Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Zajtrajšie noviny, alebo - čo môže priniesť “Nový zákon o športe”. Krátky pohľad optikou všetkých dotknutých subjektov: NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    13.11.2014JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Jaroslav Čollák a Peter Sepeši (členovia pracovnej skupiny podieľajúcej sa na príprave návrhu “Nového zákona o športe” alebo aj "NZoŠ") sa v predkladanom príspevku pokúsili pozrieť sa na pripravované opatrenie "NZoŠ" upravujúce status profesionálnych športovcov optikou komplexnou, nielen právnou a nie vytrhnutou z komplexu vzťahov v športe, ktoré poznáme. Obrazne povedané, nutné je pochopenie, že konanie ľavej a pravej ruky zapríčiňuje mozog, ktorý sa dá považovať za element, bez ktorého pohyb rúk nebude možný. Mozgom je v tomto prípade zákon, pričom končatinami všetky nižšie vymenované - dôležité, parciálne časti NZoŠ, ktoré spolu vytvárajú komplexnú právnu úpravu športovo-právnych vzťahov dneška.

    Okruhov spoločenských a športových vzťahov, ktoré si vzhľadom na aktuálny stav a vývoj športu v podmienkach Slovenskej republiky vyžadujú zmenu, je veľa, no tie, ktoré by mal nový zákon o športe normovať, kvalitatívne modifikovať a modernizovať ako nosné, sú podľa nášho názoru nasledujúce:

    • Financovanie športu
    • Status subjektov v športu
      • národné športové zväzy
      • športové kluby
      • športovci
      • športoví odborníci
    • Informačný systém slovenského športu ako nástroj riadenia a správy športu, ako aj jeho kontroly
    • Riešenie sporov v športe

    Autori príspevku si vytýčili za cieľ detailnejšie - nielen z právneho, ale aj z psychologického hľadiska v sérii príspevkov charakterizovať každý z prezentovaných okruhov vzťahov. Ako prvý je však predkladaný príspevok venujúci sa predovšetkým statusu subjektov v športe, a to konkrétne statusu športovcov. Prezentuje jednak jej aktuálne vlastnosti vrátane účinnej právnej úpravy, optiku vnímania aktuálneho stavu z pohľadu všetkých dotknutých subjektov. Príspevok sa z hľadiska porovnávacej vedeckej metódy zameriava predovšetkým na obsahové a právne posuny úpravy tejto oblasti pripravovaným znením návrhu nového zákona o športe, pričom charakterizuje aj možné pohľady dotknutých subjektov (športovec, klub, štát) na tieto kvalitatívne zmeny.

    Je treba otvorene povedať, že nájdenie ideálneho modelu skĺbenia záujmov a očakávaní všetkých dotknutých subjektov, či záujmových skupín, ktorých je viac ako dosť, neexistuje. Existuje iba možnosť férového kompromisu, rešpektujúceho oprávnené záujmy a primerané minimálne očakávania všetkých strán.

    Aj napriek uvedenému sa pracovná skupina pracujúca na príprave návrhu NZoŠ snaží nájsť povestnú “zlatú strednú cestu”, rovnováhu dotknutých záujmov, vzťahov a hodnôt, ktorá by vzťahy v športe zlepšila a stabilizovala v prospech podstaty športu - športovania. To všetko na základe detailného poznania problematiky, nazhromaždenej vedomosti a znalosti z domu i zo zahraničia. Znalosti, ktorá zodpovedá možnému a aktuálnemu stavu poznania našej občiansko - odborno - športovej spoločnosti. Rovnako dôležitá je aj férová otvorená komunikácia s dotknutými záujmovými skupinami a vysvetlenie východísk, rámcov, obmedzení, dôvodov, výhod i nevýhod a legitímnych cieľov novej právnej úpravy.

    Dodajme, že možnosti novej zákonnej úpravy hovoria o možnosti uchopenia športovcov v rámci tzv. “dvojprvkovej štruktúry”, alebo “trojprvkovej štruktúry” statusu zamestnanca, prípadne systematicky odlišným - no rovnako kvalitným spôsobom.

    V prípade zavedenia statusu profesionálneho športovca ako zamestnanca sa musíme bližšie pozrieť na nižšie uvedené právne, mimoprávne, sociologické, psychologické súvislosti tejto konkrétnej právnej zmeny.

    Východiská problematiky: východiská témy & predporozumenie

    AKTUÁLNY STAV:

    Športovec →

    1. samostatne zárobkovo činná osoba (v súčasnosti takmer všetci "profesionálni" športovci okrem športovcov pod MO SR, MV SR, tzv. Dukly a NŠC - kde sú športovci zamestnaní, resp. v služobnom pomere)
    2. amatér, ktorý dostáva príjem často “na ruku” (vyvstáva otázka, či je to dar?, príspevok členovi združenia?, cestovné náhrady?, nelegálny príjem?)
    3. amatér, ktorý nedostáva odmenu za vykonávanie športovej činnosti (dobrovoľník?)
    • pri kolektívnych športoch na základe obsahu zmluvného vzťahu profesionálneho športovca a jeho klubu sa to javí tak, že ide v podstate o obchádzanie § 3 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len "ZP") s tichým tolerovaním tohto stavu zo strany štátu a jeho orgánov, zrejme zohľadňujúc to, že osobitosti pracovnoprávneho vzťahu profesionálneho športovca neboli doposiaľ upravené osobitným predpisom, na ktorý Zákonník práce v citovanom ustanovení odkazuje. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že mnohé inštitúty ZP sú na vzťah športovca ako zamestnanca a klubu ako zamestnávateľa pre osobitnú povahu vykonávania športovej činnosti športovcami neaplikovateľné.
    • profesionálny športovec pôsobí ako SZČO aj napriek zneniu ZP, pričom v praxi sa využívajú zmluvné typy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. podľa § 51 Občianskeho zákonníka (tzv. nepomenované zmluvy)
    • čo by sa zmenilo, ak by štátne orgány tento stav začali riešiť?
      • kontroly zo strany inšpektorátu práce / správcov dane (negatívny efekt)
      • preverovanie skutočného vzťahu medzi športovcom a klubom podľa jeho obsahu (práv a povinností)
      • testovanie obsahu tzv. "nepomenovanej zmluvy" (o výkone športovej činnosti medzi športovcom a klubom) prostredníctvom definície závislej práce by zrejme často dopadlo s pozitívnym výsledkom v prospech pracovnoprávneho vzťahu
    • je viac ako zrejmé, že existencia súčasného faktického stavu je dočasná a do budúcnosti neudržateľná, aj vzhľadom na judikatúru SD EÚ ako aj na európsky, resp. celosvetový trend vývoja právneho vzťahu medzi športovcom (kolektívneho športu) a jeho klubom (zamestnávateľom)

    1. Pohľad/bilancia štátu:

    • štát nie je schopný zabezpečiť dodržiavanie ZP, keďže ZP je z veľkej časti vo vzťahu k profesionálnym športovcom kolektívnych športov a klubom ako zamestnancom a zamestnávateľom nevykonateľný
    • príjem do štátneho rozpočtu pri súčasnom právnom vzťahu profesionálneho športovca a klubu plynie
      • z odvodov SZČO, ktorých základom je výsledok predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Ak si športovec ako SZČO "optimalizuje" daňové výdavky, jeho odvody (príjmy poisťovní) sú podstatne nižšie ako pri zamestnancovi s obdobným brutto príjmom, ak nie na minimálnej úrovni 
      • daní športovcov, ktoré si SZČO dokáže "optimalizovať" na minimum
    • riziko plnenia zo zdravotného poistenia v podobe znášania nákladov na ošetrenie poškodení zdravia (zranenia športovcov si často vyžadujú náročné operácie, rehabilitáciu) je u vrcholových športovcov podstatne vyššie ako u bežného občana

    2. Pohľad športového klubu:

    • jednoduchosť vyplácania odmien pre športovcov ako SZČO
    • úspora rozpočtu v rozsahu 35% v porovnaní so stavom, ak by profesionálni športovci boli zamestnancami v štandardnom režime platenia odvodov zamestnancom i zamestnávateľom
    • aktuálny stav športovým klubom vyhovuje, možnosť uzatvárania zmluvných vzťahov medzi klubmi a športovcami ako SZČO šetriaci náklady/rozpočty klubov; prípadné spory zo zmluvy medzi hráčom a klubom vrátane nevyplatenej odplaty zo zmluvy hráčovi sú posúdzované "iba" ako civilnoprávny spor, nakoľko nevyplatenie odplaty hráčovi nespadá pod ochranu Trestným zákonom ako u bežných zamestnancov (trestný čin nevyplatenie mzdy a odstupného)
    • vedomosť klubu o silnejšej pozícii v rámci zmluvného dojednania
    • povinnosť vyplatenia odmeny /mzdy za vykonanú športovú činnosť prichádza prakticky až vo 4. mesiaci trvania kontraktu (využívaná splatnosť 60 dní)
    • využívanie splátkových kalendárov klubmi vo vzťahu ku starým záväzkom, ktoré sa často hromadia tzv. novácia záväzkov

    3. Pohľad športovca:

    • športovec ako slabšia zmluvná strana
    • nepravidelnosť vyplácania odmien klubmi; v mnohých kluboch je to objektívne zapríčinené aktuálnym stavom “cash flow” a stavom plnenia prísľubov a záväzkov zo strany zmluvných partnerov klubu
    • povinnosť športovca odvádzať odvody za seba na svoje vlastné náklady (účtovníčka, administratívna agenda a pod.)
    • obava športovca z dopadu prípadného vymáhania nezaplatenej mzdy jednak pred (i) zväzovým orgánom, či (ii) civilným súdom z dôvodu následnej (športovej reakcie) zmluvného partnera - športového klubu (športové trestanie športovca, nenominovanie na zápasy, odčlenenie od mužstva v tréningovom procese)
    • slabá motivácia športovca ako ľudskej bytosti odovzdávať pre šport/klub/mesto maximum úsilia a námahy ak “v hlave nosí” nevyplatené splátky na auto, dom/byt, nemožnosť riadneho zabezpečenia rodiny a svojich základných potrieb (často až ponižujúce)
    • slabá možnosť športovca uchádzať sa o “úvery” vzhľadom na pozíciu SZČO a takmer nemožnú preukázateľnosť pravidelnosti príjmu
    • nemožnosť získania úrazovej renty, rovnako ako aj náhrady za stratu na zárobku, pretože táto náhrada sa určuje rovnako ako úrazový príspevok, resp. úrazová renta, a teda môže ju dostať len zamestnanec.[1]

    4. Objektívny pohľad:

    • Slovenská republika ako jedna z posledných 4 krajín EÚ, ktorá profesionálnych športovcov nechápe ako zamestnancov
    • neexistujúca rovnosť v zmluvných vzťahoch medzi športovcami a športovými klubmi = športový klub ako silná, a športovec ako slabá zmluvná strana.
    • enormné množstvo športových sporov najmä na (i) zväzových orgánoch v prevažnej väčšine týkajúcich sa nesplnenia si zmluvných povinností športových klubov vyplatiť odmenu za výkon športovej činnosti
    • obchdádzanie aktuálneho znenia ZP uzatváraním nepomenovaných zmlúv podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka alebo § 51 Občianskeho zákonníka.
    • licenčné podmienky športových zväzov nedokážu reflektovať prax športových klubov pred novou športovou sezónou, ktoré si “nováciou nevyplatených a splatných záväzkov” voči hráčom prenášajú do novej sezóny (dohoda o zániku záväzkov & neskorší splátkový kalendár → zneužitie práva /obchádzanie športových predpisov)
    • splatenie mzdy/odmeny za výkon športovej činnosti spätne aj za niekoľko fakturačných období, častokrát až po rozhodnutí orgánu zabezpčenia spravodlivosti (rozhodcovský súd / civilný súd ak rozhodcovský v rámci zväzu neexistuje)
    • v niektorých prípadoch dlhá dĺžka rozhodovania súdnych, resp. rozhodcovských orgánov
    • rozhodnutia rozhodcovských orgánov častokrát bez sankčného postihu športového klubu, ktorý sa nevyplatením mzdy/odmeny de facto dostal do stavu “porušiteľa zmluvného dojednania” - judikovanie iba povinnosti zaplatiť hráčovi nevyplatenú odmenu (je otázne, či príslušenstvo (úroky) pokrývajú vážny charakter takého porušovania účinných zmlúv)

    NOVÝ ZÁKON O ŠPORTE:

    Športovec →      

    A1) profesionálny športovec ako ZAMESTNANEC (prevažne kolektívne športy)

      • ak je pre športovca príjem plynúci ako odplata za výkon športovej činnosti hlavnou ekonomickou činnosťou
      • ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa definíciu závislej práce podľa z.č.300/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov    

    A2) profesionálny športovec ako SZČO - individuálni športovci v individuálnych športov

      • vykonávanie športu na vlastnú zodpovednosť, a účelom dosiahnutia zisku, vo svojom mene, na svoje vlastné náklady

    • existuje legálna možnosť uchopenia športovcov v rámci tzv. “dvojprvkovej štruktúry”, alebo “trojprvkovej štruktúry” statusu zamestnanca, prípadne systematicky odlišným - no rovnako kvalitným spôsobom.
    • v prípade zavedenia statusu profesionálneho športovca ako zamestnanca (vyskytuje sa tak v dvojprvkovej ako aj v trojprvkovej štruktúre) sa musíme obzrieť na nižšie uvedené právne, mimoprávne, sociologické, psychologické súvislosti tejto konkrétnej právnej zmeny.
    • definovanie zmluvného vzťahu medzi športovcom a športovým klubom cestou vytvorenia osobitného zmluvného typu (“zmluva o výkone športovej činnosti za odmenu”) zamestnaneckého charakteru vzťahujúci sa na profesionálneho športovca
    • kedy hovoríme že športovec je profesionál:
      • vykonáva športovú činnosť ako závislú prácu
      • je to pre neho hlavná ekonomická činnosť (prípad SD EÚ "Bosman", rok 1976)
    • nutné vylúčenie tých pracovnoprávnych inštitútov, ktoré na šport nie sú plošne aplikovateľné

    1. Pohľad štátu:

    • zvýšenie zamestnanosti ako makroekonomickej veličiny
    • zvýšené príjmu do štátneho rozpočtu o zamestnávateľskú časť odvodov
    • zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb (zo závislej činnosti profesionálnych športovcov - zamestnancov)

    2. Pohľad športového klubu:

    • v rozsahu profesionálnych hráčov (po novom zamestnancov) je to nárast nákladov na nich o cca. 35%
    • zaťaženie administratívnou pracovnoprávnou, resp. zamestnávateľskou agendou
    • trestnoprávna zodpovednosť nevyplatenia mzdy a odstupného (§ 215 Trestného zákona)
      • v tejto spojitosti je nutné upozorniť na § 86 Tr. Zákona - účinná lútosť pri doplatení mzdy do 60 dní odo dňa (dokonania trestného činu) splatnosti mzdy
      • bližšie rozobrané v príspevku: http://www.ucps.sk/collak_trestna_zodpovednost_statutarov_sportovych_klubov_ako_zamestnavatelov
      • de facto kopíruje dnes existujúcu 60-dňovú splatnosť faktúr, zvýši sa dôvera v platobnú schopnosť a transparentnosť fungovania športových klubov a zvýši to ich zodpovednosť pri angažovaní hráčov, negociovaní ich odmeny a plánovaní rozpočtov klubov
    • navrátenie dôvery v športové kluby ktorá je dnes minimalizovaná ich možnosťami a platobnou či ekonomickou kondíciou - a to aj na základe limitujúcich mechanizmov financovania športu ako takého
    • športový klub ako spoľahlivý partner pre hráča

    3. Pohľad športovca: stabilita vzťahov, vymožiteľnosť práva

    • posilnenie jeho doteraz výrazne slabšej zmluvnej pozície
    • zvýšenie sociálnoprávnej ochrany športovca (v prípade pracovného úrazu a jeho dôsledkov)
    • odstránenie subjektívneho pocitu neistoty ohľadne vyplácania odmeny/mzdy za vykonanú športovú činnosť, vytvorenie vzťahu k športovému klubu ktorý si riadne plní svoje mzdové povinnosti
    • vytvorenie pozitívneho prostredia pre riadny a maximálny športový výkon športovca
    • odstránenie starostí športovca ohľadne finančnej situácie hráča ako fyzickej osoby - živiteľa rodiny, člena našej spoločnosti, kde by mala pološne platiť zásada “pacta sunt servana” (dohody sa majú dodržiavať)
    • odstránenie starostí a častokrát nedôvery v možnosť domôcť sa svojho legitímneho nároku na mzdu cestou jednak (i) zväzových orgánov (rozhodcovské súdy), či v krajnom prípade (ii) cestou civilných súdov
    • možné zohľadnenie aktuálneho stavu, v ktorom športovci sú ochotní hrať za menšie mesačné odmeny, avšak na ich pravidelnej báze (radšej 10 x 1500,-€ riadne a včas ako 4x zmluvných 2000 - čiastočne potvrdené v závere príspevku)
    • možnosť prilákať aj hráčov, ktorí dnes pôsobia za hranicami Slovenskej republiky, nakoľko športovec bezpochyby radšej pôsobí “doma” za jasných podmienok jeho vzťahu so športovým klubom ako v zahraničí

    4. Objektívny pohľad:

    • mala/mohla by byť zohľadnená zásada čo príde zo športu, ostane v ňom
    • vrátenie (účelové) odvodov športovému klubu vo forme účelovej dotácie za účelom podpory mládeže, infraštruktúry a pod. (35 % odvodov naspäť do športu)
    • inšpirácia maďarským modelom = platba zamestnávateľskej časti odvodov športovca z MINIMÁLNEJ MZDY, za podmienky, ak je najmenej zvyšná časť odvodov použitá na šport detí a mládeže, ktorý štát chce podporovať, kluby by mali vedieť podporiť kvalitnú prípravu, dobrých trénerov, kvalitné športoviská, športové potreby/výstroj a pod.
    • obmedzenie sporovej agendy prameniacej zo športu
    • zvýšenie širokospoločenskej dôvery v transparentnosť v športe
    • športové súťaže v podmienkach Slovenskej republiky ako ekonomicky stabilné súťažné prostredie pre športovca
    • priblíženie sa k štandardným podmienkam a požiadavkám v rámci krajín Európskej únie
    • zvýšenie stability vzťahov vo športe a zlepšenie vymožiteľnosti práva (nevyplatenie mzdy = trestný čin)

    Záver:

    Nie všetko, čo na základe predsudkov vyzerá zlé, musí byť aj zlé, a zároveň nie je všetko zlato čo sa bliští. Takmer nič nie je čierno-biele. Aj nový stav má svoje veľké výhody, ktoré sa prejavia aj v kvalite športových výkonov športovcov, ktorí možno budú musieť dostať menej peňazí ale keď ich budú mať na účtoch pravidelne v zmysle zmluvy, budú sa môcť plne koncentrovať na svoju športovú výkonnosť a majstrovstvo a nie žiť v strese (prídu alebo aj tento mesiac neprídu peniaze na účet a v akej výške) alebo obavách (budem sa domáhať práv, klub sa dozvie, že som vyhľadal advokáta a uplatnil si nárok zo zmluvy, pokazím si vzťahy s klubom a dopadnem ešte horšie, lebo aj ďalšie kluby ma nezoberú, lebo sa domáham svojich práv) - skúsme to prepojiť s psychológiou športovca, ktorá má významný vplyv na športovú výkonnosť a odovzdanie sa svojmu tímu/klubu/mestu a tak z toho môže byť šport s pozitívnou emóciou, ktorému budú ľudia veriť a chodiť sa naň pozerať a nie na športovcov bez výplat, ktorí mlčky v kŕči dúfajú, že raz peniaze prídu na účet.

    Ak sa športovci budú cítiť dobre ponúknu nám dozaista dôveryhodnejšie športové výkony. Nehovoriac o tom, že športovci vo finančných problémoch sú dobré podhubie pre tých, ktorí sa pokúšajú o stávkové podvody cez manipuláciu športových výsledkov.

    Ako sa zvykne uvádzať, vízia s čiastočným rizikom nemôže byť hodnotená následkom. Takýto prístup neguje vizionársky charakter náhľadu. 

    Úryvok z článku publikovaného na hn.hnonline.sk dňa 30.10.2014 pod názvom:     

    Slovenský futbal chystá ekonomickú revolúciu. Hráčom zmení platy.

    "A napriek tomu, že hrozí aj zníženie príjmov futbalistov, tí by proti zmenám nenamietali. Podľa futbalistu Erika Grendela by ich to totiž odbremenilo aspoň od záležitostí, ktoré dnes musia riešiť sami. Napríklad aj spomínaného platenia odvodov či daní. „A teda aj od platenia účtovníčky, ktorá tieto veci pripravuje,“ povedal pre HN Grendel.”

    Jaroslav Čollák, Peter Sepeši, členovia pracovej skupiny podieľajúcej sa na príprave návrhu “Nového zákona o športe”.

    Poznámky pod čiarou:
    1. § 446 až 447b Občianskeho zákonníka a § 88 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia