Predkladaná štúdia je publikačným pokračovaním (2/7) štúdie „Administratívna justícia v Anglicku (v komparatívnej perspektíve so Slovenskou republikou) – teoretické a praktické východiská“. V tomto zmysle odkazujeme čitateľa na štúdiu uvedenému v predchádzajúcej vete, a to s cieľom získať komplexný obraz o skúmanej problematike V predkladanej štúdii sa autor venuje nástroju „judicial review“ (ako nástroju súdnej kontroly), ktorý je aplikovaný aj vo vzťahu ku konaniam, resp. rozhodnutiam správnych orgánov v Anglicku. V štúdii sa autor venuje najmä tomu, že na právnu ochranu prostredníctvom judicial review neexistuje právny nárok (a to ani v prípade, ak by v priebehu súdneho konania bola zistená určitá nezákonnosť), na obmedzenia aplikácie tohto inštitútu, na otázky súvisiace a aktívnou legitimáciou, ako aj na (najčastejšie) potenciálne rozhodnutia, ktoré v prípade uplatnenia judicial review môžu byť správnym súdom vydané.

Moderná spoločnosť na prahu 21. storočia sa celkom opodstatnene označuje spoločnosťou informačnou a technologickou. Prirodzene ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, vyvíjali a rozvíjali sa aj dostupné technológie. V súčasných podmienkach možno hovoriť o obrovskom pokroku, ktorý práve táto oblasť zaznamenala. Na jednej strane sú to technológie, ktoré sú v dôsledku dostupných cien a potenciálu, ktorý sa s nimi spája, veľmi rozšírené. Sú to súčasne technológie, ktoré významnou mierou uľahčujú každodenný život, či už osobný, spoločenský alebo pracovný. Na strane druhej, sú to technológie, ktoré sa spájajú s vysokou mierou rizika, keďže virtuálny priestor poskytuje dostatočnú anonymitu a krytie pre rôzne formy protiprávnych konaní, vrátane šikanovania v prostredí internetu.

Cieľom príspevku je poukázať na zásadné zmeny v právnej úprave neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby v roku 2018, najmä na odstránenie tvrdosti zákona – zrušenie neziskovej organizácie z dôvodu neuloženia výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok do 15 júla. Pri trestaní neziskových organizácií je potrebné rešpektovať princípy stanovené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento článok sa sústreďuje na základné princípy správneho trestania pri ukladaní sankcií.

Predkladaná štúdia tvorí ostatnú štúdiu (7/7) autora k otázkam anglického správneho súdnictva (aj v kontexte správneho súdnictva Slovenskej republiky). Z hľadiska poradia táto štúdia síce nadväzuje na štúdiu „(Vnútorná) integrita orgánu verejnej správy a legitímne očakávania ako elementy činnosti správnych orgánov v kontexte súdneho prieskumu (Anglicko/Slovenská republika) – interpretačná komparácia“, ale z obsahového hľadiska sa viaže na všetky skôr publikované štúdie autora (zo série so zameraním na anglické judicial review). Štúdia sa zameriava na dôkazné bremeno (a procesné prezumpcie) v režime správneho súdnictva a na deliteľnosť správneho aktu ako predmetu súdneho prieskumu v judicial review. Autor sa síce uvedeným témam nevenuje komplexne a v plnom rozsahu, poskytuje však relatívne detailnú analýzu uvedených inštitútov. Uvedená analýza sa opäť opiera o prácu s rozhodovacou činnosťou anglických súdov a pri hľadaní paralel v režime slovenských právnych reálií.

Predkladaná štúdia je prvou (1/7) zo série monotematických štúdií, ktorými sa autor pokúša priblížiť problematiku administratívnej justície v Anglicku odbornej verejnosti v Slovenskej republike. Zámerom autora je poukázať na špecifiká anglického systému administratívnej justície, a to najmä cez perspektívu rozhodovacej praxe súdov v Anglicku. V jednotlivých štúdiách sa bude primerane venovať vybraným inštitútom na tomto úseku s cieľom poukázať na vybrané paralely (alebo rozdiely) s právnou úpravou Slovenskej republiky. Táto štúdia je úvodnou z predmetnej série a poskytuje základný rozbor inštitútov, ktoré sú anglickou doktrínou vnímané ako základ administratívnej justície, a to tzv. konzultácie, (parlamentný) ombudsman, tribunály a súdny prieskum (pričom súdny prieskum bude predmetom samostatných štúdií). Záverom uvádzame, že všetky štúdie (1 až 7) sú uverejnené v tomto čísle Magister Officiorum (č. 1/2018), pričom v čitateľovi odporúčame ich postupné štúdium v poradí od 1 po 7 (t. j. nie v abecednom poradí – tak, ako sú zoradené v rámci tejto publikácie).

Autor navrhuje urýchlenú implementáciu projektu „Hodnota za peniaze“ do financovania športu štátom v Slovenskej republike z dôvodu faktov týkajúcich sa minulého, ale i súčasného stavu financovania veľkých športových projektov najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike.

Autor poukazuje na to, že tak ako aj v iných odvetviach národného hospodárstva, tak aj v športe, je nevyhnutná digitalizácia, ktorá vytvára pridanú spoločenskú hodnotu tohto odvetvia. Digitalizácia v športe je súhrn elektronických služieb, ktoré prinášajú efektívnejšiu „online“ komunikáciu pre základné procesy v športových organizáciách s katalogizovaným zberom potrebných dát.

Autori sa pokúšajú priblížiť súčasný stav výkonu dobrovoľníctva v športe v Slovenskej republike najmä z bežných pohľadu mýtov a reálnych faktov.

Príspevok sa zaoberá problematikou manipulácii športových podujatí, aktuálnymi trendami a problémami v praxi v tejto oblasti. Rovnako popisuje poznatky získane na európskej úrovni počas výskumu v rámci grantového projektu pre európsku futbalovú federáciu UEFA a zároveň navrhuje najefektívnejšie postupy boja proti tomuto problému, ktoré boli úspešne uplatnené v zahraničí.