Internetový portál Ministerstva zahraničných vecí SR - úvodná stránka

Predložený návrh zákona o Obchodnom vestníku upravuje podmienky, spôsob a podobu zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku. 

Účelom predkladaného návrhu zákona je prechod z tlačenej podoby Obchodného vestníka na jeho výlučne elektronickú podobu, ktorá si kladie za cieľ poskytnúť koncovému užívateľovi ľahko dostupné informácie týkajúce sa určitého subjektu alebo určitej činnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodovanie a konanie koncového užívateľa.

Proces elektronizácie sa pritom nedotkne len podoby zverejňovaných údajov v Obchodnom vestníku, ale rovnako aj podoby, v ktorej budú údaje zasielané Obchodnému vestníku na zverejnenie.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo podľa § 1 ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 101/2011 Z. z. výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 5. mája 2011 č. 536/2011–100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a pri rozvoji vidieka.

V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 predloženého do legislatívneho procesu je podľa analýzy UčPS nesprávne určená výška zákonom garantovaného minima určeného na šport podľa § 77 ods. 4 zákona o športe. Zrejme sa pri zostavení návrhu štátneho rozpočtu použili neaktuálne podklady z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, v ktorých nebola zohľadnená dnes už známa skutočná výška odvodu z lotériových hier za rok 2018. Návrh výdavkov štátneho rozpočtu určených na šport je v dôsledku toho takmer o 4,44 mil. € nižší ako by mal byť pri správnom a zákonnom postupe.

Poslanci Národnej rady SR by mali využiť svoje kompetencie a zistený nedostatok v návrhu zákona o štátnom rozpočte odstrániť.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

V predkladanom príspevku sa autor venuje inštitútu novácie v športovom práve. Jej výskyt v zmluvných vzťahoch medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom spôsobuje už na prvý pohľad nemalé právne problémy. Pravidelné nevyplácanie mesačnej odmeny za výkon športovej činnosti športovým klubom športovcovi sa na základe jej existencie môže stávať bežným pravidlom, voči ktorému sa hráči nemôžu brániť. Dá sa opísaná situácia riešiť a dokázal by ju odstrániť národný športový zväz? Tri návrhy, ktoré autor predkladá by mohli byť impulzom k začatiu dišputy o možnostiach a potrebách riešenia opisovaného faktického stavu.

Cieľom príspevku je poukázať na to, že sociálny dialóg, minimálne v jeho širšom zmysle – zahŕňajúcom dohody medzi klubmi a hráčmi, účasť športovcov v orgánoch zväzov a klubov, činnosť športových hovorcov, športových rád, či jednostranné dobrovoľné akceptovanie smerníc, kódexov správania, a etických kódexov – je možný a realizovateľný bez ohľadu na status športovcov ako zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, a tiež bez ohľadu na rozdiely medzi kolektívnymi a individuálnymi športmi.

V predošlých príspevkoch a článkoch venujúcich sa téme manipulácie priebehu a výsledkov športových súťaží sme poukázali na závažnosť tohto fenoménu a jeho rozmach v posledných rokoch ako jedného z negatívnych javov v športe. Zároveň sme uviedli, že bol pripravený a otvorený k podpisu Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží, ktorého účelom je úprava predpisov jednotlivých členských krajín RE tak, aby bolo možné prijať opatrenia k čo najefektívnejšiemu boju proti ovplyvňovaniu športových súťaží, tzv. match-fixingu. Napriek tomu, že Slovenská republika dohovor doposiaľ nepodpísala, zákonodarca pristúpil v rámci aktuálneho návrhu Zákona o športe k úprave niektorých dôležitých aspektov práve v súlade s Dohovorom RE. Tie sa týkajú na jednej strane vymedzenia povinností národných športových zväzov v boji proti match-fixingu a jednotlivých športových subjektov (športové kluby, športovci, funkcionári atď.) pri dodržiavaní princípov fair-play a ochrane integrity športu. Na strane druhej dochádza prostredníctvom novely Trestného zákona k lepšiemu vymedzeniu trestnej činnosti v podobe manipulácie športových súťaží a sprísneniu trestov pri jej páchaní.