Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

LEPŠIE RIEŠENIA PRE RIADENIE, SPRÁVU, PODPORU A ROZVOJ ŠPORTU A OSOBITNE ŠPORTOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY NA ÚROVNI ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    31.05.2019 Ladislav Križan (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    BETTER SOLUTIONS FOR ORGANISATION, MANAGEMENT, SUPPORT AND DEVELOPMENT OF SPORT AND ESPECIALLY SPORTS INFRASTRUCTURE AT LOCAL GOVERNMENT LEVEL 

    Mgr. Mgr. Ladislav Križan, PhD.[1]
    Univerzita Komenského v Bratislave 
    Právnická fakulta, katedera teórie práva a sociálnych vied

    Kľúčové slová:

    šport, športové politiky, samospráva, mesto, financovanie športu, športové právo, efektívna verejná správa, EÚ fondy

    Key words:

    sport, sports policy, local goverment, city, financing of sport, sports law, Effective Public Government, EU Funds

    Abstrakt:

    Autor predstavuje ako jeho hlavný tvorca návrh projektu Učenej právnickej spoločnosti, o. z. s názvom „Lepšie riešenia pre riadenie, správu, podporu a rozvoj športu a osobitne športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“. Učená právnická spoločnosť, o. z. týmto návrhom projektu ašpiruje v roku 2018 na udelenie nenávratného finančného príspevku zo zdrojov EÚ, konkrétne z operačného programu Efektívna verejná správa, s cieľom vďaka nemu komplexne zlepšiť stav športu na úrovni územnej samosprávy na území Slovenskej republiky.

    Abstract/Summary:

    The author presents as his main designer a draft project by NGO with name Učená právnická spoločnosť, o. z. entitled „Better solutions For Organisation, Management, Support And Development Of Sport And Especially Sports Infrastructure At Local Government Level.“ NGO Učená právnická spoločnosť, o.z. applies with this draft project in 2018 for a non-repayable financial contribution from EU funds, specifically from the operational program Effective Public Government, in order to improve the state of sport at local government level in the territory of the Slovak Republic.


    UČENÁ PRÁVNICKÁ SPOLOČNOSŤ, O. Z.

    JE „ŽIVÝ“ SOCIÁLNY ORGANIZMUS MAJÚCI SKORO 10 ROKOV

    Učená právnická spoločnosť, o. z. (ďalej len „UčPS“) je neštátnou organizáciou tvoriacou tretí sektor, a to i podľa Ondrúšeka et al.[2]vzhľadom na tam citovaný výskum Lestera Salamona a Helmuta Anheiera, ktorý sa zaoberal porovnaním tretieho sektora v 32 krajinách a ktorý sformuloval 5 zjednocujúcich znakov, ktoré charakterizujú neštátne organizácie tvoriace tretí sektor. Sú to 1. – formálna štruktúra organizácií (sú čiastočne formalizované a inštitucionalizované – môžu uzatvárať zmluvné vzťahy), 2. – súkromný (neštátny) charakter organizácii, 3. – organizácie nemajú za cieľ vytvárať zisk, ktorý by sa mal rozdeliť medzi ich majiteľov, 4. – organizácie sú nezávislé a fungujú na samosprávnom princípe, 5. – organizácie majú dobrovoľnícky charakter, t. j. spravidla sa v nich prejavuje určitý stupeň dobrovoľníckej účasti. K týmto znakom sa spravidla pridávajú ešte ďalšie dva – nie sú náboženské ani politické, čo znamená, že ich hlavným cieľom nie je pestovanie náboženstva a náboženská výchova ani združovanie kandidátov na politické miesta.     

    UčPS ako právnická osoba, ktorá má právnu formu občianskeho združenia vznikla v roku 2009. Komplexné informácie o jej administratívnej a prevádzkovej kapacite, ňou vykonaných projektoch je možné nájsť aj na jej webovom sídle, no platí, že UčPS ako organizácia tretieho sektora nie je statická, nemenná štruktúra. Aktivity v nej od jej založenia a vzniku postupne združovaných fyzických osôb majú svoju históriu, a to ešte i pred jej samotným oficiálnym vznikom ako právnickej osoby v roku 2009.

    UčPS je zároveň pomerne komplikovaný „živý“ sociálny organizmus, ktorého život pripomína fázy života človeka.

    Ideálne sa rozvíjajúca organizácia tretieho sektora podľa Ondrúšeka et al.[3]spravidla prechádza 6 štádiami rozvoja: „1. Málo štruktúrovaná skupina okolo charizmatického lídra, 2. Štruktúrovaná skupina s vymedzenou misiou, 3. Registrovaná organizácia, 4. Profesionalizovaná organizácia, 5. Organizácia s vyváženou deľbou moci, 6. Organizácia s vertikálnym či horizontálnym štrukturálnym vetvením.“.

    Pri aplikácii hore uvedených tvrdení na UčPS, jej históriu je nesporové, že hore uvedené tvrdenia o existencii štádií rozvoja UčPS ako stále sa rozvíjajúcej organizácie tretieho sektora platia v mnohom i pre ňu.

    Vzájomné združovanie sa v UčPS po určitom čase viedlo k vzniku kvalitatívne i kvantitatívne iných vzťahov nielen v rámci samotnej skupiny členov prípravného výboru a členov UčPS, ale i vo vzťahu UčPS k tretím osobám. Prvé tri hore uvedené štádia rozvoja UčPS charakterizuje počiatočné obrovské nadšenie postupne sa zväčšujúcej skupiny odborníkov s víziou Slovenskej republiky ako lepšieho miesta pre život pre nich i ich najbližších a najmä detí. Z podstatnej časti tejto zväčšujúcej sa skupiny odborníkov sa najmä postupným sústredením sa na šport ako i sociálny fenomén stávajú postupne i osobní priatelia, ktorých vzájomné medziľudské vzťahy ovplyvnila i tvorba návrhu zákona o športe a po jeho prijatí i pomoc s jeho implementáciou do praxe. Prvé tri hore uvedené štádia rozvoja UčPS preto charakteriz(ovali)ujú často obrovské výkony v rámci dobrovoľníckej činnosti najmä po nociach a v rámci voľného času pri nedostatku zdrojov na formálnu profesionalizáciu v podobe vzniku a existencie pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce resp. vzniku, existencie a hodnoty dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi UčPS a týmito osobami.

    UčPS nikdy nebola a ani nie je registrovaným zamestnávateľom v rámci evidencie Sociálnej poisťovne, vždy účtovala vždy v jednoduchom účtovníctve a jej celkové príjmy za kalendárny rok boli nasledovné :

    tabulka_clanok_2

    V súlade s myšlienkami Patakyovej et al.[4]môžeme za určujúce črty subjektov tretieho sektora považovať: „...ich súkromnoprávny charakter vyplývajúci z toho, že sú vytvárané z vôle zakladateľov, ktorých predsavzatím je vykonávanie činnosti smerujúcej k rozvoju občianskej spoločnosti vo zvolenej oblasti s tým, že cieľom ich činnosti nie je dosahovanie zisku, resp. nevytvárajú zisk s cieľom rozdeliť ho v prospech zakladateľov.“ 

    Hore uvedené čísla potvrdzujú, že UčPS a zároveň jej členovia dlhodobo nepôsobia v oblasti športu primárne zo zištných dôvodov. Ich motivácia nie je spojená s výkonom podnikania či inej zárobkovej činnosti v športe prostredníctvom UčPS, ktorá navyše nikdy nebola držiteľom živnostenského oprávnenia. Zároveň vykonávanie podnikania resp. inej zárobkovej činnosti v športe členov UčPS vo vlastnom mene a na vlastný účet resp. nimi riadených entít a na ich účet i z pohľadu konečného užívateľa výhod je taktiež z hľadiska ich celkových príjmov vo vzťahu k príjmom z oblasti športu skôr zanedbateľné.

    Prečo teda UčPS a jej členovia v oblasti športu už roky robia čo robia, odkiaľ a od koho na to získali mandát?

    Najlepšou odpoveďou, od koho a prečo získala UčPS svoju súčasnú legitimitu v športe, je svedectvo jej skoro 10-ročného pôsobenia ako súčasti slobodnej občianskej spoločnosti v našom športe. UčPS a zároveň jej členovia v oblasti športu dlhodobo pôsobia z dôvodov, ktoré majú smerovať k rozvoju občianskej spoločnosti, demokracie, slobody a princípov právneho štátu v našom športe. Majú radi svoju krajinu, šport v nej a pokúšajú sa zlepšiť ich fungovanie, čoho dôkazom sú i projekty, podujatia, informácie, vzory zmlúv a iných dokumentov, často kladené otázky a odpovede na ne- prosto všetko to know-how dostupné zdarma online 24/7 na oficiálnom webovom sídle UčPS spôsobom umožňujúcim hromadný prístup komukoľvek. 

    ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NÁVRHU PROJEKTU UČPS VZHĽADOM K OPERAČNÉMU PROGRAMU EFEKTÍVNA VEREJNÁ SPRÁVA

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) získalo v programovom období pre roky 2014-2020 na podporu reformy verejnej správy finančnú pomoc z Európskeho sociálneho fondu vo výške viac ako 335 miliónov eur, a to prostredníctvom operačného programu s názvom Efektívna verejná správa.

    Vláda SR schválila operačný program Efektívna verejná správa uznesením č. 228 zo dňa 14. 05. 2014[5], neskôr bol schválený Európskou komisiou rozhodnutím č. CCI – 2014SK05SFOP001 zo dňa 27. 11. 2014.

    V rámci jeho prioritnej osi 1 s názvom „Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna verejná správa“ boli v nasledujúcich rokoch vypísané viaceré výzvy, no prvýkrát v histórii Slovenskej republiky sa v roku 2017 stalo, že oprávnenými žiadateľmi jednej z výziev sa stali i neštátne organizácie tvoriace tretí sektor.

    Po 1. kole tejto výzvy, kedy zo 114 podaných bolo 66 i úspešných projektov v sume nad 18 miliónov euro, zostalo po navýšení zdrojov na 2. kolo výzvy cca 12 miliónov, pričom v 2. kole bolo možné podať žiadosť na projekt pokrývajúci územie SR mimo Bratislavského VÚC.

    V rámci 2. kola, kedy bola minimálna resp. maximálna suma v prípade úspechu 100 000 resp. 400 000 euro a časová oprávnenosť realizácie projektu maximálne v rozsahu 24 mesiacov pre realizáciu hlavných aktivít a maximálne 3 mesiace na realizáciu oprávnených aktivít na administratívne a finančné ukončenie projektu, podala UčPS ako jediná! organizácia návrh projektu z oblasti športu na udelenie nenávratného finančného príspevku s cieľom vďaka nemu komplexne zlepšiť stav športu na úrovni územnej samosprávy na území Slovenskej republiky. 

    Rozhodnutie, či žiadosť o nenávratný finančný príspevok z mája 2018 na návrh projektu s názvom „Lepšie riešenia pre riadenie, správu, podporu a rozvoj športu a osobitne športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“, bude alebo nebude podporená nebolo do konca roka 2018 urobené.

    O PROJEKTE UČPS ALEBO PREČO NIE(LEN) ŠTÁT, ALE I SAMOSPRÁVA JE PRE ROZVOJ ŠPORTU KĽÚČOVÁ

    Vzťahy v športe, ich právna regulácia vrátane financovania na úrovni štátu, ako aj územnej samosprávy, boli od vzniku Slovenskej republiky (ďalej „SR“) až do 1.1.2016 značne neprehľadné a komplikované. Napriek reálnemu ekonomickému, ako aj legislatívnemu nezáujmu štátu o šport po roku 1989, resp. 1993 boli totiž vzťahy v športe založené historicky najmä na stále veľmi silne intervenčnom modeli vzťahov, ktorý predpokladal silný a angažovaný štát s jeho rozsiahlou dotačnou politikou, pričom hlavným zdrojom plynúcimi do športu mal byť naďalej najmä rozpočet verejnej správy[6].Vlastná aktivita športového hnutia pri kumulovaní súkromných finančných zdrojov zároveň dlhodobo nebola nielen daňovou legislatívou motivovaná/podporovaná, čo fakticky spôsobovalo, že slovenské športové hnutie ostávalo stále významne závislé od štátu, napriek celosvetovému trendu posilňovania autonómie riadenia a správy športu športovými organizáciami ako rovnocennými partnermi štátu v tejto oblasti.

    Samospráva nielen pred, ale i po fiškálnej decentralizácii prijatím zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, ktorým na ňu boli prenesené aj pôsobnosti na úseku telesnej kultúry, nemala pri tvorbe a zmenách existujúcich pravidiel vo vzťahu k športu také postavenie, ale ani analytické podklady, aby dokázala voči štátu úspešne presadiť svoje návrhy.

    Je možné vysloviť tvrdenie, že celková, a nielen nominálna, ale najmä reálna výška zdrojov z rozpočtu verejnej správy použitých od 1.1.1993 do 1.1.2016 v SR na šport dlhodobo skôr nerástla, ale naopak klesala. Z metodologickej stránky je to dnes nemožné empiricky preukázať vďaka neúplnosti a rozpornosti dobových dát, no najmä kvôli nekoordinácii rôznych zdrojov existujúcich v rámci rozpočtu verejnej správy (napr. iba vzťah štát- samospráva). Je to tak pre absenciu synergii:

    1. najväčšieho zdroja v rámci štátneho rozpočtu – Národného programu rozvoja športu (ďalej len „NPRŠ“) ako súčasti rozpočtu verejnej správy pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej „MŠVVaŠ SR“),
    2. zdrojov financií od samospráv a
    3. ostatných zdrojov financovania zo štátnych prostriedkov (bez ohľadu na zdroje financovania) alebo z prostriedkov Európskej únie.

    Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoŠ“) s účinnosťou od 1.1.2016 zásadne zmenil právnu úpravu športu a novelizoval z hľadiska športu i ustanovenia ďalších viac ako 10 právnych predpisov, vrátane napr. zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, Zákonníka práce či zákona o dobrovoľníctve.

    Na príprave návrhu vrátane dôvodovej správy sa podieľala aj UčPS na základe zmluvy s MŠVVaŠ SR (dostupnej v centrálnom registri zmlúv) participatívnym spôsobom so všetkými dotknutými aktérmi, ktorí mali záujem o vecnú diskusiu. ZoŠ zároveň priniesol úplne novú základnú spoločenskú dohodu v športe, ktorá by sa dala zhrnúť do motta „Viac garantovaných finančných prostriedkov do športu výmenou za transparentnosť“. Transparentnosť mala zaručiť napr. demokratické voľby funkcionárov, auditované účtovníctvo a výročné správy, nový inštitút kontrolóra športu.

    V roku 2015 mal šport v NPRŠ cca 32,5 mil. euro rozdeľovaných formou právne nenárokovateľných dotácií. Od roku 2016 dochádza k postupnému zvyšovaniu tejto sumy až do roku 2019, kedy má mať v NPRŠ športové hnutie na úrovni národných športových zväzov (ďalej „NŠZ“) a národných športových organizácii (ďalej „NŠO“) garantovaných cca 72,5 mil euro. ZoŠ zároveň priniesol zmenu spočívajúcu v právnom nároku – dotáciu nahradil garantovaný príspevok uznanému športu (ďalej „PUŠ“) a spôsob jeho výpočtu pre uznaný NŠZ, pričom spôsob výpočtu ustanovuje výšku PUŠ z konkrétnych merateľných údajov.[7]

    Návrh projektu UčPS vychádza zo základnej premisy, že rovnako dôležitá, ak nie dokonca ešte dôležitejšia ako hore spomínaná podpora športu štátom, je podpora športu samosprávou vrátane športovej infraštruktúry, jej stavu, prevádzky, rekonštrukcie a výstavby.

    Štúdia KPMG z roku 2012 z hľadiska zdrojov financovania športu z verejného sektoru za obdobie 2007 – 2011 totiž tvrdí: ”Najvyšší podiel celkových zdrojov pochádza z regionálnej úrovne, a to z najmä z rozpočtov obcí (71%), ktoré za sledované obdobie priemerne uvoľnili na financovanie športu 132,1 miliónov EUR.”[8]

    Najnovšia štúdia KPMG z roku 2017 opätovne tvrdí, že za obdobie 2011 – 2017 najvyšší podiel celkových zdrojov smerujúcich do športu pochádza od samospráv, nie od štátu a je ustálený na cca 100 miliónov EUR ročne.[9]

    Pri tvorbe lepších verejných politík by sa preto malo venovať športu nielen na úrovni štátu, ale i na úrovni samospráv, a to po stránke dopytovej aj ponukovej. VÚC a obce (mestá) podporujú športové organizácie so sídlom na ich území prostredníctvom vlastných všeobecne záväzných nariadení (ďalej „VZN“), alebo cez dotácie športovým organizáciám, ktorých sú zakladateľmi. Kritériá podpory sú v každej obci (meste) a VÚC inak zadefinované. Kľúčovým problémom pri úvahách o zlepšovaní športu v SR, ale i vzorca pre NPRŠ, je preto i podpora športu samosprávou vrátane športovej infraštruktúry. Tá vplýva aj na kapacitu NŠZ, ktorý má vo výlučnej pôsobnosti príslušný šport v SR, resp. v mnohých prípadoch ju úplne determinuje cez jej stav, prevádzku, rekonštrukciu existujúcej či výstavbu pri spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy, t. j. aj z rozpočtu samospráv. Financovanie tejto primárnej kapacity športu (NŠZ) pritom ide mimo PUŠ, ktorý je najväčším zdrojom príjmov NŠZ od štátu.[10]Až na malé výnimky štát ani žiadny NŠZ pritom nie sú vlastníkmi žiadnej športovej infraštruktúry. Naopak kľúčovými aktérmi z hľadiska vlastníckych práv, resp. stavu, prevádzky, rekonštrukcie a jej výstavby pri spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy sú najmä samosprávy.

    SPÔSOB REALIZÁCIE AKTIVÍT PROJEKTU

    V súlade s cieľom projektu, ktorým je prispieť k zlepšeniu stavu športu v SR prostredníctvom zanalyzovania jeho stavu v 7 VÚC a 133 miest (okrem BSK a 7 miest na jeho území) a vytvorením Koncepcie rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy, by mal byť postup prác v rámci projektu pri jeho prípadnej podpore nasledovný:

    1.     Podpora športu na úrovni územnej samosprávy

    1.1.     Monitoring finančnej podpory športových organizácii od VÚC a miest prostredníctvom VZN a dotácii

    V prvej fáze budú získané a analyzované detailné informácie o stave finančnej podpory športových organizácii od VÚC a miest prostredníctvom VZN a dotácii v 7 VÚC a 133 mestách SR (bez 7 miest nachádzajúcich sa v rámci BSK – Bratislava, Senec, Pezinok, Stupava, Modra, Svätý Jur, Malacky, ktoré budú spracované súčasne no nie z prostriedkov prípadne prideleného NFŠ, ale po získaní finančných prostriedkov z iných zdrojov).

    Prostredníctvom tejto analýzy sa získajú informácie o tom, či sa vôbec poskytujú prostriedky na športovú činnosť a ak áno, konkrétne kde, kedy, komu, načo a koľko. Tieto informácie budú́ spracované v najväčšom možnom detaile, resp. časových radoch. Súčasťou bude aj analýza riadenia, správy, podpory a rozvoja športu 140 samosprávami vrátane:

    1.1.1.  legislatívy upravujúcej podporu športu na úrovni územnej samosprávy,

    1.1.2.  zmlúv verejnoprávnej povahy, ktorými sa uskutočňuje podpora športu na úrovni územnej samosprávy,

    1.1.3.  inštitucionálneho a personálneho zabezpečenie starostlivosti o šport v rámci územnej samosprávy,

    1.1.4.  dotácií poskytovaných športovým organizáciám samosprávami cez ich VZN nielen z pohľadu výšky, účelu a splnenia všeobecných formálnych podmienok, no najmä pre šport špecifických merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií, resp. merateľných ukazovateľov ich pridanej hodnoty po ich poskytnutí, využití a vyúčtovaní,

    1.1.5.  iných spôsobov podpory športu samosprávami, napr. priameho prevádzkovania a údržby športovej infraštruktúry samosprávami, ktoré ju ako jej vlastníci zároveň poskytujú na šport.

    1.2.     Hodnotenie finančnej podpory športových organizácii od VÚC a miest prostredníctvom VZN a dotácii

    Hodnotenie sa uskutoční porovnaním z pohľadu splnenia všeobecných formálnych podmienok pre prípadnú možnosť poskytnúť dotáciu žiadateľovi zo strany samosprávy v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy, a z pohľadu existencie či neexistencie pre šport špecifických merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií vo VZN samosprávy, prípadne iných normách.

    Ďalším indikátorom bude:

    1.2.1.   existencia či neexistencia merateľných ukazovateľov pridanej hodnoty po poskytnutí dotácie, jej využití a vyúčtovaní prijímateľom – (ne)nadväznosť poskytnutia dotácií na proces prideľovania v budúcom období

    1.2.2.   existencia či neexistencia nadväznosti na financovanie NPRŠ a v rámci neho používaného vzorca.

    Súčasťou súhrnného hodnotenia financovania športu na úrovni územnej samosprávy rôznymi formami bude aj

    1.2.3.    porovnanie schém vybavovania agendy športu v jednotlivých mestách,

    1.2.4.    vzájomné porovnanie samosprávnych jednotiek s Českou republikou, prípadne inými štátmi prostredníctvom napr. výšky podpory na jedného občana samosprávnej jednotky.

    1.3. Tvorba návrhov odporúčaného vzoru VZN pri finančnej podpore športových organizácii od VÚC a miest prostredníctvom VZN vrátane návrhov vzorových zmlúv verejnoprávnej povahy využívaných na podporu športu v rámci územnej samosprávy

    Návrh odporúčaných vzorov Všeobecného záväzného nariadenia (VZN) samosprávneho kraja a VZN mesta, by mal byť tvorený participatívnym spôsobom za pomoci dotknutých aktérov. 

    Malo by prebiehať prostredníctvom prístupu k podkladom a návrhu VZN a zmlúv cez bezplatné online nástroje (Google Drive). V rámci komunikácie bude neustály prístup k návrhu textov, tabuliek vrátane zmien, časových verzii a komentárov zúčastnených, možnosti odpovedania na komentáre. Ak tieto budú navyše obsahovať tzv. priame hyperlinky s cieľom spojenia nejakých celkov informácie s inými celkami informácie cez internet, bude diskusia prínosnejšia.

    Prostredníctvom tejto diskusie bude možné analyzovať viacvariantné riešenia, popísať ich výhody a riziká. Výsledok diskusie má byť totiž návrh VZN a zmlúv, ktoré umožnia objektívnejšie rozdeľovanie verejných financií do športu, a to nielen z pohľadu splnenia všeobecných formálnych podmienok, no najmä na základe transparentných a merateľných, spoľahlivých a verejne kontrolovateľných a overiteľných kritérií, ktoré v nemalej miere prispejú aj k lepšej správe a podpore športu. Výsledkom by mohli byť i merateľné ukazovatele pridanej hodnoty po poskytnutí, využití a vyúčtovaní poskytnutých zdrojov tak, aby umožnili pri potenciálnom zavedení športového satelitného účtu na centrálnej úrovni získať spoľahlivé a overiteľné dáta o financovaní športu z rozpočtu verejnej správy na úrovni územnej samosprávy na základe medzinárodných štandardov i v prípade, ak tieto samosprávy poskytujú nimi vlastnenú športovú infraštruktúru športovým organizáciám. Po vzore zákona o športe, ktorý priniesol právne nárokovateľný PUŠ z NPRŠ vrátane výšky a spôsobu výpočtu cez vzorec, by pozitívne zmeny i na úrovni samospráv mohli pomôcť zvýšiť objem zdrojov pre šport a zároveň zaviesť „automatické“ rozdeľovanie na základe konkrétnych merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií a údajov, čím by mohlo prísť k zásadnej strate/obmedzeniu ekonomickej moci lokálnych politikov či úradníkov nad športom vrátane odbúrania možných podozrení z korupcie.

    2. Športová infraštruktúra na úrovni územnej samosprávy

    2.1     Monitoring športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy

    V prvej fáze budú získané detailné informácie o športovej infraštruktúre v 7 VÚC a 133 mestách SR (okrem BSK). Na základe získaných informácií vznikne databáza vrátane objektívnych charakteristík jej aktuálneho stavu a faktov týkajúcich sa jej správy, prevádzky, rekonštrukcie a výstavby pri jej spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy. Bude tvorená z:

    2.1.1. databázy športovej infraštruktúry národného významu nachádzajúcej sa na území 7 samosprávnych krajov (bez územia BSK),

    2.1.2. databázy športovej infraštruktúry nachádzajúcej sa na území 133 miest SR (bez 7 miest nachádzajúcich sa v rámci BSK- Bratislava, Senec, Pezinok, Stupava, Modra, Svätý Jur, Malacky, ktoré budú spracované súčasne no nie z prostriedkov prípadne prideleného NFŠ, ale po získaní finančných prostriedkov z iných zdrojov).

    Tieto informácie budú́ spracované v najväčšom možnom detaile resp. časových radoch.

    2.2     Hodnotenie športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy

    Hodnotenie sa uskutoční z pohľadu splnenia všeobecných formálnych podmienok možnosti používania športovej infraštruktúry ako napr. stavieb v zmysle noriem, iných aktov a rozhodnutí.

    Predmetom skúmania budú komplexné informácie o jej aktuálnom stave vrátane tej na školách a jej využitia nielen doobeda pre školskú telesnú výchovu, ale i poobede pre organizovaný šport a šport pre všetkých.

    Získajú sa i fakty týkajúce sa jej prevádzky, rekonštrukcie a výstavby pri jej spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy. Zistí sa, či je prevádzka samosprávami spojená s úhradou časti nákladov na správu infraštruktúry, jej prevádzku, rekonštrukciu alebo výstavbu a či ju samosprávy zároveň poskytujú na jej využívanie za netrhové ceny prenájmu, čím bez pre šport špecifických, merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií vybrané športové organizácie „skryto subvencujú“.

    Databáza by mala zároveň umožniť spojiť informácie z existujúcich verejných registrov – najmä Katastra nehnuteľností, informačného systému o územnom plánovaní, informačného systému o výstavbe a informačného systému športu a doplniť ich o informácie z hľadiska využiteľnosti športovej infraštruktúry pre konkrétne športy (NŠZ), športové odvetvia a disciplíny a úroveň súťaženia, ktorú táto infraštruktúra umožňuje, vzhľadom na športové normy jednotlivých medzinárodných športových organizácii a NŠZ.

    Databáza by mala umožniť následne informovanejšie rozhodnutia štátu a/alebo samospráv o prípadnej výstavbe novej a/alebo rekonštrukcii existujúcej nielen medzi NŠZ (športmi) navzájom, z hľadiska splnenia kritérií podľa športových noriem jednotlivých medzinárodných športových organizácií ale i z hľadiska územného princípu, ideálne na súťažnom princípe pomocou konkrétnych merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií a údajov, čo by mohlo/malo priniesť návrhy dlhodobo udržateľných riešení zodpovedajúcich rozumnému usporiadaniu veci, čo by zároveň prinieslo zásadné obmedzenie ekonomickej moci politikov či úradníkov nad športom vrátane odbúrania možných podozrení z korupcie.

    2.3     Návrh riešenia pre podporu športu cez dobrú správu, prevádzku, rekonštrukciu a výstavbu športovej infraštruktúry

    Rozhodnutia štátu o tom, v ktorom VÚC, meste alebo obci, koľko finančných zdrojov a pri akej spoluúčasti samosprávy a/alebo súkromných zdrojov, sa poskytne zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu existujúcej alebo na výstavbu novej športovej infraštruktúry a pre aké športy a úroveň ich tréningu a súťaženia, sa doposiaľ neuskutočňujú na základe analýz a dát.

    V roku 2018 a ďalších rokoch je možné predpokladať, že tieto rozhodnutia budú naďalej veľmi rozdeľujúcou témou aj pre stav a opotrebenie podstatnej časti športovej infraštruktúry.

    Ak chceme zabezpečiť pozitívnu zmenu, musí sa vytvoriť databáza športovej infraštruktúry v jednotlivých VÚC a mestách, ktorá umožní vypracovať „Koncepciu rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“. Tá by mala umožniť následne informovanejšie rozhodnutia štátu a/alebo samospráv o prípadnej výstavbe novej alebo rekonštrukcii existujúcej športovej infraštruktúry, nielen medzi NŠZ (športmi) navzájom, ale i z hľadiska územného princípu a doplniť ich o informácie z hľadiska využiteľnosti športovej infraštruktúry pre NŠZ (šport), športové odvetvie a disciplínu a úroveň možného súťaženia vzhľadom na športové normy jednotlivých medzinárodných športových organizácii.

    Keďže väčšine prípadov pôjde o spoločné investičné aktivity štátu, samosprávy a prípadne podnikateľského sektora so športovými organizáciami, databáza športovej infraštruktúry by mala byť kľúčovým informačným zdrojom pri akýchkoľvek jednorazových rozhodnutiach týkajúcich sa strategických rozhodnutí štátu a/alebo samosprávy vo vzťahu k športovej infraštruktúre tak, aby boli urobené až po dôkladnej verejnej diskusii, s výpočtom prínosov a nákladov, zohľadnením alternatív, čím sa vytvorí́ predpoklad, že zvolené riešenie bude akceptované nielen v športovom hnutí, ale v celej spoločnosti.

    Koncepcia rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy by mala obsahovať návrhy dlhodobo udržateľných riešení / schém a príkladov dobrej praxe pre výstavbu, rekonštrukciu, údržbu a prevádzkovanie športovej infraštruktúry nielen národného významu, ale aj športovej infraštruktúry využívanej na výkonnostný šport, školský šport a šport pre všetkých a návrhy nimi determinovaných opatrení rôznej povahy – organizačnej, technickej, IT, finančnej, ekonomickej, kontrolnej, legislatívnej, právnej, ale i motivačnej povahy.

    Z hľadiska metodického prístupu riešenia danej problematiky sa nebude jednať iba o doktrinálny prístup, ale bude kombináciou s empirickým výskumom používaným v spoločenských vedách. Ambíciou je prepojiť tento výskum v rovine normatívnej s výskumom v rovine faktickej. Pozitívnym predpokladom naplnenia tejto aktivity je už dnes pomerne rozsiahly objem získaných informácii vo vzťahu k zberu údajov a indikátorov vzťahujúcich sa k financovaniu športu z NRPŠ v časových radoch vrátane ich zmien a kontrole ich spoľahlivosti a overiteľnosti. Pri skúsenostiach so zlepšovaním vzorca pre NRPŠ (pozn. pri viac ako 7300 zadaných športových výsledkoch od zväzov, vyše 60 tisíc športovcov v registri a ďalších min. 50-100 iných údajoch za každý jeden zväz) sa stáva realistickým cieľ charakterizovať spoločenskú realitu v 7 samosprávnych krajoch a 133 mestách (okrem BSK) v plynúcom čase a následne ju po vyhodnotení a interpretácii údajov zlepšiť. Kvantitatívny prístup sa takto kombinuje s kvalitatívnym prístupom.

    Spôsobom získavania dát v tejto súvislosti by mal byť najmä sociologicko-právny výskum vrátane jeho nástrojov ako viesť štruktúrované rozhovory s dotknutými aktérmi, najmä z radov zástupcov verejnej správy, samosprávy na úrovni samosprávnych krajov a miest (konkrétne predovšetkým pracovníci z odborov vecne zodpovedných, najmä za oblasť školstva, mládeže a športu, najmä napr. z referátov športu a mládeže či oddelení športu a športových zariadení atď.) a športových organizácii so sídlom na území samosprávy.

    SITUÁCIA PO REALIZÁCII PROJEKTU A UDRŽATEĽNOSŤ PROJEKTU

    1.     Vzory VZN VÚC a mesta/ obce o poskytovaní dotácií športovým organizáciám na športovú činnosť z pohľadu pre šport špecifických merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií, resp. merateľných ukazovateľov ich pridanej hodnoty po ich poskytnutí, využití a vyúčtovaní vrátane návrhov vzorových zmlúv verejnoprávnej povahy využívaných na podporu športu samosprávou.

    Prevádzková a technická udržateľnosť resp. udržateľnosť týchto výsledkov:

    Vzory VZN i zmlúv budú dostupné 24/7 na bezplatných online nástrojoch, a v prípade zmien legislatívy budú aktualizované v potrebnom rozsahu.

    2.     Databáza športovej infraštruktúry zložená z

    2.1.  databázy športovej infraštruktúry národného významu nachádzajúcej sa na celom území SR (okrem BSK)

    2.2.  databázy športovej infraštruktúry nachádzajúcej sa v 133 mestách SR (bez miest sa nachádzajúcich v rámci BSK).

    Prevádzková a technická udržateľnosť resp. udržateľnosť týchto výsledkov:

    Cieľom je vytvorenie úplne novej, dnes neexistujúcej databázy športovej infraštruktúry. Udržateľnosť tejto databázy po jej vytvorení a jej priebežná aktualizácia je odôvodnená potrebou praxe a zároveň predpokladom, že sa databáza stane kľúčovým informačným zdrojom pre rozhodnutia štátu a/alebo samosprávy vo vzťahu k športovej infraštruktúre. Údaje z databázy by sa v rámci novely ZoŠ mohli stať súčasťou Informačného systému športu ako úplne nový register športovej infraštruktúry. 

    3.     Koncepcia rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy

    Prevádzková a technická udržateľnosť, resp. udržateľnosť týchto výsledkov:

    EU Work Plan for Sport (1 July 2017 – 31 December 2020) ako základný koncepčný dokument pre oblasť športu na úrovni Európskej únie, ako aj základný strategický dokument SR v oblasti športu – Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020, ktorú prijala vláda SR dňa 19. decembra 2012, sa v roku 2020 stanú neaktuálnymi a budú od roku 2021 nahradené novými dokumentmi.

    Pri tvorbe nového strategického dokumentu pre oblasť športu v rámci celej SR a tvorbe či aktualizácii v súlade s ním už existujúcich alebo novo vytváraných koncepcii športu na úrovni VÚC, miest a obcí, ktoré ju mali v zmysle návrhov opatrení uvedených v Koncepcii štátnej politiky v oblasti športu – Slovenský šport 2020 rozpracovať na svoje podmienky do 30. júna 2013 (časť 1.1., s.10), by projektom vytvorená „Koncepcia rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“ vrátane vytvorenej databázy, pričom obe dnes neexistujú a nebudú inak vytvorené, mohli byť veľkým prínosom a podkladom a mohli by byť súčasne aj ich ideovou i dátovou základňou.

    ZÁVER – OD VZNIKU SR AŽ DO SÚČASNOSTI NIE JE SPRACOVANÝ ŽIADNY KOMPLEXNÝ VLÁDNY MATERIÁL TÝKAJÚCI ŠPORTU NA ÚROVNI ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY VRÁTANE ŠPORTOVEJ INFRAŠTRUKTÚRY

    Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku z roku 2010 (obsahujúca slovo šport iba 1x!, i to ako súčasť názvu MŠVVaŠ SR), ktorú prijala vláda SR dňa 22. februára 2012 a obsahujúca strategické zámery jej rozvoja do roku 2020 tvrdí, že celkový počet mimovládnych neziskových organizácii k 31.12.2010 bol 37 409.

    Skoro 34 tisíc predstavovali občianske združenia.

    Väčšina z nich sú podľa registra právnických osôb v športe práve športové organizácie.

    I z tohto dôvodu má svoje neodškriepiteľné miesto v rámci vesmíru tretieho sektora i šport, v rámci občianskej spoločnosti i UčPS a v rámci operačného programu Efektívna verejná správa i návrh projekt UčPS s názvom „Lepšie riešenia pre riadenie, správu, podporu a rozvoj športu a osobitne športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“.

    Komplexné informácie o aktuálnom stave športovej infraštruktúry vrátane tej na školách a jej využitia nielen doobeda pre školskú telesnú výchovu, ale i poobede pre organizovaný šport a šport pre všetkých, chýbajú. Absentujú i fakty týkajúce sa jej prevádzky, rekonštrukcie a výstavby pri jej spolufinancovaní z rozpočtu verejnej správy. Pritom, práve cca 3000 obcí a miest v súčasnosti väčšinu športovej infraštruktúry na ich území vlastní a prevádzkuje, no existujúce územné generely športu a rekreácie pre jednotlivé obce (mestá) používajú dokonca úplne inú terminológiu (napr. športové zariadenia a nie športová infraštruktúra). Prevádzka samosprávami je často navyše spojená s úhradou časti nákladov na správu infraštruktúry, jej prevádzku, rekonštrukciu alebo výstavbu. Nezriedka ju samosprávy zároveň poskytujú na jej využívanie za netrhové ceny prenájmu, čím bez pre šport špecifických, merateľných, spoľahlivých a overiteľných kritérií vybrané športové organizácie „skryto subvencujú“.

    Navyše, rozhodnutia štátu o tom, v ktorom VÚC, meste alebo obci a koľko finančných zdrojov a pri akej spoluúčasti samosprávy a/alebo súkromných zdrojov, sa poskytne zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu existujúcej alebo na výstavbu novej infraštruktúry a pre aké športy a úroveň ich tréningu a súťaženia, sa od vzniku Slovenskej republiky už 25 rokov neuskutočňujú na základe dát a najmä na základe ich analýzy či vyhodnotenia inou vedeckou metódou.

    Pre sociálny zmier v športe do budúcnosti budú veľké športové projekty najmä v oblasti výstavby novej a rekonštrukcie existujúcej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike veľmi, veľmi rozdeľujúcou témou. Ak chceme zabezpečiť pozitívnu zmenu, musíme mať dáta vrátane databázy športovej infraštruktúry v jednotlivých VÚC a mestách, ktorá umožní vypracovať Koncepciu rozvoja športu a športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy.

    Cieľovými skupinami návrhu projektu UČPS sú preto zástupcovia verejnej správy, najmä̈ samosprávy na úrovni VÚC a obcí/miest – volení i profesionálni pracovníci, ale i v štátnej správe na sekcii športu MŠVVaŠ SR, resp. iných útvaroch a subjektoch poskytujúcich zdroje financovania športu. Ďalšími sú športové organizácie – najmä národné športové zväzy, športové zväzy, športové kluby, resp. športovci, športoví odborníci a dobrovoľníci v športe, ale aj široká́ verejnosť najmä z radov ich najbližších.

    Tvorba žiadosti UčPS o nenávratný finančný príspevok z mája 2018 vrátane tvorby historicky prvého návrhu mzdovej politiky v UčPS ako súčasti rozpočtu návrhu projektu postavila UčPS a jej členov pred zásadné otázky. V prípade schválenia a poskytnutia príspevku poskytovateľom by to totiž znamenalo zásadnú zmenu v rámci UčPS, jej činnosti a života jej členov.

    Táto pomyselná zásadná zmena v rámci UčPS, jej činnosti a dennodenného života jej členov by totiž v skutočnosti neznamenala posun do hore podľa Ondrúšeka et al.[11]spomínaného štádia rozvoja číslo 4 – 4. Profesionalizovaná organizácia a potom číslo 5 a 6 nasledovne – 5. Organizácia s vyváženou deľbou moci, 6. Organizácia s vertikálnym či horizontálnym štrukturálnym vetvením.

    Dôvodom tohto na prvý pohľad paradoxného tvrdenia je, že UčPS z hľadiska splnenia kritérií pre jednotlivé štádia rozvoja dosiahla nie de iure, ale de facto už i štádium č. 4 i štádium č. 5 i štádium č. 6.

    Dovolíme si tvrdiť, že UčPS z hľadiska splnenia kritérií pre jednotlivé štádia rozvoja dosiahla už i štádium i č. 4 (4. Profesionalizovaná organizácia), no toto štádium č. 4 dosiahla nie z hľadiska vzniku a existencie formálnych pracovnoprávnych vzťahov medzi UčPS a jej členmi resp. ďalšími osobami a/alebo z hľadiska vzniku, existencie a hodnoty dodávateľsko – odberateľských zmluvných vzťahov medzi UčPS a akýmkoľvek jej členom, ktorý by mal status fyzickej osoby – podnikateľa alebo medzi UčPS a právnickou osobou, ktorej vlastníkom/ štatutárnym zástupcom resp. zjednodušene užívateľom konečných výhod by bol člen UčPS, (dosiahnutie de iure), ale z hľadiska de facto- profesionalizáciou UčPS vnímanou vzhľadom na kvalitu a hodnotu doterajších činností a výstupov UčPS a jej členov a skutočnú a reálnu hodnotu týchto činností a výstupov cez ich akceptáciu štátom (dotačná zmluva s MŠVVaŠ SR na prípravu návrhu zákona o športe), samosprávou, vysokými školami, tretím sektorom a športovým hnutím (existujúce zmluvy a memorandá o spolupráci).

    Dovolíme si tvrdiť, že návrh projektu Učenej právnickej spoločnosti, o. z. s názvom „Lepšie riešenia pre riadenie, správu, podporu a rozvoj športu a osobitne športovej infraštruktúry na úrovni územnej samosprávy“ by po jeho úspešnom zrealizovaní na úrovni územnej samosprávy komplexne zlepšil stav športu vďaka pre šport špecifickým, merateľným a overiteľným faktom, dátam a informáciám. Presvedčenie, že šport sa dokáže dobrovoľne a slobodne zjednotiť a dokáže následne rozprávať vo vzťahu k štátu jedným jediným spoločným hlasom radi prenechávame Slovenskému olympijskému a športovému výboru, no v UčPS budeme veľmi radi, ak umožníme, aby to bolo i pomocou rovnakého jazyka, v ktorom by subjektívne presvedčenia nahradili vedecké poznatky založené na overiteľných faktoch, dátach a informáciách. Tieto by po ich získaní totiž mali umožniť štátu, VÚC, mestám a obciam zapracovať ich do svojich strategických dokumentov (napr. do programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, územných plánov, koncepcii rozvoja športu atď.) a použiť ich pri príprave všeobecne záväzných nariadení, stanovísk a rozhodnutí v oblasti športu a športovej infraštruktúry. Budúcnosť nášho športu, ale i spoločnosti vnímanú najmä cez mieru zapojenia čo najširšej populácie do pravidelných pohybových aktivít to definitívne určite nevyrieši, no problém by mohol byť opäť o niečo menší, lebo k pomyselnému ohňu by sme všetci v kruhu okolo neho mali ak nie rovnako, aspoň najviac rovnako blízko, ako sa len dnes asi dá, a to na celom území Slovenskej republiky a bez ohľadu na šport, ktorý nám je blízky.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Príspevok obsahuje informácie o návrhu projektu UčPS pri žiadosti o nenávratný finančný príspevok naň od riadiaceho orgánu operačného programu Efektívna verejná správa pred rozhodnutím o definitívnom (ne)schválení žiadosti. Je zverejnený zadarmo na webe UčPS i časopise Magister Officiorum pre dobro slovenskej spoločnosti. Vďaka za čas, trpezlivosť a opakované zlepšovanie a spresňovanie jeho myšlienok, za podnety a za pripomienky pri tvorbe a zlepšovaní návrhu projektu ako najmä dobrovoľníkom patria mnohým osobám- abecedne najmä Marcelovi Blažovi, Petrovi Dedíkovi, Jarmile Hviščovej, Ivanovi Greguškovi, Jánovi Letkovi, Petrovi Potáschovi, Petrovi Sepešimu, Zuzane Zajíčkovej a mnohým ďalším, no najmä a predovšetkým štatutárnemu zástupcovi Učenej právnickej spoločnosti, o.z. Igorovi Šumichrastovi ako “druhovi v zbrani” pri vždy z časových dôvodov stresujúcej finalizácii a zaslaní návrhu projektu vrátane opakovaných odpovedí na doplnenia žiadosti o nenávratný finančný príspevok pred uplynutím definovaných časových míľnikov.^
    2. ONDRÚŠEK, D. et al. : Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava : Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Partners for Demokratic Change- Slovakia, 1998^
    3. Tamtiež^
    4. PATAKYOVÁ, M. et al. : Itinerár budúceho právnika- profesionála (klinika práva). Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 2004^
    5. Pozri viac vo vládnom materiály „Operačný program Efektívna verejná správa na roky 2014 – 2020- návrh” [online], 14.05.2014 [citované 22.12.2018] Dostupné na internete: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23533^
    6. Pozri napr. ČAMBAL, L.: Základné tézy nového smerovania spôsobu financovania športu na Slovensku v období rokov 2001 až 2010. In KOSORÍN, S.- GERHÁTOVÁ, B.- MIKULA, P.: Východiská programu rozvoja športu na Slovensku. Zborník vybraných príspevkov z Celoslovenského športového fóra 2000. Bratislava, 5. december 2000, Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Sekcia športu detí a mládeže. 2000, resp. iné neskoršie práce- napr. JAKOBY, M.- MORVAY, K.- GREXA, J.: Financovanie športu v Slovenskej republike. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, september 2003, SEKCIA ŠTÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O ŠPORT MŠ SR: Správa o stave športu v SR. Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004 resp.. v mnohých iných článkoch na webe www.ucps.sk a v nich uvedených odkazoch.^
    7. Pozri viac v GREGUŠKA, I.: Vzorec na výpočet príspevku uznanému športu: Náhrada subjektívneho rozhodovania politikov a priestor na neustále zlepšovanie výpočtu. [online], 30.12.2018 [citované 30.12.2018] Dostupné na internete: http://www.ucps.sk/VZOREC_Nahrada_subjektivneho_rozhodovania_politikov_a_priestor_na_neustale_zlepsovanie_vypoctu ^
    8. KPMG: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike. Analyticko – koncepčná štúdia. December 2012., s.8^
    9. KPMG: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike (2017). Január 2018., s.22^
    10. Pozri vo vzťahu k futbalu bez materiálov o NFŠ! napr. Vládou SR vo februári 2013 schválený materiál, ktorý nikdy nebol predmetom participácie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pretože doň nikdy nebol zaradený a bol následne opakovane Vládou SR i menený a dopĺňaný a je dostupný tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22156, vo vzťahu k hokeju pozri prehľad, ktorý je dostupný v KRIŽAN, L.: Máme u nás vo financovaní hokeja pekný hokej?! [online], 30.04.2013 [citované 22.2.2018] Dostupné na internete: https://ladislavkrizan.blog.sme.sk/c/327305/Mame-u-nas-vo-financovani-hokeja-pekny-hokej.html alebo vo vzťahu k tenisu materiál na vybudovanie Národného tréningového centra 2 v Košiciach – dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/181, resp. Vládou SR v júli 2017 schválený materiál týkajúci sa viacerých športov, s ktorým Vládou SR i NR SR schválený rozpočet na rok 2017 nerátal: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26700. ^
    11. ONDRÚŠEK, D. et al. : Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava : Centrum prevencie a riešenia konfliktov, Partners for Demokratic Change- Slovakia, 1998 ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia