Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Potenciálna revolúcia v prestupovom systéme vo futbale NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    19.05.2011Ladislav Križan
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Ďalší z radu tzv. „športových“ sporov, ktorým stále dominuje mediálne veľmi známy rozsudok vo veci Bosman z roku 1995, rozhodol Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) dňa 16. marca tohto roku (2011).

    Ide o Súdne rozhodnutie v prípade Olympique Lyonnais proti Olivier Bernard a Newcastle United (rozsudok SDEÚ vo veci C-325/08).

    Skutkový stav sporu spočíval v tom, že francúzsky futbalista Olivier Bernard uzavrel s francúzskym futbalovým klubom Olympique Lyonnais, viacnásobným majstrom krajiny, v roku 1997 s účinnosťou od 1.júla na obdobie troch rokov písomnú zmluvu ako tzv. „joueur espoir“ („nádejný hráč“).

    „Joueur espoir“ bol špeciálny status, ktorý označoval mladého hráča vo veku 16 až 22 rokov, ktorý uzavrie na dobu určitú písomnú zmluvu pracovnoprávneho charakteru s futbalovým klubom, ktorý finančne, materiálne, personálne atď. zabezpečuje v čase jej trvania proces jeho športového tréningu, výchovy a vzdelávania. Po uplynutí času, na ktorý bola takáto zmluva uzavretá, bol klub zabezpečujúci športový rast oprávnený od hráča požadovať, aby s ním uzatvoril svoju prvú zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonávanie povolania profesionálneho futbalistu (ďalej len „profesionálna zmluva“).

    V tomto konkrétnom prípade Olympique Lyonnais ponúkol Olivierovi Bernardovi profesionálnu zmluvu s účinnosťou od 1. júla 2000 na obdobie jedného roka ešte pred uplynutím jeho futbalovo-učňovskej zmluvy, pričom celková navrhovaná výška odmeny bola 53.357,16 euro ročne. Bernard ponúknutú profesionálnu zmluvu odmietol uzavrieť a uzavrel v auguste 2000 profesionálnu zmluvu s anglickým futbalovým klubom Newcastle United FC.

    Kameňom úrazu bol fakt, že v čase vzniku tohto sporu (2000) neexistoval žiadny systém noriem (právnych, ani noriem FIFA), ktorý by stanovoval výšku a spôsob výpočtu finančného plnenia (tzv. výchovného), ktorú by si mohol klub zabezpečujúci športový rast hráča oprávnene nárokovať od hráča, ktorého vychovával a ktorý s ním zároveň odmietol uzavrieť prvú profesionálnu zmluvu, resp. od klubu, s ktorým takýto hráč uzatvoril svoju prvú profesionálnu zmluvu.

    Keďže Bernard s Olympique Lyonnais odmietol podpísať profesionálnu zmluvu, ale prestúpil do Newcastlu, francúzsky klub následne zažaloval hráča aj anglický klub o sumu odvíjajúcu sa od výšky odmeny, ktorú by hráč poberal, keby podpísal profesionálnu zmluvu s francúzskym klubom, teda žalobcom.

    Prvostupňový francúzsky súd - Pracovný súd v Lyone (Conseil de prud´hommes) najprv priznal žalobcovi bez detailnejšieho zdôvodnenia odškodnenie vo výške asi polovice pôvodne požadovanej sumy, Odvolací súd v Lyone (Cour d´appel) však toto rozhodnutie zrušil, nakoľko zmienené ustanovenie kolektívnej zmluvy považoval za obmedzenie zmluvnej slobody hráča, čo bolo možné odôvodniť aj citovaným ustanovením francúzskeho Zákonníka práce o zákaze obmedzovania slobody jednotlivca. Až kasačný súd (Cour de cassation) sa v tejto veci konečne po predchádzajúcich žiadostiach najmä zo strany klubu Newcastle obrátil na SDEÚ a položil mu dve prejudiciálne otázky.

    SDEÚ vo svojom rozhodnutí deklaroval základnú ideu, že idea tzv. výchovného nie je v rozpore s právom voľného pohybu osôb v rámci EÚ. Zároveň konštatoval, že jeho výška sa má odvíjať iba od skutočných nákladov vynaložených na výchovu športovca, ktorý nakoniec klub opustil, aby sa stal profesionálom v službách iného klubu, pričom tieto náklady však majú zahŕňať náklady na výchovu nielen jeho, ale všetkých športovcov, ktorí boli pripravovaní na potenciálnu profesionálnu športovú dráhu spolu s ním, no profesionálmi sa následne nestali.

    Zásadný problém tohto šalamúnskeho rozhodnutia predstavuje však otázka, ako stanoviť konkrétnu výšku týchto skutočných nákladov. Ktoré náklady sú skutočne vynakladané na výchovu týchto hráčov a ktoré na iné položky pri bežnom chode klubu? Ako ich odlíšiť? Bude to na základe účtovníctva jednotlivých klubov, prípadne pre zjednodušenie stanovením paušálnych náhrad, ktoré však môžu podliehať spochybneniu v prípade súdneho sporu? Alebo sa zavedie fond solidarity, z ktorého sa klubom zabezpečujúcim športový rast hráčov bude vyplácať kompenzácia ich nákladov?

    Ako prakticky riešiť tento problém, bude veľkou témou najbližšej budúcnosti.

    Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.

    Autor je absolvent FTVŠ UK a PF UK a profesne sa venuje tzv. športovému právu v súčasnosti na Ústave státu a práva Akadémie věd ČR.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia