh v rezortných športových strediskách, pričom nariadením vlády určuje jednotné pravidlá pre organizačnú štruktúru stredísk vrcholového športu a zaradenie jednotlivých športov, pre vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov, pre zaraďovanie a vyraďovanie športovcov a športových odborníkov do stredísk vrcholového športu, pre ekonomické zabezpečenie starostlivosti o nich, určuje pravidlá pre výšku stravného športovca v rezortnom športovom stredisku podľa stravovacích skupín športovcov a pravidlá zaradenia športovcov do stravovacích skupín, a napokon určuje pravidlá pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov a pre vzájomnú spoluprácu stredísk vrcholového športu.

    Ministerstvo školstva vypracúva pre vládu návrh koncepcie rozvoja športu, koordinuje jej uskutočňovanie, zabezpečuje financovanie športu zo štátneho rozpočtu, podporuje a koordinuje výstavbu športovej infraštruktúry, zabezpečuje činnosť ním zriadených stredísk vrcholového športu, utvára podmienky na výber a prípravu športových reprezentantov a talentovaných športovcov, podporuje rozvoj športu pre všetkých a športu zdravotne znevýhodnených, vydáva osvedčenie národnému športovému zväzu o splnení podmienok na priznanie príspevku uznanému športu, rozhoduje o akreditácii vzdelávacích zariadení, zabezpečuje vzdelávanie kontrolórov a vykonanie skúšky kontrolórov, spravuje a prevádzkuje informačný systém športu, uznáva národné športové zväzy a národné športové organizácie, zapisuje získanie a stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, zabezpečuje každoročné celoslovenské testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov základných škôl, a podporuje organizovanie významných súťaží a iných medzinárodných súťaží.

    § 56
    Udeľovanie čestných štátnych titulov

    1. Vláda alebo na základe jej poverenia minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister školstva“) môžu za mimoriadne športové výkony a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v oblasti športu v zahraničí alebo za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu udeliť čestné štátne tituly
      1. „Majster športu“,
      2. „Zaslúžilý majster športu“,
      3. „Zaslúžilý odborník v športe“,
      4. „Zaslúžilý pracovník v športe“.
    2. Čestný štátny titul „Majster športu“ sa môže udeliť občanovi Slovenskej republiky, ktorý dosiahol mimoriadny športový výkon na medzinárodnej úrovni súťaženia a šíri dobré meno Slovenskej republiky v oblasti športu v zahraničí.
    3. Čestný štátny titul „Zaslúžilý majster športu“ sa môže udeliť športovému reprezentantovi, ktorý dosiahol viacero mimoriadnych športových výkonov na medzinárodnej úrovni súťaženia a šíri dobré meno Slovenskej republiky v oblasti športu v zahraničí.
    4. Čestný štátny titul „Zaslúžilý odborník v športe“ sa môže udeliť športovému odborníkovi, ktorý dosiahol mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športovej činnosti a ktorého dlhodobá činnosť, osobnostné, morálne a odborné predpoklady vedú k rozvoju športu.
    5. Čestný štátny titul „Zaslúžilý pracovník v športe“ sa môže udeliť inému pracovníkovi v športe, ktorého dlhodobá činnosť, morálne a odborné predpoklady viedli k významnému rozvoju športu.

    § 57

    1. Čestný štátny titul je oprávnený používať len jeho držiteľ.
    2. Držiteľovi čestného štátneho titulu sa pri jeho udelení odovzdáva aj listina o udelení čestného štátneho titulu. Ak sa udeľuje čestný štátny titul in memoriam, odovzdá sa listina o jeho udelení pozostalému manželovi alebo inej blízkej osobe.
    3. Návrhy na udelenie čestného štátneho titulu môžu predkladať vláde alebo ministrovi školstva športové organizácie. Čestný štátny titul je možné udeliť aj bez návrhu.
    4. Pri udelení čestného štátneho titulu, dosiahnutí životného jubilea držiteľa čestného štátneho titulu alebo za mimoriadny športový výkon na medzinárodnej úrovni súťaženia môže vláda rozhodnúť o poskytnutí vecného daru alebo odmeny za mimoriadny prínos pre šport Slovenskej republiky.
    5. Držiteľov čestných štátnych titulov ministerstvo školstva zverejní.
    6. Držiteľ čestného štátneho titulu je oprávnený bezodplatne navštevovať verejné športové podujatia.

    Dôvodová správa k § 56 - 57

    Slovenská republika sa rozhodla oceniť prínos osobností, ktoré svojimi výsledkami a pôsobením v oblasti športu na Slovensku alebo na medzinárodnej úrovni dosiahli výsledky hodné pozornosti a celospoločenského uznania. Z tohto dôvodu bude vláda Slovenskej republiky a minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky udeľovať štyri druhy čestných ocenení, ktoré budú vo svojich kategóriách najvyšším možným čestným štátnym titulom v oblasti športu.

    Čestný štátny titul „Majster športu“ bude možné udeliť aj v rámci športov, v ktorých športovci oficiálne nereprezentujú Slovenskú republiku.

    Čestný štátny titul „Zaslúžilý majster športu“ bude možné udeliť len reprezentantom Slovenskej republiky a to až pri dosiahnutí viacerých športových úspechov. Keďže ide o významnejší čestný štátny titul ako čestný štátny titul „Majster športu“ bude ho udeľovať vláda Slovenskej republiky.

    Čestný štátny titul „Zaslúžilý odborník v športe“ bude možné udeliť napríklad trénerom a ďalším športovým odborníkom, a to nielen občanom Slovenskej republiky. Keďže ho bude možné udeliť za osobitné zásluhy v oblasti športu, bude ho udeľovať vláda Slovenskej republiky.

    Čestný štátny titul „Zaslúžilý pracovník v športe“ bude možné udeliť iným pracovníkom v športe spravidla za celoživotné zásluhy, a to nielen občanom Slovenskej republiky.

    Je potrebné upozorniť, že v zmysle novelizácie z.č. 1/2014 Z.z. predkladateľ návrhu zákona má za cieľ umožniť fyzickej osobe, ktorá je držiteľom čestného titulu v zmysle predmetného ustanovenia voľný vstup na športové podujatie, ak to kapacita podujatia umožňuje.

    Ministerstvo školstva
    § 58

    Ministerstvo školstva

    1. vypracúva návrh koncepcie rozvoja športu najmenej na obdobie piatich rokov,
    2. koordinuje uskutočňovanie koncepcie rozvoja športu,
    3. zabezpečuje financovanie športu zo štátneho rozpočtu,
    4. vedie a zverejňuje zoznam uznaných športov,
    5. podporuje a koordinuje výstavbu športovej infraštruktúry,
    6. zabezpečuje činnosť ním zriadených rezortných športových stredísk v súlade s jednotnými pravidlami podľa § 55 ods. 2,
    7. vytvára podmienky na výber a prípravu športových reprezentantov,
    8. vytvára podmienky na výber a prípravu talentovaných športovcov,
    9. podporuje rozvoj športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých,
    10. vydáva osvedčenie národnému športovému zväzu o splnení podmienok na priznanie príspevku uznanému športu,
    11. zabezpečuje vzdelávanie kontrolórov a vykonanie skúšky kontrolórov,
    12. spravuje a prevádzkuje informačný systém športu,
    13. uznáva národné športové zväzy a národné športové organizácie,
    14. zverejňuje získanie a obnovenie spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov,
    15. vydáva osvedčenia o strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov,
    16. zabezpečuje raz ročne v súčinnosti so základnými školami, vysokými školami a športovými organizáciami celoslovenské testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov základných škôl,
    17. podporuje organizovanie významných súťaží a iných medzinárodných súťaží,
    18. vedie a zverejňuje zoznam najvýkonnejších športovcov, ktorý obsahuje údaje v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), f), l) až r).

    § 59
    Uznávanie národných športových zväzov

    1. Ministerstvo školstva vydá osvedčenie o uznaní za národný športový zväz na základe žiadosti športového zväzu s prílohami, ktorými sú
      1. potvrdenie príslušnej najvyššej medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou pre uznaný šport preukazujúce členstvo národného športového zväzu v tejto organizácii; ak je pre jeden uznaný šport medzinárodných športových organizácií viac, rozhodujúce je členstvo medzinárodnej športovej organizácie v Medzinárodnom olympijskom výbore,
      2. potvrdenia alebo prehlásenia preukazujúce splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. b) až e).
    2. Žiadosť s prílohami podľa odseku 1 sa podáva prostredníctvom informačného systému športu.
    3. Ak ministerstvo školstva vydá osvedčenie o uznaní za národný športový zväz, uznanie za národný športový zväz zverejní.
    4. Ak športový zväz nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1, ministerstvo školstva rozhodne o odmietnutí vydania osvedčenia o uznaní za národný športový zväz.
    5. Ak ministerstvo školstva zistí, že národný športový zväz, ktorý je držiteľom osvedčenia podľa odseku 3, prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie, vydá rozhodnutie o zrušení osvedčenia aj bez návrhu a zmenu zverejní.
    6. Rozhodnutie ministerstva školstva podľa odsekov 4 a 5 sa doručuje príslušnému športovému zväzu.

    Dôvodová správa k § 58 - 59

    Upravuje sa postavenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Okrem právomocí a povinností vymedzených zákonom v ustanovení § 84, zákon ustanovuje aj podmienky vydávania osvedčenia o uznaní športovej organizácie za národný športový zväz a národnej športovej organizácie. Osvedčenie ministerstvo vydá na základe žiadosti športovej organizácie, a na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v ustanovení upravujúcom postavenia národných športových zväzov. To znamená, že pri splnení podmienok národným športovým zväzom ministerstvo musí vydať osvedčenie o uznaní za národný športový zväz. Toto rozhodnutie ministerstvo povinne zverejňuje v ISŠ.

    Dôležitým je zákonné oprávnenie ministerstva konať ex offo, to znamená z úradnej moci odňať osvedčenie o uznaní za národný športový zväz v prípadoch, ak sa ministerstvo dozvie o skutočnosti, že športová organizácia prestala spĺňať podmienky pre uznanie za národný športový zväz. Skutočnosti nasvedčujúce nesplnenie podmienok pre status národného športového zväzu môže ministerstvo zistiť akýmkoľvek spôsobom. Po následnom preverení týchto skutočností môže ministerstvo predmetné osvedčenie v súlade s uvedeným odňať. Na základe toho vydá rozhodnutie o zrušení osvedčenia aj bez návrhu a zmenu zapíše v ISŠ.

    § 60
    Hlavný kontrolór športu

    1. Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo prijímateľmi sponzorského. Pri výkone svojej činnosti postupuje hlavný kontrolór športu podľa ustanovení osobitného predpisu10) o vykonávaní následnej finančnej kontroly.
    2. Hlavného kontrolóra športu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra školstva.
    3. Hlavný kontrolór športu vykonáva štátnu službu na ministerstve školstva.
    4. Za hlavného kontrolóra športu možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti ekonómie alebo práva a dosiahla vek najmenej 35 rokov.
    5. Funkčné obdobie hlavného kontrolóra športu je päť rokov a do funkcie ho možno vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Hlavný kontrolór športu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým vláda nevymenuje nového hlavného kontrolóra športu.
    6. Hlavného kontrolóra športu možno z funkcie odvolať, ak
      1. mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas šiestich mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,
      2. porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, alebo
      3. opakovane neplní úlohy ustanovené v § 61 ods. 1 alebo porušuje služobnú disciplínu, a ak v posledných šiestich mesiacoch minister školstva hlavného kontrolóra športu opakovane písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a hlavný kontrolór športu ich v primeranej lehote neodstránil.
    7. Hlavného kontrolóra športu vláda odvolá z funkcie, ak hrubo zanedbal povinnosti uložené týmto zákonom, ak nepreukáže, že zavinenie nespôsobil alebo mu nemohol zabrániť, alebo pre hrubé porušenie služobnej disciplíny.
    8. Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie hlavného kontrolóra športu zanikne
      1. vzdaním sa funkcie,
      2. nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a výkon trestu mu nebol podmienečne odložený,
      3. výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, alebo
      4. smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
    9. Výkon funkcie hlavného kontrolóra športu je nezlučiteľný s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne, výkonnom orgáne, kontrolnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov a licenčnom orgáne športovej organizácie.

    § 61

    1. Hlavný kontrolór športu pri vykonávaní odbornej kontroly v športe
      1. kontroluje hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných prostriedkov poskytnutých na športovú činnosť,
      2. kontroluje spôsob využitia sponzorského poskytnutého na základe zverejnenej zmluvy o sponzorstve v športe,
      3. vykonáva kontrolu dodržiavania jednotných pravidiel riadenia a koordinácie rezortných športových stredísk,
      4. vykonáva kontrolu súladu stanov s § 19 až 23,
      5. metodicky usmerňuje plnenie úloh kontrolórov podľa § 13 a vzdelávanie kontrolórov,
      6. vykonáva dohľad nad vykonaním skúšky kontrolórov,
      7. vykonáva kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov národným športovým zväzom a vysokou školou pri poskytovaní vzdelávania v športe, ak ide o poskytovanie odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti tréner I. kvalifikačného stupňa, tréner II. kvalifikačného stupňa, tréner III. kvalifikačného stupňa alebo odbornej spôsobilosti inštruktor športu.
    2. Hlavný kontrolór športu posudzuje súlad stanov s § 19 až 23 na základe
      1. postupu pri uznaní národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie,
      2. oznámenia národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie o zmene stanov,
      3. oznámenia ministerstva školstva o žiadosti národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie o poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu,
      4. podnetu kontrolóra.
    3. Ak hlavný kontrolór športu pri vykonávaní kontrolnej činnosti podľa odseku 1 zistí závažný nedostatok, podá bezodkladne podnet ministerstvu školstva alebo inému orgánu príslušnému na konanie vo veci alebo osobe, v pôsobnosti ktorej je odstránenie zisteného nedostatku, zabezpečením splnenia porušenej povinnosti, odstránením následku alebo vykonaním iného nápravného opatrenia.
    4. Hlavný kontrolór športu je pri vykonávaní odbornej kontroly v športe oprávnený vstupovať na pozemky, do budov a iných priestorov športovej organizácie, ak účel kontroly nemožno dosiahnuť inak a overovať totožnosť osoby s príslušnosťou k športovej organizácii.
    5. Jednotlivé úkony odbornej kontroly môže hlavný kontrolór športu vykonať aj prostredníctvom ním písomne povereného zamestnanca ministerstva školstva.
    6. Na výkon kontrolnej činnosti kontrolóra sa vzťahuje § 14.
    7. Hlavný kontrolór športu predkladá najmenej raz ročne vláde správu o svojej činnosti, a to do 90 dní po uplynutí kalendárneho roku.

    Dôvodová správa k § 60 - 61

    Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo sponzorského. Z titulu charakteru zverených právomocí hlavnému kontrolórovi športu kladie zákonodarca zvýšené požiadavky na výkon tejto funkcie. Dôvody pre odvolanie hlavného kontrolóra športu sú koncipované takým spôsobom, aby ostala zachovaná jeho nezávislosť a nestrannosť od politickej moci pri výkone jeho funkcie. Okrem odvolania zákon vymenúva aj iné spôsoby zániku funkcie kontrolóra. Ide predovšetkým o dôvody, ktoré zabezpečujú, aby táto funkcia bola vykonávaná bezúhonnou a od iných subjektov nezávislou osobou.

    Úlohou hlavného kontrolóra športu je zabezpečenie výkonu odbornej kontroly v športe. Rozsah kompetencií hlavného kontrolóra športu vymedzuje ustanovenie § 62 a nasl. zákona. Kontrolu športu vykonáva hlavný kontrolór športu z vlastnej iniciatívy, ako aj na základe žiadostí alebo podnetov od iných subjektov vymedzených v ustanovení § 61 zákona. Výsledky kontrolnej činnosti je hlavný kontrolór športu povinný uviesť do správy, a túto následne zaslať osobe/subjektu, ktorý dal podnet na vykonanie kontrolnej činnosti. Za týmto účelom zákonodarca stanovil aj lehoty, ktorými sa hlavný kontrolór športu musí riadiť. Výkonom jednotlivých úkonov kontrolnej činnosti, nie však celej kontroly, môže hlavný kontrolór športu poveriť zamestnanca ministerstva školstva.

    Tak, ako v prípade kontrolóra športovej organizácie, aj v prípade hlavného kontrolóra športu, je možné pri výkone kontroly požadovať od kontrolovanej osoby súčinnosť v rozsahu podľa ustanovenia § 14 zákona. Za účelom dosiahnutia účelu kontroly je hlavný kontrolór športu pri vykonávaní kontrolnej činnosti navyše oprávnený vstupovať na pozemky, do budov a iných priestorov športovej organizácie, overovať totožnosť osoby s príslušnosťou k športovej organizácii resp. pozastaviť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov po zistení závažného nedostatku.

    § 62
    Iné ústredné orgány štátnej správy

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo svojej pôsobnosti

    1. podporuje a zabezpečuje činnosť ním zriadených rezortných športových stredísk v súlade s jednotnými pravidlami podľa § 55 ods. 2 a
    2. podporuje športové organizácie profesionálnych vojakov a policajtov.

    Dôvodová správa k § 62

    Upravuje sa postavenie “Iných ústredných orgánov štátnej správy”, ktorými sa v zmysle predmetného ustanovenia myslí Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra vo svojej pôsobnosti. Stanovujú sa pre tieto orgány nasledujúce kompetencie: (i) podporuje a zabezpečuje činnosť ním zriadených rezortných športových stredísk v súlade s jednotnými pravidlami podľa ustanovenia § 55 ods. 2 a (ii) podporuje športové organizácie profesionálnych vojakov a policajtov.

    § 63
    Samosprávny kraj

    Samosprávny kraj pri výkone samosprávy

    1. vypracúva koncepciu rozvoja športu na podmienky samosprávneho kraja,
    2. podporuje výstavbu, modernizáciu, rekonštrukciu, údržbu a prevádzkovanie športovej infraštruktúry v samosprávnom kraji v spolupráci s národnými športovými zväzmi, športovými organizáciami a obcami v samosprávnom kraji,
    3. zabezpečuje využívanie športovej infraštruktúry v stredných školách, ktorých je zriaďovateľom a športovej infraštruktúry vo vlastníctve alebo v správe samosprávneho kraja na šport pre všetkých so zameraním na mládež najviac za náklady s tým spojené,
    4. môže zriadiť so športovým zväzom a športovým klubom športové stredisko na vykonávanie športu pre všetkých so zameraním na mládež pod vedením športového odborníka,
    5. podporuje organizovanie súťaží športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých v samosprávnom kraji,
    6. podieľa sa na vytváraní podmienok na vykonávanie športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých v samosprávnom kraji,
    7. oceňuje športovcov a športových odborníkov pôsobiacich v samosprávnom kraji.

    § 64
    Obec

    Obec pri výkone samosprávy

    1. vypracúva koncepciu rozvoja športu na podmienky obce,
    2. podporuje výstavbu, modernizáciu, rekonštrukciu, údržbu a prevádzkovanie športovej infraštruktúry v obci v spolupráci so športovými organizáciami,
    3. zabezpečuje využívanie športovej infraštruktúry v základných školách, ktorých je zriaďovateľom a športovej infraštruktúry vo vlastníctve alebo v správe obce na šport pre všetkých so zameraním na mládež najviac za náklady s tým spojené,
    4. môže zriadiť so športovým zväzom a športovým klubom športové stredisko na vykonávanie športu pre všetkých so zameraním na mládež pod vedením športového odborníka,
    5. podporuje organizovanie súťaží športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých v obci,
    6. podieľa sa na vytváraní podmienok na vykonávanie športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých v obci,
    7. oceňuje športovcov a športových odborníkov pôsobiacich v obci.

    Dôvodová správa k § 63 - 64

    S cieľom zjednoteného vnímania športu v rámci územnej samosprávy sa v jednotnej štruktúre koncentrujú pôsobnosti v zmysle návrhu zákona v tejto oblasti. Právomoci, najmä koncepčné sa upravujú pri dodržaní nezávislosti koncepčných dokumentov obce od koncepčných dokumentov samosprávneho kraja (a naopak), pričom v oboch prípadoch je potrebné pri ich tvorbe vychádzať z koncepčných dokumentov na úrovní štátu.

    PIATA ČASŤ
    FINANCOVANIE ŠPORTU (§ 65 - 78)

    § 65

    1. Orgány verejnej správy, ktoré sú poskytovateľmi verejných prostriedkov určených na športovú činnosť,[28] zverejňujú informácie o ich poskytovaní.
    2. Prostriedky zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté na športovú činnosť iba osobe, ktorá má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov.
    3. Prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na športovú činnosť sa poskytujú formou
      1. príspevku uznanému športu,
      2. dotácie,
      3. príspevku na národný športový projekt,
      4. príspevku na športový poukaz.
    4. Poskytovateľ prostriedkov štátneho rozpočtu na športovú činnosť sa zapisuje do registra právnických osôb v športe.
    5. Ministerstvo školstva zverejní zoznam poskytovateľov prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť.
    6. Prijímateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu je povinný priebežne zverejňovať informácie o prijatí a spôsobe použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli prostriedky štátneho rozpočtu prijaté alebo použité, ak nevedie príjmy a výdavky prostriedkov zo štátneho rozpočtu na osobitnom bankovom účte.
    7. Údaje na osobitnom bankovom účte podľa odseku 6 musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku platiteľa alebo názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi prijímateľ prostriedkov štátneho rozpočtu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ministerstvu školstva, ktoré ju zverejní.

    § 66
    Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov

    1. Každý poskytovateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu je povinný pred poskytnutím verejných prostriedkov preukázateľne overiť v informačnom systéme športu, či žiadateľ alebo športová organizácia písomne vyzvaná podľa 75 ods. 7 má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov.
    2. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov sa predpokladá u každej fyzickej osoby, o ktorej sú v registri fyzických osôb zapísané údaje v rozsahu podľa § 80 a spĺňa tieto základné podmienky:
      1. nebola jej v lehote šesť mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov uložená sankcia za závažné porušenie povinností podľa § 98 ods. 1 a
      2. má zriadený osobitný bankový účet na príjem verejných prostriedkov.
    3. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov sa predpokladá u každej športovej organizácie, o ktorej sú v registri právnických osôb zapísané údaje v rozsahu podľa § 81 a spĺňa tieto podmienky:
      1. má stanovy v súlade s § 19 až 23, ak ide o športový zväz alebo národnú športovú organizáciu,
      2. činnosť športového zväzu alebo športovej organizácie s právnou formou občianskeho združenia je v súlade s § 19 až 23,
      3. nebola jej v lehote šesť mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov uložená sankcia za závažné porušenie povinnosti podľa § 98 ods. 1,
      4. má zriadený osobitný bankový účet na príjem verejných prostriedkov.
    4. Fyzická osoba stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo podmienky podľa osobitného predpisu.[29]
    5. Športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 alebo podľa osobitného predpisu.29)
    6. Osobe, ktorá nemá spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov nemožno poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu až do času, kým ministerstvu školstva nepreukáže splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
    7. Obec má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa tohto zákona, ak je zapísaná v registri právnických osôb v športe. O obci sa do registra právnických osôb v športe zapisujú údaje podľa § 81 ods. 1 písm. a) až g), k) až n).

    § 67

    1. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov okrem postupu podľa § 66 ods. 4 a 5 stráca osoba aj
      1. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola tejto osobe uložená sankcia v dôsledku spáchania priestupku podľa § 96 ods. 3 písm. g), h) alebo písm. i), a to do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
      2. dňom skončenia kontroly vykonanej hlavným kontrolórom športu, ktorou bolo v oblasti boja proti dopingu v športe zistené, že
        1. športový zväz do svojich predpisov nezapracoval pravidlá Svetového antidopingového programu,
        2. športový zväz nepostupuje podľa svojich predpisov,
        3. športová organizácia svoje predpisy neupravila v súlade s predpismi športového zväzu alebo
        4. športová organizácie nepostupuje podľa svojich predpisov v oblasti boja proti dopingu v športe,
      3. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení pravidiel podľa § 88 ods. 3, podľa ktorého športová organizácia ako organizátor súťaže porušila tieto pravidlá alebo sa podieľala na ich porušení, a to do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
      4. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola športovcovi alebo sprievodnému personálu športovca uložená disciplinárna sankcia v dôsledku porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3, a to na čas trvania výkonu tejto sankcie.
    2. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca športová organizácia, ktorá
      1. nezabezpečí na výkon športovej činnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, odborne spôsobilého športového odborníka podľa § 8 ods. 7,
      2. neumožní osobe s jej príslušnosťou účasť na športovej reprezentácii podľa § 8 ods. 10,
      3. ako prijímateľ verejných prostriedkov nevyberá ročný členský príspevok od osôb s jej príslušnosťou podľa § 9 ods. 1,
      4. nemá riadnu účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom podľa § 9 ods. 4,
      5. nesplní povinnosť zverejniť výročnú správu podľa § 9 ods. 7 s obsahom podľa § 9 ods. 5 a 6,
      6. nevytvára podmienky na nezávislý výkon kontroly podľa § 10 ods. 1,
      7. nezriadi alebo neobsadí funkciu kontrolóra podľa § 10 ods. 1 a 2.
    3. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca národný športový zväz, ktorý
      1. nezverejní na svojom webovom sídle alebo v informačnom systéme športu údaje podľa § 17 ods. 1,
      2. nesplní povinnosť podľa § 18 ods. 1 alebo ods. 3,
      3. neupraví kľúč delegátov vo svojich stanovách podľa § 19 ods. 2,
      4. kľúč delegátov nezohľadňuje skutočnosti podľa § 19 ods. 3,
      5. si nesplní povinnosť uvedenú v § 20 ods. 1,
      6. neuskutoční riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok,
      7. zápisnicu zo zasadnutia orgánu s rozhodovacou pôsobnosťou neobsahuje náležitosti podľa § 21 ods. 2,
      8. nepoukáže solidárny príspevok podľa § 30 ods. 3 ako osoba, ktorá je prijímateľom odmeny podľa § 30 ods. 1,
      9. nepoužije príjem zo športovej reprezentácie na plnenie úloh podľa § 30 ods. 2.
    4. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov okrem prípadov podľa odseku 1 a § 66 ods. 4 a 5 stráca osoba aj, ak na požiadanie hlavného kontrolóra športu, ministerstva školstva alebo poskytovateľa verejných prostriedkov v nimi určenej lehote nepreukáže, že
      1. údaje o nej zapísané v informačnom systéme športu v rozsahu podľa § 80 až § 82 sú úplné, pravdivé a v súlade s údajmi zapísanými o tejto osobe v zdrojovej evidencii,
      2. jej konaním nenastali skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa dopustila správneho deliktu alebo priestupku uvedeného v § 98.
    5. Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca osoba podľa odseku 4 dňom márneho uplynutia určenej lehoty.
    6. Lehotu, počas ktorej stráca športový zväz alebo športová organizácia spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa odseku 1 písm. b) určuje ministerstvo školstva na základe stanoviska Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len „agentúra”), ktoré bolo podkladom pre hlavného kontrolóra športu.
    7. Ak zistený závažný nedostatok nie je možné odstrániť, rozsah, v ktorom stráca športový zväz alebo športová organizácia spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a podmienky pre obnovenie spôsobilosti určuje ministerstvo školstva na základe stanoviska hlavného kontrolóra športu.
    8. Ak je spor, o strate alebo obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov rozhoduje na návrh dotknutej právnickej osoby alebo fyzickej osoby súd.

    § 68
    Príspevok uznanému športu

    1. Príspevok uznanému športu je finančný príspevok, na poskytnutie ktorého má nárok národný športový zväz pre uznaný šport podľa § 3 písm. f) prvého bodu, ktorý má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a požiadal o jeho poskytnutie.
    2. Príspevok uznanému športu je priamo úmerný pridanej hodnote uznaného športu pre Slovenskú republiku a vypočítava sa podľa vzorca ustanoveného v prílohe č. 3 na základe parametrov, ktoré vyjadrujú záujem o uznaný šport v Slovenskej republike a v zahraničí, dosiahnuté športové výsledky športovcov alebo družstiev v kategórii dospelých a v kategóriách mládeže a počet aktívnych športovcov vo veku do 18 rokov.
    3. Ministerstvo školstva každoročne do 31. októbra zverejní zistené hodnoty a parametre a vypočítané percentuálne podiely uznaných športov pre nasledujúci kalendárny rok.
    4. Metodiku zisťovania hodnôt a parametrov na výpočet percentuálneho podielu uznaného športu podľa vzorca ustanoví vláda nariadením.
    5. Do celkovej sumy prostriedkov zo štátneho rozpočtu určenej na príspevky uznaným športom sa započítavajú aj prostriedky zo štátneho rozpočtu na prípravu a účasť športovcov alebo družstiev na súťažiach poskytnuté nad rámec príspevku uznanému športu; to neplatí, ak ide o príspevok na národný športový projekt podľa § 75 ods. 2 písm. a), ods. 4 alebo príspevok na športový poukaz podľa § 76.

    § 69

    1. Žiadosť o poskytnutie príspevku uznanému športu sa podáva prostredníctvom informačného systému športu do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.
    2. Na príjem a používanie príspevku je národný športový zväz povinný zriadiť osobitný bankový účet.
    3. Príspevok uznanému športu sa uhrádza v štyroch splátkach vo výške 25 % z vypočítaného podielu uznanému športu v termínoch do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra kalendárneho roka.
    4. Národný športový zväz je povinný priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia príspevku uznanému športu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príspevok použitý.
    5. Národný športový zväz je povinný rozdeliť najmenej 10 % prostriedkov z príspevku uznanému športu medzi športové kluby s jeho príslušnosťou pomerne podľa počtu súťažiacich športovcov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev v kolektívnych športoch.
    6. Ak sa členovia národného športového zväzu podľa § 16 ods. 3 nedohodnú inak, pri rozdelení príspevku uznanému športu medzi členov národného športového zväzu sa primerane použije § 68 ods. 2.

    § 70 
    Dotácia

    1. Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu na
      1. podporu a rozvoj športu pre všetkých, vrcholového športu a športu zdravotne postihnutých,
      2. výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry,
      3. turistické trasy,
      4. podporu dobrej správy v športe.
    2. Zoznam oblastí podľa odseku 1 zverejňuje ministerstvo školstva v informačnom systéme športu a na svojom webovom sídle.
    3. Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na
      1. úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov okrem úhrady záväzkov na športovú infraštruktúru osobitného významu,
      2. refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch okrem refundácie výdavkov na športovú infraštruktúru osobitného významu,
      3. úhradu výdavkov, ktoré nie sú v súlade s účelom vymedzeným v zmluve o poskytnutí dotácie.
    4. Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je
      1. fyzická osoba zapísaná v registri fyzických osôb,
      2. športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb,
      3. obec zapísaná v registri právnických osôb v športe.

    § 71

    1. Ministerstvo školstva zverejní výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie (ďalej len „výzva“).
    2. Výzva obsahuje najmä
      1. oblasti aktivít, v rámci ktorých možno predkladať žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“),
      2. dátum ukončenia predkladania žiadostí, ktorý je najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy,
      3. výšku finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak sa na uskutočnenie účelu dotácie spolufinancovanie vyžaduje,
      4. výberové kritériá a poradie ich dôležitosti,
      5. okruh oprávnených žiadateľov,
      6. výšku finančných prostriedkov určených na rozdelenie,
      7. najvyššiu a najnižšiu výšku dotácie pre jedného žiadateľa,
      8. časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí.
    3. Žiadosť sa predkladá prostredníctvom informačného systému športu. Žiadosť sa zverejní.
    4. Súčasťou žiadosti je
      1. vymedzenie a odôvodnenie konkrétnych aktivít, na ktoré sa dotácia požaduje, vrátane označenia oblasti podľa odseku 2 písm. a),
      2. termín a miesto uskutočnenia aktivít,
      3. rozpočet príjmov a výdavkov súvisiacich s uskutočnením aktivít,
      4. výška požadovanej dotácie,
      5. doklad preukazujúci vlastnícke právo alebo doklad preukazujúci nájomný vzťah k pozemku alebo k stavbe, ak je predmetom žiadosti dotácia na uskutočnenie stavby alebo zmenu stavby,
      6. ďalšie náležitosti podľa osobitného predpisu.[30]

    § 72

    1. Žiadosti vyhodnocuje komisia, ktorú zriaďuje ministerstvo školstva.
    2. Komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jeden člen je zamestnancom ministerstva školstva. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť
      1. žiadateľom alebo byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi,
      2. štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa,
      3. spoločníkom športovej organizácie, ktorá je žiadateľom,
      4. v pracovnoprávnom vzťahu k žiadateľovi.
    3. Komisia je pri vyhodnocovaní žiadostí nezávislá a vyhodnocuje ich podľa kritérií uvedených vo výzve.
    4. Na žiadosti vyhodnocované len na základe kritérií, pri ktorých možno priradiť bodové hodnotenie len jedným spôsobom na základe objektívne overiteľných údajov, sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.

    § 73

    1. Ministerstvo školstva zverejní
      1. zoznam žiadateľov, ktorým sa poskytla dotácia a jej výšku,
      2. zoznam žiadateľov, ktorým sa neposkytla dotácia s uvedením dôvodu jej neposkytnutia,
      3. zmluvy o poskytnutí dotácie,
      4. vyhodnotenie výsledkov dosiahnutých už poskytnutými dotáciami, ak nimi ministerstvo školstva disponuje,
      5. informáciu o tom, kedy ministerstvo školstva rozhodlo o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie inak, ako navrhla komisia zriadená pre vyhodnocovanie žiadostí, a zdôvodnenie tohto rozhodnutia,
      6. zloženie komisie zriadenej na vyhodnocovanie žiadostí.
    2. Dotáciu nemožno poskytnúť, ak žiadosť nespĺňa náležitosti ustanovené týmto zákonom, je predložená oneskorene alebo nie je predložená v súlade s výzvou.
    3. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

    § 74

    1. Dotácia sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a žiadateľom.
    2. Zmluva obsahuje najmä
      1. identifikačné údaje zmluvných strán,
      2. bankové spojenie a číslo bankového účtu žiadateľa,
      3. výšku schválenej dotácie,
      4. účel, na ktorý sa dotácia poskytuje,
      5. podmienky a termín použitia dotácie,
      6. termín zúčtovania dotácie,
      7. termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo bankového účtu ministerstva školstva, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
      8. termín poukázania výnosov a číslo bankového účtu ministerstva školstva, na ktorý sa tieto finančné prostriedky poukazujú,
      9. podmienky poskytnutia dotácie, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov,
      10. spôsob kontroly použitia poskytnutej dotácie,
      11. výšku a spôsob preukazovania použitia finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak sa na uskutočnenie účelu dotácie spolufinancovanie vyžaduje,
      12. záväzok používať stavbu, na ktorú bola poskytnutá dotácia, na športový účel, a to aj ak nastane prevod vlastníctva, počas zmluvne určeného obdobia.

    § 75
    Príspevok na národný športový projekt

    1. Vláda môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe na národný športový projekt, ktorým je
      1. výstavba, modernizácia a rekonštrukcia športovej infraštruktúry národného významu,
      2. podpora národného projektu športu pre všetkých so zameraním na mládež,
      3. organizovanie významnej súťaže podľa § 55 ods. 1 písm. b).
    2. Ministerstvo školstva môže z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnúť športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb v športe príspevok na národný športový projekt, ktorým je
      1. účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) prvého bodu,
      2. účasť na významnej súťaži podľa § 3 písm. h) druhého až štvrtého bodu vrátane prípravy na túto súťaž,
      3. plnenie úloh verejného záujmu v športe národnými športovými organizáciami.
    3. Za národný športový projekt sa považuje aj
      1. zabezpečenie prípravy športovcov podľa zoznamu najvýkonnejších športovcov a ich účasti na významnej súťaži,
      2. zabezpečenie plnenia úloh Slovenského olympijského výboru,
      3. zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru.
    4. Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok športovcom podľa zoznamu najvýkonnejších športovcov. Výšku príspevku jednotlivým športovcom určí ministerstvo školstva podľa poradia športovcov zaradených do zoznamu najvýkonnejších športovcov. Príspevok sa poukazuje národnému športovému zväzu, ku ktorému ma športovec príslušnosť. Národný športový zväz použije najviac 30 % na prípravu športovca a zostávajúcu časť poskytne športovcovi.
    5. Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok Slovenskému olympijskému výboru na plnenie úloh podľa § 25 ods. 4 v štvrťročných splátkach.
    6. Ministerstvo školstva poskytuje každoročne príspevok na šport zdravotne postihnutých. Príspevok sa poskytuje v štvrťročných splátkach prostredníctvom Slovenského paralympijského výboru a je určený aj na zabezpečenie plnenia úloh podľa § 26 ods. 3.
    7. Podpora národného športového projektu sa poskytuje písomne vyzvanej športovej organizácii na základe zmluvy o podpore národného športového projektu uzavretej medzi poskytovateľom prostriedkov štátneho rozpočtu a príslušnou športovou organizáciou. Zmluva o podpore národného športového projektu obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 2.

    § 76
    Príspevok na športový poukaz

    1. Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový poukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov štátneho rozpočtu.
    2. Príspevok na športový poukaz sa poskytuje na vykonávanie športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých pre dieťa s trvalým pobytom alebo obdobným pobytom na území Slovenskej republiky od piatich rokov veku do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšilo 14 rokov veku.
    3. Žiadosť o poskytnutie príspevku na športový poukaz podáva za dieťa zákonný zástupca prostredníctvom informačného systému športu. Žiadosť je možné podať v priebehu mesiaca február a september príslušného kalendárneho roka. Žiadosť obsahuje
      1. meno, priezvisko a dátum narodenia dieťaťa,
      2. adresa trvalého pobytu alebo obdobného pobytu dieťaťa a
      3. meno a priezvisko zákonného zástupcu dieťaťa.
    4. Ak boli splnené podmienky podľa odsekov 2 a 3, oprávnený žiadateľ obdrží prostredníctvom informačného systému športu športový poukaz. Športový poukaz sa poskytuje v mesiaci február a september príslušného kalendárneho roka a uplatňuje sa prostredníctvom informačného systému športu. Športový poukaz obsahuje meno, priezvisko a dátum narodenia dieťaťa, identifikačné číslo športového poukazu a lehotu platnosti športového poukazu. Hodnotu športového poukazu možno prideliť najviac dvom športovým organizáciám alebo športovým odborníkom.
    5. Na základe športového poukazu športový odborník alebo športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe zabezpečí pre držiteľa športového poukazu vykonávanie športu pod vedením trénera, inštruktora športu alebo pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná výchova a športová výchova, za čo športový odborník alebo športová organizácia obdrží príspevok v hodnote prideleného športového poukazu alebo jej časti.
    6. Príspevok vypláca ministerstvo školstva športovému odborníkovi alebo športovej organizácii v štvrťročných splátkach vo výške vyčerpanej hodnoty uplatneného športového poukazu.
    7. Podmienkou na vyplatenie príspevku vo výške vyčerpanej hodnoty športového poukazu je priebežné vedenie a zverejnenie elektronickej evidencie dochádzky detí v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b) a f) vrátane údajov o športovom odborníkovi v rozsahu podľa § 80 ods. 2 písm. a), b) a f) a ods. 6 písm. a) až f), ktorý vykonávanie športu viedol.

    § 77
    Zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu

    1. Zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu sú
      1. prostriedky štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva na šport; výška týchto prostriedkov po odpočítaní príspevkov na národný športový projekt podľa § 75 ods. 1 nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom rozpočtovom roku,
      2. prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier[31] do štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, ktorý predchádza bežnému rozpočtovému roku; v roku 2016 25% z tohto odvodu, v roku 2017 50% z tohto odvodu a v roku 2018 75% z tohto odvodu a od roku 2019 100% z tohto odvodu,
      3. prostriedky zo štátneho rozpočtu účelovo určené na príspevok na národný športový projekt podľa § 75 ods. 1.
    2. Prostriedky podľa odseku 1 písm. a) a b), okrem príspevkov na národný športový projekt podľa § 75 ods. 1, ak boli zahrnuté do prostriedkov podľa odseku 1 písm. a), sa použijú
      1. vo výške najmenej 80 % na poskytovanie príspevku uznanému športu,
      2. vo výške najmenej 7 % na národný športový projekt podľa § 75 ods. 4,
      3. vo výške najmenej 2 % na národný športový projekt podľa § 75 ods. 5,
      4. vo výške najmenej 3,5 % na národný športový projekt podľa § 75 ods. 6 a
      5. v zvyšnej časti na poskytovanie dotácie podľa § 70, národné športové projekty podľa § 75 ods. 2, náklady na správu a prevádzku informačného systému športu a vzdelávanie a skúšku kontrolórov.

    § 78 
    Kontrola použitia verejných prostriedkov

    1. Poskytovateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu vykonáva kontrolu použitia poskytnutých verejných prostriedkov podľa osobitného predpisu.10)
    2. Prijímateľ verejných prostriedkov je povinný poskytovateľovi prostriedkov zo štátneho rozpočtu predložiť aj doklady preukazujúce použitie finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie účelu príspevku.
    3. Ak prijímateľ verejných prostriedkov poruší finančnú disciplínu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.[32]

    Dôvodová správa k § 65 - 78

    Financovaním športu z verejných zdrojov sa rozumie jeho financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov samosprávnych krajov a obcí, ako aj z podielu zaplatenej dane a odvodu z hazardu na mimorozpočtový účet ministerstva, prípadne z iných príjmov (dary, dobrovoľné príspevky).

    Formy financovania sa oproti súčasnému stavu menia, dotácie národným športovým zväzom, ktoré boli doposiaľ poskytované v rámci programu 026 - národného programu rozvoja športu v SR sa podstatným spôsobom zredukujú a národné športové zväzy v uznaných športoch budú po novom dostávať príspevok uznanému športu, na ktorý je právny nárok po splnení zákonom stanovených podmienok. Príspevok uznanému športu nebude účelovo viazaný, avšak národný športový zväz bude povinný použiť najviac 30% z jeho objemu na svoju správu a prevádzkové náklady a na svoje členské športové organizácie bude poskytovať najmenej 10% z objemu príspevku. Ostávajúcu časť bude používať na športové projekty najmä športovej reprezentácie a talentovanej mládeže. Okrem zväzových projektov budú financované zo štátneho rozpočtu aj národné športové projekty, ale v tomto prípade to bude formou nenárokovateľného príspevku, pričom zákon predpokladá prípad, kedy by o národnom projekte rozhodla vláda Slovenskej republiky (športová infraštruktúra, organizovanie významného športového podujatia ako napr. olympijské hry alebo univerziáda a národné projekty športu pre všetkých).

    Zákon zvyšuje transparentnosť vo financovaní športu z verejných zdrojov zavedením podmienky zverejňovať nielen poskytnutie, ale aj použitie verejných prostriedkov v informačnom systéme športu, a to formou športového projektu.

    Prijímateľom verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo mimorozpočtového účtu ministerstva školstva môže byť len osoba, ktorá má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov a je zapísaná v príslušnom zozname vedenom v informačnom systéme športu. O tom, či je prijímateľ spôsobilý, je poskytovateľ povinný sa vopred preukázateľne presvedčiť a ak osoba nemá spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, nemožno jej poskytnúť verejné prostriedky.

    Príspevok uznanému športu sa poskytuje na základe žiadosti v štyroch štvrťročných splátkach počas kalendárneho roka vždy koncom štvrťroku.

    Okrem toho ministerstvo školstva poskytuje dotácie na podporu a rozvoj športu pre všetkých, vrcholového športu a športu zdravotne znevýhodnených, ktoré poskytuje osobám so spôsobilosťou prijímateľa, ktoré na základe zverejnenej výzvy podali žiadosť o dotáciu. Úspešný žiadateľ uzatvára zmluvu o poskytnutí dotácie s ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

    Popri príspevku uznanému športu sa zavádza aj príspevok na národný športový projekt, pričom tento príspevok poskytuje vláda, ak ide o výstavbu športovej infraštruktúry národného významu alebo organizovanie významnej súťaže. Príspevok na národný športový projekt poskytuje ministerstvo školstva, ak ide o účasť na významnej súťaži, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy v iných ako uznaných športoch, ktoré nedostávajú príspevok uznanému športu a na plnenie úloh národného významu národnými športovými organizáciami.

    Zo sumy prostriedkov na príspevok uznanému športu (rozdeľovaných podľa tzv. vzorca) sa stanovené percento použije na poskytnutie príspevku. Príjmy z pokút sa použijú na vzdelávanie kontrolórov. Prípadné zostatky sa môžu použiť rovnakým spôsobom v nasledujúcom rozpočtovom roku, a teda šport o ne nepríde. Príjmy a výdavky mimorozpočtového účtu sa priebežne zverejňujú v informačnom systéme športu.

    V ustanovení § 76 predkladateľ návrhu zákona upravuje problematiku športových poukazov. Zákon počíta so zavedením tejto novej formy podpory športu, teda športových poukazov pre deti od predškolského veku (od 5 rokov) do 14 rokov veku, od čoho sa očakáva zvýšenie záujmu detí o pohyb a získanie zdravých športových návykov, keďže uplatniť športový poukaz bude možné v športových organizáciách, školách, školských zariadeniach alebo u iných osôb vtedy, ak za vedenie športovej činnosti zodpovedá tréner aspoň druhého kvalifikačného stupňa. Ustanovuje sa na základe uvedeného možnosť Ministerstva školstva poskytnúť príspevok na takýto športový poukaz. Tento poukaz sa poskytuje na vykonávanie športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých pre dieťa s trvalým pobytom alebo obdobným pobytom na území Slovenskej republiky od piatich rokov veku do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšilo štrnásť rokov veku. V odseku 3 sa stanovuje systematika požiadania o takýto športový poukaz, pričom po splnení stanovených podmienok oprávnený žiadateľ obdrží prostredníctvom informačného systému športu športový poukaz. Je zrejmé, že použitie športového poukazu je nastavené tak, že sa poukaz uplatňuje prostredníctvom informačného systému športu. Hodnotu športového poukazu možno prideliť najviac dvom športovým organizáciám. Vo vzťahu k ods. 5 predmetného ustanovenia je nutné uviesť, že návrh zákona má za cieľ deti viesť k zdravým športovým návykom, a ak ich má niekto viesť a športovo vzdelávať, mal by mať na to spôsobilosť. Preto je opodstatnené, že návrh zákona stanovuje, že na základe športového poukazu športový odborník alebo športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe zabezpečí pre držiteľa športového poukazu vykonávanie športu pre všetkých pod vedením trénera, inštruktora športu alebo pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu telesná výchova a športová výchova, za čo športová organizácia obdrží príspevok v hodnote prideleného športového poukazu alebo jej časti.

    Ak by zákonodarca takéto opatrenie v návrhu zákona neučinil, okrem iného by pri takomto liberálnom prístupe k športovým poukazom hrozil ďalší veľmi jednoduchý spôsob ich zneužitia.

    V ustanovení § 77 sa upravujú zdroje financovania športu, pričom v zmysle návrhu zákona sa nimi rozumejú:

    • prostriedky štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na šport na príslušný rozpočtový rok,
    • príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 50 % z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier,
    • príspevky zo štátneho rozpočtu účelovo určené na príspevok na národný športový projekt,
    • pokuty podľa § 95 až 973,
    • dary a dobrovoľné príspevky a
    • iné príjmy


    ŠIESTA ČASŤ
    INFORMAČNÝ SYSTÉM ŠPORTU (§ 79 - 82)

    § 79

    1. Informačný systém športu je informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
    2. Informačný systém športu tvoria tieto moduly:
      1. register fyzických osôb v športe,
      2. register právnických osôb v športe,
      3. verejný portál informačného systému športu (ďalej len „športový portál“),
      4. odbornej prípravy športových odborníkov.
    3. Na účely identifikácie pridelí informačný systém športu každej fyzickej osobe v športe a každej právnickej osobe v športe jedinečný identifikátor osoby.[33]
    4. Údaje v informačnom systéme športu sa považujú za úplné, správne a pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Za úplnosť, správnosť a pravdivosť údajov zapísaných v informačnom systéme športu zodpovedá osoba, ktorá zápis vykonala.
    5. Povinné údaje sa do informačného systému športu zapisujú priamym vložením alebo automatickou synchronizáciou údajov v zdrojovej evidencii športovej organizácie s údajmi v informačnom systéme športu.
    6. Na poskytovanie údajov z informačného systému športu sa nevzťahuje osobitný predpis.[34]

    Dôvodová správa k § 79

    Použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu podlieha okrem kontroly verejnosťou prostredníctvom informačného systému športu aj kontrole použitia verejných prostriedkov, pričom táto kontrola je vykonávaná podľa osobitného predpisu, ktorým je z. č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je logické, že ak má byť táto kontrola vykonávaná efektívne, zákon musí ustanovovať povinnosť prijímateľa verejných prostriedkov poskytovateľovi prostriedkov zo štátneho rozpočtu predložiť aj doklady preukazujúce použitie finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie účelu príspevku.

    § 80
    Register fyzických osôb v športe

    1. Do registra fyzických osôb v športe sa zapisujú údaje o fyzických osobách, ktoré vykonávajú športovú činnosť ako
      1. profesionálny športovec,
      2. amatérsky športovec,
      3. športový odborník podľa § 6 ods. 1,
      4. držiteľ športového poukazu.
    2. O každej fyzickej osobe sa do registra fyzických osôb v športe zapisujú tieto údaje:
      1. meno, priezvisko, titul
      2. dátum narodenia,
      3. identifikačné číslo organizácie, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu,
      4. jedinečný identifikátor osoby,
      5. rodné číslo,
      6. štátna príslušnosť,
      7. adresa trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
      8. obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
      9. adresa na doručovanie,
      10. adresa elektronickej pošty,
      11. číslo bankového účtu na príjem a použitie
        1. dotácie,
        2. sponzorského,
      12. druh športu,
      13. druh vykonávanej odbornej činnosti v športe,
      14. právny titul, na základe ktorého fyzická osoba vykonáva športovú činnosť za športovú organizáciu; pri zmluvnom vzťahu sa uvedie údaj o období trvania zmluvy,
      15. športové výsledky na významných súťažiach,
      16. čestné štátne tituly a ocenenia,
      17. príslušnosť k športovým organizáciám,
      18. dátum poslednej účasti na súťaži,
      19. dátum úhrady členského príspevku, ak sa uhrádza,
      20. označenie zdrojovej evidencie.
    3. O fyzickej osobe sa do registra fyzických osôb v športe okrem údajov podľa odseku 2 zapisujú aj údaje o závažnom porušení povinnosti podľa § 98.
    4. O profesionálnom športovcovi sa do registra fyzických osôb v športe zapisujú aj údaje o
      1. overení zdravotnej spôsobilosti,
      2. športovej reprezentácii vrátane názvu štátu, ktorý reprezentuje.
    5. O amatérskom športovcovi sa do registra fyzických osôb v športe zapisujú aj údaje o
      1. overení zdravotnej spôsobilosti,
      2. športovej reprezentácii vrátane názvu štátu, ktorý reprezentuje.
    6. O športovom odborníkovi sa do registra fyzických osôb v športe zapisujú aj tieto údaje:
      1. druh odbornej činnosti v športe,
      2. číslo dokladu o odbornej spôsobilosti,
      3. dátum vzniku a skončenia odbornej spôsobilosti, ak je časovo obmedzená,
      4. označenie osoby, ktorá overila odbornú spôsobilosť športového odborníka,
      5. označenie osoby, ktorá vydala doklad o odbornej spôsobilosti,
      6. údaj o overení bezúhonnosti,
      7. údaje o dátume vzniku a zániku funkčného obdobia a označenie vykonávanej funkcie, ak ide o športového odborníka podľa § 6 ods. 1 písm. e) až g).
    7. Ak osoba podľa odseku 1 písm. c) vykonáva športovú činnosť ako dobrovoľník, do registra fyzických osôb v športe sa zapisujú aj tieto údaje:
      1. označenie prijímateľa dobrovoľníckej činnosti,
      2. označenie vysielajúcej organizácie,
      3. miesto, obsah a trvanie dobrovoľníckej činnosti,
      4. súťaž alebo projekt, v súvislosti s ktorým bola vykonávaná dobrovoľnícka činnosť,
      5. poskytnuté materiálne zabezpečenie a náhrady.
    8. Zápis údajov podľa odsekov 2, 4 až 7 je do desiatich dní od zapísania týchto údajov vo svojej zdrojovej evidencii povinná vykonať príslušná športová organizácia.
    9. Zápis údaja podľa odseku 3 vykoná do desiatich dní od vydania rozhodnutia orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal.
    10. Ak fyzická osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť v športe podľa § 6 nemá príslušnosť k športovej organizácii, zapíše údaje podľa odsekov 2 a 6 na základe jej žiadosti ministerstvo školstva.

    § 81
    Register právnických osôb v športe

    1. O každej právnickej osobe v športe sa do registra zapisujú tieto údaje:
      1. názov alebo obchodné meno,
      2. adresa sídla,
      3. právna forma,
      4. identifikačné číslo organizácie,
      5. jedinečný identifikátor osoby,
      6. číslo bankového účtu a príjem a použitie
        1. príspevku uznanému športu,
        2. dotácie,
        3. príspevku na národný športový projekt,
        4. príspevku na športové poukazy,
        5.  sponzorského,
      7. adresa elektronickej pošty,
      8. druh športovej organizácie,
      9. druh športu,
      10. druh vykonávanej športovej činnosti,
      11. meno a priezvisko štatutárneho orgánu,
      12. adresa elektronickej pošty štatutárneho orgánu,
      13. meno a priezvisko kontrolóra,
      14. adresa elektronickej pošty kontrolóra,
      15. zoznam fyzických osôb s príslušnosťou k športovej organizácii v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a právny titul a dátum vzniku príslušnosti k športovej organizácii,
      16. zoznam právnických osôb s príslušnosťou k športovej organizácii v rozsahu názov alebo obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo organizácie, právny titul a dátum vzniku príslušnosti k športovej organizácii,
      17. výška členského príspevku, ak sa uhrádza,
      18. dátum úhrady členského príspevku, ak sa uhrádza,
      19. príslušnosť k športovým organizáciám,
      20. zoznam športových súťaží alebo športových podujatí organizovaných v nasledujúcom kalendárnom roku,
      21. spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov,
      22. označenie zdrojovej evidencie.
    2. O právnickej osobe sa do registra právnických osôb v športe okrem údajov podľa odseku 1 zapisujú aj údaje o závažnom porušení povinnosti podľa § 98.
    3. O národnom športovom zväze a národnej športovej organizácii sa do registra právnických osôb v športe okrem údajov podľa odseku 1 zapisuje aj
      1. údaj o príslušnosti k medzinárodnej športovej organizácii s celosvetovou pôsobnosťou pre príslušný šport,
      2. meno a priezvisko členov najvyššieho orgánu a ich náhradníkov a údaj o tom, koho podľa zakladajúceho dokumentu v najvyššom orgáne zastupujú,
      3. kľúč delegátov najvyššieho orgánu,
      4. zloženie, funkčné obdobie, spôsob navrhovania a voľby členov volených orgánov a ich náhradníkov,
      5. pravidlá uznášaniaschopnosti volených orgánov a väčšiny potrebnej na prijatie rozhodnutia.
    4. Zápis údajov podľa odseku 1 je do desiatich dní od zapísania týchto údajov vo svojej zdrojovej evidencii povinná vykonať príslušná športová organizácia.
    5. Zápis údaja podľa odseku 2 vykoná do desiatich dní od vydania rozhodnutia orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal.
    6. Zápis údaja o osobe podľa odseku 3 písm. a) vykoná ministerstvo školstva na základe uznania za národný športový zväz alebo za národnú športovú organizáciu.

    § 82
    Športový portál

    1. Na športovom portáli sa zverejňujú údaje podľa § 80 a 81, okrem údajov podľa § 80 ods. 2 písm. e) a g), ktoré sa nezverejňujú.
    2. Na športovom portáli sa okrem údajov podľa odseku 1 zverejňuje aj
      1. zakladajúci dokument,
      2. predpisy, ktorými sa riadi vykonávanie športu alebo športovej činnosti, ak ide o národný športový zväz alebo o národnú športovú organizáciu,
      3. rozpočty, výročné správy, účtovné závierky športových organizácií a správy audítora, ak ide o národné športové zväzy a národné športové organizácie,
      4. správy, upozornenia, odporúčania, návrhy opatrení a podnety kontrolóra, ak ide o národné športové zväzy a národné športové organizácie,
      5. výročné správy kontrolóra, ak ide o národné športové zväzy a národné športové organizácie,
      6. pozvánky, programy, prezenčné listiny, zápisnice zo zasadnutí a rozhodnutia orgánov národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie, ktorými sú
        1. najvyšší orgán,
        2. najvyšší výkonný orgán,
        3. kontrolné orgány,
        4. orgány riešenia sporov,
        5. disciplinárne orgány,
        6. licenčné orgány,
      7. správy volebnej komisie, ak ide o národný športový zväz alebo národnú športovú organizáciu,
      8. rozhodnutia orgánov národného športového zväzu a národnej športovej organizácie o spôsobe použitia verejných prostriedkov,
      9. rozhodnutia o
        1. začatí a ukončení konkurzného konania alebo reštrukturalizácie a zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
        2. začatí a ukončení výkonu rozhodnutia,
        3. vstupe do likvidácie a skončení likvidácie,
      10. zmluvy a priebežné finančné výkazníctvo použitia
        1. príspevku uznanému športu,
        2. dotácie,
        3. príspevku na národný športový projekt,
        4. príspevku na športový poukaz,
        5. sponzorského,
        6. finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie, ak uskutočnenie projektu podľa prvého až piateho bodu bolo spolufinancované,
      11. evidencia športovej infraštruktúry,
      12. katalóg činností, tovarov a služieb.

    Dôvodová správa k § 80 - 82

    Zákonodarca vytvára právny rámec transparentného a verejne kontrolovateľného systému vzájomných vzťahov medzi subjektmi v športe. Dnes už je k týmto potrebám a cieľom možné, a predovšetkým účelné a efektívne v maximálnej možnej miere využívať technické prostriedky. Aj na základe uvedeného využíva zákonodarca možnosť vytvorenia Informačného systému športu. Tento je definovaný ako informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvom školstva.

    Vkladanie údajov do ISŠ je buď priamym vložením alebo automatickou synchronizáciou údajov v zdrojovej evidencii športovej organizácie s údajmi v informačnom systéme športu. Vzťah každej fyzickej osoby a každej právnickej osoby v športe s ISŠ bude založený na základe skutočnosti, že na účely identifikácie pridelí informačný systém športu každej fyzickej osobe v športe a každej právnickej osobe v športe jedinečný identifikátor.

    Zákon ustanovuje prezumpciu správnosti údajov v ISŠ, logicky do momentu, kým sa nepreukáže opak. Za úplnosť, správnosť a pravdivosť údajov zapísaných v informačnom systéme športu zodpovedá osoba, ktorá zápis vykonala.

    ISŠ v rozsahu predkladanej úpravy obsahuje úpravu registrov fyzických a právnických osôb v športe, ktoré sú v zmysle zákona referenčnými registrami [§ 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)]. Zákonodarca v predkladanom rozsahu návrhu zákona taktiež upravuje rozsah informácií, ktoré sú do ISŠ povinne zapisované.

    V rozsahu registra fyzických osôb v športe sa do tohto registra zapisujú údaje o fyzických osobách, ktoré vykonávajú športovú činnosť ako (i) profesionálny športovec, (ii) amatérsky športovec, (iii) športový odborník podľa ustanovenia § 6 ods. 1, (iv) držiteľ športového poukazu.

    Súčasťou ISŠ je aj úprava tzv. „športového portálu“, ktorý tvorí jeho súčasť.

    Je treba podotknúť, že na poskytovanie údajov z ISŠ sa nevzťahuje predpis upravujúci slobodný prístup k informáciám (zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov).

    SIEDMA ČASŤ
    VZDELÁVANIE V ŠPORTE (§ 83 - 85)

    § 83
    Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner

    1. Tréner je športový odborník, pod vedením ktorého profesionálny športovec alebo amatérsky športovec vykonáva šport, alebo pod vedením ktorého športovec vykonáva šport pre všetkých.
    2. Tréner vedie vykonávanie športu v kategórii tréner
      1. I. kvalifikačného stupňa,
      2. II. kvalifikačného stupňa,
      3. III. kvalifikačného stupňa,
      4. IV. kvalifikačného stupňa alebo
      5. V. kvalifikačného stupňa.
    3. Vzdelávanie na získanie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner poskytuje
      1. vysoká škola prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore
        1. šport alebo
        2. učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov,
      2. stredná športová škola,
      3. národný športový zväz v spolupráci s fakultou vysokej školy, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore šport.
    4. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner I. kvalifikačného stupňa a II. kvalifikačného stupňa sa nadobúda
      1. získaním úplného stredného odborného vzdelania v študijnom odbore strednej športovej školy,
      2. absolvovaním odbornej prípravy požadovanej predpismi medzinárodnej športovej organizácie, ktorej je národný športový zväz členom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu,
      3. absolvovaním odbornej prípravy poskytnutej národným športovým zväzom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo
      4. absolvovaním odbornej prípravy poskytovanej fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu v rámci ďalšieho vzdelávania.
    5. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner III. kvalifikačného stupňa sa nadobúda
      1. získaním úplného stredného odborného vzdelania v študijnom odbore strednej športovej školy,
      2. získaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa alebo vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov, ak v rámci štúdia príslušného študijného programu fyzická osoba úspešne vykonala štátnu skúšku alebo skúšku za príslušné obdobie štúdia, ktorá sa vzťahuje na príslušný šport,    
      3. absolvovaním odbornej prípravy požadovanej predpismi medzinárodnej športovej organizácie, ktorej je národný športový zväz členom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu,
      4. absolvovaním odbornej prípravy poskytnutej národným športovým zväzom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo
      5. absolvovaním odbornej prípravy poskytovanej fakultou podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu v rámci ďalšieho vzdelávania.
    6. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner IV. kvalifikačného stupňa sa nadobúda získaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore šport.
    7. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner V. kvalifikačného stupňa sa nadobúda získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore šport.
    8. O získaní odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner sa vydáva osvedčenie, ktoré obsahuje
      1. názov organizácie, ktorá osvedčenie vydala; ak ide o vysokú školu, uvádza sa aj názov fakulty,
      2. údaje o fyzickej osobe, ktorej sa osvedčenie vydáva v rozsahu meno, priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť a dátum narodenia,
      3. číslo osvedčenia,
      4. označenie kvalifikačného stupňa,
      5. označenie športu, pre ktorý bola získaná odborná spôsobilosť,
      6. dátum a miesto vydania osvedčenia,
      7. meno, priezvisko a podpis štatutárneho orgánu organizácie, ktorá osvedčenie vydala alebo ním poverenej osoby,
      8. pečiatka organizácie, ktorá osvedčenie vydala.
    9. Ak bola odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner nadobudnutá získaním úplného stredného odborného vzdelania alebo vysokoškolského vzdelania, osvedčenie podľa odseku 8 sa vydáva popri doklade o príslušnom vzdelaní.
    10. Národný športový zväz môže vo svojich predpisoch určiť,
      1. ktorý kvalifikačný stupeň odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner sa vyžaduje pre príslušnú úroveň súťaženia,
      2. podmienky, ktoré musí spĺňať tréner v jednotlivých úrovniach a kategóriách súťaženia v príslušnom športe.

    § 84
    Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti inštruktor športu

    1. Inštruktor športu je športový odborník, pod vedením ktorého športovec vykonáva šport pre všetkých.
    2. Inštruktor športu vykonáva vedenie športu v kategórii inštruktor športu
      1. I. kvalifikačného stupňa,
      2. II. kvalifikačného stupňa alebo
      3. III. kvalifikačného stupňa.
    3. Vzdelávanie na získanie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti inštruktor športu poskytuje
      1. vysoká škola prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore šport,
      2. stredná športová škola,
      3. národný športový zväz v spolupráci s fakultou vysokej školy, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore šport.
    4. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti inštruktor športu sa nadobúda
      1. získaním úplného stredného odborného vzdelania v študijnom odbore strednej športovej školy,
      2. absolvovaním odbornej prípravy požadovanej predpismi medzinárodnej športovej organizácie, ktorej je národný športový zväz členom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a),
      3. absolvovaním odbornej prípravy poskytnutej národným športovým zväzom; túto odbornú prípravu poskytuje národný športový zväz v spolupráci s fakultou podľa odseku 3 písm. a) alebo
      4. absolvovaním odbornej prípravy poskytovanej fakultou podľa odseku 3 písm. a) v rámci ďalšieho vzdelávania.
    5. O získaní odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti inštruktora športu sa vydáva osvedčenie, ktoré obsahuje
      1. názov organizácie, ktorá osvedčenie vydala; ak ide o vysokú školu, uvádza sa aj názov fakulty,
      2. údaje o fyzickej osobe, ktorej sa osvedčenie vydáva v rozsahu meno, priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, vedecká hodnosť a dátum narodenia,
      3. číslo osvedčenia,
      4. označenie kvalifikačného stupňa,
      5. označenie športu, pre ktorý bola získaná odborná spôsobilosť,
      6. dátum a miesto vydania osvedčenia,
      7. meno, priezvisko a podpis štatutárneho orgánu organizácie, ktorá osvedčenie vydala alebo ním poverenej osoby,
      8. pečiatka organizácie, ktorá osvedčenie vydala.
    6. Ak bola odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti inštruktor športu nadobudnutá získaním úplného stredného odborného vzdelania, osvedčenie podľa odseku 5 sa vydáva popri doklade o príslušnom vzdelaní.

    § 85
    Odborná spôsobilosť na výkon činnosti iného športového odborníka

    Ak sa na výkon odbornej činnosti v športe vyžaduje odborná spôsobilosť, podmienky získania odbornej spôsobilosti, rozsah a obsah odbornej prípravy a spôsob vykonania skúšky preukazujúcej odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti príslušného športového odborníka upravujú predpisy

    1. medzinárodnej športovej organizácie, odbornú prípravu a vykonanie skúšky spôsobilosti zabezpečuje podľa podmienok príslušného druhu športu národný športový zväz,
    2. národného športového zväzu; odbornú prípravu a vykonanie skúšky spôsobilosti zabezpečuje podľa podmienok príslušného druhu športu národný športový zväz; národný športový zväz môže predpismi určiť, že odbornú prípravu a vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti športového odborníka zabezpečí športová organizácia, ktorá je jeho členom.

    Dôvodová správa k § 83 - 85

    Na rozdiel od doterajšieho Jednotného vzdelávacieho systému odborníkov v športe sa redukuje okruh odborníkov v športe, ktorých vzdelávanie a kategórie sú osobitne regulované tak, že výslovne sa upravujú len tréneri a inštruktori športu (t. j. návrh zákona na rozdiel od doterajšej vyhlášky č. 444/2008 Z. z. neupravuje rozhodcu, cvičiteľa, či inštruktora lyžovania a snoubordingu).

    Vychádzajúc z doterajšieho Jednotného vzdelávacieho systému odborníkov v športe ostávajú rovnaké kvalifikačné stupne pre činnosť trénera. Zároveň sa upravuje spôsob nadobudnutia odbornej spôsobilosti pre jednotlivé kvalifikačné stupne, pričom tento sa oproti súčasnému právnemu stavu významnejšie mení v kvalifikačnom stupni I. až IV. V prípade inštruktora športu (napr. inštruktor jogy) sa vzhľadom na obsah jeho činnosti v porovnaní s trénerom redukuje na kvalifikačné stupne I. až III., pričom na výkon činnosti inštruktora športu sa nebude vyžadovať vysokoškolské vzdelanie. V prípadoch trénera aj inštruktora športu sa možnosť získania odbornej spôsobilosti (pre stupne I. až III. rozširuje o odbornú prípravu podľa predpisov medzinárodnej športovej organizácie).

    Pre ostatných odborníkov v športe sa odborná spôsobilosť upravuje jednotne, a to buď podľa predpisov medzinárodnej športovej organizácie alebo predpisov národného športového zväzu.


    ÔSMA ČASŤ
    OPATRENIA PROTI NEGATÍVNYM JAVOM V ŠPORTE (§ 86 - 94)

    § 86
    Agentúra

    1. Zriaďuje sa agentúra ako nezávislá organizácia, ktorá na území Slovenskej republiky plní úlohy prevencie a kontroly v oblasti dopingu.
    2. Agentúra je štátna príspevková organizácia,[35] zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva školstva.[36]
    3. Štatutárnym orgánom agentúry je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister školstva na základe výberového konania. Funkčné obdobie riaditeľa je päť rokov; opätovné vymenovanie je možné.
    4. Agentúra
      1. plní úlohy Svetového antidopingového programu,
      2. vykonáva, organizuje a riadi dopingové kontroly,
      3. vypracúva ročný plán dopingových kontrol,
      4. zabezpečuje analýzu vzoriek odobratých na účely dopingovej kontroly,
      5. oznamuje ministerstvu školstva zmeny v zozname zakázaných látok a zakázaných metód,
      6. udeľuje športovcovi, ktorý nie je športovcom na medzinárodnej úrovni, výnimku na terapeutické použitie látky alebo metódy zo zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód (ďalej len „terapeutická výnimka“),
      7. vedie národný register športovcov pre testovanie, v ktorom o športovcovi spracúva údaje podľa § 80 ods. 2 písm. a), b), g), i), j) a l), údaje podľa § 80 ods. 4 alebo ods. 5, telefónne číslo a jeho podobizeň,
      8. oznamuje Svetovej antidopingovej agentúre právoplatné rozhodnutia vo veci porušenia antidopingových pravidiel; to neplatí, ak ide o športovca na medzinárodnej úrovni,
      9. vydáva stanoviská na účely kontroly
        1. zapracovania pravidiel Svetového antidopingového programu športovým zväzom do predpisov športového zväzu,
        2. dodržiavania pravidiel Svetového antidopingového programu športovým zväzom a športovou organizáciou a
        3. úpravy predpisov športovej organizácie v oblasti dopingu v športe,
      10. spolupracuje v oblasti boja proti dopingu v športe najmä so Svetovou antidopingovou agentúrou, antidopingovými agentúrami v iných štátoch, medzinárodnými športovými organizáciami, národnými športovými zväzmi, Slovenským olympijským výborom a Slovenským paralympijským výborom,
      11. poskytuje cezhraničnú súčinnosť pri
        1. pohybe tímu dopingovej kontroly pri výkone jeho činnosti v rámci dopingovej kontroly,
        2. včasnej preprave odobraných vzoriek na testovanie tak, aby bola zachovaná ich bezpečnosť a neporušenosť,
        3. uzatvára dohody o recipročnom testovaní v súlade so Svetovým antidopingovým programom,
        4. uznáva postupy dopingovej kontroly a testov antidopingových organizácií v iných štátoch, ktoré sú v súlade so Svetovým antidopingovým programom, a športových sankcií, ktoré z nich vyplývajú,
        5. podporuje výskum a vzdelávanie v oblasti boja proti dopingu,
        6. vypracúva výročnú správu o činnosti a hospodárení, ktorá obsahuje najmä
          1. informáciu o zmenách predpisov agentúry,
          2. informáciu o orgánoch, ich zmenách a o ich činnosti,
          3. prehľad vykonaných dopingových kontrol v predchádzajúcom kalendárnom roku,
          4. vyhodnotenie ročného plánu dopingových kontrol v predchádzajúcom roku,
          5. ročnú účtovnú závierku,
          6. prehľad príjmov a výdavkov.
    5. Agentúra v stanovisku podľa odseku 4 písm. i) uvedie aj lehotu, počas ktorej má športový zväz alebo športová organizácia stratiť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov.
    6. Podrobnosti o úlohách a organizácii agentúry upraví štatút, ktorý vydá ministerstvo školstva.

    § 87

    1. Agentúra je povinná
      1. prijať pravidlá v súlade so Svetovým antidopingovým programom,
      2. vypracovať postupy pre športové zväzy na zapracovanie pravidiel Svetového antidopingového programu do predpisov športových zväzov,
      3. uložiť každoročne výročnú správu o činnosti a hospodárení do verejnej časti registra účtovných závierok.9)
    2. Pôsobnosť agentúry sa vzťahuje
      1. na športovú organizáciu so sídlom na území Slovenskej republiky,
      2. na organizátora súťaže so sídlom na území Slovenskej republiky,
      3. na športovca, ktorý je občanom Slovenskej republiky,
      4. bez ohľadu na štátne občianstvo, na
        1. športovca a sprievodný personál športovca, ktorí sú príslušníkmi národného športového zväzu alebo športového klubu so zväzovou príslušnosťou k národnému športovému zväzu,
        2. športovca a sprievodný personál športovca, ktorí sa zúčastňujú súťaže, ktorá je organizovaná národným športovým zväzom alebo športovým klubom so zväzovou príslušnosťou k národnému športovému zväzu,
        3. fyzickú osobu, ktorá je na účely boja proti dopingu v športe príslušná k športovej organizácii,
        4. športovca a sprievodný personál športovca, ktorí sa zúčastňujú celoštátnej súťaže, ktorej organizátorom nie je národný športový zväz alebo športový klub so zväzovou príslušnosťou k národnému športovému zväzu,
        5. športovca, ktorý nie je športovcom podľa prvého, druhého alebo štvrtého bodu a má záujem zúčastniť sa medzinárodnej súťaže alebo celoštátnej súťaže,
        6. športovca, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky počas súťaže alebo v čase mimo nej,
        7.  športovca, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

    § 88
    Opatrenia proti dopingu

    1. Dopingom v športe je porušenie antidopingových pravidiel podľa odseku 3, a to počas súťaže alebo mimo nej, v súvislosti s účasťou športovca na súťaži.
    2. Doping sa zakazuje.
    3. Porušeniami antidopingových pravidiel sú
      1. prítomnosť zakázanej látky alebo jej metabolitov alebo jej markerov v biologickej vzorke športovca,
      2. použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy športovcom,
      3. vyhýbanie sa, odmietnutie alebo nepodrobenie sa odberu biologickej vzorky,
      4. neposkytnutie informácie o mieste pobytu športovca,
      5. falšovanie alebo pokus o falšovanie počas dopingovej kontroly,
      6. marenie dopingovej kontroly,
      7. držba zakázanej látky alebo prostriedkov umožňujúcich použitie zakázanej metódy,
      8. obchodovanie alebo pokus o obchodovanie so zakázanou látkou alebo zakázanou metódou,
      9. podanie alebo pokus o podanie zakázanej látky alebo zakázanej metódy športovcovi počas súťaže alebo mimo súťaže,
      10. povzbudzovanie, pomáhanie, navádzanie, utajovanie alebo iná forma spoluúčasti pri porušení antidopingového pravidla a
      11. združovanie športovca alebo športového odborníka na účely športovej činnosti s fyzickou osobou, ktorej bola uložená sankcia alebo iné opatrenie z dôvodu porušenia antidopingového pravidla, počas trvania sankcie alebo opatrenia.
    4. Ak bola športovcovi udelená terapeutická výnimka, porušením antidopingových pravidiel v rozsahu príslušnej terapeutickej výnimky nie je
      1. prítomnosť látky zo zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód, jej metabolitov alebo markerov,
      2. použitie alebo pokus o použitie látky alebo metódy zo zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód,
      3. prechovávanie látky zo zoznamu zakázaných látok alebo predmetov na využívanie zakázaných metód alebo
      4. podanie, alebo pokus o podanie látky alebo metódy zo zoznamu zakázaných látok a zakázaných metód.

    § 89
    Dopingová kontrola

    1. Porušenie pravidiel podľa § 88 ods. 3 sa zisťuje prostredníctvom dopingovej kontroly, ktorej súčasťou je najmä
      1. plánovanie testov,
      2. odber vzoriek, nakladanie s nimi a ich analýzy,
      3. nakladanie s výsledkami analýz odobratých vzoriek,
      4. prejednávanie a rozhodovanie veci.
    2. Fyzické osoby v pôsobnosti agentúry sú povinné podrobiť sa dopingovej kontrole.

    § 90

    1. Agentúra vykonáva dopingovú kontrolu
      1. z vlastného podnetu,
      2. na základe žiadosti športového zväzu,
      3. na základe žiadosti medzinárodnej športovej organizácie,
      4. na základe žiadosti organizátora súťaže.
    2. Náklady dopingovej kontroly uskutočnenej na základe žiadosti znáša ten, kto o jej vykonanie požiada. Náklady dopingovej kontroly znáša národný športový zväz, ak organizuje významnú súťaž, bez ohľadu na to, či o vykonanie dopingovej kontroly požiada.
    3. Spôsob výberu športovcov a mená vybratých športovcov na dopingovú kontrolu sa nesmú zverejniť pred doručením výzvy vybranému športovcovi na dopingovú kontrolu.
    4. Výzvu na dopingovú kontrolu doručí vybranému športovcovi dopingový komisár alebo asistent dopingového komisára spravidla bezprostredne po skončení súťaže. Jej prijatie potvrdí športovec svojim podpisom. Ak ju športovec odmietne prevziať alebo jej prevzatie potvrdiť svojím podpisom, dopingový komisár túto skutočnosť vo výzve vyznačí. Výzva sa vyhotovuje v listinnej podobe.
    5. V priestoroch výkonu dopingovej kontroly, ktoré boli na tento účel poskytnuté organizátorom súťaže, sa nesmú vyhotovovať akékoľvek obrazové záznamy, zvukové záznamy alebo zvukovo-obrazové záznamy.
    6. Športovec môže počas výkonu dopingovej kontroly opustiť miesto jej výkonu iba s predchádzajúcim súhlasom dopingového komisára. Po celý čas opustenia miesta výkonu dopingovej kontroly musí byť športovec pod dohľadom dopingového komisára alebo asistenta dopingového komisára.
    7. V mieste výkonu dopingovej kontroly nesmú byť prítomné iné osoby ako
      1. dopingový komisár,
      2. asistent dopingového komisára,
      3. športovec,
      4. jedna osoba sprevádzajúca športovca,
      5. tlmočník,
      6. lekár alebo sestra, ak odber krvi nevykonáva dopingový komisár, ktorý je lekárom alebo sestrou,
      7. zástupca organizátora športovej súťaže alebo organizátora športového podujatia,
      8. zástupca medzinárodnej športovej organizácie a
      9. zástupca Svetovej antidopingovej organizácie.
    8. Ak je počas výkonu dopingovej kontroly poskytnutý športovcovi nealkoholický nápoj, tento musí byť v originálnom uzavretom balení a je oprávnený otvoriť ho iba športovec alebo osoba poverená športovcom.

    § 91
    Dopingový komisár

    1. Dopingovú kontrolu vykonáva agentúra prostredníctvom dopingových komisárov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ agentúry. Dopingový komisár má v súvislosti s výkonom dopingovej kontroly postavenie verejného činiteľa.
    2. Na vykonanie dopingovej kontroly možno poveriť dopingového komisára, ktorý nie je
      1. členom športovej organizácie, ktorej športovec sa podrobuje dopingovej kontrole,
      2. osobou blízkou športovcovi, ktorý sa podrobuje dopingovej kontrole,
      3. sprievodným personálom športovca, ktorý sa podrobuje dopingovej kontrole alebo blízkou osobou sprievodnému personálu športovca.
    3. Dopingový komisár sa pri výkone dopingovej kontroly preukazuje preukazom dopingového komisára a písomným poverením na výkon dopingovej kontroly.
    4. Poverenie na výkon dopingovej kontroly spravidla obsahuje
      1. označenie agentúry,
      2. meno, priezvisko a číslo preukazu dopingového komisára,
      3. označenie súťaže, na ktorej dopingový komisár vykoná odber vzoriek,
      4. predmet dopingovej kontroly,
      5. podpis riaditeľa agentúry alebo ním splnomocneného zástupcu,
      6. pečiatku agentúry.
    5. Preukaz dopingového komisára vydáva agentúra a uvádza sa na ňom
      1. meno a priezvisko jeho držiteľa,
      2. podoba tváre jeho držiteľa s rozmermi najmenej 2,0 cm x 3,0 cm a najviac 3,0 cm x 4,0 cm,
      3. označenie „DOPINGOVÝ KOMISÁR - DOPING CONTROL OFFICER“,
      4. názov agentúry v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku,
      5. logo agentúry,
      6. číslo preukazu,
      7. koniec platnosti preukazu v tvare „VALID: RRRR“, kde RRRR je číselným vyjadrením roku,
      8. ďalšie údaje podľa potreby agentúry tak, aby sa nenarušila čitateľnosť informácií podľa písmen a) až g)
    6. Dopingový komisár je oprávnený aj
      1. posudzovať vhodnosť priestorov poskytnutých organizátorom na výkon dopingovej kontroly a
      2. určovať spôsob výberu športovcov na dopingovú kontrolu.
    7. Dopingový komisár je povinný oznámiť agentúre, že prestal spĺňať podmienky podľa § 7 do 15 dní odo dňa, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.
    8. Riaditeľ agentúry odvolá dopingového komisára, ak prestal spĺňať podmienky podľa § 7.

    § 92
    Konanie vo veci porušenia antidopingových pravidiel

    1. Na konanie vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 v prvom stupni je príslušná komisia, ktorej členov vymenúva a odvoláva príslušný národný športový zväz alebo organizátor príslušnej športovej súťaže.
    2. Na konanie vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 v druhom stupni je príslušná komisia, ktorej členov volí a odvoláva najvyšší orgán príslušného národného športového zväzu tak, aby
      1. najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov právo získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v rovnakom študijnom odbore,
      2. najmenej jeden člen komisie mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v niektorom zo študijných odborov v podskupine študijných odborov lekárske vedy alebo farmaceutické vedy získané na vysokej škole v Slovenskej republike alebo vzdelanie získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné.
    3. Za člena komisie podľa odseku 1 a 2 možno vymenovať alebo zvoliť fyzickú osobu, ktorá
      1. je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
      2. nie je členom športovej organizácie, ktorej športovec sa podrobuje dopingovej kontrole,
      3. nie je osobou blízkou športovcovi, ktorý sa podrobuje dopingovej kontrole,
      4. nie je sprievodným personálom športovca, ktorý sa podrobuje dopingovej kontrole alebo blízkou osobou sprievodného personálu a
      5. je bezúhonná.
    4. Za člena komisie podľa odseku 1 a 2 nemožno vymenovať alebo zvoliť fyzickú osobu, o ktorej nezaujatosti možno mať pochybnosť so zreteľom na jej pomer k veci, k športovcovi, ktorý sa podrobuje dopingovej kontrole alebo k sprievodnému personálu tohto športovca.
    5. Ak príslušný šport nemá národný športový zväz, Slovenský olympijský výbor určí národný športový zväz iného športu, ktorý bude vykonávať právomoci podľa odsekov 1 a 2 pre príslušný šport; ak ide o šport zdravotne postihnutých, národný športový zväz iného športu určí príslušná národná športová organizácia športu zdravotne postihnutých.
    6. Na prejednávaní veci komisiou podľa odseku 1 a 2 má právo byť prítomný zástupca agentúry.
    7. Príslušný národný športový zväz alebo organizátor príslušnej súťaže je povinný doručiť kópiu spisu prejednávanej veci agentúre bezodkladne po vydaní rozhodnutia.

    § 93
    Rozhodnutie

    1. Rozhodnutie vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 a rozhodnutie vo veci terapeutickej výnimky musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
    2. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ako boli vyhodnotené dôkazy, ako sa príslušný orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami dotknutých osôb a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
    3. Poučenie obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať opravný prostriedok, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno opravný prostriedok podať.
    4. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj názov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby, ktorej sa rozhodnutie týka. Rozhodnutie musí mať pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
    5. Proti rozhodnutiu vo veci porušenia pravidiel podľa § 88 ods. 3 a vo veci terapeutickej výnimky môže podať opravný prostriedok fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, spôsobom a postupom určeným pravidlami vydanými podľa § 87 ods. 1 do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

    Dôvodová správa k § 86 - 93

    A) DOPING

    Významnou zmenou oproti doterajšiemu právnemu stavu (viď ustanovenie § 19 až 23 zákona č. 300/2008 Z. z.) prechádzajú ustanovenia týkajúce sa dopingu. Pri ich koncepcii sa dôslednejšie transponovali ustanovenia Dohovoru UNESCO (Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe č. 347/2007 Z. z.), ktorý nie je automaticky vykonateľný, a teda na jeho aplikáciu sú potrebné ustanovenia vnútroštátnych predpisov. Zároveň sa vychádzalo zo Svetového antidopingového kódexu platného od 1. 1. 2015 a zo vzorových pravidiel vydaných Svetovou antidopingovou organizáciou.

    Mení sa postavenie Antidopingovej agentúry. Vzhľadom na potrebu zvýšenia miery jej nezávislosti (vychádzajúcej zo Svetového antidopingového kódexu) dostáva status príspevkovej organizácie zriadenej zákonom (na rozdiel od doterajšieho statusu, kedy bola síce tiež príspevkovou organizáciou, avšak zriaďovanou ministerstvom školstva - teda priamo riadenou organizáciou). V nadväznosti na oba medzinárodné dokumenty [najmä vychádzajúc z dohovoru UNESCO, napr. čl. 2 ods. 14, čl. 11 písm. c), čl. 12 písm. a), čl. 13, čl. 16 písm. a) až c), f) a g), čl. 19 ods. 1, čl. 24 a zo Svetového antidopingového kódexu bod 4.4.3, 14.1.2, 20.5], sa rozširujú a spresňujú právomoci agentúry (napr. kontrolné právomoci vo vzťahu k implementácii hlavných častí Svetového antidopingového programu športovými organizáciami) ale aj jej povinnosti. V súlade so vzorovými pravidlami Svetovej antidopingovej organizácie sa upravuje aj osobný rozsah pôsobností agentúry.

    Okrem prípadov, ktoré sa považujú za porušenie antidopingových pravidiel sa v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom upravujú aj prípady, v ktorých sa potenciálne porušenie antidopingových pravidiel za takéto porušenie nepovažuje (t. j. upravujú sa prípady terapeutických výnimiek).

    V súlade s dohovorom UNESCO (čl. 2 bod 8) a Svetovým antidopingovým kódexom sa upravuje rozsah činností spadajúcich pod pojem dopingová kontrola (t. j. dopingovou kontrolou nie je len odber vzoriek, ale všetky úkony až po rozhodnutie vo veci).

    Definuje sa postavenie dopingového komisára ako osoby, prostredníctvom ktorej agentúra vykonáva dopingovú kontrolu. Zároveň sa ustanovujú predpoklady na výkon tejto funkcie/činnosti a formálne náležitosti potrebné pre výkon dopingovej kontroly.

    Upravujú sa procesné náležitosti prejednávania veci pred komisiou vrátane predpokladov pre členstvo v takej komisii, a to tak, aby komisia bola najmä nestranná vo vzťahu k športovcovi, či jeho sprievodnej osobe.

    Nakoľko sa na konanie vo veciach boja proti dopingu nevzťahuje správny poriadok, upravujú sa formálne náležitosti rozhodnutia tak, aby boli dodržané zásady správneho konania (napr. dostatočné odôvodnenie rozhodnutia).


    § 94
    Opatrenia proti manipulácii súťaže

    1. Každý je povinný na účely ochrany integrity športu informovať národný športový zväz o akomkoľvek podozrení alebo zistení, že priebeh súťaže alebo výsledky súťaže sú manipulované.
    2. Manipuláciou súťaže je úmyselné nedovolené ovplyvnenie priebehu súťaže alebo výsledku súťaže vrátane pokusu o takéto konanie, ktorého cieľom je spravidla získanie výhody pre seba alebo pre inú osobu a čiastočné alebo úplné odstránenie neistoty spojenej s priebehom súťaže alebo výsledkom súťaže.
    3. Fyzická osoba nesmie uzatvárať stávky priamo ani prostredníctvom tretej osoby na súťaže, ktorých je účastníkom ako športovec, športový odborník alebo iná osoba, ktorá je svojím postavením, funkciou alebo činnosťou zapojená do súťaže.
    4. Fyzická osoba nesmie zneužívať ani šíriť dôverné informácie o športovej organizácii a jej športovej činnosti, ktoré by mohli ohroziť integritu súťaže.
    5. Národný športový zväz je oprávnený na účely disciplinárneho konania požiadať orgány činné v trestnom konaní a súd o informácie z trestného konania.
    6. Športová organizácia je povinná pozastaviť vykonávanie športovej činnosti osobe s jej príslušnosťou, na ktorú bola podaná obžaloba za trestný čin športovej korupcie až do skončenia trestného konania o tomto trestnom čine.
    7. Športová organizácia je povinná zakázať vykonávanie športovej činnosť osobe s jej príslušnosťou, ktorá bola odsúdená za trestný čin športovej korupcie najmenej na dva roky; pri opakovanom odsúdení sa uloží doživotný zákaz vykonávania športovej činnosti.

    Dôvodová správa k § 94

    B) OPATRENIA PROTI MANIPULÁCII SÚŤAŽE

    Vzhľadom na relatívne mladú históriu tohto negatívneho fenoménu, ktorý však výraznou mierou ovplyvňuje najmä súťažný (vrcholový) šport sa zákonodarca snaží zabezpečiť najmä integritu športu ako takého, vrátane jeho základných princípov - nepredvídateľnosť výsledku a súťaženie v duchu fair - play.

    Zákonná úprava zároveň reaguje na Dohovor Rady Európy k ovplyvňovaniu športových súťaží vznikol ako prvý medzinárodný právny dokument, upravujúci túto oblasť. Dohovor Rady Európy bol otvorený na podpis na 13. konferencii ministrov zodpovedných za šport Rady Európy v Magglingene vo Švajčiarsku 18. septembra 2014. Účelom dohovoru Rady Európy je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

    Ovplyvniť priebeh súťaže a jej výsledok môžu najmä športovci alebo rozhodcovia ako priami účastníci športovej súťaže, nepriamo však aj majitelia športových klubov, či rôzne organizované zločinecké skupiny. Na uvedenú skutočnosť reaguje zákon v dvoch rovinách:

    • ukladá povinnosti národným športovým zväzom v boji proti ovplyvňovaniu športových súťaží, najmä čo sa týka osvety, prevencie a disciplinárnych konaní,
    • vytvára lepšie podmienky pre stíhanie, vyšetrovanie a potrestanie takejto trestnej činnosti prostredníctvom novely trestného zákona.

    Návrh zákon nepriamo rieši túto problematiku aj prostredníctvom zvyšovania istoty príjmov športovcov zavedením pracovno-právnych vzťahov profesionálnych športovcov v športových organizáciách, ktorí by v prípade prijatia zákona nemuseli riešiť existenčné problémy plynúce z opakujúcich sa nevyplácaní odmien za vykonanú športovú činnosť, ako sa to v súčasnosti často deje, a čoho výsledkom je ovplyvňovanie výsledkov športových súťaží.

    Zákon o športe definuje pre oblasť ovplyvňovania športových súťaží najmä:

    • zákaz zúčastneným stranám súťaže stávkovať na športovú súťaž, v ktorej sú zainteresovaní
    • požiadavku, aby zúčastnené strany súťaže okamžite oznámili akúkoľvek podozrivú činnosť, udalosť, motív alebo krok, ktorý by mohol byť považovaný ako porušenie pravidiel proti ovplyvňovaniu športových súťaží
    • opatrenia oznámiť bez odkladu prípady podozrivej činnosti relevantným štátnym orgánom vo vzťahu k ovplyvňovaniu športových súťaží
    • primeranú transparentnosť s ohľadom na financovanie športových organizácií z verejných zdrojov
    • podporu športových organizácií v boji proti ovplyvňovaniu športových súťaží vrátane financovania primeraných mechanizmov a opatrení
    • pozastavenie, prípadne odopretie finančnej podpory z verejných zdrojov, ak športová organizácia neefektívne, alebo nedostatočne napĺňa predpisy v boji proti ovplyvňovaniu športových súťaží.

    DEVIATA ČASŤ
    SPRÁVNE DELIKTY A PRIESTUPKY (§ 95 - 98)

    § 95
    Správne delikty

    1. Športová organizácia sa dopustí správneho deliktu, ak
      1. vykonáva športovú činnosť ako športová organizácia bez zapísania v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 2,
      2. nezabezpečí na výkon športovej činnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, odborne spôsobilého športového odborníka podľa § 8 ods. 7,
      3. nezabezpečí splnenie povinnosti týkajúcich sa opatrení proti negatívnym javom v športe podľa § 8 ods. 6,
      4. nepredloží zmluvu na účely evidencie zmlúv a dohôd podľa § 8 ods. 4,
      5. nesplní povinnosť uchovávať zápisnicu podľa § 8 ods. 5,
      6. nezabezpečí overenie svojej účtovnej závierky alebo výročnej správy audítorom podľa § 9 ods. 4,
      7. nesplní povinnosť vypracovať výročnú správu podľa § 9 ods. 4,
      8. nesplní povinnosť vypracovať výročnú správu s náležitosťami podľa § 9 ods. 5 alebo ods. 6,
      9. neposkytne súčinnosť kontrolórovi podľa § 14 ods. 4 alebo hlavnému kontrolórovi športu podľa § 14 ods. 6,
      10. nezabezpečí prístup kontrolóra k podkladom podľa § 14 ods. 2 písm. a),
      11. uplatní v rozpore s § 31 ods. 4 vo vzťahu k športovcovi alebo športovému odborníkovi obmedzenie vo výkone športovej činnosti po skončení ich zmluvného vzťahu,
      12. neoboznámi športovca o jeho právach a povinnostiach podľa § 31 ods. 1,
      13. poruší zásadu rovnakého zaobchádzania podľa § 34 ods. 5,
      14. nepozastaví vykonávanie športovej činnosti podľa § 94 ods. 6,
      15. nezakáže výkon športovej činnosti podľa § 94 ods. 7.
    2. Národný športový zväz sa dopustí správneho deliktu, ak
      1. neposkytne súčinnosť kontrolórovi podľa § 14 ods. 4 alebo hlavnému kontrolórovi športu podľa § 14 ods. 6,
      2. nesplní povinnosť podľa § 17 ods. 2,
      3. nesplní povinnosť podľa § 18 ods. 1 alebo ods. 3,
      4. nesplní niektorú z povinností podľa § 21 ods. 1 písm. b),
      5. nepoužije príjem zo športovej reprezentácie na plnenie úloh podľa § 30 ods. 2,
    3. Športový odborník, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom, spácha správny delikt, ak
      1. uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podľa § 7 ods. 4,
      2. neoznámi stratu bezúhonnosti podľa § 7 ods. 5,
      3. nepreukáže sa dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 7 ods. 6,
      4. nezabezpečí poskytnutie súčinnosti kontrolórovi podľa § 14 ods. 4,
      5. poruší zákaz uzatvárať stávky na súťaže podľa § 94 ods. 3.
    4. Fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba spácha správny delikt, ak
      1. vykonáva činnosť športového odborníka bez zápisu do príslušného registra podľa § 6 ods. 2,
      2. neumožní držiteľovi čestného štátneho titulu vstup na podujatie podľa § 57 ods. 6,
      3. má kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži podľa § 15 ods. 6,
      4. neinformuje národný športový zväz o akomkoľvek podozrení alebo zistení, že priebeh alebo výsledky súťaže sú manipulované podľa § 94 ods. 1,
      5. používa olympijskú alebo paralympijskú symboliku v rozpore s § 25 ods. 5, § 26 ods. 4 alebo § 27,
      6. neposkytne hlavnému kontrolórovi športu súčinnosť podľa § 14 ods. 6,
      7. neumožní vstup hlavného kontrolóra športu na pozemky, do budov a iných priestorov športovej organizácie podľa § 61 ods. 4,
      8. odmietne preukázať totožnosť podľa § 61 ods. 4,
      9. uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podľa § 50 ods. 4 písm. b),
      10. na základe kontroly vykonanej hlavným kontrolórom športu sa zistí, že porušila všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti vzdelávania v športe.
    5. Za správny delikt podľa odseku 1 písm. a), d), e), k) až m), odseku 2 písm. d), odseku 3 písm. a) a b) a odseku 4 písm. a), b) a h) možno uložiť pokutu od 50 eur do 3 000 eur.
    6. Za správny delikt podľa odseku 1 písm. f) až j), odseku 2 písm. e), odseku 3 písm. c) až e) a odseku 4 písm. c), f), g) a j) možno uložiť pokutu od 100 eur do 10 000 eur.
    7. Za správny delikt podľa odseku 1 písm. b), c), n) a o), odseku 2 písm. a) až c) a odseku 4 písm. d), e) a i) možno uložiť pokutu od 300 eur do 30 000 eur.

    § 96
    Priestupky

    1. Športovec sa dopustí priestupku, ak sa ako športový reprezentant bez primeraného dôvodu odmietne zúčastniť na medzinárodnej súťaži, na ktorú bol riadne nominovaný národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ak boli na jeho prípravu v posledných dvoch rokoch použité verejné prostriedky.
    2. Športový odborník sa dopustí priestupku, ak
      1. uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podľa § 7 ods. 4,
      2. neoznámi stratu bezúhonnosti podľa § 7 ods. 5,
      3. sa nepreukáže dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 7 ods. 6,
      4. nezabezpečí poskytnutie súčinnosti kontrolórovi podľa § 14 ods. 4,
      5. poruší zákaz uzatvárať stávky na súťaže podľa § 94 ods. 3,
      6. neposkytne hlavnému kontrolórovi športu súčinnosť podľa § 14 ods. 6,
      7. neumožní vstup hlavného kontrolóra športu na pozemky, do budov a iných priestorov športovej organizácie podľa § 61 ods. 4,
      8. odmietne preukázať totožnosť podľa § 61 ods. 4.
    3. Fyzická osoba sa dopustí priestupku, ak
      1. vykonáva činnosť športového odborníka bez zápisu do príslušného registra podľa § 6 ods. 2,
      2. má kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži podľa § 15 ods. 6,
      3. neuvedie ako nezávislý pozorovateľ svoje zistenia o príprave, priebehu a výsledku volieb v písomnej správe alebo bezodkladne neupozorní volebnú komisiu a kontrolóra podľa § 23 ods. 3,
      4. používa olympijskú alebo paralympijskú symboliku v rozpore s § 25 ods. 5, § 26 ods. 4 alebo § 27,
      5. nepoukáže solidárny príspevok podľa § 30 ods. 3 ako osoba, ktorá je prijímateľom odmeny podľa § 30 ods. 1,
      6. uvedie pri preukazovaní spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov nepravdivé alebo neúplné údaje podľa § 66 ods. 2 ako uchádzač o verejné prostriedky na športovú činnosť,
      7. neoprávnene vyrobí, prevezie, dá prepraviť, prechováva, ponúka, predá, inému poskytne alebo podá látku s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, uvedenú v zozname zakázaných látok a zakázaných metód, na iný ako liečebný účel,
      8. použije voči inému metódu spočívajúcu v zvyšovaní prenosu kyslíka v ľudskom organizme alebo metódu génového dopingu, uvedenú v zozname zakázaných látok a zakázaných metód, na iný ako liečebný účel alebo
      9. sprostredkuje činnosť podľa písmen g) alebo h),
      10. neinformuje národný športový zväz o akomkoľvek podozrení alebo zistení, že priebeh alebo výsledky súťaže sú manipulované podľa § 94 ods. 1.
    4. Kontrolór sa dopustí priestupku, ak
      1. nevykoná kontrolnú činnosť podľa § 14 ods. 1 písm. b) až e),
      2. nevypracuje správu podľa § 14 ods. 9,
      3. nezašle bezodkladne správu o kontrolnej činnosti podľa § 14 ods. 9,
      4. nesplní niektorú z povinností podľa § 13 ods. 3 písm. b) až e),
      5. vykonáva funkciu kontrolóra pri súčasnom výkone inej funkcie uvedenej v § 11 ods. 6,
      6. písomne nepotvrdí prevzatie podkladov alebo nevráti podklady bezodkladne tomu, od koho sa vyžiadali, ak nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly podľa § 14 ods. 3,
    5. Za priestupok podľa odseku 3 písm. a), c), d), g) až i), odseku 4 písm. c) a f) možno uložiť pokutu od 50 eur do 1 000 eur.
    6. Za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až d), f) až h), odseku 3 písm. e), f) a odseku 4 písm. a), b) a d) možno uložiť pokutu od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.
    7. Za priestupok podľa odseku 2 písm. e), odseku 3 písm. b) a j) a odseku 4 písm. e) možno uložiť pokutu od 500 eur do 10 000 eur alebo zákaz činnosti až na päť rokov.

    § 97
    Spoločné ustanovenia o priestupkoch a správnych deliktoch

    1. Pri ukladaní sankcií za správne delikty podľa § 95 a 96 správny orgán prihliada na závažnosť, spôsob, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, na opakované porušenie právnej povinnosti a na to, že sa konaním porušili viaceré povinnosti.
    2. Sankciu za správny delikt možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti správny orgán dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
    3. Ak je správnym deliktom alebo priestupkom porušenie povinnosti s následkom, ktorý je možné odstrániť alebo napraviť, sankciu je možné uložiť s podmienečným odkladom časti výkonu sankcie až do polovice výmery uloženej sankcie s určením lehoty na splnenie povinnosti, odstránenie následku alebo vykonanie určeného nápravného opatrenia. Ak fyzická osoba, ktorej bola taká sankcia uložená, v určenej lehote porušenie alebo následok odstráni alebo splní nápravné opatrenie, orgán, ktorý sankciu uložil, rozhodne o upustení od výkonu časti sankcie, ktorej výkon bol podmienečne odložený. Odstránenie protiprávneho stavu a vykonanie nápravných opatrení posudzuje správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie.
    4. Priestupky prejednáva a rozhoduje o nich okresný úrad v sídle kraja a správcom pohľadávky štátu z uložených sankcií je ministerstvo vnútra. Na priestupky a ich prejednanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
    5. Správne delikty športovej organizácie, poskytovateľa verejných prostriedkov, športových klubov, športových zväzov prejednáva a rozhoduje o nich okresný úrad v sídle kraja. Správne delikty národného športového zväzu a národnej športovej organizácie prejednáva a rozhoduje o nich ministerstvo školstva, ktoré je správcom pohľadávky štátu z uložených sankcií.
    6. Ministerstvo školstva môže po začatí správneho konania za správny delikt podľa § 95 ods. 1 písm. b), c), f) až j), n) a o), § 95 ods. 2 písm. d), § 95 ods. 3 písm. c) až e), § 95 ods. 4 písm. c) až g) uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov.
    7. Osoba právoplatne postihnutá za správny delikt alebo priestupok stráca spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov až do vykonania uloženej sankcie alebo opatrenia.
    8. Ak bola rozhodnutím o priestupku uložená osobe, ktorá sa dopustila priestupku, povinnosť nahradiť škodu, spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov sa neobnoví skôr ako bola škoda nahradená alebo bola dohodnutá jej úhrada v splátkach a túto dohodu povinná osoba dodržiava.
    9. Strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov nastáva právoplatnosťou rozhodnutia, ak správny orgán nerozhodne o strate spôsobilosti predbežným opatrením skôr.
    10. Ministerstvo školstva môže za správny delikt podľa § 95 ods. 1 písm. b), c), f) až j), n) a o), § 95 ods. 2 písm. d), § 95 ods. 3 písm. c) až e), § 95 ods. 4 písm. c) až g) uložiť aj zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov až na päť rokov.
    11. Okresný úrad v sídle kraja oznamuje ministerstvu školstva dátum, kedy rozhodnutie o správnom delikte podľa § 95 a rozhodnutie o priestupku podľa § 96 nadobudlo právoplatnosť.
    12. Pokuty podľa § 95 a § 96 sú príjmom štátneho rozpočtu.

    § 98 
    Závažné porušenie povinnosti

    1. Za závažné porušenie povinnosti sa považuje spáchanie správneho deliktu podľa § 95 ods. 1 písm. b), c), f) až j), n) a o), § 95 ods. 2 písm. d), § 95 ods. 3 písm. c) až e), § 95 ods. 4 písm. c) až g) alebo spáchanie priestupku podľa § 96 ods. 1, § 96 ods. 2 písm. d) až h), § 96 ods. 3 písm. b), c), e) až j) alebo § 96 ods. 4 písm. a), b), d) a f).
    2. Za priestupok alebo správny delikt, ktorý sa považuje za závažné porušenie povinnosti, spáchaný v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za priestupok alebo správny delikt, ktorý predstavuje závažné porušenie povinností, možno uložiť sankciu až do výšky dvojnásobku hornej hranice ustanovenej v § 95 a § 96.

    Dôvodová správa k § 95 - 98

    Ustanovenia §§ 95 a 96 zákona upravujú konkrétne porušenia zákona - skutkové podstaty priestupkov ako aj správnych deliktov, za ktoré bude okresný úrad alebo ministerstvo ukladať pokuty alebo zákaz činnosti konkrétnym porušiteľom povinností.

    Ako vyplýva z ustanovenia § 95 zákona, správnych deliktov sa môže dopustiť športová organizácia, národný športový zväz, športový odborník, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, iná fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba. Ustanovenie § 96 zákona vymedzuje skutkové podstaty priestupkov, ktorých sa môže dopustiť športovec, športový odborník, iná fyzická osoba a kontrolór. Jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov reflektujú porušenie povinností charakteristických pre ten ktorý sankcionovaný subjekt.

    Horná hranica pokút za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľa charakteru porušovanej povinnosti, pričom medzi najzávažnejšie protiprávne konania patria napr. porušenia zákona na úseku kontroly nakladania s financiami alebo porušenia zákona upravujúce opatrenia proti manipulácii súťaže. V prípade niektorých priestupkov bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov. Pri ukladaní sankcií za priestupky a správne delikty správny orgán prihliada na závažnosť, spôsob, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, na opakované porušenie právnej povinnosti a na to, že sa konaním porušili viaceré povinnosti.

    Pri recidíve priestupkov a správnych deliktov, ktoré predstavujú závažné porušenie povinností v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za priestupok alebo správny delikt, ktorý predstavuje závažné porušenie povinností, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice. Zákon presne definuje správne delikty a priestupky, ktoré predstavujú závažné porušenie povinností.

    Zákon taktiež ustanovil objektívnu lehotu (3 roky od dňa spáchania deliktu) a subjektívnu lehotu (1 rok odkedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel) na prejednanie priestupku a správneho deliktu.

    Ak došlo spáchaním správneho deliktu alebo priestupku k porušeniu povinnosti alebo následku, ktorý je možné odstrániť alebo napraviť, sankciu je možné uložiť s tzv. podmienečným odkladom časti výkonu sankcie až do polovice výmery uloženej sankcie s určením lehoty na splnenie povinnosti, odstránenie následku alebo vykonanie určeného nápravného opatrenia. Ak fyzická osoba, ktorej bola taká sankcia uložená, v určenej lehote porušenie alebo následok odstráni alebo splní nápravné opatrenie, orgán, ktorý sankciu uložil, rozhodne o upustení od výkonu časti sankcie, ktorej výkon bol podmienečne odložený. Odstránenie protiprávneho stavu a vykonanie nápravných opatrení posudzuje správny orgán, ktorý vydal právoplatné rozhodnutie.

    V prípade zákonom vymedzených správnych deliktov môže ministerstvo po začatí správneho konania uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov a uzavrieť zmluvu o sponzorstve v športe. Osoba, ktorá bola právoplatne postihnutá za správny delikt alebo za priestupok, stráca spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, a to až do vykonania uloženej sankcie alebo opatrenia. Strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov nastáva právoplatnosťou rozhodnutia, ak správny orgán nerozhodol o strate spôsobilosti predbežným opatrením skôr.

    Pokuty podľa ustanovení §§ 95 a 96 sú príjmom štátneho rozpočtu.


    DESIATA ČASŤ
    SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA (§ 99 - 108)

    § 99
    Spoločné ustanovenia

    1. Rozhodnutia, ktoré sa zverejňujú podľa tohto zákona, sa zverejnia až po nadobudnutí právoplatnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inak.
    2. Ak úkon, ktorý má byť vykonaný prostredníctvom informačného systému športu nemožno takto vykonať, povinná osoba ho vykoná v listinnej forme. Ak nie je možné zverejnenie, povinná osoba informáciu zverejní na svojom webovom sídle.
    3. Ak pre niektorý šport v Slovenskej republike nepôsobí národný športový zväz, plní úlohy národného športového zväzu športová organizácia, ktorá je členom medzinárodnej športovej organizácie, združujúca športové kluby a športovcov v tomto športe.
    4. Písomnosti sa doručujú
      1. do elektronickej schránky adresáta uvedenej na účely doručovania v informačnom systéme športu,
      2. postupom podľa osobitného predpisu[37] do elektronickej schránky, ak ju má adresát zriadenú,
      3. prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, alebo
      4. verejnou vyhláškou prostredníctvom informačného systému športu.
    5. Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa osobitného predpisu.[38]
    6. Postupom podľa tohto zákona nie sú dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.[39]
    7. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto zákona, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

    Dôvodová správa k § 99

    Upravuje sa systematika zverejňovania rozhodnutí v zmysle návrhu zákona, a to tak, že Rozhodnutia, ktoré sa zverejňujú podľa tohto zákona, sa zverejnia až po nadobudnutí právoplatnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inak. Zákon zavádza aj spôsob výkonu konkrétneho úkonu v zmysle predkladaného zákona. Ak má byť konkrétny úkon vykonaný vo vzťahu k ISŠ, má byť tento vykonaný tak, ako to ustanovuje zákon. Ak nie je možné takéto vykonanie úkonu, platí povinnosť vykonať tento úkon písomne, prípadne zverejniť tento úkon na webovom sídle povinného subjektu.

    Predmetné ustanovenie zákona upravuje taktiež doručovanie právnych dokumentov v zmysle zákona, ako aj prezumpciu plnenia úloh národného športového zväzu zväzom, ktorý status národného športového zväzu nepožíva v prípadoch, kedy národný športový zväz v konkrétnom športe neexistuje.

    Zákon rieši taktiež situáciu, ak konkrétny druh športu nedisponuje na území Slovenskej republiky národným prestaviteľom - teda národným športovým zväzom. Ak pre niektorý šport v Slovenskej republike nepôsobí národný športový zväz, plní úlohy národného športového zväzu športová organizácia, ktorá je členom medzinárodnej športovej organizácie, združujúca športové kluby a športovcov v tomto športe.

    Je prirodzené, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto zákona, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva v zmysle subsidiarity návrhu zákona k OZ.

    § 100
    Splnomocňovacie ustanovenia

    1. Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
      1. podrobnosti o spôsobe a formáte zverejňovania údajov, informácií a dokumentov na webovom sídle športovej organizácie a v informačnom systéme športu,
      2. podrobnosti o spôsobe a pravidlách synchronizácie údajov v informačnom systéme športovej organizácie alebo na webovom sídle športovej organizácie s údajmi v informačnom systéme športu,
      3. podrobnosti o vykonaní volieb do orgánov športovej organizácie elektronickou formou prostredníctvom informačného systému športu,
      4. zoznam zakázaných látok a zakázaných metód v súlade s medzinárodným dohovorom, ktorým je Slovenská republika viazaná,[40]
      5. podrobnosti o spôsobe zapisovania údajov do registra fyzických osôb v športe a do registra právnických osôb v športe, ich zmien a výmazu.
      6. rozsah vzdelávania, vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré sa vyžadujú na nadobudnutie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner podľa jednotlivých kvalifikačných stupňov,
      7. rozsah vzdelávania, vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré sa vyžadujú na nadobudnutie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti inštruktor športu podľa jednotlivých kvalifikačných stupňov,
      8. podrobnosti o odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré zabezpečujú odbornú prípravu podľa § 83 a 84.
    2. Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky vrcholového športovca a talentovaného športovca ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Dôvodová správa k § 100

    Zákon upravuje povinnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo vzťahu k povinnosti všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť základné a minimálne hmotnoprávne predpoklady zákonnej regulácie vzťahov v rozsahu predkladaného zákona.


    § 101
    Vzťah k správnemu poriadku

    1. Na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania podľa § 95 až 97.
    2. Na poskytovanie verejných prostriedkov na rozvoj športu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

    Dôvodová správa k § 101

    Predkladaný zákon o športe vylučuje pôsobnosť správneho poriadku na všetky konania, s výnimkou konaní o priestupkoch a správnych deliktoch. Pôsobnosť správny poriadok je výslovne vylúčený aj pri poskytovaní verejných prostriedkov na rozvoj športu.

    Dôvodová správa k § 102 - 106

    Predkladaný zákon o športe definuje predovšetkým pre aj dnes existujúce športové organizácie viaceré zákonné povinnosti. Predkladateľ návrhu zákona si však uvedomuje, že všetkým kvalitatívnym nárokom návrhu zákona sa dotknuté subjekty nie sú schopné riadiť nadobudnutím už účinnosti zákona, či prispôsobiť všetky akty správy a riadenia konkrétneho športu okamžite. Na základe uvedeného je preto umožnené predovšetkým národným športovým zväzom a športovým klubom prispôsobiť svoje zakladateľské dokumenty, vnútorné predpisy, či zmluvy do zákonom stanoveného dátumu, ktorý je stanovený ako neskorší vo vzťahu k účinnosti zákona v prípade jeho prijatia.

    Prechodné ustanovenia sa týkajú taktiež disciplinárnych a iných sporových konaní na zväzovej a súdnej úrovni, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tie prebehnú podľa aktuálne platnej a účinnej legislatívy. Prechodné ustanovenia sa dotknú aj dotačných žiadostí, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tie sa, naopak, posudzujú už podľa predkladaného návrhu zákona.

    Vzhľadom na zrušenie vykonávacieho predpisu sa upravujú (ustanovenie § 103 návrhu zákona) aj (i) potvrdenia o akreditácii vzdelávacích zariadení ako aj (ii) osvedčenia o odbornej spôsobilosti športového odborníka udelené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktoré ostávajú zachované, to do uplynutia platnosti osvedčenia. To sa týka aj všetkých právnych vzťahov, práv a nárokov z nich plynúcich, ako aj právnych účinkov konkrétnych úkonov ktoré plynú zo vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladaného zákona. Tieto sa taktiež budú spravovať podľa doterajších predpisov.

    V ustanovení § 104 návrhu zákona predkladateľ ustanovuje fikciu, podľa ktorej informačný systém verejnej správy o športe zriadený podľa právnych predpisov platných do 31.12.2015 je informačným systémom v zmysle predkladaného návrhu zákona.

    Zákon zavádza prechodné ustanovenia vo vzťahu k povinnostiam športových organizácií k ISŠ. Tie sú povinné zverejniť návrhom zákona požadované údaje do 31.3.2016, čím sa týmto organizáciám taktiež poskytuje časový horizont, ktorý im umožňuje plynulý prechod k akceptácií povinností vyžadovaných predkladaným zákonom. Povinnosť ich zverejňovania platí do momentu, kým tieto nebudú prenášané a zverejňované v ISŠ.

     V prípade, ak ISŠ nebude obsahovať príslušný register (vzhľadom na jeho prípravu), v ktorom majú povinnosť zverejňovať športové organizácie konkrétne zákonom vyžadované údaje, majú športové organizácie následnú povinnosť zverejňovať v tomto registri príslušné údaje do 3 mesiacov od jeho oznámenia o funkčnosti a vzniku príslušného registra.

    Prechodné ustanovenia (§ 102 - 106)

    § 102

    1. Národný športový zväz je povinný zosúladiť svoje stanovy a predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú jeho orgány, a predpisy podľa § 5 ods. 3 a 4 s týmto zákonom najneskôr do 30. júna 2016.
    2. Športová organizácia splní povinnosť podľa § 8 ods. 6 písm. b) najneskôr do 30. júna 2016.
    3. Žiadosť o dotáciu, o ktorej nebolo rozhodnuté do 1. januára 2016, sa posúdi podľa tohto zákona.
    4. Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.
    5. Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
    6. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
    7. Čestný titul „Zaslúžilý pracovník v telesnej výchove a športe“, „Zaslúžilý majster športu“, „Zaslúžilý majster turistiky“, „Zaslúžilý cvičiteľ“, „Zaslúžilý tréner“ a „Majster športu“, získaný pred 15. októbrom 1990 sa považuje za čestný štátny titul podľa § 56.
    8. Projekt výstavby Národného futbalového štadiónu v Bratislave a projekt Financovanie rekonštrukcie, modernizácie a budovania ligových futbalových štadiónov na roky 2013 - 2022 sa považujú za národné športové projekty podľa § 75 ods. 1.

    § 103

    1. Akreditácia vzdelávacieho zariadenia, ktorému bolo vydané potvrdenie o akreditácii na vzdelávanie športových odborníkov podľa doterajších predpisov, zostáva zachovaná do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii.
    2. Konanie o akreditácii vzdelávacieho zariadenia, ktoré sa začalo do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
    3. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti športového odborníka vydané podľa doterajších predpisov zostáva platné do uplynutia platnosti osvedčenia.
    4. Ak športový odborník nadobudol odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti po 1. januári 2016 vo vzdelávacom zariadení podľa odseku 1 alebo vo vzdelávacom zariadení akreditovanom podľa odseku 2, možno mu vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti s platnosťou najdlhšie do 31. decembra 2021.
    5. Odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner II. kvalifikačného stupňa podľa tohto zákona nadobúda aj fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2018 začne štúdium v gymnáziu, ktoré bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení s názvom „športové gymnázium”, a toto štúdium ukončí maturitnou skúškou z predmetu športová príprava.
    6. Odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner II. kvalifikačného stupňa zostáva zachovaná, ak bola nadobudnutá podľa    
      1. odseku 5 alebo    
      2. predpisov účinných do 31. decembra 2015 fyzickou osobou, ktorá získala úplné stredné všeobecné vzdelanie v gymnáziu, ktoré bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení s názvom „športové gymnázium” a jej štúdium bolo ukončené maturitnou skúškou z predmetu športová príprava.

    § 104

    1. Informačný systém verejnej správy o športe zriadený podľa doterajších predpisov je informačným systémom športu podľa tohto zákona. Športový register podľa doterajších predpisov upraví ministerstvo školstva na registre podľa § 80 až 82 do 30. apríla 2016.
    2. Športové organizácie, ktoré sú povinné zverejniť údaje na webovom sídle, sú povinné zverejniť ich do 31. marca 2016.
    3. Povinnosť zverejňovať údaje na webovom sídle športovej organizácie trvá do času, kým tieto údaje nebudú zverejňované v príslušných registroch informačného systému športu.
    4. Športové organizácie a iné osoby, ktoré zadávajú údaje do informačného systému športu, sú povinné doplniť údaje do jednotlivých registrov do troch mesiacov od oznámenia o funkčnosti príslušného registra.

    § 105

    1. Rezortné športové stredisko zriadené podľa doterajších predpisov sa považuje za rezortné športové stredisko podľa tohto zákona.
    2. Ministerstvo školstva, ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany vypracujú do 31. decembra 2016 projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie a predložia ho vláde na schválenie.
    3. Ministerstvo školstva v súčinnosti s príslušnými športovými zväzmi vykoná do 30. júna 2016 zápis údajov o
      1. fyzických osobách podľa § 80, ktoré sú vedené v zdrojových evidenciách, vrátane už vymazaných alebo zmenených údajov, ak nimi športové zväzy disponujú, tak, aby v posledný deň tejto lehoty údaje zapísané v informačnom systéme športu zodpovedali hodnotám údajov zapísaných v zdrojových evidenciách a
      2. právnických osobách podľa § 81, ktoré sú vedené zdrojových evidenciách, vrátane už vymazaných alebo zmenených údajov, ak nimi športové zväzy disponujú, tak, aby v posledný deň tejto lehoty údaje zapísané v informačnom systéme športu zodpovedali hodnotám údajov zapísaných v zdrojových evidenciách.
    4. Ministerstvo školstva vykoná do 30. júna 2016 zápis údajov o národných športových zväzoch a športových zväzoch, ktoré sú vedené v iných evidenciách ministerstva školstva, vrátane už vymazaných alebo zmenených údajov, ak nimi disponuje, tak, aby v posledný deň tejto lehoty údaje zapísané v informačnom systéme športu zodpovedali hodnotám údajov v iných evidenciách ministerstva školstva.
    5. Poskytovanie údajov podľa odseku 3 prebieha s ohľadom na možnosti príslušného športového zväzu, tak, aby sa odstránili rozpory medzi údajmi vedenými príslušným športovým zväzom a údajmi zapísanými v informačnom systéme športu. Na tento účel si ministerstvo školstva a príslušný športový zväz poskytujú súčinnosť pri overovaní platnosti údajov, ich zmien, opráv a doplnení, a to bezodplatne a elektronickou formou.

    Dôvodová správa k § 105

    Upravuje sa postavenie rezortných športových stredísk, ako aj ďalšie špecifické vzťahy medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu a ostatných športových organizácií.


    § 106

    1. Zrušuje sa Antidopingová agentúra Slovenskej republiky zriadená zriaďovacou listinou podľa doterajších predpisov.
    2. Od 1. januára 2016 prechádzajú na agentúru
      1. práva a povinnosti Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, zriadenej podľa doterajších predpisov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov k 31. decembru 2015,
      2. práva a povinnosti zaväzujúce Antidopingovú agentúru Slovenskej republiky, zriadenú podľa doterajších predpisov, z iných právnych vzťahov k 31. decembru 2015,
      3. správa majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, zriadenej podľa doterajších predpisov,
      4. pohľadávky a záväzky Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, zriadenej podľa doterajších predpisov.

    Dôvodová správa k § 106

    Vytvára sa priestor pre zmenu postavenia Antidopingovej agentúry - z doterajšej (príspevkovej organizácie zriadenej ministerstvom školstva ako priamo riadenej organizácie, ktorá bude zrušená rozhodnutím ministra k 31. 12. 2015) na novú (príspevkovú organizáciu, ktorá bude zriadená priamo zákonom dňom nadobudnutia jeho účinnosti - 1. 1. 2016 - a to vo vzťahu k právam a povinnostiam ako aj k správe majetku štátu.

    § 107
    Zrušovacie ustanovenia

    Zrušuje sa:

    1. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení zákona č. 300/2008 Z. z. a zákona č. 438/2013 Z. z.,
    2. Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 300/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z., zákona č. 375/2013 Z. z. a zákona č. 1/2014 Z. z.,
    3. Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.462/2008 Z. z., zákona č. 528/2010 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z. a zákona č. 377/2014 Z. z.,
    4. Zákon č. 384/2013 Z. z. o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore,
    5. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 444/2008 Z. z. o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky,
    6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 542/2008 Z. z. o postupe pri vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami športovca.

    Dôvodová správa k § 107

    Predkladaný návrh zákona nahrádza zákony, ktoré doteraz upravovali oblasť športu vrátane vykonávacích predpisov, ktoré boli vydané na základe zrušovaných zákonov.

    § 108

    Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

    Čl. II (Zákonník práce)

    Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z. a zákona č. 61/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. § 2 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    „(3) Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.“.

    2. V § 3 ods. 2 sa za slovom „republiky“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a profesionálnych športovcov“.

    Dôvodová správa k čl. II

    Novela Zákonníka práce 

    Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. K týmto ľahkým prácam môže dochádzať v ZP taxatívne vymenovaných dôvodoch. Možnosť športovcov v tomto vekovom rozhraní vykonávať športovú činnosť vo vzťahu ku konkrétnej športovej organizácii napr. aj na zmluvnom základe (zmluva o príprave talentovaného športovca) núti zákonodarcu novelizovať ZP rozšírením písm. b) predmetného ustanovenia o textáciu: „alebo pri vykonávaní športu“. 

    V zmysle novelizácie ďalšieho ustanovenia ZP sa považuje príprava a účasť na športovej reprezentácii Slovenskej republiky na významnej súťaži za iný úkon vo všeobecnom záujme.

    Čl. III (Trestný zákon)

    Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z. a zákona č. 174/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 30 ods. 3 sa slovo „alebo” pred slovami „§ 336” nahrádza čiarkou a za slová „ods. 1” sa vkladá čiarka a slová „§ 336a alebo § 336b”.

    2. Za § 336a sa vkladá § 336b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠336b

    Športová korupcia

    (1)    Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že ovplyvní priebeh súťaže alebo výsledok súťaže, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

    (2)    Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania a tak ovplyvnil priebeh alebo výsledok súťaže.

    (3)    Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

    a)    hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch postihnutý,

    b)    závažnejším spôsobom konania alebo

    c)    vo väčšom rozsahu.

    (4)    Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2

    a)    ako rozhodca, delegát športového zväzu alebo funkcionár športovej organizácie,

    b)    v súťaži organizovanej medzinárodnou športovou organizáciou alebo

    c)    v značnom rozsahu.

    (5)    Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 vo veľkom rozsahu.“.

    Dôvodová správa k čl. III

    Trestný čin športovej korupcie

    Zákon o športe definuje novú samostatnú skutkovú podstatu trestného činu „športovej korupcie“ priamo v trestnom zákone za účelom lepšieho vymedzenia tejto veľmi špecifickej trestnej činnosti, napr. z pohľadu organizovanej trestnej činnosti alebo z pohľadu nepriameho korupčného správania.

    Okrem toho, že zavedenie samostatného trestného činu pre túto oblasť trestnej činnosti odporúča už spomínaný Dohovor Rady Európy k ovplyvňovaniu športových súťaží, pričom mnohé krajiny EÚ už podobnú legislatívnu úpravu prijali, takúto úpravu si vyžiadala samotná prax posledných rokov pri riešení prípadov ovplyvňovania výsledkov športových súťaží v SR.

    Slovensko patrí do skupiny tých krajín EÚ, v ktorých „match-fixing“ spadá pod bežnú korupciu, konkrétne ho definuje ustanovenie § 329 TZ, ktorého ods. 1 znie: „Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov“, ako aj ustanovenie § 329 TZ, ktorého ods. 1 znie: „Kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ Prax a aj judikatúra okolitých štátov (predovšetkým Česká republika) ukázala, že napr. futbal je považovaný za „vec všeobecného záujmu“, čo však nemusí platiť explicitne pre všetky športy, či športové odvetvia. Neustálenie sa a nejasné vnímanie športu ako predmetu všeobecného záujmu by vyšetrovanie predmetnej trestnej činnosti v rámci iného športu skomplikovalo, ak nie znemožnilo. Aj z uvedeného dôvodu pristúpil zákonodarca k lepšiemu a detailnejšiemu vymedzeniu korupcie v oblasti športu.

    Pri trestných činoch týkajúcich sa ovplyvňovania športových súťaží sú v novele TZ uvedené podstatne vyššie sankcie za spáchanie takýchto činov, či už sa jedná o priamu alebo nepriamu športovú korupciu. Zároveň dochádza k zjednoteniu výšky sankcií pri ponúkaní, resp. poskytnutí úplatku a prijímaní, resp. nechaní si sľúbiť úplatok v súvislosti s ovplyvňovaním výsledku športovej súťaže. Dôvodom takejto úpravy je špecifickosť športového prostredia a najmä nemožnosť merania výšky škody spôsobenej trestnou činnosťou, či už zo strany ponúkajúceho (poskytujúceho) úplatok, resp. inú výhodu alebo zo strany prijímajúceho úplatok, resp. inú výhodu. Zákonodarca zároveň zohľadňuje závažnosť a rozsah trestnej činnosti, páchanie trestnej činnosti osobami priamo zainteresovanými na športovom dianí (športoví funkcionári), ako aj aspekty organizovanej trestnej činnosti, ktoré sa v praxi často vyskytujú.

    Manipulácia so športovými zápasmi/súťažami sa na rozdiel od klasických foriem korupcie vyznačuje niektorými špecifickými vlastnosťami; najmä, pri manipulácii so športovou súťažou/zápasom, športovec spravidla nie je tou osobou, ktorá protiprávne konanie iniciuje ale naopak, najčastejšie je tým, ktorej je ponuka na ovplyvnenie adresovaná. Veľmi často, pritom osoba, ktorá protiprávne konanie iniciuje, neovplyvní len jeden konkrétny zápas, ale naopak, viacero zápasov, často aj v rôznych súťažiach a s rôznymi športovcami. Na strane druhej, pri súčasnom právnom posúdení podľa ustanovenia § 329 resp. 333 Trestného zákona, vzniká paradox, podľa ktorého, tomu, kto ovplyvnenie iniciuje - podplácajúci - (hoci aj opakovane) hrozí trest odňatia slobody vo výmere na 6 mesiacov až tri roky - základná trestná sadzba, zatiaľ čo tomu, kto ovplyvnenie realizuje, t. j. športovcovi, prijímateľovi úplatku - pri základne trestnej sadzbe je možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až 8 rokov. Navrhované znenie sa preto takýto paradox snaží vyriešiť tým, že pre obidve skupiny - tak podplácajúcich ako aj prijímateľov úplatku zavádza rovnakú základnú trestnú sadzbu vo výmere 1 rok až päť rokov.

    Pri kvalifikovaných skutkových podstatách je potrebné uviesť, že napr. súčasná právna úprava v zásade nerozlišuje postavenie osôb, ktoré sa ovplyvnenia súťaže dopustia a všetky osoby sú postihované rovnakým spôsobom. Takýto nedostatok je osobne významný pri osobách, ktoré sa svojou vlastnou činnosťou majú podieľať na ochrane integrity športovej súťaže a majú dohliadať na jej férovosť a priebeh v súlade s pravidlami - teda rozhodcovia prípadne delegáti súťaží. V súčasnosti, pokiaľ sa takéto osoby dopustia ovplyvnenia športovej súťaže a teda bezprostredne porušia svoje povinnosti dohliadať na dodržiavanie príslušných predpisov, takáto skutočnosť nemá zásadný vplyv na možnosť ich potrestania. Navrhovaný text, preto ustanovuje prísnejšie - zvýšené trestné sadzby u týchto kategórii osôb, rovnako tak ako u funkcionárov športových organizácií.

    Čl. IV (Trestný poriadok)

    Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z. a zákona č. 174/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 14 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:    

    „i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,“.    

    Doterajšie písmená i) až m) sa označujú ako písmená j) až n).

    Dôvodová správa k čl. IV

    Do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa vkladá trestný čin športovej korupcie podľa novelizovaného ustanovenia § 336b Trestného zákona.

    Čl. V (Živnostenský zákon)

    Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č.140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákon č. 350/2004 Z. z., zákon č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č.186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 321/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 266/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 274/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z. a zákona z 12. novembra 2015 (tlač 1698) sa mení a dopĺňa takto:

    1.    V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:    

    „e) činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu,11b)

    f) prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov.“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 11b znie:    

        „11b) § 4 a 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    2.    Za § 80aa sa vkladá § 80ab, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠80ab

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

    (1)    Živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii.

    (2)    Živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti.“.

    3.    V prílohe č. 2 VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE č. 214 - Ostatné poradovom čísle 27 stĺpci Živnosť sa na konci pripájajú slová „okrem činnosti športového agenta“.

    4.    V prílohe č. 2 VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE č. 214 - Ostatné poradovom čísle 28 stĺpci Živnosť sa na konci pripájajú slová „okrem činnosti športového agenta“.

    5.    V prílohe č. 2 VIAZANÉ ŽIVNOSTI v SKUPINE č. 214 - Ostatné sa vypúšťajú živnosti pod poradovými číslami 29 a 30.

    Dôvodová správa k čl. V

    Zákon ustanovuje, že činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu nie je živnosťou a upresňujú sa nadväzujúce legislatívne opatrenia.

    Čl. VI (Notársky poriadok)

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 397/2000 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 527/2002 Z. z., zákona č. 357/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 126/2005 Z. z., zákona č. 521/2005 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 141/2010 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 366/2013 Z. z. a zákona č. 267/2015 Z. z. sa mení takto:

    V § 6 ods. 2 sa slová „tlmočníckou činnosťou a prekladateľskou činnosťou“ nahrádzajú slovami „tlmočníckou činnosťou, prekladateľskou činnosťou a športovou činnosťou“.

    Čl. VII (Exekučný poriadok)

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z. a zákona č. 335/2014 Z. z. sa mení takto:

    V § 4 sa slová „umeleckej a publicistickej“ nahrádzajú slovami „umeleckej, publicistickej a športovej“.

    Čl. VIII (Zákon o štátnej službe colníkov)

    Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 389/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 441/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z. a zákona č. 307/2014 Z. z. sa mení takto:

    V § 44 ods. 7 sa slová „literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť“ nahrádzajú slovami „literárnu činnosť, umeleckú činnosť alebo športovú činnosť“.

    Čl. IX (Zákon o sociálnom poistení)

    Zákon č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z. a zákona č. 176/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:    

    1.    V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa citácia „až h),“ nahrádza citáciou „až h) a m),“.

    2.    Za § 293dl sa vkladá § 293dm, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠293dm

    Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016

    Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.124)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 124 znie:

    „124) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    Dôvodová správa k čl. VI - IX

    V rozsahu advokátov, notárov, súdnych exekútorov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, justičných čakateľov a colníkov - návrh zákona moderným prístupom a novelizáciou v predmetných článkoch uvedených zákonov umožňuje týmto osobám vykonávať mimo ich hlavnej činnosti a činností týmto osobám zákonom povolených (vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť a pod.) aj činnosť športovú.

    Čl. X (Zákon o advokácii)

    Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 327/2005 Z. z., zákona č. 331/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z. a zákona č. 339/2013 Z. z. sa mení takto:

    V § 3 ods. 1 písm. i) sa slová „vedeckej alebo umeleckej“ nahrádzajú slovami „vedeckej, umeleckej alebo športovej“.

    Dôvodová správa k čl. X

    Navrhovaná úprava súvisí so statusom profesionálneho športovca ako zamestnanca. Na ten účel sa zavádza odvodový systém s odloženou účinnosťou od 1. januára 2019.

    Čl. XI (Zákon o dani z príjmov)

    Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č.465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č.184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č.189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č.183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č.364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z. a zákona č. 253/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1.    V § 5 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

    „m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.22a)“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

    „22a) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    2.    V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

    „e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)“.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú:

    „29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z. z.

    29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z.“.

    3.    V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenami p) a r), ktoré znejú:

    „p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,37afa)    

    r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.37afb)”.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 37afa a 37afb znejú:    

    „37afa) § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z.    

    37afb) § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.“.

    4.    § 8 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie:

    „(15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.37ah)”.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 37ah znie:

    „37ah) § 50 ods. 3 písm. d) zákona č. 440/2015 Z. z.”.

    5.    V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

    „m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.“.

    6.    V § 12 ods. 2 sa slová „príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43“ nahrádzajú slovami „príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)“.

    7.    V § 13 ods. 1 písm. a) sa za slovo „okrem“ vkladajú slová „príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až f) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab)“.

    8.    V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) a l), ktoré znejú:

    „k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

    1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

    2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

    l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu1); toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.”.

    9.    V§ 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

    „h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta.79d)“.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 79c a 79d znejú:    

    „79c) § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona č.440/2015 Z. z.    

    79d) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z.“.

    10.    § 17 sa dopĺňa odsekom 38, ktorý znie:

    „(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).“.

    11.    § 50 ods. 5 písm. b) sa slová „telesnej kultúry“ nahrádzajú slovom „športu“.

    12.     Za § 52zg sa vkladá § 52zh, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠52zh

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

    (1) Ustanovenia § 12 ods. 2, § 17 ods. 3 písm. k) a l) a § 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016.

    (2) Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.“.

    Dôvodová správa k čl. XI

    K bodu 1
    Medzi príjmy zo závislej činnosti boli zaradené príjmy plynúce zo Zmluvy o profesionálnom športe.

    K bodu 2
    V § 6 ods. 2 sa dopĺňa nové písmeno e) o príjmy športovca a športového odborníka podľa zákona o športe. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy vo forme sponzorského dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve športe uzavretej podľa § 50 zákona o športe.

    K bodu 3 a 4
    Navrhovanou úpravou sa zavádzajú medzi ostatné príjmy plynúce športovcovi podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) a ods. 4 písm. c) zákona o športe na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Tieto príjmy sa zahŕňajú v danom zdaňovacom období do základu dane len v takej výške v akej ich daňovník použil v súlade s dohodnutým účelom predmetu zmluvy o sponzorstve v športe.

    K bodu 5
    Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú medzi príjmy u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, ktoré sú predmetom dane aj príjmy vo forme sponzorského dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve športe uzavretej podľa § 50 zákona o športe.

    K bodu 6
    V nadväznosti na úpravu v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa legislatívne spresňujú príjmy oslobodené od dane u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

    K bodu 7
    Navrhovanou úpravou sa zavádza postup zahrnutia prijatého sponzorského u sponzorovaného do základu dane. Postup zahrnutia sponzorského do základu dane je obdobný ako v prípade prijatých dotácií, podpôr a príspevkov u fyzických alebo právnických osôb.

    K bodu 8
    Navrhovanou úpravou sa dopĺňa medzi výdavky uznané do daňových výdavkov až po zaplatený výdavok sponzora na sponzorské poskytnuté podľa zákona o športe. Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho sponzor skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období.

    K bodu 9
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, navrhuje sa nahradiť slovné spojenie telesná kultúra slovom šport, keďže sa novým zákonom o športe zároveň zrušuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení neskorších predpisov.

    K bodu 10
    Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie tak, aby sa zmenené ustanovenia zákona o dani z príjmov prijaté súčasne so zákonom o športe použili po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016.

    Čl. XII (Zákon o inšpekcii práce)

    Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 462/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 469/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z. a zákona č. 128/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 7 ods. 3 sa písmeno d) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:

    „3. povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,17aaa)”.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 17aaa znie:

    „17aaa) § 34 ods. 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”.

    Dôvodová správa k čl. XII

    K bodom 1 až 4, 6 až 8, 10:
    V súčasnosti v rámci športových škôl na stredných školách existuje len jeden typ, a to Športové gymnáziá. Tieto sú zamerané na žiakov – športovcov, ktorí sú schopní popri športe zvládnuť aj gymnaziálne štúdium. Potrebné je nájsť podobný model aj pre žiakov – športovcov, ktorí nemajú záujem alebo predpoklady na gymnázium. Optimálna snaha by mala byť zameraná na vytvorenie podmienok pre všetkých športovo talentovaných žiakov – pre študijné typy, pre tých, ktorí nemajú záujem o gymnaziálne štúdium, ale chcú maturitné vzdelanie a aj pre praktické typy, inklinujúce k zručnostiam.
    Na základe uvedených skutočností sa navrhuje vytvorenie nového druhu strednej školy - stredná športová škola. Táto by ponúkala stredné odborné vzdelanie (napr. v oblasti obsluhy a údržby športových zariadení a objektov), úplné stredné všeobecné vzdelanie (súčasné gymnázium 7902 J 77 – šport) ako aj úplné stredné odborné vzdelanie (napr. športový manažment, organizačný pracovník v športe, športový odborník). Tento druh strednej školy by bol orientovaný výlučne na žiakov so športovým nadaním, pričom všetky triedy by tak boli triedami športovými. Na to, aby bol tento predpoklad dodržaný, na prijatie sa okrem iného bude vyžadovať aj potvrdenie príslušného národného športového zväzu o tom, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa zákona o športe.

    K bodom 5, 16 až 19:
    Legislatívno-technické úpravy súvisiace s ostatnými bodmi.

    K bodom 11 až 13:
    Vzhľadom na vytvorenie strednej športovej školy, ktorá má sústrediť všetkých žiakov v rámci stredných škôl sa ruší vytváranie športových tried na stredných školách. Tieto budú už len na základných školách. Zároveň sa výslovne upravuje možnosť zriadenia športovej triedy pre viac športov.

    K bodu 15:
    Regenerácia síl úzko súvisí s kvalitou športového tréningu a zdravotným stavom žiaka. Unavený žiak – športovec skôr ochorie a nedokáže kvalitne zvládnuť ani objemovú ani intenzívnu zložku športového tréningu. Regenerácia urýchľuje návrat športových síl. Testovanie nie je každodennou záležitosťou. Je to nárazová a opakujúca sa činnosť zameraná na zisťovane aktuálnej pripravenosti športovca spojená s predpokladom budúceho výkonu.
    Teoretická príprava je súčasťou športovej prípravy. Jej rozsah je pre športové odvetvia rôzny. Veľkú dôležitosť má najmä v hrách a kolektívnych športových odvetviach.

    K bodu 20:
    Súčasné športové gymnáziá sa transformujú na stredné športové školy. Zároveň sa žiakom prijatým podľa doterajších predpisov umožňuje štúdium dokončiť podľa nich bez ohľadu na navrhované zmeny.

    Tejto novele sa v rámci delenej účinnosti navrhuje účinnosť od 1. 1. 2019.

    Čl. XIII (Školský zákon)

    Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z. a zákona č. 188/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1.    V § 9 ods. 6 sa za slová „vzdelávania strednej odbornej školy,” vkladajú slová „strednej športovej školy,”.

    2.    V § 16 ods. 4 písm. b) a d) sa za slová „vzdelávania v strednej odbornej škole“ vkladajú slová „alebo v strednej športovej škole“.

    3.    V § 16 ods. 4 písm. c) sa za slovo „gymnáziu“ vkladajú slová „alebo v strednej športovej škole“.

    4.    V § 27 ods. 2 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:    

    „e) stredná športová škola,“.

    Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená f) až i).

    5.    V § 27 ods. 3 sa slová „b) až f)” nahrádzajú slovami „b) až g)”.

    6.    V § 27 ods. 5 sa slová „b) až g)” nahrádzajú slovami „b) až d) a f) až h)”.

    7.    V § 27 ods. 6 sa slová „b) až g)” nahrádzajú slovami „b) až h)” a slová „a), h)” sa nahrádzajú slovami „a), i)”.

    8.    V § 32 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:    

    „c) stredná športová škola,“.    

    Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).    

    9.    V § 35 ods. 1 sa za slová „odbornej školy” vkladajú slová „alebo strednej športovej školy”.

    10.    V § 35 ods. 2 sa za slová „učebným odborom” vkladá čiarka a slová „do strednej športovej školy”.

    11.    V § 35 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu;34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.”    

    Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:    

    „34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

    12.    V § 41 sa slová „správe, kultúre a športe“ nahrádzajú slovami „správe a kultúre“.

    13.    Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠42a

    Stredná športová škola

    (1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

    (2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.

    (3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.

    (4) Stredná športová škola zabezpečuje športovú prípravu najmenej v piatich športových odvetviach, z toho aspoň jedno je kolektívny šport.

    (5) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.

    (6) Stredná športová škola poskytuje

    a) stredné odborné vzdelanie,

    b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

    c) úplné stredné odborné vzdelanie.

    (7) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.”.

    14.    V § 62 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:    

    „(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.“.

    Doterajšie odseky 7 až 14 sa označujú ako odseky 8 až 15.

    15.    § 63 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:    

    „(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)“.

    16.    V § 65 ods. 8 sa slová „gymnázium so zameraním na telesnú výchovu“ nahrádzajú slovami „strednú športovú školu“.

    17.    V § 67 ods. 3 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.”.

    18.    V § 70 ods. 1 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)”.

    19.    V § 74 ods. 2 sa za slovo „konzervatóriu” vkladá čiarka a slová „a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj maturitná skúška v strednej športovej škole,”.

    20.    V § 74 ods. 10 sa slová „§ 44 ods. 8 a žiak podľa § 42 ods. 5” nahrádzajú slovami „42 ods. 5, žiak podľa § 42a ods. 7 a žiak podľa § 44 ods. 8”.

    21.    V § 88 ods. 2 sa za slová „pomaturitnej skúške” vkladá čiarka a slová „žiak strednej športovej školy”.

    22.    V § 90 ods. 4 sa za slovo „školy” vkladá čiarka a slová „a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy,”.

    23.    V § 91 ods. 2 sa za slovo „školy” vkladajú slová „alebo žiak strednej športovej školy”.

    24.    V § 104 odsek 10 znie:    

    „(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.“.    

    25.    V § 104 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.“.

    26.    V § 104 sa vypúšťa odsek 13.

    27.    V § 105 ods. 3 sa vypúšťajú slová „športovej školy alebo“.

    28.    V § 106 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia, testovanie a teoretická príprava.“.

    29.    V § 110 ods. 5 sa slová „§ 62 ods. 1 až 7“ nahrádzajú slovami „§ 62 ods. 1 až 8“.

    30.    V § 110 ods. 6 sa slová „§ 62 ods. 8 až 11“ nahrádzajú slovami „§ 62 ods. 9 až 12“.

    31.    V § 130 ods. 5 a 7 a § 131 ods. 2 sa slová „písm. a) až f)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až g)“.

    32.    V § 134 ods. 1 a § 135 ods. 1 sa slová „písm. b) až f)“ nahrádzajú slovami „písm. b) až g)“.

    33.    Za § 161g sa vkladá § 161h, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠161h

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

    (1)    Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu8) s názvom „športové gymnázium” zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

    (2)    Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

    (3)    Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

    (4)    Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.“.

    Dôvodová správa k čl. XIII

    Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, ktoré vyplynuli od účinnosti zákona, t. j. od 1. februára 2014. Návrh zákona jednoznačným spôsobom odčleňuje rizikové podujatia, ako samostatnú kategóriu, a vyníma ich z kategórie podujatí s osobitným režimom. K uvedenej úprave sa pristúpilo z dôvodu, že rizikový režim bol považovaný za osobitný režim, a nevykonali sa opatrenia najprísnejšej povahy, ktoré sa vzťahujú na rizikové podujatia. Návrh zákona ďalej upravuje, aby pri najzávažnejších konaniach, ktoré napĺňajú vybrané skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, bolo uložené ihneď predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje požiadavku, aby členovia usporiadateľskej služby, ktorí sú usporiadateľmi boli jednoznačne farebne odlíšení od členov usporiadateľskej služby, ktorými sú odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje požiadavku, aby členovia usporiadateľskej služby, ktorí sú odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby boli jednoznačne farebne odlíšení od ostatných členov usporiadateľskej služby. Upravujú sa podmienky označovania členov usporiadateľskej služby, ktorí vykonávajú odborne spôsobilú činnosť a majú povinnosť byť označení v režime zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti). Ak plnia úlohy usporiadateľskej služby musia používať aj reflexné vesty alebo reflexné rovnošaty alebo uniformy SBS, avšak obe musia spĺňať podmienky osobitného predpisu.

    Návrh zákona ustanovuje novú efektívnejšiu možnosť komunikácie a koordinácie medzi organizátorom rizikového podujatia a Policajným zborom na športových podujatiach žiadať o pomoc Policajný zbor ústnou alebo písomnou formou pričom zavádza povinnosť pre veliteľov alebo zástupcov bezpečnostných opatrení polície byť počas rizikových podujatí v operačnom stredisku športového zariadenia, ak je zriadené.

    Návrh zákona upravuje činnosť a úlohy hlavného usporiadateľa a bezpečnostného manažéra, pričom stanovuje, že hlavný usporiadateľ je zodpovedná osoba za riadenie organizovania podujatia, nie usporiadateľskej služby a bezpečnostný manažér je zodpovedná osoba za riadenie činnosti usporiadateľskej služby.

    Vzhľadom na dobré skúsenosti so spôsobom vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov sa ustanovuje rovnaká odborná príprava a skúška aj pre delegátov zväzu.

    Návrh zákona ďalej upravuje, aby pri najzávažnejších konaniach, ktoré napĺňajú vybrané skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, bolo uložené ihneď predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach. Ďalej sa navrhuje, že ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu prokurátor môže na návrh policajta nariadiť kontrolu výkonu uloženého obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na verejných športových podujatiach technickými prostriedkami.“.

    Posilňuje sa individualizácia postupu Policajného zboru a členov usporiadateľskej služby vo vzťahu k fanúšikom tak, aby represívne a iné opatrenia smerovali proti tým, ktorí sa dopúšťajú protiprávneho konania.

    Čl. XIV (Zákon o dobrovoľníctve)

    Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V § 6 ods. 2 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
    „e) náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy,12a)“.

    Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a g).

    Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
    „12a) § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.“.

    Dôvodová správa k čl. XIV

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku XII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019.

    Čl. XV (Zákon o organizovaní verejných športových podujatí)

    Zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1.    V § 1 ods. 2 sa slová „písm. e)“ nahrádzajú slovami „písm. b)“.

    2.    V § 1 ods. 5, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 3 písm. p), § 18 ods. 4 sa za slová „ide o“ vkladajú slová „rizikové podujatie,“.

    3.    V § 2 písm. a) sa vypúšťa slovo „športová“.

    4.    V § 2 písm. d) sa vypúšťa prvý bod.    

    Doterajší druhý až štvrtý bod sa označujú ako prvý až tretí bod.

    5.    V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) až v), ktoré znejú:    

    „s) zabezpečiť pre odborne spôsobilých zamestnancov prevádzkovateľa strážnej služby reflexné vesty alebo reflexné rovnošaty s výrazným nápisom „SECURITY” a číslom na prednom a zadnom diele vesty, farebne odlíšené od reflexnej vesty alebo reflexnej rovnošaty usporiadateľa,

    t) poskytnúť dopingovému komisárovi na jeho žiadosť jedného asistenta alebo viacerých asistentov na zabezpečenie úloh nevyhnutne spojených s výkonom dopingovej kontroly,    

    u) poskytnúť dopingovému komisárovi vhodný priestor potrebný na výkon dopingovej kontroly, označiť ho a poskytnúť dopingovému komisárovi všetky informácie a veci potrebné na výkon dopingovej kontroly,    

    v) umožniť držiteľovi čestného štátneho titulu na požiadanie bezplatný vstup na podujatie, ak to kapacita športového zariadenia umožňuje.“.    

    6.    V § 6 ods. 3 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe dokladu totožnosti“.    

    7.    V § 6 ods. 4 sa za slovo „Organizátor“ vkladajú slová „rizikového podujatia,“.

    8.    V § 7 ods. 1 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová; ak ide o rizikové podujatie, organizátor podujatia písomne požiada o pomoc veliteľa bezpečnostného opatrenia Policajného zboru, ktorý sa počas rizikového podujatia zdržiava v riadiacej miestnosti športového zariadenia, ak je zriadená.“.

    9.    V § 10 ods. 1 sa slová „organizuje a riadi činnosť usporiadateľskej služby“ nahrádzajú slovami „riadi organizovanie podujatia“.

    10.    V § 11 ods. 1 sa slová „v súčinnosti s hlavným usporiadateľom” nahrádzajú slovami „organizoval a riadil činnosť usporiadateľskej služby,”.    

    11.    V § 12 ods. 3 sa za slová „odbornou prípravou” vkladajú slová „pozostávajúcou z teoretickej prípravy a praktickej prípravy, zameranou na získanie vedomostí, schopností a zručností v oblastiach podľa § 13 ods. 5 potrebných na výkon činnosti usporiadateľa”.

    12.    V § 12 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „určená na ten účel športovým zväzom.“.

    13.    V § 13 sa odsek 5 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

    „f) ďalšie oblasti určené predpismi národného športového zväzu.”.

    14.    Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠13a

    Podmienky výkonu činnosti delegáta zväzu

    (1)    Odborná spôsobilosť na výkon činností delegáta zväzu sa získava absolvovaním odbornej prípravy a úspešným vykonaním skúšky. Preukazuje sa osvedčením delegáta zväzu.

    (2)     Odborná príprava delegáta zväzu obsahuje teoretickú prípravu a praktickú prípravu zameranú na získanie vedomostí, schopností a zručností v oblastiach podľa § 13 ods. 5 potrebných na výkon činnosti delegáta zväzu.

    (3)     Odbornú prípravu delegáta zväzu zabezpečuje národný športový zväz prostredníctvom odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti podľa § 13 ods. 5, ktoré určujú rozsah teoretickej prípravy a praktickej prípravy.

    (4)    Pri odbornej príprave a skúške delegáta zväzu sa postupuje podľa § 10 ods. 6 a 7. Po úspešnom vykonaní skúšky národný športový zväz vydá uchádzačovi osvedčenie delegáta zväzu.

    (5)    Osvedčenie delegáta zväzu obsahuje

    a) meno, priezvisko, dátum narodenia,

    b) identifikačné číslo,

    c) obdobie platnosti osvedčenia delegáta zväzu,

    d) označenie osoby, ktorá viedla odbornú prípravu,

    e) označenie národného športového zväzu, ktorý osvedčenie delegáta zväzu vydal a

    f) miesto a dátum vydania osvedčenia delegáta zväzu.

    (6)    Na podmienky výkonu činnosti delegáta zväzu sa rovnako vzťahuje § 13.“.

    15.    V § 14 ods. 2 sa písmeno e) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:    

    „5. ktorá je rizikovým účastníkom podujatia,“.

    16.    V § 14 ods. 2 písm. h) sa za slovo „USPORIADATEĽ” vkladajú slová „alebo „SECURITY”“.

    17.    § 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:    

    „(3) Členovia usporiadateľskej služby využívajú oprávnenia a plnia povinnosti podľa odseku 1 a 2 s dôrazom na individualizáciu uplatnených opatrení.“.

    18.    V § 16 písm. a) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

    19.    V § 16 písm. b) sa za slovo „podujatie“ vkladá slovo „zjavne“.

    20.    V § 17 ods. 5 sa slová „48 hodín“ nahrádzajú slovami „sedem dní“.    

    21.    V § 18 ods. 4 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:    

    „d) zásady výmeny informácií k rizikovým účastníkom podujatia a nasadenie síl a prostriedkov Policajného zboru v priestoroch športového zariadenia,”.

    Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).

    22.    V § 19 ods. 1 a § 29 ods. 2 sa za slová „ide o“ vkladajú slová „rizikové podujatie alebo“.    

    23.    V § 19 ods. 8 sa za slová „dozor na“ vkladajú slová „rizikovom podujatí alebo“.

    24.    V § 20 odsek 4 znie:    

    „(4) Pri organizovaní podujatia v športovom zariadení sú zakázané miesta na státie pre divákov, ak tak určí medzinárodná športová organizácia, národný športový zväz, organizátor podujatia alebo Policajný zbor.”.

    25.    V § 21 ods. 1 sa za slovom „dospelých,“ vypúšťa slovo „a“.

    26.    V § 21 ods. 6 sa za slovo „inštalácie” vkladá čiarka a slová „ustanovených parametrov” a na konci sa vypúšťajú slová „v súčinnosti s Policajným zborom”.

    27.    V § 21 odsek 7 znie:    

    „(7) Organizátor rizikového podujatia, na ktorom sa použije mobilný kamerový systém, zabezpečí vykonanie kontroly v rozsahu podľa odseku 6 Policajným zborom.”.

    28.    V § 22 ods. 5 a ods. 6 úvodnej vete sa slová „manažérov a usporiadateľov“ nahrádzajú slovami „manažérov, usporiadateľov a delegátov zväzu“.

    29.    V § 22 ods. 6 písm. a) sa slová „manažéra a usporiadateľa“ nahrádzajú slovami „manažéra, usporiadateľa a delegáta zväzu“.

    30.    V § 22 ods. 6 písm. j) sa slovo „a“ za slovom „manažéra“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a osvedčenia delegáta zväzu“.

    31.    V § 22 ods. 12 sa za slovo „úradom” vkladajú slová „v sídle kraja”.

    32.    § 23 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:     

    „(6) Národný športový zväz, ktorého členovia organizujú podujatie s osobitným režimom alebo rizikové podujatie, je povinný do 30. júna a 31. decembra zaslať správcovi informačného systému prehľad o uhradených pokutách uložených v disciplinárnom konaní príslušného národného športového zväzu alebo jeho členov za neslušnosti a výtržnosti účastníkov podujatia a za porušenie povinností organizátora podujatia alebo člena usporiadateľskej služby pri organizovaní podujatia určených príslušným športovým zväzom a o splnení povinnosti podľa odseku 3.    

    (7) Prehľad podľa odseku 6 obsahuje    

    a) meno, priezvisko a dátum narodenia alebo názov a sídlo osoby, ktorá pokutu uhradila,    

    b) dátum a výšku uhradenej pokuty a    

    c) označenie rozhodnutia, ktorým bola pokuta uložená.“.

    33.    V § 24 ods. 1 úvodnej vete a ods. 7 sa za slovo „úrad” vkladajú slová „v sídle kraja”.

    34.    V § 24 ods. 1 písm. u) a § 25 ods. 6 písm. b) sa vypúšťajú slová „s osobitným režimom“.

    35.    V § 24 sa odsek 1 dopĺňa písmenom x), ktoré znie:    

    „x) nesplní povinnosť podľa § 23 ods. 6.“.

    36.    V § 24 ods. 3 sa slová „h) a j)” nahrádzajú slovami „h, j) a x)”.

    37.    § 26 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:    

    „(5) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a), c), d) alebo písm. e) alebo odseku 2 spáchaný na podujatí s osobitným režimom alebo na rizikovom podujatí v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný priestupok sa uloží obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach najmenej na šesť mesiacov.”.

    38.    § 27 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:    

    „(10) Pri uložení obmedzujúceho opatrenia alebo predbežného opatrenia správny orgán môže páchateľovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.    

    (11) Ak je priestupkom porušenie povinnosti s následkom, ktorý je možné odstrániť alebo napraviť, sankciu je možné uložiť s podmienečným odkladom časti výkonu sankcie až do polovice výmery uloženej sankcie s určením lehoty na splnenie povinnosti, odstránenie následku alebo vykonanie určeného nápravného opatrenia. Ak fyzická osoba, ktorej bola taká sankcia uložená, v určenej lehote porušenie alebo následok odstráni alebo splní nápravné opatrenie, orgán, ktorý sankciu uložil, rozhodne o upustení od výkonu časti sankcie, ktorej výkon bol podmienečne odložený.“.

    39.    Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    㤠31a

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

    Odborná spôsobilosť delegáta zväzu získaná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostáva zachovaná do 31. decembra 2018. Od 1. januára 2019 sa na takého delegáta zväzu vzťahuje opakované overenie odbornej spôsobilosti podľa § 13a ods. 6.“.

    Čl. XVI (Účinnosť)

    Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku XIII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019.

    prezident Slovenskej republiky

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky

    predseda vlády Slovenskej republiky


    Prílohy:

    Príloha č. 1 k zákonu č. 440/2015 Z. z.

    Olympijská symbolika Slovenského olympijského výboru

    1. Ako olympijská symbolika Slovenského olympijského výboru sa rozumie:
      1. olympijský emblém/emblémy Slovenského olympijského výboru a Slovenského olympijského a športového múzea v slovenskej aj anglickej verzii, tak ako ho/ich schválil Medzinárodný olympijský výbor,1
      2. olympijská vlajka Slovenského olympijského výboru (s olympijským emblémom Slovenského olympijského výboru).
    2. Olympijskou symbolikou Medzinárodného olympijského výboru sa rozumie:
      1. olympijský symbol, olympijská vlajka, olympijská hymna, olympijské heslo: citius, altius, fortius,
      2. olympijské identifikačné výrazy uvedené v Olympijskej charte, článok 7, bod 2.
    3. Olympijská symbolika uvedená v bode 1) je výhradné vlastníctvo Slovenského olympijského výboru. Olympijská symbolika Slovenského olympijského výboru je predmet schválenia zo strany Medzinárodného olympijského výboru v súlade s článkom 31 Olympijskej charty.

    Príloha č. 2 k zákonu č. 440/2015 Z. z.

    2

    3

    4

    5


    Príloha č. 3 k zákonu č. 440/2015 Z. z.

    Vzorec výpočtu podielu športu

    1. Podiel športu P sa vypočíta nasledovne:

    P = (A x ÚD x KVV + A x ÚM x KVV ) x (B x ZD + C x ZZ) + (1 - 2 x A) x M18, kde

    A je percentuálne vyjadrenie váhy dosiahnutého športového úspechu,

    B je percentuálne vyjadrenie váhy domáceho záujmu o šport,

    C je percentuálne vyjadrenie váhy zahraničného záujmu o šport,

    KVV je koeficient významu výsledku podľa tabuľky č. 1,

    ÚD je dosiahnutý športový úspech v kategórii dospelých za posledné štyri roky vyjadrený v percentuálnom umiestnení Slovenska v rebríčku dospelých svetovej federácie k 30.9. roka, v ktorom sa robí výpočet,

    ÚM je dosiahnutý športový úspech v kategórii mládeže za posledné štyri roky vyjadrený v percentuálnom umiestnení Slovenska v rebríčku mládeže svetovej federácie, k 30.9. roka, v ktorom sa robí výpočet,

    ZD je domáci záujem obyvateľov Slovenska o šport daný prieskumami verejnej mienky, ktorých vykonanie zabezpečí ministerstvo školstva každé dva roky vždy do 1 mesiaca od ukončenia Olympijských hier, ktorých výsledky budú zverejnené. Prvý prieskum sa vykoná v roku 2016,

    ZZ je zahraničný/medzinárodný záujem ľudí o šport daný prieskumami sledovanosti v zahraničných médiách, ktorých vykonanie zabezpečí ministerstvo školstva každé dva roky vždy k 30.9., ktorých výsledky budú zverejnené. Prvý prieskum sa vykoná v roku 2016,

    M18 je priemerný počet aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 18 rokov za posledné dva roky. Počet sa posudzuje vždy ku 30.9. roka v ktorom sa robí výpočet, pričom do počtu aktívnych športovcov sa započítavajú aj všetci športovci, ktorí v posudzovanom období nadobudli vek 18 rokov.

    2. Športový úspech ÚD a ÚM v individuálnom športe vyjadruje postavenie Slovenska na svete v danom individuálnom športe.

    Športový úspech ÚD a ÚM v individuálnom športe sa vypočíta ako vážený priemer postavenia Slovenska v oficiálnom rebríčku svetovej federácie daného športu v kategórii dospelých (mužov a žien) a mládeže, redukovaného s ohľadom na to, či sa jedná o olympijský alebo neolympijský šport podľa pravidiel, ktoré ustanoví vláda nariadením, prepočítaného na 100 %.

    V prípade, že v danom individuálnom športe neexistuje oficiálny rebríček svetovej federácie, športový úspech ÚD a ÚM sa vypočíta ako priemer stanoveného počtu najlepších výsledkov športovcov daného športu, dosiahnutých v posledných štyroch rokoch redukovaných na výsledky majstrovstiev sveta podľa pravidiel, ktoré ustanoví vláda nariadením, prepočítaných na 100 % a vynásobených koeficientom medziročného útlmu KMRÚ podľa tabuľky č. 2.

    Počet výsledkov v kategórii dospelých a mládeže stanoví vláda nariadením. Ak v individuálnom športe existuje menší počet príležitostí dosiahnuť výsledok ako počet stanovený podľa predchádzajúcej vety, vypočíta sa športový úspech ÚD a ÚM z maximálneho počtu príležitostí.

    V individuálnom športe sa v kategórii mládeže do výpočtu zadávajú výsledky z jednej z dvoch najvyšších vekových kategórií, v ktorých sa konajú majstrovstvá sveta, v ktorej boli dosiahnuté v danom športe lepšie výsledky.

    ÚD, resp. ÚM = (Výsledok + Redukcia) * KMRÚ

    Vláda môže nariadením stanoviť pre vybrané športy aj inú metódu určenia postavenia Slovenska v individuálnom športe tak, aby bolo určené čo najobjektívnejšie. Toto ustanovenie platí len v prípade, že v danom individuálnom športe neexistuje oficiálny rebríček svetovej federácie.

    3. Športový úspech ÚD a ÚM v kolektívnom športe sa vypočíta ako vážený priemer postavenia Slovenska v oficiálnom rebríčku svetovej federácie daného športu v kategórii dospelých (mužov a žien) a mládeže, redukovaného s ohľadom na to, či sa jedná o olympijský alebo neolympijský šport podľa pravidiel, ktoré stanoví vláda nariadením, prepočítaného na 100 %.

    Pre kolektívne športy, v ktorých sa súťaží vo viacerých športových odvetviach a v kategóriách muži a ženy ustanoví vláda nariadením váhy pre jednotlivé športové disciplíny a kategórie. To platí aj pre športy, ktorých súčasťou sú zároveň kolektívne športové odvetvia a individuálne športové odvetvia.

    V kolektívnom športe sa v kategórii mládeže do výpočtu zadáva lepšie postavenie z dvoch najvyšších vekových kategórií, v ktorých sa konajú majstrovstvá sveta alebo olympijské hry.

    Tabuľka č. 1 - Koeficient významu výsledku KVV

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    1

    100,3

    11

    21,4

    21

    9,9

    31

    5,7

    41

    3,7

    2

    79,7

    12

    19,4

    22

    9,3

    32

    5,5

    42

    3,5

    3

    64,6

    13

    17,7

    23

    8,7

    33

    5,2

    43

    3,4

    4

    53,5

    14

    16,3

    24

    8,2

    34

    5,0

    44

    3,2

    5

    45,2

    15

    15,0

    25

    7,8

    35

    4,8

    45

    3,1

    6

    38,8

    16

    13,9

    26

    7,4

    36

    4,5

    46

    3,0

    7

    33,7

    17

    12,9

    27

    7,0

    37

    4,4

    47

    2,9

    8

    29,7

    18

    12,0

    28

    6,6

    38

    4,2

    48

    2,8

    9

    26,4

    19

    11,2

    29

    6,3

    39

    4,0

    49

    2,7

    10

    23,7

    20

    10,5

    30

    6,0

    40

    3,8

    50

    2,6

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    U

    Kvv

    51

    2,5

    61

    1,7

    71

    1,1

    81

    0,7

    91

    0,4

    52

    2,4

    62

    1,6

    72

    1,1

    82

    0,7

    92

    0,4

    53

    2,3

    63

    1,5

    73

    1,0

    83

    0,7

    93

    0,4

    54

    2,2

    64

    1,5

    74

    1,0

    84

    0,6

    94

    0,3

    55

    2,1

    65

    1,4

    75

    0,9

    85

    0,6

    95

    0,3

    56

    2,0

    66

    1,4

    76

    0,9

    86

    0,6

    96

    0,3

    57

    2,0

    67

    1,3

    77

    0,9

    87

    0,5

    97

    0,3

    58

    1,9

    68

    1,3

    78

    0,8

    88

    0,5

    98

    0,2

    59

    1,8

    69

    1,2

    79

    0,8

    89

    0,5

    99

    0,2

    60

    1,7

    70

    1,2

    80

    0,8

    90

    0,4

    100

    0,2


    Tabuľka č. 2 - Koeficient medziročného útlmu KMRÚ

    Rok

    R - 3

    R - 2

    R - 1

    R

    KMRÚ

    10 %

    20 %

    30 %

    40 %

    4.    Maximálny percentuálny podiel príspevku pre jeden športový zväz a maximálny možný medziročný pokles výšky príspevku pre jeden športový zväz stanoví vláda nariadením.


    Príloha č. 4 k zákonu č. 440/2015 Z. z.

    ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011).


    Poznámky pod čiarou:
    1. § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.^
    2. § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.^
    3. § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    4. Napríklad § 16 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 201/2004 Z. z., § 16 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    5. § 2 ods. 2 až 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.^
    6. Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13a zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z.^
    7. § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.^
    8. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.^
    9. § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.^
    10. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.^
    11. § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.^
    12. § 66a Obchodného zákonníka, § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 348/2011 Z. z.^
    13. § 49 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 440/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    14. § 136 a 137 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    15. Napríklad § 340 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.^
    16. § 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.^
    17. § 118 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    18. Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.^
    19. § 129 až § 132 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    20. Napríklad § 65 Trestného zákona v znení neskorších predpisov, § 35, 36, 49, 50, 77 až 87 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ^
    21. § 109 a §144a Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    22. § 141 ods. 1, § 141a, § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    23. § 166 až 170 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.^
    24. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.^
    25. § 1 ods. 3 Zákonníka práce.^
    26. § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.^
    27. § 415 až 450 Občianskeho zákonníka.^
    28. Napríklad § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 2 písm. g) zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.^
    29. Napríklad § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 524/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 písm. g) zákona č. 526/2010 Z. z.^
    30. § 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.^
    31. § 4 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 135/2013 Z. z. ^
    32. § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.^
    33. § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).^
    34. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.^
    35. § 21 ods. 5 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.^
    36. § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 584/2005 Z. z.^
    37. § 29 až 34 zákona č. 305/2013 Z. z.^
    38. Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.^
    39. Napríklad Čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014)^
    40. Čl. 2 bod 17 a čl. 4 bod 3 Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.).^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia