Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Niekoľko slov k rešpektovaniu zákona o športe - športové kluby a profesionálni športovci verzus (možný) protiprávny stav ich zmlúv? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    04.02.2016JUDr. Jaroslav Čollák ml.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto otázku sa paradoxne nedotýka len športových klubov a športovcov, ale aj národných športových zväzov a iných obchodných spoločností, ktoré priamo zodpovedajú za organizáciu súťaží (sú športovými organizáciami v zmysle "ZoŠ") kvalitu a právnu súladnosť vzťahov, ktoré spadajú pod ich právomoc a pôsobnosť. 

    O čo ide?

    Autorov úmysel je usmerniť týmto príspevkom všetky subjekty v športe, ktorých sa dotkol z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe (ďalej aj „ZoŠ“). Ako už bolo na viacerých miestach spomínané[1], ZoŠ zaviedol „zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu[2]“ (ustanovenie § 35 a nasl. ZoŠ). 

    Táto zmluva je adresovaná predovšetkým pre športové kluby a športovcov v tom prípade, ak výkon športovej činnosti, ktorú športovec pre klub vykonáva, spĺňa znaky závislej práce. O skutočnosti, že športovec – profesionál, teda športovec, ktorý sa výkonom športovej činnosti živí a šport pre neho predstavuje hlavnú ekonomickú činnosť (súvis s prípadom „Bosman“) vykonáva závislú prácu už dnes nemôže byť pochýb[3]. Športovec, ktorý profesionálnym spôsobom vykonáva športovú činnosť sa mohol posudzovať za zamestnanca – teda tak, že športová činnosť ním vykonávaná spĺňala znaky závislej práce - ešte v období, keď mala závislá práca ako právny pojem viac pojmových znakov, ako ich má dnes (10 verzus dnešných 5). Len pre upresnenie, závislá práca je práca vykonávaná

    • vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
    • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
    • podľa pokynov zamestnávateľa,
    • v jeho mene,
    • v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

    Možno sa dnes stretnúť s účelovými argumentmi, že športovec nevykonáva závislú prácu, pretože to, ako má behať, korčuľovať, behať na palubovke v basketbale alebo napádať súpera v hádzanej mu klub nehovorí. Táto argumentáciu je absolútnym nepochopením pojmu závislá práca a je podkladom pre snahu o obchádzanie zákona, konkrétne zákona o športe. Povedzme to otvorene a bez okolkov – s kúskom sedliackeho rozumu, ani školské zariadenia nediktuje učiteľovi, čo a ako má počas vedenia eduktívneho procesu žiakom hovoriť, akým spôsobom má učiť. Ani zamestnanec vo veľkovýrobe nemá v zmluve zadané, ako ma ohýbať ruku prí pásovom prístroji, a ani zamestnanec v IT sfére nemá v zmluve zadaný povinný prstoklad na klávesnicu počítača. Tieto argumentácie preto treba odmietnuť a zamerať sa na hlavné znaky vzťahu medzi športovým klubom a športovcom, pričom následne jednoznačne zistíme, že všetky hore uvedené znaky závislej práce splnené sú. A ak platí ustanovenie § 3 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, potom o zmluvách v režime občianskeho, prípadne obchodného zákonníka s režimom športovcov ako „szčo“ nemôže byť reč.

    • Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

    Na základe uvedeného preto platí, že ak si športový klub ide zazmluvniť profesionálneho hráča, mal by pamätať na to, že o tom, či daný vzťah má znaky závislej práce, alebo ich nemá majú rozhodnúť práve klub a hráč, a podľa toho zvoliť zmluvný typ, ktorý bude spĺňať ich požiadavky na zmluvné dojednanie. Klub a športovec však pri tom nesmú zabúdať na skutočnosť, že zmluvný typ, ktorý si vyberú musí zodpovedať zákonom, a nesmie byť s nimi v rozpore.

    O povinnosti športových klubov ako športových organizácií a profesionálnych hráčov hráčov uzatvárať „zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu“ sme už pojednávali v inom príspevku[4]. Táto povinnosť plynie pre kluby a športovcov od 1.1.2016 v prípade, ak spomínaná športová činnosť spĺňa znaky závislej práce.

    Prax klubov, ktorá by znamenala uzatváranie zmlúv s profesionálnymi hráčmi v starom režime, teda so statusom živnostníkov, by bola praxou, ktorá by bola v priamom rozpore so zákonom. Klub sa tak vystavuje možným postihom zo strán Inšpektorátov práce, ktoré sa už dnes môžu systematicky zamerať na kontroly vzťahov profesionálnych hráčov. Kluby a hráči sa taktiež vystavujú možnému dodaňovaniu daňovými úradmi.

    A čo zväz / organizátor športových súťaží?

    V tomto celom systéme vzťahov medzi klubmi a hráčmi hrá nezastupiteľnú úlohu aj organizátor konkrétnej športovej súťaže (ligy) - teda národný športový zväz, prípadne iná športová organizácia (obchodná spoločnosť alebo občianske združenie a pod.). Národný športový zväz ako národný predstaviteľ športu na Slovensku, prípadne iný organizátor športovej súťaže ako subjekt súkromného práva priamo zodpovedá za to, či vzťahy, ktoré zastrešuje, či už člensky alebo registračne (cez pojem "príslušnosť k športovej organizácii" --> ustanovenie § 3 písm. k ZoŠ) zodpovedajú zákonu. Nemusíme pripomínať, že tak ako musia byť zväzové vnútorné predpisy ako pravidlá, poriadky, štatúty súťaží a iné predpisy v súlade so zákonmi, v súlade so zákonmi musia byť aj jednotlivé aktivity orgánov zväzu, či jednotlivé úkony týchto orgánov vrátane rozhodnutí týchto orgánov, či samotnej činnosti týchto zväzových orgánov.

    Je možné taktiež tvrdiť, že pri prípadnej kontrole (napr. aj kontrolórom športu alebo kontrolórom zväzu v zmysle „ZoŠ“), kto zodpovedá za stav protiprávnosti hráčskych zmlúv (teda kto zodpovedá za existenciu zmlúv s profesionálnymi hráčmi ako „szčo“ a nie so zamestnancami v zmysle zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu) je okrem klubu a hráča za tento stav zodpovedný aj zväz.

    Zväzové predpisy predsa musia byť v súlade so zákonmi, a ak zväzové predpisy umožňujú niektorému zväzovému orgánu (napr. evidenčnému orgánu, matrike, matričnej komisii a pod.) zaregistrovať zmluvu, ktorá nie je v súlade so zákonom, potom je nutné hodnotiť, že za protiprávny stav nesie spoluzodpovednosť aj zväz.

    V tomto prípade sa teda dá dôvodiť, že v takomto stave, kedy by zväz registroval zmluvy rozporné so zákonom a tým pádom by umožňoval účasť v súťažiach klubom a hráčom, konal by v rozpore so zákonom a mohol by v konečnom dôsledky prísť o „spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov“ v zmysle ustanovenia § 65 a nasl. ZoŠ. Zväz sa preto nemôže zbavovať svojej zodpovednosti za tieto vzťahy, a preto by mal pri registrácii zmlúv dohliadať na to, či tieto zmluvy sú v súlade so zákonom. Ak zákonu odporujú, logicky by ich nemal registrovať. Opačným postupom by priznal účinky protiprávnym zmluvám, čo je v rozpore s jeho postavením a povinnosťami.

    Na čo sa teda poukázalo?

    Poukázali sme na to, že ak by kluby vstupovali s profesionálnymi hráčmi do zmluvných vzťahov v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom režime so športovcami ako so samostatne zárobkovo činnými osobami, takéto vzťahy by boli v priamom rozpore s dnes platnými a účinnými zákonmi Slovenskej republiky. Poukázalo sa taktiež na to, že zväz alebo obchodná spoločnosť, ktorá je zodpovedná za organizáciu a riadenie športovej súťaže (napr. vo futbale ÚLK alebo PRO-HOKEJ a.s. v hokeji) je priamo zodpovedná za to, že tieto - s právom rozporné zmluvy - zaregistruje a prizná im právne účinky.

    Poznámky pod čiarou:
    1. Pozri pozn.pod.č.č.2.^
    2. Čollák, J.: Športové kluby v novom "zákone o športe" - krátky pohľad na ich postavenie, povinnosti a práva, Dostupné na http://www.ucps.sk/sportove_kluby_v_zakone_o_sporte_resers_novej_upravy_jaroslav_collak (navštívené dňa 4.2.2016).^
    3. bližšie pozri: Dolobáč, M.: Právne postavenie športovca (Legal status of a sportsman), Justičná revue, [č.6-7/10, strana 796], alebo ČOLLÁK, J.: Profesionálna športová činnosť ako závislá práca?; [č.10/11, strana 1400].^
    4. Čollák, J.: Režim uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami: čo priniesol "nový zákon o športe"? dostupné na: http://www.ucps.sk/autor-1/116-Jaroslav+Čollák+ml. (navštívené dňa 4.2.2016).^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia