Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Formovanie myšlienky - skutková podstata ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    14.09.2012JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Tak, ako bolo cieľom úvodných príspevkov ozrejmujúcich myšlienku a možný cieľ - zavedenie špeciálnej skutkovej podstaty „športového trestného činu“ a teda rozvíriť diskusiu na túto tému, tak po istom časovom odstupe prichádzame k jej (očakávanej a potrebnej) modifikácii. Vzhľadom na to, že o možnostiach jej zavedenia, prínosoch či naopak škodách sa diskutovalo aj na odbornej konferencii Šport a právo konanej 12.-13. septembra v Poprade[1], ako aj na iných stránkach[2], pričom v týchto diskusiách boli vyjadrené isté výhrady, za čo sme ich autorom nesmierne vďační a vážime si aj kritický postoj tejto „čitárskej", bez debát odbornej ekipy“. Čas, kedy je potrebné navrhovanú skutkovú podstatu sčasti aj pod prizmou týchto pripomienok a postrehov potrebné modifikovať, nastal. Ako sme sa nechali počuť aj v pôvodných príspevkoch, neprivlastňovala si monopol, že jej prezentované znenie bude jej jediné znenie, správne znenie, ale bola iba akýmsi „nástrelom“ do problematiky, pričom k jej definitívnemu zneniu sa mala za cieľ dostať práve po prebehnutej diskusii. Samozrejme, k niektorým nie celkom korektným dedukciám a postrehom v týchto „diskusiách“ sa v predkladanom príspevku vyjadríme taktiež. 

    AD: pojem šport:

    Snahou o formuláciu definície pojmu šport sa už v histórii zaoberali mnohí autori. Tak, ako ani jedna z týchto definícii nenadobudla prípadne nedosiahla plošné pozitívne ohlasy širokej jednak laickej a jednak odbornej verejnosti, neudialo sa tak ani v našom prípade. Definíciu športu, ktorú sme v súvislosti (ale nielen) s pertraktovanou skutkovou podstatou ublíženia na zdraví pri športe predostreli, má isté kvalitatívne znaky, ktoré pravdepodobne potrebujú vysvetlenie. Úvodom snáď povedzme, že odbremenenie sa od vnímania „právnych inštitútov“ v štýle „všetko v zákone alebo nič“ sú podľa nášho názoru prekonané a vnímanie akýchkoľvek definícií, pojmov či akýchkoľvek iných súčastí právneho poriadku by sa malo diať na pozadí existencie metodológie, ich výkladu vzhľadom k tomu, čoho sú priemetom a kazuistiky nevynímajúc. Nezabúdajme, že isté právne inštitúty vedia byť dopĺňané aj samotnou súdnou praxou – čo sa v prípade „športového práva“ deje vo svete viac ako často, pričom dokonca tvorcovia týchto predpisov sa na túto skutočnosť mnohokrát aj spoliehajú. 

    Návratom k meritu veci uveďme, že sme poskytli definíciu športu v nasledujúcom znení:

    "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

    Spornými sa v prebehnutých diskusiách stali najmä jej nasledujúce časti, pričom si treba uvedomiť aj ich sekundárne dôsledky: 

    a) tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe – keďže je v modernom ponímaní športu ako takého trend zaraďovať medzi športy aj napr. kartové hry, stolové hry (samozrejme, zažitý názor konzervatívneho človeka dostáva "na frak"), snažili sme sa zahrnúť do jej znenia aj akúsi subjektívnu formuláciu podstaty týchto športov. Prirodzene, definícia športu by mohla byť aj bez tejto formulácie[3], avšak možnosť (potrebu?) zahrnúť do nej aj túto časť sme naschvál vyjadrili v jej samotnom znení. Navyše, skutočne sme presvedčení, že akákoľvek športová aktivita je skutočne "tvorba myšlienky zhmotnená v pohybe"[4], pričom privítame akékoľvek argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvrátia. 

    b) definícia rozlišuje kolektívne a individuálne športy:

        - robí tak formuláciou, že “.. za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb“ 

    c) definícia rozlišuje profesionálny a amatérsky výkon tejto športovej činnosti:

    • profesionálny: "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, spojená a podmienená procesom „tvorby myšlienky zhmotnenej v pohybe“ bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách",
    • amatérsky / voľnočasový: ... alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.

    d) potreba výkladu pojmu (špecifický) cieľ:

    V tejto časti by sme radi upozornili, že aj napriek jej v skutku širokému vymedzeniu a rozsahu si myslíme, že bežnú aktivitu ako napríklad „kopanie zemiakov“ či iné agrárne činnosti[5] pod rozsah tejto definície nemožno zaradiť. Definícia športu hovorí o aktivite ktorá sleduje určitý cieľ, no z hľadiska metodológie, výkladu jej obsahu na základe aktivít a skutočností, ktorých sa stala priemetom tvrdíme, že musí ísť o špecifický cieľ - teda športový cieľ, ktorý spomenutá aktivita musí sledovať a byť s ním v skutkovom súlade. Každý druh športu má iný, špecifický cieľ ku ktorému sa pohybová aktivita toho - ktorého športu viaže, pričom v každom športe je tento cieľ iný, na základe čoho je determinovaná aj fyzická aktivita, ktorá k nemu vedie. Nie je pritom prípustné tvrdiť, že systematika športu (všetkých športov v súhrne) ako takého má plošný a vždyplatiaci cieľ – zvíťaziť. Takéto vnímanie je v skutku nepresné a vágne. Samozrejme, musíme pripustiť, že snaženie akéhokoľvek športovca či kolektívu je determinované snahou zvíťaziť, avšak myslíme si, že cieľom konkrétnych športov nie je iba samotné víťazenie. Myslíme si, že sa tu cieľ ktoréhokoľvek športu môže chápať akosi „kaskádovito“.[6]  Navyše, tvrdiť, že cieľom športu je len víťazenie dáva do úzadia jeho vplyv na zdravie obyvateľstva, športujúcej populácie bez ohľadu na profesionálny alebo rekreačný - amatérsky výkon tejto činnosti, čo nie je ceľkom korektné.[7]

    Všeobecnosť? 

    Na margo názorov hovoriacich o prílišnej všeobecnej formulácii tejto našej definície športu uveďme prierezom len niektoré definície iných autorov, pričom posúdenie, či nami predložená definícia pojmu šport je alebo nie je (v porovnaní s týmito) všeobecná nechajme na samotného čitateľa či adresáta tohto príspevku. 

    Česká teória športu sa pravidelne venovala snahám o definiciu športu. Tak napríklad V. Fiala definoval sport ako „pohybovou hru, zábavu původně rekreačního charakteru, provozovanou na čerstvém vzduchu, nyní pohybovou činnost jednak za účelem rekreačně-zdravotním a výchovným, jednak vysloveně za účelem soutěžním, závodním. Tato činnost se vyznačuje snahou po nejvyšším tělesném výkonu a po vítězství nad sportovním soupeřem podle pevných mezinárodně platných pravidel a záznamů o výsledcích“. J.Titl ako ďalší autor zaoberajúci sa touto problematikou definuje šport, ktorý chápe ako „formu tělesné výchovy, jejímiž specifickými rysy jsou snaha po dosažení maximálního výkonu, specializace, soutěžení, závodění, trénink apod. Nelze však samotná cvičení pokládat za sport, stejně jako nelze gymnastická cvičení pokládat za gymnastiku“.[8][9]

    Všeobecnosť týchto definícií je viac ako zrejmá a máme pocit, že tieto definície v sebe nezohľadňujú ani tie atribúty, ktoré sú obsiahnuté v nami vymedzenej definícíí športu (cháp - kolektívne, individuálne športy, profesionálny výkon športovej činnosti, amatérsky výkon športovej činnosti). 

    AD: skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti: 

    V prípade pripomienok ku skutkovej podstate prezentovanej na portáli www.pravnelisty.sk sme dospeli k záveru, že tieto v istej časti racionálny základ majú a preto sme dospeli k ich zohľadneniu a k modifikácii predkladanej skutkovej podstaty. Samozrejme, s niektorými nesúhlasíme, čo bude predmetom nasledujúcich pár riadkov. K ozrejmeniu znakov danej skutkovej podstaty odkazujeme na súvisiaci príspevok.[10]

    Pôvodné znenie skutkovej podstaty:

    „Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech úmyselne a dokázateľne spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa peňažným trestom od 3000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov “  

    „Peňažným trestom od 15 000 eur alebo odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania za použitia akéhokoľvek predmetu, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším."

    V rozsahu pripomienky a negatívnych dopadov umiestnenia pojmu „dokázateľne“ do uvedeného znenia tejto skutkovej podstaty pripúšťame jeho obsolentnosť a problematickosť. Preto by vzhľadom na cieľ snahy – formulácie uspokojivej skutkovej podstaty - bol spomenutý pojem z jej znenia dôvodne vypustený.

    Z hľadiska pripomienky o definovaní následku daného cieľa – skutková podstata by mala mať silu postihovať známe „likvidačné“ fauly, ktoré sa dejú pri športe na športoviskách. Je pravda, že Trestný zákon vo svojom paragrafe §123 definuje ujmu na zdraví, ako aj ublíženie na zdraví. Povestný „nástin“ problematiky možnosti zavedenia danej skutkovej podstaty úmyselne do jej znenia formuloval ujmu na zdraví, pričom mal za cieľ odbornou debatou dôjsť ku plošnej zhode, či by následok konania mal mať znaky už ujmy na zdraví (akejkoľvek), alebo až ublíženia na zdraví, či ťažkého ublíženia na zdraví. Po mnohých diskusiách aj na už spomínanej historicky prvej konferencii Šport a právo sme dospeli k názoru, že ideálnym stavom by bolo formulovanie ublíženia na zdraví, nie „už“ ujmy na zdraví, kedže stotožňovať opisované "likvidačné fauly" s akoukoľvek ujmou na zdraví by nebolo korektné. S týmito názormi sa v konečnom dôsledku stotožňujeme a zohľadňujeme ich v samotnom modifikovanom znení skutkovej podstaty. Výsledkom je, že tým pádom predkladaná skutková podstata predpokladá ako následok minimálne ublíženie na zdraví. Vypustenie pojmu zranenie sme v predmetnej skutkovej podstaty taktiež uznali za vhodné, nakoľko vytváralo "terminologický neporiadok."

    K rozsahu pripomienky na tému „závažnejším spôsobom konania“ so spomenutým autorom úplne nesúhlasíme. Závažnejší spôsob konania definuje Trestný zákon istým spôsobom[11], pričom máme za to a myslíme si, že konanie športovca, ktorým tento spôsobí inému športovcovi ublíženie na zdraví (likvidačným faulom), môže v niektorých prípadoch nadobúdať obzvlášť závažný a intenzívny charakter, čo je v konečnom dôsledku v súlade so samotným §138 odsek c (surovým alebo trýznivým spôsobom). 

    Ad: „predmet, ktorý ma potenciál urobiť útok silnejším“:

    Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157 atď. 

    Predmetom by v tomto prípade mohol byť akýkoľvek predmet, ktorý má potenciál urobiť útok silnejším – teda napr. hokejka, dokonca futbalová alebo iná lopta[12]. Uvažovať sa prirodzene môže aj o vypustení formulácie „za použitia akéhoľvek predmetu ...“, pričom by v predmetnej skutkovej podstate ostal iba závažnejší spôsob konania, v čom sa zhodujeme s autorom príspevku, že dodatok o predmete je tu pravdepodobne nadbytočný. Mal však za cieľ iba upozorniť na skutočnosť,že športová prax nám ukazuje prípady, kedy pri niektorých športoch vie útočník pri úmyselnom ublížení na zdraví svojho súpera použiť napr. hráčske potreby (hokej – hokejka) a urobiť tým predmetný útok skutočne silnejším a intenzívnejším. 

    Systematika sankcií:

    V obsahu predkladanej skutkovej podstaty sa vyskytovala tak možnosť odňatia slobody, ako aj možnosť finančného postihu. Chceli sme touto formuláciou poukázať na možnosť a druhy represie, ktoré si pri danom trestnom čine vieme predstaviť aj napriek skutočnosti, že  vieme, že predložené riešenie nebolo v súlade §34 ods.2 TZ - dá sa kedykoľvek modifikovať iba na odňatie slobody tak, ako to robíme aj na tomto mieste - teda problém sankcie a represie za predmetné konanie by bol (je) následne v súlade s predmetným ustanovením TZ. Samozrejme, ak niektorí z autorov poskytne a navrhne sytematiku iného postihovania páchateľa - športovca za predmetné konanie v kvalitnejšom rozmere, budeme radi, kedže by takýto prístup posunul debatu o možnosti zavedenia tejto skutkovej podstaty na kvalitatívne vyššiu úroveň. Ako bolo povedané, uvedené platí pri chápaní cieľa formulácie tohto trestného činu - "návrh" riešenia danej problematiky.

    Po úpravách vykonaných v obsahu danej skutkovej podstaty trestného činu musíme samozrejme podotknúť, že sme toho názoru, že by taktiež (kedže sa finačný trest z jej obsahu odstránil) mohla byť ex lege známa výška sumy peňažného trestu, ktorý by mohol predmetné odňatie slobody nahradiť. Myslíme si, že možnosť zváženia sudcom o výške tohto trestu by mala ustúpiť jej zákonnému (základnej hodnote peňažného trestu - odsek 1, exemplárnej hodnote peňažného trestu - odsek 2) stanoveniu, pričom tak ako tvrdíme v jednej z poznámok pod čiarou, jej výšku nechávame na širšie odborné posúdenie športovo - právnej, legislatívnej a predovšetkým trestnoprávnej vedy (pričom svoju predstavu o jej výške sme prezentovali v pôvodnom znení skutkovej podstaty).

    Upravené znenie:

    „Kto inému pri športe aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel[13] odvetvia športu, pri ktorého zápase či súboji k ublíženiu na zdraví došlo, a to mimo záujmu dosiahnuť športový úspech[14] úmyselne spôsobí ublíženie na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov.

    Odňatím slobody na ... až ... roky/ rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania."[15] [16]

    Záver:

    Presvedčenie o tom, že v niektorých prípadoch nemusí stačiť potrestanie športovca za spôsobené úmyselné ublíženie na zdraví iného športovca rozhodcovským orgánom daného národného športového zväzu (formou napr. zastavenia športovej činnosti, uloženia peňažného trestu či iného postihu), ako aj presvedčenie o tom, že v istých prípadoch musí do týchto vzťahov vstúpiť všeobecné súdnictvo (pozri zhodný postoj Michala Králika o legitímnom subjekte pri rozhodovaní o náhrade škody za spôsobený športový faul[17], zvlášť ak sa jedná o prípadný trestnoprávny postih) nás doviedla ku snahe o formuláciu horeuvedeného "športového trestného činu" - inštitútu, ktorý svojím obsahom poníma viaceré východiská a postoje športovo - právnej vedy posledných rokov. Existencia mnohých nadbytočných, nefungujúcich a neefektívnych skutkových podstát v už platnom a účinnom Trestnom zákone, dokonca existencia zákonov zavádzajúcich niektoré – možno povedať – nie často sa vyskytujúce zodpovednosti (napr. tzv."atómový zákon") sú predzvesťou toho, že tvrdenia o nadbytočnosti takejto skutkovej podstaty nemusia byť úplne trefné. Opäť dodávame, že táto si nerobí nádej na absolútnu presnosť a správnosť, jej konečné znenie by mohlo byť výsledkom jednak akademických "online, ako aj offline" debát a diskusií, pod prizmou čoho aj vznikla.  

    V podmienkach Slovenskej republiky sme sa stretli s počtom prípadov, ktoré spočítame na prstoch jednej ruky, kedy sa voči športovcovi vyvodila trestnoprávna zodpovednosť za ublíženie na zdraví iného športovca. Záverom sa môžeme básnicky opýtať, či je to prejav toho, že slovenské športoviská sú imúnne voči týmto likvidačným zákrokom v priebehu hry a vôbec sa nevyskytujú, alebo na Slovensku nedisponujeme skutkovou podstatou – právnou úpravou, ktorou by sme predmetné konanie dokázali postihovať (bez ohľadu na procesný priebeh tých, ktoré sa uskutočnili). Máme za to, že prvá časť nastolenej otázky nadobúda doslova „sarkastický“ rozmer, čo dáva v konečnom dôsledku odpoveď aj na jej druhú časť. 

    Poznámky pod čiarou:
    1. http://www.ta3.com/clanok/1005801/tvori-sa-sportove-pravo.html a, b
    2. www.pravnelisty.sk, www.lexforum.sk ^
    3. Cháp: "Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého špecifického cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách, alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku.^
    4. Vzhľadom na cenné odborné a vecné pripomienky členov www.ucps.sk poznamenávame, že by bolo možné uvažovať aj o formulácii: " tvorba myšlienky prejavená v pohybe".^
    5. K autorom a obsahu tejto debaty bližšie pozri: http://www.lexforum.sk/416 ^
    6. Dodatkom  trochu kazuistiky: napr. cieľom futbalu je dostať loptu do bránky, čo má za následok víťazstvo – no docielenie umiestnenia lopty do bránky nemusí automaticky prezumovať víťazstvo. Cieľ daného športu je tu teda podľa nášho názoru diverzifikovaný na dva čiastočné procesy, ktoré tvoria v súhrne cieľ daného šport. Nevyhnutne to však nemôžeme sumarizovať iba chcením „vyhrať“, čo v konečnom dôsledku vylučuje možnosť pod spomenutú definíciu zahrnúť akúkoľvek fyzickú aktivitu, bez takéhoto špecifického športového cieľa. Je viac ako jasné, že k dosiahnutiu úspechu sú niekedy postačujúce aj remízové výsledky - čiastkový cieľ majúci za následok celkový cieľ - výhra v turnaji, pohári alebo inej súťaži. (pre ten - ktorý tím).^
    7. Formulovať cieľ zvíťaziť ako jediný cieľ fyzických aktivít napr. na všetky voľnočasové športové aktivity by bolo nepresným.^
    8. Bližšie pozri: Králik, M.: Právo ve sportu, ISBN: 8071795321, C.H.Beck, 2001, str.31, 304s.^
    9. Bližšie k ďalším definičným snahám športu pozri: Králik, M.: Právo ve sportu, ISBN: 8071795321, C.H.Beck, 2001, 304s.^
    10. http://www.pravnelisty.sk/clanky/a154-skutocne-potrebujeme-novu-skutkovu-podstatu-trestneho-cinu-ublizenia-na-zdravi-pri-vykone-sportovej-cinnosti ^
    11.   § 138 Závažnejší spôsob konania Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157, b) po dlhší čas, c) surovým alebo trýznivým spôsobom, d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, e) vlámaním, f) ľsťou, g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, atď. ^
    12. Situácia, ktorá bola napríklad diskutovaná aj na spomínanej konferencii Šport a právo, v ktorej hráč úmyselne kopne loptu do hlavy ležiaceho hráča – čoho následkom bude ublíženie na zdraví „ležiaceho“ športovca.^
    13. Nevyhnutným dodatkom obsahu tejto skutkovej podstaty trestného činu je skutočnosť, že práve táto jej časť je jedna z jej dominantných, nakoľko vyjadruje postoj autora (a systematiku sptč) k téme - možnosti vyvodenia zodpovednosti športovca za spôsobené zranenie aj pri prípadnom dodržaní športových pravidiel daného športu (v odbornej športovoprávnej vede sa o tejto problematike vedú siahodlhé diskusie, pričom možnosť vyvodzovania zodpovednosti iba za súčasného porušenia športových pravidiel z nich robí prameň práv a povinností, ktoré ju vylučujú - treba však dodať, že de lege lata tieto súčasne nepatria medzi skutočnosti vylučujúce zodpovednosť).^
    14. Ďalšia z významných častí tejto skutkovej podstaty, nakoľko touto skutočnosťou mienime všetky súboje, ktoré prebiehajú napr. mimo "ťažiska hry", mimo súbojov o loptu, puk či iný predmet samotného športu - skrátka, ich obsah tvorí iný cieľ ako športový. Športový cieľ, pojem šport (ktorého definíciu sme taktiež navrhli) a možnosť vyvodzovania športovcovej zodpovednosti aj za súčasného dodržania športových pravidiel vyjadrujú jedinečnosť obsahu tejto navrhovanej sptč, ktorá zohľadňuje viaceré športovo - právne poznatky a východiská teórii vnímania možnosti vyvodzovania športovcovej zodpovednosti, pričom práve tieto (spolu s pojmom šport) z nej robia sptč obsahovo zásadné inú, ako je sptč vyjadrená v §156TZ ( zároveň reakcia na diskusia prístupnú na stránke www.lexforum.sk; komentár: Ondrej Pivarči, 16. 09. 2012 v 18:55 - čítajúc reakciu Jaroslava.^
    15. Napríklad s použitím akéhokoľvek predmetu, ktorý má potenciál urobiť útok intenzívnejším.^
    16. V tomto prípade nechávame trestné sadzby tohto trestného činu na širšie odborné a akademické diskusie, pretože máme pocit, že systematika ich ukladania ako aj ich samotná výška si vyžaduje veľmi citlivé posúdenie zodpovednosti športovca za spôsobený úraz, a preto túto oblasť nechávame otvorenú ďalším vedeckým príspevkom poskytnutým nielen autorom v budúcnosti, alebo akejkoľvek športovo – teoreticko – právnej spisbe zaoberajúcej sa touto problematikou. V závislosti od jej výšky by sa v jednotlivých prípadoch jednalo buď o prečin, alebo o zločin ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti – čo si samozrejme vyžaduje samostatný rozbor predmetného problému. Podobne vnímame aj ustanovenie výšky peňažného trestu a považujeme nami ustanovenú výšku iba ako výkop do akademickej debaty.^
    17. Bližšie pozri: Králik, M.: Právo ve sportu, ISBN: 8071795321, C.H.Beck, 2001, str.156, 304s.^
    class= class=
    Peter Šamko    20. september 2012 20:07
    budem sa asi opakovať, ale to je pri zavádzaní nových skutkových podstát trestných činov to najpodstatnejšie.

    základným nedostatkom navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti nie je jej znenie, ale to, že nevie odôvodniť potrebu svojej existencie (teda zatiaľ som nečítal nič čo by spochybnilo to, že nestačia už existujúce skutkové podstaty). už som to uvádzal na právnych listoch, že v trestnom zákone je viacero skutkových podstát plne použiteľných na prípady ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti a to aj v prípadoch, ak sa ublíženia na zdraví nedopustí hráč (ale napríklad divák ktorý vtrhne na trávnik, či tréner, prípadne iný člen lavičky a to dokonca aj mimo zápasu).

    na zavedenie novej skutkovej podstaty v žiadnom prípade nemôže stačiť len odôvodnenie typu, že existujú názory typu, že v športe je zranenie bežné a podobne (ako to uvádzate v komentári), keď nie je jasné v ktorých konkrétnych prípadoch v SR orgány aplikácie práva odmietli vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť práve s poukazom na takéto argumenty. ak také prípady neexistujú, tak tieto názory je potrebné označiť len za \"kaviarenské\" argumenty, ktoré nemôžu ospravedlniť zavedenie novej skutkovej podstaty (opakujem sa ale na právnych listoch som uvádzal dva príklady keď bola trestnoprávna zodpovednosť vyvodená a keď dokonca trestné stíhanie začalo ex offo, keďže šport je pod drobnohľadom médií a je bežne možné zistiť údaje o ublížení na zdraví aj inak než z trestných oznámení).

    to že sa nevyvodzuje trestnoprávne zodpovednosť vo viacerých prípadoch, tak ako to naznačujete (alebo ako to chcete), nie je problém už existujúcich skutkových podstát, prípadne nemožnosti ich aplikácie, ale buď ide o problém orgánov aplikácie práva alebo vôbec o problém nejde pretože nie je čo trestne stíhať (opäť som nečítal žiadny konkrétny športový prípad v článkoch, ktorý by si zaslúžil trestnoprávny postih a ostal bez potrestania).

    pokiaľ ide o ten alkohol na štadiónoch, tak bol som na viacerých futbalových zápasoch mimo SR a zákaz predaja alkoholu na štadiónoch je pomerne bežný v krajinách, ktoré majú problém s diváckym násilím, respektíve ak ide o turnaje, kde sa dajú očakávať problémoví ultras.napríklad na nedávnych ME vo futbale som sa v Poľsku stretol s absolútnym zákazom predaja alkoholu na štadiónoch pri všetkých zápasoch (sponzorom bol pritom pivovar a čapovalo sa nealkoholické pivo, každý kto išiel na štadión evidentne opitý nebol pustený a podobne. skúsenosti so zákazom predaja alkoholu má samozrejme aj slovensko (napríklad pohárové zápasy hrané len s nealko pivom a podobne). v Miláne dokonca museli všetci pri vchode odovzdať aj zapaľovače, či zápalky lebo boli považované za bezpečnostné riziko.v Holandsku zase rizikové zápasy riešia tak že sa hrá bez divákov, či sú vpustení len domáci. každá krajina to robí inak (samozrejme v anglicku už násilie vytlačili zo štadiónov do ulíc, avšak doposiaľ aplikujú iné bezpečnostné štandardy, napríklad zákaz sklenených fliaš na tribúnach, ktoré hneď odhaľuje kamerový systém a podobne).

    samozrejme že je to téma aj pre SFZ (nedá sa všetko hádzať na štát) to však nebola téma a tak to uvádzam len na okraj a bez bližšieho zdôvodnenia (žiaľ, kaviarenské argumenty sú aj pri téme diváckeho násilia a znova smerujú k akejsi novej skutkovej podstate ohľadne násilia na štadiónoch, trestné právo bude skutočne zrejme trhacím kalendárom a odpadkovým košom na všetko)
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jaroslav Čollák    20. september 2012 15:04
    Vážený pán Šamko,

    v prvom rade ďakujem za podnetné pripomienky, z ktorých sa stali v konečnom dôsledku impulzy k zmene znenia samotnej skutkovej podstaty navrhovaného trestného činu.

    V zásade tu podľa môjho názoru nie je otázkou, či nestačí na potrestanie disciplinárny postih športovca (ten má dokonca faktický dopad na konanie prokurátora, ktorý zastaví trestné konanie keďže / učiní tak, a to v zásade/ mu to právny poriadok s odvolaním sa na dostatočnosť disciplinárneho postihu športovca dovoľuje.
    (Bližšie pozri komentár Petra Sepešiho / http://www.ucps.sk/Znaky_trestneho_cinu_ublizenia_na_zdravi_pri_vykone_sportovej_cinnosti_jaroslav_collak / - Peter Sepeši, 4. september 2012 02:56 „

    Otázkou tu podľa môjho názoru je, či všetky otázky vyplývajúce z komplexnosti vnímania zodpovednosti športovca (nutnosť porušenia/neporušenia športových pravidiel pre vyvodenie zodpovednosti, cieľ súboja v ktorom dôjde k ublíženiu na zdraví, otázka úmyslu alebo nedbanlivosti, ťažisko hry atď atď.) vedia nájsť oporu v novom zákonnom podklade.

    Šport sa ako taký kvalitatívne vyvíja, súboje v ňom sú fyzicky náročnejšie, je kontaktnejší – a častokrát aj zákernejší (skryté likvidačné fauly, skryté úmyselné fauly – čo sa prejavuje aj v úvahách o možnosti zavedenia videorozhodcu dokonca do futbalu ako takého). Preto sa básnicky pýtam (parafrázujúc autora myšlienky) – napredujeme spolu s vývojom športu aj legislatívne, alebo sa stotožňujeme so zažitými paradigmami pričom nám hrozí, že s nimi zapadneme prachom?

    Názory a tvrdenia typu – „pri športe je zranenie bežné“ (pýtam sa - skutočne to platí bez ohľadu na jeho závažnosť?), „to je šport“, „športovec to musí očakávať, že sa zraní“ (tu podotýkam - áno, ale nečaká a v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že vyjadril akýsi konkludentný súhlas nastúpením na zápas s tým, že ho niekto „likvidačne zraní“ (cháp ublíženie na zdraví) - to by bolo proti samotnej podstate, cieľu a účelu športu ako aj v rozpore so systematikou športovej činnosti a jej cieľmi.

    Všetky otázky a okruhy problémov, o ktorých ste – vážený p.Šamko – v komentári písali v žiadnom prípade neodsúvame na druhú koľaj, práve naopak - platforma www.ucps.sk, ako aj všetci autori \"vŕtajúci sa v športe\" chcú, chystajú sa a riešia tieto problémy (samozrejme akademickou cestou a akademickými podnetmi).

    Tak napríklad problematika diváckeho násilia -
    http://www.ucps.sk/Zamyslenie_nad_detailmi_pri_rieseni_problematiky_nasilia_a_neviazanosti_divakov_na_sportovych_podujatiach .

    Otázka podávania alkoholu mladistvým presahuje problematiku „športového práva“, preto ju pripisovať len tejto sfére vzťahov - futbalové štadióny a podobne - nie je presná a korektná. Samozrejme dotýka sa aj športu, jeho hlavných inštitútov – zápasov. Tento komplexný a hlavne spoločenský problém však akékoľvek „športové akademické debaty“ nevyriešia, v skutku ide o problémy zásadne odlišného (a hlavne celospoločenského) právneho režimu - ide o otázku zodpovednosti za takéto konania a sankcí zaň. Chceme teda napríklad opatrenia (SFZ - príklad) zakazujúce alkohol na štadiónoch? To snáď nie, nechceme kráčať naspäť.
    PS: osobná skúsenosť - na zápase CHELSEA FC v Londýne som si v čase prestávky spokojne užíval chuť anglického piva, dokonca mi usporiadateľ zaželal dobrú chuť...

    Otázka sponzoringu ligových súťaží si myslím v žiadnom prípade nebráni liehovarníckym spoločnostiam, stávkovým kanceláriám a podobne zastrešovať a sponzorovať predmetné súťaže – podľa môjho osobného názoru sú tvrdenia o negatívnych dopadoch tohto stavu skôr populistickými výkrikmi bez racionálneho základu.

    Dodatkom a záverom: týmito všetkými skutkovými a právnymi otázkami (komplexne) sa taktiež zaoberala odborná konferencia Šport a právo v Poprade (12 – 13 09 2012, http://www.ta3.com/clanok/1005801/tvori-sa-sportove-pravo.html ), z ktorej výsledky a presahy prinesie Učená právnická spoločnosť ako jej organizátor v odbornom zborníku.
    Upravené 20.september 2012 15:12
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Peter Šamko    20. september 2012 11:19
    opäť musím konštatovať, že autor, ako zákonodarca, absolútne rezignoval na zásadu in dubio pro libertate a princíp ultima ratio a vôbec nezdôvodnil prečo je zavedenie novej skutkovej podstaty nevyhnutné, prečo (z akých konkrétnych prípadov) vyplýva, že nestačí postih podľa mimotrestných noriem a prečo (z akých konkrétnych prípadov) sa autor domnieva, že už existujúce skutkové podstaty nie je možné použiť pri ublížení na zdraví pri výkone športovej činnosti. na právnych listoch som uviedol dva konkrétne prípady, z ktorých je zrejmé, že tak starý ako aj nový trestný zákon je plne použiteľný aj na ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti. aj ja sa preto, zhodne ako autor, musím básnicky opýtať...nie je ním ťažkopádne formulovaná skutková podstata nového trestného činu len skrývaním toho, že problémom slovenského športu (osobitne futbalu) je úplne niečo iné? (napríklad násilie na štadiónoch ako aj mimo nich a neschopnosť štátu a sfz to vyriešiť...alkohol na štadiónoch, ktorý je podávaný komukoľvek aj mladistvým a neschopnosť sa s tým vysporiadať - napokon samotná liga nesie názov Corgoň liga a podobne). nejde len zo strany autora o vytváranie zdanlivého problému tam kde žiadny zásadný problém nie je? (opätovne viď konkrétne prípady, kde sa trestnoprávna zodpovednosť za ublíženie na zdraví pri výkone športovej činnosti vyvodzovala)ak je toto problém slovenského športu tak sme na tom skutočne veľmi dobre...a ak si autor myslí, že zavedenie novej skutkovej podstaty je riešením akýchkoľvek či už skutočných alebo zdanlivých problémov, tak ide zjavne o nepochopenie problematiky trestného práva a o vyjadrenie už dávno zastaranej a neustále zlyhávajúcej zásady, že najlepšia prevencia je represia (táto zásada nikde na svete nefunguje a už som písal na právnych listoch konkrétne prípady, kedy sa ňou nechal uniesť aj zákonodarca avšak bez akýchkoľvek pozitívnych výsledkov).
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Jaroslav Čollák    17. september 2012 00:04
    Týmto ďakujem p. Ondrejovi Pivarčimu za upozornenie na nezrovnalosť v predčasom aktuálnom odkaze pod čiarou č.10 - bola napravená.

    Poznámky pod čiarou (doplnené, zvlášť ppč. č 13/14) sú zároveň reakciou na diskusiu a pripomienky prejavené pánom Pivarčim na portáli www.lexforum.sk.
    Upravené 20.september 2012 15:14
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia