GDPR upravuje právo každého byť informovaný o tom, či a akým spôsobom sú spracúvané jeho osobné údaje. Právo na informácie je jednou z kľúčových požiadaviek transparentnosti, ktoré GDPR vyžaduje.

GDPR v recitáli (39) uvádza: „Každé spracúvanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé. Zásada transparentnosti si vyžaduje, aby všetky informácie a komunikácia súvisiace so spracúvaním týchto osobných údajov boli ľahko prístupné a ľahko pochopiteľné a formulované jasne a jednoducho. Uvedená zásada sa týka najmä informácií pre dotknuté osoby o identite prevádzkovateľa a účeloch spracúvania, a ďalších informácií na zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pokiaľ ide o dotknuté fyzické osoby a ich právo získať potvrdenie a oznámenie spracúvaných osobných údajov, ktoré sa ich týkajú. Fyzické osoby by mali byť upozornené na riziká, pravidlá, záruky a práva pri spracúvaní osobných údajov, ako aj na to, ako uplatňovať svoje práva pri takomto spracúvaní. Najmä konkrétne účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú, by mali byť výslovne uvedené a legitímne a stanovené v čase získavania osobných údajov.“

Zákonník práce v súčasnej dobe je témou, ktorá oslovuje nielen vládu, parlament, združenia, odbory či rôzne asociácie, ale dotýka sa každého podnikateľa zamestnávajúceho aj jediného zamestnanca.

Už 20. novela zákonníka (od jeho účinnosti 01.04.2002) bola 08.02.2011 schválená parlamentom, prináša však viacero otázok nielen zo strany zamestnávateľov ale aj samotných zamestnancov. Novela si síce okrem iného kladie za cieľ chrániť zamestnancov po návrate z materskej či rodičovskej dovolenky, avšak ich prílišná ochrana vyvoláva obavy z reakcie zamestnávateľov, u ktorých sa môže vyskytnúť podvedomá diskriminácia najmä žien, u ktorých sa predpokladá nastúpenie na materskú či rodičovskú dovolenku. Novela má byť účinná od 01.04.2011, momentálne čaká na podpis prezidentom.

Príspevok sa zaoberá štruktúrou, záväznosťou a účinkami prameňov práva Európskej únie (zahrňujúc právo Európskych spoločenstiev) od vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ až po Lisabonskú zmluvu, so zameraním na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach. Poukázaním na ich vývoj a obsah sa snaží čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vyložiť zložité otázky prameňov, štruktúry, tvorby a od toho odvodenej záväznosti európskeho práva. Ťažisko príspevku spočíva v porovnaní právnej úpravy z obdobia pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy a po nej. Rieši aj otázku platnosti prameňov práva z obdobia pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti. Cieľom príspevku je uľahčiť poznanie a pochopenie hierarchickej sústavy právnych aktov Európskej únie v ich dynamickej podobe, pre praktické využitie získaných poznatkov.

Slovenský futbalový zväz na svojej konferencii 28.9.2012 schválil novú spoločenskú zmluvu slovenského futbalového hnutia, ktorá prináša do jeho každodenného života nové prvky. Príspevok prináša okrem zhrnutia toho najdôležitejšieho z procesu prípravy a schvaľovania nových stanov SFZ aj komplexný pohľad na obsah nových stanov a inštitúty, ktoré prinášajú. Autor príspevku si zvolil formu otázok a odpovedí, ktorá sa z hľadiska prehľadnosti a orientácie v príspevku pre čitateľa javí ako najvhodnejšia.

Autori sa vo svojom príspevku venujú analýze ústavného postavenia ruskej a slovenskej prokuratúry. Prokuratúry oboch krajín bývajú v súčasnosti nesprávne začleňované medzi prokuratúry tzv. sovietskeho modelu. Jedným z cieľov autorov je poukázať na to, že súčasné úrady verejnej žaloby sa zbavili nánosov totalitarizmu a možno ich oprávnene zaradiť medzi moderné orgány verejnej žaloby spĺňajúce všetky štandardy platné v demokratických a právnych štátoch.

Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

Nedávno došlo v Spojených štátoch amerických k vyvrcholeniu niekoľko mesačného sporu, dôsledkom ktorého bolo zrušenie ochrannej známky REDSKINS, a to z dôvodu, že predmetná ochranná známka znevažuje pôvodných obyvateľov Ameriky. Práve týmto sa zaoberá prvá časť tohto príspevku, ktorá poukazuje aj na obdobné rozhodnutia. Druhá časť článku poukazuje na právne predpisy SR použiteľné v danej situácii, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach.

Tento článek se zabývá Rozhodčím soudem pro sport (CAS) z perspektivy institucionální a procesní jako vzor pro funkcionáře a praxi, v rámci které CAS poslouží jako šablona pro vytvoření podobného tribunálu na národní úrovni v rámci sportovní asociace nebo dokonce při vnitrostátním legislativním programu. Článek se zabývá nezávislostí rozhodců a tribunálu jako takového, pokračuje klauzulemi o jurisdikci a charakterem tzv. Odvolací procedury, která je nejpoužívanější v rámci CAS a je současně nejoriginálnější v rámci mezinárodní arbitráže, dále je pojednáno o nákladech řízení a dalších aspektech.