Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá právnymi princípmi a pravidlami, ich pôvodom, systematikou, obsahom, významom, ako aj ich pozíciou v platnom právnom poriadku. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že súdy pri aplikácii práva na konkrétny prípad môžu logicky využívať tieto princípy a pravidlá, ktoré sa nachádzajú či už v legálnej, alebo extralegálnej oblasti. Táto skutočnosť má za dôsledok, že súdne rozhodnutia konkrétnych sporov, ktoré majú byť rozhodované v prvom rade podľa platného práva, budú deformované aplikáciou obsahových konštrukcií právnych princípov, a to najmä pri verifikácii podstát týchto súdnych rozhodnutí, čo v niektorých prípadoch nie je stavom dobrým. Autor v príspevku predkladá taktiež návrh systematiky dnes sa vyskytujúcich, existujúcich a známych pravidiel a princípov. Upozorňuje taktiež na skutočnosť, že vplyv „judikatizácie“ európskej právnej oblasti má potenciál do značnej miery ovplyvňovať, v horšom prípade znemožňovať fungovanie niektorých inštitútov vnútroštátneho práva. Deje sa to na pozadí vydávania „dogmatických“ rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktorý často pri verifikácii a odôvodňovaní záverov svojich rozhodnutí využíva práve právne princípy a pravidlá (v niektorých prípadoch dokonca nové), ktoré síce čerpá zo zakladajúcich zmlúv (mnohokrát extenzívnym výkladom), no tieto nemusia byť jednotlivým právnym poriadkom známe, ani blízke. Následná – faktická „záväznosť“ takýchto rozhodnutí v európskom priestore môže v konkrétnych právnych poriadkoch konkrétnych členských štátov podkopávať inštitút právnej istoty, ktorý by mal byť smerodajným pri akejkoľvek aplikácii práva.

Po dlhých rokoch v minulom režime, kedy bol vo vrcholovom športe de iure štátom formálne deklarovaný amaterizmus, no de facto fungujúci tzv. skrytý profesionalizmus, existuje konečne opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, ktoré potvrdzuje možnosť existencie legálnej profesie tzv. profesionálneho športovca i u nás.

Predkladaná štúdia je publikačným pokračovaním (2/7) štúdie „Administratívna justícia v Anglicku (v komparatívnej perspektíve so Slovenskou republikou) – teoretické a praktické východiská“. V tomto zmysle odkazujeme čitateľa na štúdiu uvedenému v predchádzajúcej vete, a to s cieľom získať komplexný obraz o skúmanej problematike V predkladanej štúdii sa autor venuje nástroju „judicial review“ (ako nástroju súdnej kontroly), ktorý je aplikovaný aj vo vzťahu ku konaniam, resp. rozhodnutiam správnych orgánov v Anglicku. V štúdii sa autor venuje najmä tomu, že na právnu ochranu prostredníctvom judicial review neexistuje právny nárok (a to ani v prípade, ak by v priebehu súdneho konania bola zistená určitá nezákonnosť), na obmedzenia aplikácie tohto inštitútu, na otázky súvisiace a aktívnou legitimáciou, ako aj na (najčastejšie) potenciálne rozhodnutia, ktoré v prípade uplatnenia judicial review môžu byť správnym súdom vydané.

Po 1.1.2016 si mnohé subjekty športovej obce – predovšetkým športové kluby a športovci kladú jednoduché otázky, ako napr.: (i) čo so zmluvnými vzťahmi, ktorých sme účastníkmi už dnes, (ii) „čo a ako“ na zmluvné vzťahy, ktoré sa chystáme v blízkej budúcnosti uzavrieť, a čo sa zmení po (iii) 1.1.2019 – po dátume, ktorý tak často spomínali členovia pracovnej skupiny pripravujúcej nový zákon o športe. Na základe potreby praxe, autor sa v predkladanom príspevku pokúsi stručne zhrnúť všetky možnosti uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami predovšetkým po momente, kedy nadobudol účinnosť z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príspevok vznikol na základe snahy autora napomôcť predovšetkým športovým klubom pri vstupovaní do zmluvných dojednaní s hráčmi, ktorých výkon športovej činnosti možno považovať za ich hlavnú ekonomickú činnosť, ergo činnosť, ktorou sa títo športovci živia, teda sú profesionálnymi športovcami. 

Pri vykonaní analýzy predmetnej problematiky je potrebné vychádzať primárne zo zákonnej úpravy organizácie verejných športových podujatí, ktorá je uvedená v zákone č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť aj interné predpisy národných športových zväzov, v danom prípade futbalového zväzu, ktorá do pomerne jednoznačnej právnej úpravy vnáša odlišný prístup založený na (spolu)zodpovednosti hosťujúceho družstva za správanie divákov, ktorí sa nachádzajú v sektore hostí.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje hrubé porušovanie ľudských práv a patrí k jedným z najlukratívnejších aktivít zločineckých organizácií po celom svete. Vykonáva sa za rôznymi účelmi, vrátane sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, žobrania alebo odoberania orgánov. Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je hospodárskou činnosťou riadenou motívom zisku, ktorá v poslednom desaťročí začala vzbudzovať oprávnené obavy. Právne predpisy upravujúce obchod so sexuálnymi službami priamo ovplyvňujú ziskovosť obchodovania s ľuďmi. Úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi síce v poslednom desaťročí zosilnelo, avšak toto je stále nedostatočné. Vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodný obchod s ľuďmi predstavuje najväčšiu časť tohto javu, harmonizácia právnych noriem a účinná medzinárodná spolupráca v trestných veciach sú veľmi dôležité pre úspech v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi v Európe, je hlavnou prekážkou na to, aby sa vytvorili a vykonávali účinné politiky proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania. Vytvorenie celoeurópskeho systému zberu dát o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi je preto zásadného charakteru. V súčasnej dobe zákonodarcovia viacerých európskych štátov, rovnako ako aj Európsky parlament, diskutujú o možnosti zavedenia tzv. Nordického modelu, založeného na kriminalizácii kúpy sexuálnych služieb, ako možného nástroja na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi.

Prinášame Vám dobrú správu pre slovenský šport.

Alokovaná suma na šport na rok 2019 vychádzala z odhadu z výnosov z lotériových hier za predchádzajúci rok.

Po ukončení príslušného rozpočtového roka 2018 bol ale skutočný príjem štátneho rozpočtu z odvodov z prevádzkovania lotériových hier vyšší ako rozpočtovaný príjem o sumu 4.933.657 €.

Po konzultáciách s Ministerstvom financií SR je zrejmé, že dôjde k dofinancovaniu rozpočtu MŠVVaŠ SR na šport o túto sumu.

Autori sa vo svojom príspevku venujú skutkovej podstate trestného činu subvenčného podvodu zakotveného v § 225 Tr. zákona. Tento trestný čin analyzujú tak z pohľadu právneho stavu de lege lata, ale najmä de lege ferenda. Poukazujú pritom na dve zrejmé nesprávnosti v existujúcej právnej úprave, ktoré je potrebné novelizovať. Prvou z nich je chybná právna konštrukcia „kto neoprávnene získanú dotáciu ...“, uvedená v § 225 ods. 2 Tr. zákona, pretože správna má by „kto oprávnene získanú dotáciu ...“ Druhou nesprávnosťou je dvakrát použitý analogický pojem „v rozsahu väčšom” a „väčšia škoda“ v § 225 ods. 2 a § 225 ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Príspevok sa zaoberá otázkou určenia majetkovej hodnoty práva na služby profesionálneho futbalistu. Vychádza zo skutočností, že na prestupovom trhu sa za nadobudnutie práv na služby profesionálneho športovca spravidla platí odplata. Z toho vyplýva, že hráčske služby majú nejakú hodnotu. V príspevku sa zamýšľame nad tým, ako určiť túto hodnotu, nielen v prípade prestupu ale aj v prípade, ak klub príde o služby hráča v prípade jednostranného ukončenia zmluvy z jeho strany. V tejto súvislosti hodnotíme závery rozhodnutí Športového arbitrážneho súdu v prípadoch jednostranného skončenia zmluvy profesionálneho futbalistu bez oprávneného dôvodu.