V tomto príspevku, ktorého podstata bola publikovaná aj ako súčasť príspevku Jaroslava Čolláka s názvom: ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE PROFESIONÁLNYCH ŠPORTOVCOV V NOVOM ZÁKONE O ŠPORTE (A SÚVISIACEJ LEGISLATÍVE) v odbornom časopise Magister Officiorum č. 1/2015, sú uvedené argumenty, ktoré odôvodňujú to, aby sme sa na profesionálneho športovca pozerali a pravidlá upravujúce jeho činnosť upravili odlišne ako pri iných bežných zamestnancoch, ktorí môžu bez väčších problémov vykonávať svoje zamestnanie 30, či 40 rokov alebo aj dlhšie.

Podobný osobitný pohľad na "iných zamestnancov" je už aj obsahom špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu napr. k baletným tanečníkom či hudobníkom hrajúcim na dýchacie nástroje, pri ktorých je rovnako ako pri výkone profesionálneho športu dĺžka ich profesionálnej kariéry limitovaná fyzickými parametrami, ktoré sa vekom a opotrebením organizmu prirodzene menia a znemožnia výkon profesie podstatne skôr ako je dôchodkový vek týchto profesií. 

Autor sa v článku venuje rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie v oblasti športu, resp. športového práva. V jeho rámci rozoberá a analyzuje niektoré z najdôležitejších judikátov Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

Sú niektoré slová, ktoré sa nám v detstve vryjú do pamäte a potom si ich spájate so situáciou (situáciami) a väčšinou aj s človekom vystupujúcim v tejto situácii (v týchto situáciách). Mne sa to stalo v rannom detstve so slovom „sošná“. Odvtedy je pre mňa symbolom sošnosti Hanka Mašková ako oživená mytologická bohyňa, ktorá svojim krasokorčuliarskym majstrovstvom prepojila umenie so športom. A práve s touto výnimočnou športovkyňou prežíva vo mne aj pocit bezmocnosti kreatívneho človeka voči pravidlám, ktoré ho šnurujú v znamení či záujme vyššej hodnoty. V tomto prípade hodnoty fair play ako kľúčovej axiologickej bázy športu. Vzájomné prepojenie pravidiel fair play a kreatitity je nevyhnutné v rovnakej miere ako je aj symbolické.