Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY 2016 AŽ 2020 PRE OBLASŤ ŠPORTU (PRIEBEŽNÉ HODNOTENIE K 12/2018) NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    17.06.2019JUDr. Peter Sepeši (Spracoval: Veronika Vicová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač
    JUDr. Peter Sepeši
    prokurátor generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
    vedúci pracovnej skupiny, Ktorá pripravila návrh zákona o športe
    Zakladajúci člen Rady Učenej  právnickej spoločnosti o. z.
    Člen výkonného výboru Slovenského  fubalového zväzu

    UČPS tím


    PROCES SCHVÁLENIA PVV NA ROKY 2016 AŽ 2020

    ●  Vláda SR (premiér Róbert Fico) schválila PVV na roky 2016 až 2020 dňa 13.4.2016

    http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25473

    ●  Národná rada SR schválila PVV na r. 2016 až 2020 na svojej 2. schôdzi (26.4.2016):

    https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=45

    ●  Rekonštruovaná vláda SR (premiér Peter Pellegrini) schválila svoje PVV na zvyšok funkčného obdobia bez zmeny obsahu PVV pre oblasť športu dňa 22.3.2018

    http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27305

    ●  Národná rada SR po zmene vlády SR schválila nové PVV na svojej 30. schôdzi (26.3.2018):

    https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=913

    PVV V PRÁVNOM PORIADKU SR A JEHO POVAHA

    Programové vyhlásenie vlády (ďalej tiež „PVV”) je veľmi vážnym dokumentom štátu. Nielen politickým ale aj právnym. Bez jeho schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky a bez vyslovenia dôvery vláde by sa žiadna nová vláda nemohla ujať vládnutia. Význam tohto zásadného dokumentu, ktorý určuje smerovanie krajiny na ďalšie funkčné obdobie vlády, ktorého plnenie má priebežne kontrolovať Národná rada Slovenskej republiky, je na Slovensku viac-menej marginalizovaný a zdá sa ako keby reálna zodpovednosť za jeho neplnenie bola vnímaná skôr iba v teoretickej rovine.

    Cieľom tohto príspevku je pomôcť tomu, aby sme na Slovensku podstatne viac vnímali vážnosť programového vyhlásenia akejkoľvek vlády, a to tak na strane občanov, ako aj zo strany politikov, poslancov, zodpovedných ministrov či vlády a aby sme všetci spoločne oveľa dôslednejšie sledovali i vyžadovali odpočet plnenia záväzkov, téz a úloh PVV tými, ktorí boli zvolení. Tými, ktorí vykonávajú v príslušnom volebnom období dočasne správu vecí verejných na Slovensku.

    V súvislosti so zodpovednosťou vlády SR voči slovenskej spoločnosti a jej občanom, za plnenie programového vyhlásenia vlády je potrebné poukázať na články 86, 102 a 113 Ústavy SR.

    Podľa čl. 86 písm. f) Ústavy SR:

    „Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:        

    f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,”.

    Podľa čl. 102 ods. 1 písm. e) Ústavy SR:

    „(1) Prezident

    e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, …”.

    Podľa čl. 113 Ústavy SR:

    „Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.”

    KDE A AKO BY MAL/MOHOL VZNIKNÚŤ NÁVRH ÚLOH A OPATRENÍ NA PLNENIE PVV PRE OBLASŤ ŠPORTU – LEGITÍMNE OČAKÁVANIA

    Základným právnym i systémovým východiskom je, že PVV je síce programovým materiálom celej vlády, avšak vo vláde je pôsobnosť pre jednotlivé oblasti života slovenskej spoločnosti rozdelená medzi jednotlivé ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy. Toto rozdelenie je upravené v tzv. kompetenčnom zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 písm. e) uvedeného zákona je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť športu je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej tiež „MŠVVaŠ SR”).

    Z uvedeného vyplýva, že je zrejme legitímne očakávať, že práve rezort ministerstva školstva a konkrétne jeho vecný útvar, ktorý má podľa organizačného poriadku v agende problematiku športu (sekcia športu), rozpracuje jednotlivé tézy PVV a pripraví za ministerstvo školstva návrhy opatrení, vecných riešení a postupov, ktorými je možné jednotlivé tézy PVV uskutočniť.

    Z obsahu téz PVV je zrejmé, že viaceré z nich sú multirezortnej povahy a ministerstvo školstva ich nie je schopné plniť bez zapojenia ďalších rezortov. Napriek tomu by však malo byť práve ministerstvo školstva iniciatívnym orgánom, ktorý identifikuje rezorty, ktorých súčinnosť sa pri plnení jednotlivých téz vyžaduje a predloží návrhy opatrení, vecných riešení a postupov vláde SR, ktorá ich posúdi a prípadne schváli úlohy pre jednotlivé dotknuté rezorty, ktorých participácia sa navrhuje/vyžaduje.

    TEXT JEDNOTLIVÝCH TÉZ PVV PRE OBLASŤ „ŠPORT A MLÁDEŽ“:

    ZÁKLADNÝ VŠEOBECNÝ CIEĽ:

    V úvodnej vete k 12 tézam PVV pre oblasť športu je vyjadrený tento hlavný cieľ PVV:

    „Vláda vytvorí prostredie, v ktorom bude šport vnímaný ako významná spoločenská činnosť, ktorá zvyšuje kvalitu života každého obyvateľa Slovenskej republiky.”.    

    Z uvedeného hlavného cieľa vychádza 12 téz PVV, ktoré možno vnímať ako 12 konkrétnych čiastkových cieľov, ktoré majú prispieť k jeho naplneniu a sú formulované nasledovne:

    TÉZA Č. 1

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „zabezpečí systémovú, dlhodobú a transparentnú podporu štátnej športovej reprezentácie, vrcholového športu, športu detí a mládeže, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých športovcov;”

    Táto téza sa plní čiastočne v časti týkajúcej sa podpory štátnej športovej reprezentácie v dôsledku právnej úpravy v § 77 zákona o športe, ktorá zabezpečila postupný nárast objemu prostriedkov rozdeľovaných národným športovým zväzom prostredníctvom príspevku uznanému športu spolu o viac ako 30 mil. eur v roku 2019, ako aj postupný nárast objemu prostriedkov poskytovaný športovcom top tímu o cca 1 milión ročne.

    Systémovou podporu pre šport detí a mládeže i pre šport pre všetkých mohli/mali byť športové poukazy, ktoré však neboli zavedené do praxe aj napriek tomu, že právne boli upravené v § 76 zákona o športe.

    Systémová, dlhodobá a transparentná podpora športu zdravotne znevýhodnených počas súčasného volebného obdobia nebola nijako zlepšená. Systémové zmeny navrhované v novele zákona o športe, ktorá bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní v roku 2018 , neboli predložené na prerokovanie vláde SR ani Národnej rade SR, nakoľko legislatívny proces bol na základe zásadných pripomienok a požiadavky SOV a SPV na ministerstve školstva zastavený. Čo sa týka podpory vrcholového športu, neboli vykonané žiadne zmeny, ktoré by oproti roku 2015 zlepšili situáciu klubov vrcholového športu v najvyšších národných súťažiach. Predĺženie tzv „odvodových prázdnin” profesionálnych športovcov, ktorí vykonávajú šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, zákonom č. 366/2018 Z. z. 366/2018 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o ďalšie tri roky do 31.12.2021, čo fakticky znamená vylúčenie týchto profesionálnych športovcov zo sociálneho systému (spolu to od 1.1.2016 bude 6 rokov), nemožno považovať za „systémovú, dlhodobú a transparentnú podporu vrcholového športu“. Najmä parameter systémovosti pri tomto opatrení úplne absentuje.

    K vyššej transparentnosti financovania športu z príspevku uznanému športu (cca 52 mil eur ročne) a zefektívneniu jeho kontroly mal významne prispieť všeobecne záväzný právny predpis MŠVVaŠ SR (vyhláška), ktorý mal ustanoviť, čo sa bude považovať za „oprávnené náklady použitia príspevku uznanému športu“. Tento predpis, ktorého vydanie predpokladá splnomocňovacie ustanovenie § 100 ods. 1 písm. e) zákona o športe v znení zákona č. 354/2016 Z. z. (účinný od 1.1.2017), však doposiaľ vydaný nebol a ministerstvo oprávnené výdavky vymedzuje iba v zmluve o poskytnutí príspevku uznanému športu uzatváranej s národnými športovými zväzmi. Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR, MZ SR, MPSVaR SR, MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda.

    TÉZA Č. 2

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „vytvorí spravodlivý a motivačný systém, v ktorom bude na slovenský šport okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu prispievať vo zvýšenej miere súkromný sektor; vláda bude preto okrem zdrojov štátneho rozpočtu hľadať (cez motivačné opatrenia) nové zdroje financovania športu prostredníctvom aktivovania súkromných zdrojov; vláda vytvorí podmienky na to, aby finančné prostriedky z verejných zdrojov na šport boli poskytované a vykazované cez jeden informačný a finančný uzol“.

    Plnenie tejto tézy v časti týkajúcej sa motivačného systému pre súkromný sektor sa zatiaľ neuskutočnilo. Očakávalo sa riešenie vo forme superodpočtu pri sponzorskom, znížení DPH zo vstupného a prenájmu športových zariadení, zrušenie dane z nehnuteľností slúžiacich na šport. V tomto smere je možno spomenúť schválenie inštitútu tzv. charitatívnej reklamy pre celý tretí sektor a jeho neziskové subjekty pôsobiace v oblastiach vymedzených v § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. vrátane „podpory a rozvoja športu“. Nejde síce o inštitút, ktorého cieľom bola podpora a rozvoj športu ale určite čiastočne pomôže aj športu, najmä menším športovým klubom s právnou formou občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie.

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda. Informačným uzlom na poskytnutie prostriedkov z verejných zdrojov na šport mal byť informačný systém športu. Proces jeho budovania je však extrémne pomalý a z jeho realizácie (prístupu, aktivity a súčinnosti príslušných vecných útvarov MŠVVaŠ SR) vôbec nie je evidentné, že ide o plnenie kľúčovej úlohy štátu (ministerstva školstva) v oblasti športu. Čo sa týka jednotného finančného uzla, ktorým by mohol byť mimorozpočtový účet (aspoň na prechodné obdobie) a neskôr Fond na podporu športu, v tomto smere zatiaľ nebol vláde predložený žiadny návrh.

    TÉZA č. 3

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „sa zameria na zvýšenie pohybovej aktivity detí a mládeže, najmä skvalitní obsah hodín telesnej výchovy a športu a v spolupráci so spolkovou sférou zabezpečí užšie prepojenie a koordináciu voľnočasových športových aktivít na všetkých typoch škôl s činnosťou športových klubov za efektívneho využitia systému školských súťaží a zdieľania športových odborníkov medzi školským a klubovým športom;”.

    Systémovým nástrojom, ktorý mohol/mal zabezpečiť užšie prepojenie a koordináciu voľnočasových športových aktivít na všetkých typoch škôl s činnosťou športových klubov, ako aj zdieľanie športových odborníkov medzi školským a klubovým športom, mohli/mali byť športové poukazy, ktoré však neboli zavedené do praxe aj napriek tomu, že právne boli upravené v § 76 zákona o športe.

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda.

    TÉZA Č. 4

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „podporí Národný program pre šport a ďalšie národné projekty, ktoré sa budú týkať telesnej kultúry a zdravého životného štýlu obyvateľov Slovenskej republiky;”.

    Národný program rozvoja športu (číslo programu 026) je dlhodobo stabilnou položkou v rámci kapitoly 20 MŠVVaŠ SR v prílohe č. 4 zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

    Vláda SR podporila napríklad projekty Nitra Európske mesto športu 2018, Banská Bystrica Európske mesto športu 2017, ako aj projekt „Rekonštrukcia atletického štadióna VŠC DUKLA Banská Bystrica“ a pilotný projekt „Hokejová akadémia“.

    MŠVVaŠ SR v rámci dotačných výziev každoročne podporuje značenie turistických trás, školský šport, vysokoškolský šport a šport pre všetkých. Podporuje aj organizáciu športových podujatí a športové zväzy pre neuznané športy.

    MŠVVaŠ SR v roku 2018 podporilo spolu 101 projektov na výstavbu, dostavbu či rekonštrukciu školských telocviční v rámci výzvy zameranej na rozvoj výchovy a vzdelávania žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy. Medzi úspešných žiadateľov rozdelil rezort školstva sumu 9 000 000 eur.

    MŠVVaŠ SR prostredníctvom Národného športového centra realizuje projekt „Testovanie pohybových predpokladov žiakov ZŠ”, ktorý je plnením úlohy vyplývajúcej z § 58 písm. p) zákona o športe “zabezpečiť raz ročne v súčinnosti so základnými školami, vysokými školami a športovými organizáciami celoslovenské testovanie pohybových predpokladov žiakov prvých a tretích ročníkov základných škôl”.

    MŠVVaŠ SR prostredníctvom Národného športového centra v spolupráci s krajskými školskými úradmi, základnými školami, národnými športovými zväzmi a inými právnickými osobami realizuje celoslovenský projekt súťaží v rôznych športoch pod názvom „Školský šport”.

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda.

    TÉZA Č. 5

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „zriadi Radu vlády Slovenskej republiky pre šport.     

    V kompetencii Rady budú prierezové oblasti športu;”

    Táto téza dôležitá pre rešpektovanie autonómie športu, hľadanie odborných riešení s prierezovou politickou podporou, ktorá mala priniesť minimalizáciu politických zásahov do športu nebola naplnená. Jej cieľom bolo zabezpečiť, aby sa problémy športu často multirezortného charakteru a návrhy ich riešení dostali na rokovanie vlády SR.

    MŠVVaŠ SR vytvorenie Rady vlády SR neiniciovalo. Minister školstva (prof. Plavčan) vytvoril Radu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport, ktorá má plniť úlohu poradného, iniciatívneho a odborného orgánu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR pre oblasť športu. Za jej podpredsedu bol vymenovaný Ján Krišanda, predseda Slovenského zväzu judo. Po výmene na poste ministra školstva sa rada ministra stretávala už len sporadicky. V decembri 2018 došlo k výraznému rozšíreniu členov rady ministra školstva pre šport.

    TÉZA Č. 6

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „podporí výstavbu športovej infraštruktúry národného významu;”.

    Vláda podporila výstavbu športovej infraštruktúry národného významu schválením viacerých projektov výstavby, nie však na základe transparentných pravidiel, ale na základe politických rozhodnutí vlády a lobistických aktivít politikov a športových funkcionárov. Popri výstavbe športovej infraštruktúry národného významu boli politicky vládou schválené aj také projekty, pri ktorých je sporné či spĺňali atribúty projektu športovej infraštruktúry národného významu, ktorou sa podľa § 3 písm. p) rozumie „športová infraštruktúra spĺňajúca požiadavky medzinárodnej športovej organizácie, ktorá je určená na medzinárodnú súťaž alebo na prípravu športových reprezentantov”.

    TÉZA Č. 7

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „účelne podporí výstavbu Národného futbalového štadióna, ktorého súčasťou bude Národné centrum športu;“.

    Účelnosť výstavby Národného futbalového štadióna je diskutabilná, keďže vláda požiadala o posudok súkromnú spoločnosť KPMG, a nie Útvar hodnoty za peniaze MF SR. Útvar hodnoty za peniaze je pritom štátnym gestorom metodiky revízie výdavkov, zabezpečuje štandardizáciu výstupov hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov naprieč ministerstvami a vykonáva samotné hodnotenie. Plní úlohy v úzkej spolupráci s Inštitútom finančnej politiky, sekciou rozpočtovej politiky MF SR a inými analytickými jednotkami.

    Národné centrum športu súčasťou Národného futbalového štadióna zatiaľ nie je a zrejme ani nebude. Ani v tomto smere téza PVV nebola naplnená.

    TÉZA Č. 8

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „prijme jasné pravidlá systémového financovania športovej infraštruktúry národného významu. Po vykonaní pasportizácie športových zariadení vytvorí podmienky pre ich budovanie, prevádzkovanie a údržbu v súčinnosti s územnou samosprávou, športovými organizáciami a súkromným sektorom;”.

    Vláda neschválila jasné pravidlá systémového financovania športovej infraštruktúry národného významu. Pasportizácia športovej infraštruktúry nie je uskutočnená v potrebnom rozsahu a kvalite. Bol vykonaný zber dát na základe dotazníka, ktorý rozoslalo ministerstvo školstva (sekcia športu) národným športovým zväzom v roku 2018 na základe dojednania uvedeného v zmluve o poskytnutí príspevku uznanému športu. Kvalita, druh a rozsah požadovaných/získaných dát však nie sú postačujúce na analytickú prácu. V dotazníkoch boli len údaje o rozsahu využívania infraštruktúry na podujatia a prípravu reprezentantov a talentovaných športovcov, pričom absentovali podrobnejšie údaje o parametroch (rozmeroch, povrchu, športoch na ktoré je možné športovisko použiť a o stave) a vlastníckych alebo nájomných vzťahoch k športoviskám. Pri využívaní jedného športoviska viacerými subjektami (na rôzne druhy športov) nie je možné takéto športovisko jednoznačne identifikovať.

    Národné športové centrum v rámci projektu realizovaného v roku 2017 v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska taktiež vykonávalo zber údajov o športovej infraštruktúre s podstatne väčším rozsahom požadovaných dát ako boli v dotazníku sekcie športu, ktorého výsledky sú dostupné aj na internete. Viaceré subjekty zo športovej sféry a územnej samosprávy sa však do tohto projektu aktívne nezapojili (vo februári 2019 bolo zapojených 1919 z celkového počtu 2927 miest/obcí, vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc), preto získané údaje sú iba čiastkové.

    Čo sa týka vytvorenia podmienok pre budovanie, prevádzkovanie a údržbu športovej infraštruktúry národného významu v súčinnosti s územnou samosprávou, športovými organizáciami a súkromným sektorom, iné, lepšie podmienky ako boli pred rokom 2016, počas uplynulých troch rokov vytvorené neboli.

    TÉZA Č. 9

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „podporí kandidatúru a organizovanie vrcholových medzinárodných športových podujatí na Slovensku, okrem iných MS v ľadovom hokeji v roku 2019, kandidatúru mesta Košice na usporiadanie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021 a pod. a prijme jasné pravidlá systémového spolufinancovania významných súťaží medzinárodného významu na území SR v kategóriách dospelých i mládeže;”.

    Vláda podporila kandidatúru a organizovanie MS v ľadovom hokeji v roku 2019 i kandidatúru mesta Košice na usporiadanie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021. Na prípravu MS v ľadovom hokeji v roku 2019 vláda poskytla prostriedky, podpora projektu EYOF 2021 zatiaľ nebola schválená v potrebnom rozsahu (mesto Košice žiadalo 30 mil eur, vláda prisľúbila 12 mil eur na krytie organizačných výdavkov podujatia, mesto Košice však požaduje príspevok aj na dobudovanie potrebnej športovej infraštruktúry) a aj preto je organizácia podujatia v Košiciach otázna. Na stavebné a rekonštrukčné práce (dobudovanie športovej infraštruktúry) ostáva už len veľmi málo času.

    Jasné pravidlá systémového spolufinancovania významných súťaží medzinárodného významu na území SR v kategóriách dospelých i mládeže prijaté vládou neboli. Dotačné výzvy na predkladanie projektov na usporiadanie tradičných a významných športových podujatí nie je možné považovať za nový systémový prvok spolufinancovania významných súťaží na Slovensku.

    TÉZA Č. 10

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „na základe výsledkov projektu optimalizácie činnosti rezortných stredísk vrcholovej športovej prípravy zefektívni ich činnosť a vykoná opatrenia na posilnenie úloh národného športového centra ako špecializovaného diagnostického a výživového centra pre vrcholový šport a pre prípravu juniorských aj seniorských športových reprezentácií Slovenskej republiky;”.

    MŠVVaŠ SR, MV SR a MO SR nevypracovalo projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie, ktorý by vláda SR schválila, hoci túto povinnosť im ustanovil § 105 ods. 2 zákona o športe s termínom plnenia do 31. decembra 2016 (pozn. na splnenie tejto povinnosti bola zákonom poskytnutá ročná lehota). Na strane štátu je táto úloha už viac ako 2 roky a dva mesiace nesplnená bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti za nesplnenie zákonnej povinnosti riadne a včas. Materiál vypracovaný sekciou športu bol predložený vláde SR, nebol však doposiaľ vládou prerokovaný a nie je uvedený ani medzi nezaradenými materiálmi.

    V nadväznosti na nesplnenie úlohy vypracovať projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk ostala nesplnená aj ďalšia povinnosť vlády SR pri riadení a koordinovaní ministerstiev pri plnení ich úloh v oblasti športovej reprezentácie v rezortných športových strediskách, na ktorý účel mala nariadením podľa § 55 ods. 2 zákona o športe ustanoviť „jednotné pravidlá pre

    a) zaraďovanie jednotlivých športov, pre ktoré zabezpečuje rezortné športové stredisko činnosti podľa § 3 písm. c),

    b) vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsobe určenia výkonnostných kritérií,

    c) zaraďovanie športovcov a športových odborníkov do rezortných športových stredísk a ich vyraďovanie,”.

