Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Nech v utorok dopadne hlasovanie o Tittel-Jančulovej novele zákona o športe akokoľvek ... NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    01.12.2019JUDr. Peter Sepeši a kol. (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Nech v utorok dopadne hlasovanie o Tittel-Jančulovej novele zákona o športe akokoľvek - nikto nevyhrá - prehrali sme všetci Slováci - prehrala správa vecí verejných v športe.


    alebo „Môžeme sa ďalej klamať a tváriť ...”. 


    Východiskom pre hlasovanie o poslaneckom návrhu zákona o športe je nasledujúce tvrdenie: v roku 2015 sa zákonodarný zbor v rozsahu 133 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, dá sa povedať, že jednomyseľne - prihlásila k hlavným ideám „nového” zákona o športe. Urobila tak na základe výraznej podpory športového hnutia, vrátane tradičných kolektívnych športov. Unifikácia zmluvných typov v športe, nabratie „európskeho” a „svetového” kurzu vzťahov v športe, ochrana slabšej strany a mnoho ďalších opatrení - dostali zelenú s imaginárnym potleskom pre športovú obec, ktorá sa na týchto východiskách dokázala v tom čase zhodnúť, pochopiť ich nevyhnutnosť a prijať úpravu vzťahov v športe novým moderným spôsobom.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že do Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený legislatívny návrh vážnej systémovej zmeny, ktorá bola vopred riadne prediskutovaná s dotknutými záumovými skupinami a ich zástupcami. Môžeme ju rovnako ospravedlňovať zákonodarnou iniciatívou jednotlivých poslancov, ale nie takýmto spôsobom - pri takom vážnom zásahu do právnej istoty a do zmluvnej stability v športe, akým je zásah navrhovaný v poslaneckej novele zákona o športe.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že legislatívny návrh bolo nevyhnutné predložiť práve teraz ako urgentné riešenie, hoci ešte vyše dvoch rokov (do konca roku 2021) budú mať kluby a športovci „odvodové prázdniny” - teda je ešte dosť času na to, aby sa pripravilo riešenie, ktoré skutočne pomôže športu a bude rešpektovať dôstojnosť a sociálne postavenie športovcov. Ekonomika v športe a na strane športových kluboch si túto novelu zákona o športe „nevydupala” unisono - ako sa snažia tvrdiť predkladatelia. Platí to zvlášť v prípade, ak všetky futbalové kluby v profesionálnom futbale, a rovnako časť klubov v najvyššej hokejovej súťaži dodržiavajú zákon o športe a rešpektujú pracovnoprávny vzťah (§ 1 ods. 3 ZP).


    Ekonomika športových klubov volá po iných opatreniach - volá po motivovaní financovania športu zo súkromného sektora tak, ako to bolo sľubované v Programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020. Obmedzenosť vnímania vzťahov v športe však kriví optiku ich porozumeniu, a to následne produkuje legislatívne úskoky - opatrenia - ktoré ničia systém, ničia vzťahy, dôveru a v konečnom dôsledku prinášajú len populistické a krátkozraké riešenia.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že so športovcami a ich asociáciami bola novela zákona o športe odkomunikovaná ako s rešpektovaným partnerom. V skutočnosti však nebola. Skutkové vyjadrenia dotknutých subjektov hovoria o pravom opaku, pričom predkladatelia novely zákona účelovo zastierajú fakty. 


    Môžeme sa klamať a tváriť, že predložený návrh novely zákona o športe je sociálny a zlepšuje postavenie slabšej strany. Ak predkladatelia novely zákona o športe tvrdia, že novela zákona o športe zlepší postavenie športovcov, nech sa ich opýtajú na názor - ako sa im vykonával šport, keď neboli v pozícii zamestnanca, ale - zväčša - iba v pozícii veriteľa športových klubov (často so splátkovým kalendárom v ruke) v rovine nepomenovaných a často jednostranne výhodných a koncipovaných zmlúv. Je rovnako zarážajúce, že samotní predkladatelia zabúdajú, v akom statuse vykonávali šport v zahraničí - bol to pracovnoprávny vzťah. Nič iné, nič medzitým. A je to o to zarážajúcejšie, že ide o poslanca Národnej rady SR, ktorého zvolili občania (zrejme najmä hráči a fanúšikovia) a vložili mu do rúk svoju dôveru.

    Opomína sa aj skutočnosť, že športovec ako veriteľ klubu je povinný, pri vymáhaní svojej pohľadávky voči klubu, zaplatiť aj súdny poplatok, ale v prípade pracovnoprávnych sporov (§ 316 CSP) je zamestnanec od súdneho poplatku oslobodený.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že politické strany, ktorých cieľom je „sociálny štát” alebo majú „sociálnu demokraciu” ešte aj v názve strany - budú možno hlasovať za zmenu, ktorá je voči hráčom ako „sociálne” slabšej strane v zmluvnom vzťahu s klubom výrazne nesociálna, pretože výrazne posilňuje postavenie silnejšej strany … a môžeme sa klamať a presviedčať na tlačových besedách o opaku. Argumentácia predkladateľov novely zákona, že zavedením bizarne označeného režimu „byť zamestnaný ako SZČO” do kolektívneho profesionálneho športu sa stávame „konkurencieschopným” v porovnaní s európskym priestorom je doslova zavádzajúca a nesprávna - európsky priestor kolektívneho profesionálneho športu je založený na sociálnom dialógu medzi športovcami a klubmi, ktorého východiskom je ich pracovnoprávny zmluvný vzťah. Poukazovanie na údajné výnimky (Poľsko), ktorých detaily nie sú preskúmané a je tiež otázkou času, kedy výnimky pod tlakom EÚ „padnú”, sa javí ako účelová demagógia, bohužiaľ - dnes tak vlastná a častá politickému priestoru. Predkladatelia návrhu novely nedokážu predložiť ani jeden odborný či vedecký príspevok - tak svoj, alebo iného autora - ktorý hovorí v prospech ich návrhu, a to že v profesionálnom športe je (má byť) výkon športovej činnosti posudzovaný nie ako závislá práca, ale ako činnosť SZČO. No aj tak trvajú na východiskách a správnosti novely zákona o športe.


    Môžeme sa ďalej klamať a tváriť, že novela zákona o športe nebola mocensky presadená na objednávku úzkeho kruhu najmä hokejových funkcionárov a majiteľov niekoľkých klubov v ich pozadí. Najväčší zamestnávateľ v slovenskom športe - futbal bol obídený a vynechaný. Stanovisko UEFA, SFZ a ÚLK je ignorované, predkladatelia návrhu novely zákona o športe ho jednoducho ignorujú. Posúdenie kvality takejto politickej - poslaneckej zákonnej iniciatívy je ponechané na každého z nás, avšak pachuť subjektivizmu a mocenskej neochoty diskutovať na jazyku ostáva, či chceme, alebo nie. Opakuje sa situácia z roku 2017, kedy návrh novely zákona o športe dali hokejisti do ruky „futbalistom” v parlamente, ktorý sa už raz využil pri vyňatí futbalu a hokeja zo vzorca - to bez vedomia a súhlasu futbalu.


    Hokej má na Slovensku obrovský vplyv, ale takýmito postupmi si nezíska a nemôže získať rešpekt a dôveru spoločnosti, práve naopak. A bez dôvery nebudeme vedieť postaviť základy toho, čo by sme chceli v športe vybudovať. A darmo sa budú prekladatelia novely brániť, že ak by hráči nemali zaplatené svoje odmeny, kluby by nedostali licenciu. Vieme, že SZĽH nemá riadne zvolený orgán na riešenie sporov a licenčnému orgánu SZĽH postačilo len vyhlásenie majiteľa klubu, že nároky hráčov sú sporné a dokonca aj napriek začatému konkurznému konaniu klub licenciu od SZĽH dostal. 


    Dôvera a rešpekt sú ešte dôležitejšie ako peniaze a moc. Aj na Slovensku na to raz prídeme.


    Môžeme sa ďalej klamať a tváriť, že hokej (okrem Košíc, Slovana a Liptovského Mikuláša - ak informácie neklamú) a možno aj ďalšie športy (okrem futbalu) neporušujú minimálne celý rok 2019 zákon o športe, keď neodvádzajú štátu zrážkovú daň z príjmov za svojich hráčov - (nelegálnych) zamestnancov. Býva však zvykom, že kostlivec zo skrine raz vypadne. A môže sa stať, že kluby prídu nielen o peniaze, ktoré si myslia, že ušetrili na dani zo závislej činnosti, ale mohli by prísť aj o dotácie a podiel na príspevku uznanému športu, pre pridelenie ktorých je neexistencia nelegálnej práce podmienkou. Nehovoriac o sankciách vyplývajúcich z právnych predpisov o nelegálnej práci.


    Môžeme sa ďalej klamať a tváriť, že je v poriadku, keď kluby, ktoré dodržiavali zákon o športe odviedli do štátneho rozpočtu od roku 2016 niekoľko miliónov eur na zrážkach z dani príjmu hráčov - zamestnancov, zatiaľ čo kluby porušujúce zákon na základe špekulatívnej právnej konštrukcie nehodnej slušného a erudovaného právnika, neodviedli štátu nič. 


    Vráti štát po prijatí navrhovanej nesystémovej zmeny finančné prostriedky klubmi vynaložené na odvody a zrážky z dani príjmu hráčov, ktoré uhradili práve tí, ktorí sa rozhodli dodržiavať platné právne predpisy? 


    Právne konštrukcie prezentované v uplynulom období prevažne ústne bez zodpovednej právnej argumentácie o tom, že v profesionálnom športe sa v zmysle zákona o športe môže vykonávať šport aj v rovine SZČO - dostali na frak od štátnych orgánov (inšpektorát práce, finančné riaditeľstvo, súdy), ako aj od zorientovanej časti odbornej obce, ktorá problematiku skúma, rozumie jej a predkladá športu odpovede a udržateľné riešenia v zákonných intenciách s elementárnym pocitom zodpovednosti za poskytnuté stanoviská i za dodržiavanie princípov právneho štátu. Dnes však niektorí právnici svoje poslanie zapredali a nevnímajú tieto princípy - svoje poslanie, keď namiesto ochrany princípov a autority právneho štátu, jeho právneho poriadku, pomáhajú „bohatým a vplyvným” špekulovať, vyrábať a ospravedlňovať ich nedomyslené a právne neotestované manažérske rozhodnutia, ktoré im prinesie iba dočasný úspech. O to je to nebezpečnejšie, že vystavujú rizikám kluby a hráčov (tí zrejme ani netušia, aké sankcie od štátu im hrozia), ale sami žiadne riziko za svoje „právne” názory nenesú ... veď sa tak rozhodli kluby, že si osvoja nimi ponúknutý účelový pochybný právny konštrukt.


    Môžeme sa ďalej klamať a tváriť, že je v poriadku, keď návrhy zákonov a manažérske rozhodnutia nielen politikov, ale aj funkcionárov štátu či športových zväzov, nedokážu obstáť v testoch športovej, ekonomickej, právnej a sociálnej logiky, preto ich špekulatívne takémuto posúdeniu ani nepodrobíme, ale každé tvrdenie - zvlášť z úst poslancov NR SR - by malo byť preukázané alebo aspoň preukázateľné.


    Môžeme sa ďalej klamať a tváriť, že je v poriadku, keď na toto „verejné tajomstvo” opakovane prezentované v rôznych, aj verejnoprávnych médiách, účinne doposiaľ nereagovali hlavný kontrolór športu, ministerstvo školstva, inšpektoráty práce, a ani SZĽH. Štát, ako aj relevantné športové zväzy v tomto prípade dlhodobo akceptujú protiprávny stav. Taká je vizitka riadenia a správy vecí verejných v športe na Slovensku, taká je situácia v celej spoločnosti.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že do NR SR bol podaný kvalitný poslanecký návrh novely zákona o športe hodný najvyššieho zákonodarného zboru dôkladne pripravený po zvážení všetkých podstatných súvislostí, že bol pripravený v súčinnosti s tými najlepšími slovenskými expertmi najmä z ministerstva práce, ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a expertmi na pracovné právo, vrátane európskeho práva a športového práva ako interdisciplinárneho právneho odvetvia a predovšetkým komplexne odkomunikovaný s tými, ktorým má údajne v konečnom dôsledku priniesť „pozitívnu zmenu” - so športovcami.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že návrh novely zákona o športe nie je úplne zbabraný, keď obsahoval dva body a predložený pozmeňovací návrh poslancov k nemu má deväť bodov, ktorých znenie pôsobí zmätočne a nemení nič na tom, že ak sa niekde vykonáva závislá práca - športovec ako zamestnanec má mať priznané práva zamestnanca garantované okrem iného aj v čl. 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vrátane ochrany proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania, diskriminácii v zamestnaní a práva na kolektívne vyjednávanie. 


    Môžeme sa klamať a tváriť pred slovenskou verejnosťou, že návrh nie je v rozpore s európskym štandardom. A môžeme sa rovnako tváriť, že ak zákonodarca návrhom novely zákona povie, že síce ide o závislú prácu, ale závislá práca to nie je, ale je to SZČO - môžeme si klamať, že zákonodarca má v tomto prípade elementárne znalosti o právnom poriadku a o jeho „neporušiteľných” princípoch a pravidlách. Môžeme sa rovnako tváriť, že šport je tak osobitý, ako žiadna iná časť spoločnosti a preto práve športovci - si zaslúžia špeciálne nesystémové výnimky v rozpore s európskym štandardom.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že opozičné politické strany, ktoré dlhodobo kritizujú nekoncepčné predkladanie nekvalitných lobistických poslaneckých návrhov zákonov mimo riadneho medzirezortného pripomienkového konania, mimo odbornej diskusie vecných útvarov nášho štátu, mimo odbornej i laickej verejnosti, mimo expertov v Hospodárskej a sociálnej rade vlády či Legislatívnej rade vlády, sa odrazu rozhodnú, že za takýto nesystémový návrh výnimky budú hlasovať, aj za cenu straty integrity vlastného názoru. To nie je dobrý signál pre voliča pred voľbami.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že športovci dostanú po zmene právnej úpravy od klubu právo voľby medzi vykonávaním závislej práce a právnym balastom - protiprávnym stavom, citujúc predkladateľov novely zákona - „zamestnávaním ako SZČO”. Nedostanú, len sa touto nesystémovou novelou ešte viac zneistí právna istota a legitímne očakávania subjektov športovej obce - v tomto prípade profesionálnych športovcov.


    Môžeme sa klamať a tváriť, že bude úplne v poriadku, keď v tej istej súťaži, v tom istom klube, v tom istom tíme, v tej istej kabíne, budú sedieť vedľa seba dvaja hráči, ktorí budú pre klub robiť to isté, ale jeden bude mať práva, povinnosti a ochranu ako zamestnanec (zmluva v režime do 31.12.2019) a druhý len ako SZČO. Nič nám na tom nevadí? Nie je to až bizarné? Nesmrdí to tak trochu diskrimináciou? Navrhovatelia novely si pravdepodobne tieto konzekvencie nechcú predstaviť. 


    Môžeme sa klamať a tváriť, že prezidenti zväzov hádzanej, basketbalu a volejbalu dostali riadny mandát od členov svojich zväzov, vrátane športovcov na to, aby povedali názor aj za svojich športovcov. 


    Môžeme sa tváriť a klamať, že na tlačových besedách poslancov SNS boli aj húfy športovcov z kolektívnych športov a mohutne volali po zmene, ktorá má pomôcť hlavne im, aby si mohli vybrať. Môžeme sa tváriť a klamať, že podobný výber by si neželali aj ďalšie skupiny zamestnancov na Slovensku, ktorí vykonávajú závislú prácu. Toto však ešte len príde.


    Môžeme sa tváriť a klamať, že novelou zákona o športe ideme pomôcť slovenskému športu, a pritom ho len polarizujeme. Aj o tom, že šport je úplne autonómny a oddelený od politiky a moci oligarchov.


    Môžeme sa tváriť a klamať, že sa na Slovensku dodržiava zákon, že Slovensko funguje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát.


    Môžeme sa tváriť a klamať, že dobré „PR” nám zakryje porušovanie zákonov, zväzových predpisov, úpadok mravov, nedostatok osobnej integrity či dôvery.


    Ak má slovenský šport fungovať zdravo a progresívne - musí byť budovaný na pevných základoch, ktorými majú byť uvedomenie si vlastnej identity, slušnosť a dôvera - rozhodne nie peniaze. A už vôbec nie peniaze majiteľov klubov alebo štátu či moc skompromitovaných funkcionárov a oligarchov. Môžeme sa aj tváriť a klamať, že to tak nie je a byť „politicky korektní”.


    Politici koaliční i opoziční - vyslanci športu v NR SR, ktorí by mali/mohli spolupracovať a svorne pracovať na lepšom postavení športu v slovenskej spoločnosti, zvádzajú teraz politické súboje - nie za šport, ale proti sebe.


    Futbal a hokej, ktorí by mali/mohli svorne pripravovať vlastné odborné riešenia a lobovať za také riešenia, ktoré skutočne zlepšia postavenie celého športu, dnes zvádzajú lobistické súboje proti sebe. SOŠV má tiež svoj potenciál, ak dokáže byť vzorom slovom aj skutkom v dodržiavaní zákona, princípu fair play, transparentnosti, ponukou pozitívnych myšlienok a aktivít, vecnou diskusiou s názorovými oponentmi. Pri diskusii o statuse profesionálnych športovcov však SOŠV, vrátane komisie športovcov mlčí. Vodcovstvo v športe, ktoré SOŠV chce získať sa však nedá získať zákonnou úpravou, ale pripomienkovaním každého podstatného zásahu do postavenia akéhokoľvek subjektu v športe. A to sa nestalo. Odôvodniteľné to je iba v prípade, ak pre SOŠV profesionálni športovci nie sú podstatnou skupinou, ktorej postavenia by sa mal SOŠV zastať, zvlášť pri nesystémových novelách zákona o športe, akou komentovaná novela bezpochyby je.


    Hráči a kluby a ich záujmové asociácie by mali/mohli 100% svojej energie a úsilia sústrediť na to, aby vytvorili vo svojich športoch zdravé pracovné prostredie a budovali vzájomnú dôveru s adekvátnym postavením a ochranou športovca, aby spoločne mohli pracovať na dosahovaní športových výsledkov a najmä integrity súťaže, za rovnakých podmienok pre všetkých. Je preto z nášho pohľadu zarážajúce, že bývalí profesionálni hráči, ktorí v zahraničí pôsobili ako zamestnanci a dnes sedia v NR SR, podávajú návrh novely zákona, ktorým zhoršujú postavenie a ochranu svojich kolegov, bez záujmu o skutočnú diskusiu s hráčmi a ich zástupcami. Nie je to možné vnímať aj ako gól do vlastnej bránky ?


    Moci dáva skutočnú autoritu osobná a názorová integrita jej nositeľov, ktorá je základom dôvery ľudí, nestačí len kreslo a dočasný vplyv v parlamente. 


    Za štyri ostatné roky nebola zo strany ministerstva školstva do NR SR predložená žiadna novela zákona o športe, o ktorej by prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Strácame čas a politicky sa presadzujú rozhodnutia, ktoré základy stabilného fungovania slovenského športu netvoria, ale búrajú, bez plnenia programového vyhlásenia vlády, bez predstavenia vízie, a tak pomaly napĺňame Murphyho zákon, že až keď vyskúšame všetky zlé riešenia a cesty, prídu na rad tie dobré. 


    Evolúcia sa však nedá zastaviť, dá sa len na určitý čas spomaliť. 


    Ak má existovať subjekt, ktorý sa v súvislosti s touto novelou vyjadrí jednoznačne a bez zahmlievania o jej právnej súladnosti, s pokojným svedomím to bude tento text a odborníci s ním súhlasiaci, ktorí povedia slovenskej verejnosti, že tomu tak nie je a novela zákona o športe nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rovnako ako to, že novela nie je v súlade s európskym štandardom, ktorý sa vyvíja v rámci dlhoročného európskeho sociálneho dialógu dialógu v športe vedeného Európskou komisiou. Spokojne to bude tento text, ktorý povie, že riešenie nedostatku financií v športe sa dá riešiť a existujú legálne cesty - avšak táto novela nerieši príčinu problému ale “rieši” iba jeho dôsledok - a to nespokojnosť klubov s nedostatkom financií spôsobom, ktorým si to „odnesú” tí druhí - slabší, teda športovci, ale aj systém sociálneho zabezpečenia a právna istota. Ak ale po tejto novele zákona, ak jej NR SR vyjadrí podporu - bude treba vykladať účel a ciele zákona o športe, zmluvnú stabilitu a odpovedať na otázku „ako to teraz v tom športe je” - treba sa túto otázku pýtať predkladateľov novely zákona, a nie odborníkov a uznávané odborné kapacity v slovenskom právnom a športovo-právnom prostredí, ktoré - dá sa konštatovať - že unisono kričia, že niečo nie je v poriadku v tom našom - štáte slovenskom. 


    Bez ohľadu na uvedené, ak novela zákona o športe prejde, máme za to, že testom ústavnosti - s vysokou pravdepodobnosťou neprejde. Rovnako si myslíme, že sa nájde dostatok jej adresátov na to, aby títo nechali vystaviť účet jej predkladateľom a podporovateľom najvyššou autoritou. Áno, na rade môže byť Ústavný súd Slovenskej republiky. Ako sa zvykne hovoriť, tma ovládne svetlo, ak prestaneme byť nositeľmi svetla. V tomto prípade sa o to aspoň musíme pokúsiť. V záujme ochrany športovcov, systému zákona o športe, jeho pôvodných zámerov, zmluvnej stability vzťahov v športe, legislatívnej zodpovednosti zákonodarcu, či všeobecne - v zmysle systémovosti, právneho štátu a slušných vzťahov na Slovensku. Ako sa v posledných časoch ukazuje, slušnosť - odbornosť - a primeranosť dnes nie je v móde, a možno je to dnes misia ťažká, ale zajtrajšky a naše deti sa nám poďakujú. Minimálne budú spokojné, ak sa za kroky svojich predchodcov, rodičov nebudú musieť hanbiť. Áno, aj preto formulujeme tieto myšlienky. Pre nás všetkých - pre Slovensko - pretože je načase začať robiť veci (s)právne! 


    Peter Sepeši
    Jaroslav Čollák
    Zuzana Zajíčková
    Peter Mihál
    Viktor Karel
    Marcel Blažo
    Jakub Homoľa
    Andrej Poruban
    Ladislav Križan
    Róbert Jano ml.
    Oliver Pravda
    Igor Šumichrast 
    Ivan Greguška
    Martin Čánik
    Jarmila Lukačovičová
    Jozef Malich
    Ján Letko 
    Alexandra Janoušková
    Peter Dedík
    Róbert Jano st.
    Peter Haňdiak
    Jozef Mihál
    Peter Hennel 

    a ďalší, ktorí požiadajú o uvedenie svojho mena pri tomto apele.

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia