V rámci odbornej diskusie k téme dobrovoľníctva vyvstala otázka, ktorej zodpovedanie je podstatné pre využívanie dobrovoľníckej činnosti pri športovej činnosti, ktorú vykonávajú športové organizácie/kluby s právnou formou niektorej z obchodných spoločností.

V prvej polovici tohto kalendárneho roka prijali európske normotvorné orgány dve nové spotrebiteľské smernice – jedna z nich sa týka zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb a druhá zmlúv o predaji tovaru. Na transpozíciu smerníc majú členské štáty Európskej únie dva roky. Príspevok pojednáva o podstate a cieľoch oboch smerníc, ako aj o tom, aký dopad budú mať na doterajšiu slovenskú úpravu právnej ochrany spotrebiteľa.

Profilovanie a automatizované rozhodovanie sa používa v rastúcom počte sektorov, súkromných aj verejných. Bankovníctvo a financie, zdravotná starostlivosť, zdaňovanie, poistenie, marketing a reklama sú len niekoľkými príkladmi oblastí, v ktorých sa profilovanie vykonáva pravidelnejšie na podporu rozhodovania. Technologický progres, vývoj umelej inteligencie a strojového učenia značne uľahčujú vytváranie profilov a prijímanie automatizovaných rozhodnutí s potenciálom výrazne ovplyvniť práva a povinnosti dotknutých osôb. Ľahko dostupné osobné údaje na internete a zo zariadení internetu vecí, schopnosť nájsť prepojenia medzi nimi a vytvárať korelácie dokáže umožniť analýzu a predvídanie určitých aspektov osobnosti jednotlivca alebo jeho správania. Síce profilovanie a automatizované rozhodovanie majú veľa komerčných využití, nesmieme zabudnúť na riziká spojené s nimi. Na jednej strane môžu byť prospešné pre vzdelávanie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, na lepšie segmentovanie trhov a prispôsobenie služieb a výrobkov tak, aby boli v súlade s individuálnymi potrebami. Na druhej strane však automatizované rozhodovanie a profilovanie môže zachovávať už existujúce stereotypy a ďalšie formy sociálnej segregácie, môže ohroziť slobodu dotknutej osoby na výber určitých produktov alebo služieb, v krajných prípadoch dokonca môže viesť k neodôvodnenej diskriminácii. Automatizované rozhodovanie a profilovanie tak predstavujú značné riziká a môžu ohrozovať práva jednotlivcov, ktoré si vyžadujú primerané záruky.

Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.

Prinášame znenie schváleného textu programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 až 2024 so zameraním sa na jeho časti, ktoré by mali priamo či nepriamo determinovať aj riadenie a správu vecí verejných na Slovensku v oblasti "Športu a mládeže". A obzrieme sa aj do minulosti, aby sme sa z nej poučili v záujme lepšej budúcnosti Slovenska.

Svetová pandémia zasiahla šport priam fatálne - porovnateľne s kultúrou a cestovným ruchom. Vo dvoch predchádzajúcich rozhovoroch s advokátkou a členkou UčPS Zuzanou Zajíčkovou sme sa venovali výsledkom ankety k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu a materiálu “Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe vyhodnotenia výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu“. V záverečnej časti rozhovoru sa pozrieme aj na viaceré doterajšie opatrenia vlády a ako vplývajú na problémy športovej obce.

Máloktorú oblasť ľudskej činnosti zasiahla svetová pandémia tak ako šport. Športové podujatia boli zrušené medzi prvými, normalizácia situácie v športe však príde na rad medzi poslednými.
S advokátkou a členkou UčPS Zuzanou Zajíčkovou sme urobili rozsiahlejší rozhovor o tom, ako prekonať alebo aspoň minimalizovať následky koronakrízy na šport. V prvom rozhovore (uverejnenom včera) sme sa venovali výsledkom ankety k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu. Podstatné myšlienky materiálu „Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe vyhodnotenia výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu“ sú témou tohto rozhovoru.

Prinášame praktickú pomôcku pre tých, ktorí sa budú v budúcnosti snažiť zachrániť existujúci klub a nadviazať na jeho predchádzajúcu činnosť v situácii, keď s predchádzajúcim vedením je komunikácia kompliková, alebo až nemožná.

Máloktorú oblasť ľudskej činnosti zasiahla svetová pandémia tak ako šport. Športové podujatia boli zrušené medzi prvými, normalizácia situácie v športe príde na rad medzi poslednými. Je to logické, dopady na kluby, športovcov, trénerov a športujúcu mládež však môžu byť fatálne, profesionálny šport na Slovensku je v ohrození. Šport nie je ani medzi prioritami súčasnej koalície – a času na minimalizovanie nezvratných škôd nie je nazvyš. Aj preto sme oslovili advokátku a členku UčPS Zuzanu Zajíčkovú s viacerými otázkami, v akom stave je šport a ako z toho von. Bazálnymi materiálmi sú pre nás anketa k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu (prvý rozhovor) a materiál „Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe vyhodnotenia výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu“ (v druhom a treťom rozhovore, uverejnených zajtra a pozajtra). Oba materiály pripravila Učená právnická spoločnosť.

Prinášame praktickú pomôcku v podobe tabuľky pre športové subjekty, ktorá by mohla pomôcť pri uplatnení finančného príspevku na prekonanie krízy COVID-19 na základe všeobecných opatrení uplatnených na subjekty pôsobiace v oblasti športu a ich rôzne životné situácie.

Prinášame štvrté právne východisko, ktoré je dôvodom, pre ktorý sa na šport nevzťahujú niektoré dôležité všeobecné krízové opatrenia využívajúce úpravu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Prinášame tretie právne východisko, ktoré je dôvodom, pre ktorý sa na šport nevzťahujú niektoré dôležité všeobecné krízové opatrenia využívajúce úpravu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.