    Vypracovanie návrhu nariadenia bolo v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016 s termínom splnenia do 30.11.2016. Táto úloha bola zrušená a bol určený nový termín do 31. decembra 2017, ktorý nebol dodržaný. Odôvodnenie zmeny bolo nasledovné:

    „Navrhujeme zmeniť termín plnenia úlohy z dôvodu jej prepojenosti na prebiehajúcu prípravu materiálu „Projekt optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie“ v spojení s potrebou dosiahnutia konsenzu v oblasti vymedzenia všeobecných jednotne aplikovateľných princípov riadenia a fungovania všetkých rezortných športových stredísk, avšak so zohľadnením nevyhnutných špecifík každého z nich vyplývajúcich z osobitných predpisov. Uvedená požiadavka komplexnejšej diskusie a zohľadnenia špecifík vyplynula aj z pripomienok zaslaných v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu nariadenia vlády SR o jednotných pravidlách pre riadenie rezortných športových stredísk, ktoré sa uskutočnilo od 8.12.2016 do 3.1.2017, a ktoré budú v pripravovanej právnej úprave zahrnuté. Pôvodný termín úlohy nebolo možné efektívne splniť aj z dôvodu prebiehajúceho legislatívneho procesu k novele zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá bola schválená na 11. schôdzi NR SR 29.11.2016 a v Zbierke zákonov SR publikovaná 22.12.2016. Ďalšou dôležitou skutočnosťou pre vznik potreby vytvorenia väčšieho časového priestoru na splnenie predmetnej úlohy sú aj uskutočnené personálne zmeny na riadiacich pozíciách v dvoch rezortných športových strediskách. Navrhujeme zmenu termínu plnenia úlohy do 31.12.2017.“

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR, MV SR, MO SR a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda po schválení projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie.

    TÉZA Č. 11

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „zriadi verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni (rezortné strediská, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne);”.

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda.

    Návrh zákona o fonde na podporu športu doposiaľ nebol vypracovaný/predložený do medzirezortného pripomienkového konania, hoci bol súčasťou plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiac jún v roku 2016 a táto úloha bola presunutá do ďalšieho roka a potom znova do ďalšieho.

    TÉZA Č. 12

    Vláda podporí šport na Slovensku tým, že:

    „v záujme podpory národného povedomia a národnej hrdosti prijme opatrenia na vytvorenie marketingovej značky reprezentácie SR, ktorú bude rozvíjať v spolupráci s podnikmi s majetkovou účasťou štátu a RTVS.”.

    Na plnení tejto tézy a jej čiastkových cieľov premietnutých do úloh a opatrení s určeným termínom plnenia a zodpovedným subjektom (orgánom/útvarom) by sa mali podieľať MŠVVaŠ SR, MK SR, RTVS a MF SR, ktoré by k ich plneniu mala zaviazať vláda.

    Osobitná marketingová značka reprezentácie SR vytvorená doposiaľ nebola.

    ZÁVERY ALEBO ČO ZLEPŠIŤ DO BUDÚCNOSTI:

    1. Je potrebné stanoviť zodpovednosť a zvýšiť dôslednosť pri rozpracovaní politík, cieľov, téz PVV do čiastkových cieľov, úloh a opatrení na ich dosiahnutie.

    2. Je potrebné vytvoriť dostatočné inštitucionálne zastrešenie a odborné kapacity na vecné rozpracovanie PVV pre oblasť športu do návrhu úloh a opatrení s termínom plnenia a zodpovedným subjektom pri súčasnom zohľadnení požiadavky na rešpektovanie autonómie športových spolkov, ako aj osobitnej povahy športu.

    3. Je potrebné dosiahnuť schválenie čiastkových cieľov, navrhnutých úloh a opatrení vládou SR a ich pridelenie zodpovedným rezortom/subjektom s termínmi ich plnenia.

    4. Je potrebné participatívne zapojenie športových spolkov (na inštitucionálnej úrovni) a športových odborníkov (na expertnej úrovni) pri rozpracovaní a následne aj pri vyhodnotení plnenia čiastkových cieľov, úloh a opatrení na ich dosiahnutie.

    5. Je potrebné systémovo zaviesť priebežnú kontrolu a vyhodnocovanie plnenia PVV, čiastkových cieľov, úloh a opatrení a prijatie opatrení pri ich neplnení riadne a včas zodpovednými rezortmi a ich útvar

     

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia