Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE NÁSLEDKY PROTIPRÁVNEHO KONANIA PRÍSLUŠNÍKA POLICAJNÉHO ZBORU NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ NEPREČÍTANÉ MagOff 

     
    Článok bol nastavený ako .
    31.05.2020JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    ADMINISTRATÍVNOPRÁVNE NÁSLEDKY PROTIPRÁVNEHO KONANIA PRÍSLUŠNÍKA POLICAJNÉHO ZBORU NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ[1]

    ADMINISTRATIVE LEGAL CONSEQUENCES OF UNLAWFUL ACT
    OF A POLICE FORCE MEMBER ON THE SECTION
    OF PROTECTION OF CLASSIFIED INFORMATION


    JUDR. MGR. JANKA HAŠANOVÁ, PHD.
    AKADÉMIA POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
    KATEDRA SPRÁVNEHO PRÁVA

    KĽÚČOVÉ SLOVÁ:

    utajovaná skutočnosť, príslušník Policajného zboru, priestupok, zavinenie, disciplinárne opatrenie

    KEY WORDS:

    classified information, member of the Police Force, violation, infliction, disciplinary action

    ABSTRAKT:

    Príspevok analyzuje protiprávne konanie, ktorého sa môže dopustiť príslušník Policajného zboru, ak poruší predpisy o ochrane utajovaných skutočností. Prináša postupy príslušných orgánov realizujúcich disciplinárne konanie voči príslušníkovi Policajného zboru, charakterizuje právne následky, ktoré môžu byť vyvodené voči príslušníkovi Policajného zboru porušujúcemu predpisy o ochrane utajovaných skutočností.

    ABSTRACT/SUMMARY:

    The contribution analyzes an unlawful act that can be committed by a member of Police Force if he violates regulations on the protection of classified information. It brings the procedures of the competent bodies implementing the disciplinary action against a member of the Police Force, characterizes the legal consequences that can be drawn against a member of the Police Force violating the rules on the protection of classified information.


    PRÁVNA ÚPRAVA OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

    Utajované skutočnosti a ich ochrana patria k dôležitým atribútom vnútornej bezpečnosti štátu. Poznať a dodržiavať právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti patrí k všeobecným povinnostiam príslušníkov Policajného zboru[2], a to najmä vtedy, ak sú zároveň v postavení oprávnenej osoby. Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“), ktorý sa má oboznamovať alebo sa oboznamuje s utajovanými skutočnosťami, musí dokonale ovládať ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že sa dopustí protiprávneho konania, za ktoré môže byť postihnutý tak v služobnoprávnej rovine, ako aj v rovine trestnoprávnej.

    Ako sa menil štát, menila sa aj právna úprava zameriavajúca sa na oblasť ochrany utajovaných skutočností. V minulosti upravovali utajované skutočností viaceré právne predpisy, medzi najvýznamnejšie patril zákon č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov a zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov[3]. V súčasnosti je problematika ochrany utajovaných skutočností obsiahnutá v mnohých právnych predpisoch, a to vydaných jednak orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, ako aj orgánmi Európskej únie. Z právnych predpisov vydaných orgánmi Slovenskej republiky k najdôležitejším predpisom upravujúcim ochranu utajovaných skutočností, ktoré musí príslušník Policajného zboru rešpektovať, či už v rámci procesu vykonávania bezpečnostnej previerky alebo po jej realizácii, patria ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, ako aj viacero vyhlášok Národného bezpečnostného úradu Slovenskej republiky.[4]

    Okrem týchto predpisov, ktoré sú kľúčové v rámci primárnej ochrany utajovaných skutočností, informácie, ktoré majú byť chránené, vymedzujú aj ďalšie právne predpisy ako zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a iné.[5]

    Z predpisov vydaných orgánmi Európskej únie medzi najdôležitejšie právne akty upravujúce ochranu utajovaných skutočností patria Rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 16012/1/04 – Pravidlá bezpečnostných previerok osôb, Odporúčanie Rady EÚ č. 10872/11 – Politika vytvárania utajovaných skutočností EÚ, Odporúčanie Rady EÚ č. 10873/11 – Politika označovania utajovaných skutočností EÚ, Rozhodnutie Komisie č. 2015/444 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a mnohé iné.[6]

    V nasledujúcej časti príspevku sa budem venovať protiprávnemu konaniu policajta, ktoré zákon o ochrane utajovaných skutočností kvalifikuje ako priestupok, ako aj postupom kompetentných orgánov pri vyvodzovaní právnej zodpovednosti za porušenie ochrany utajovaných skutočností policajtom.

    Pred samotnou analýzou protiprávneho konania príslušníka Policajného zboru na úseku ochrany utajovaných skutočností a konania o ňom, považujem za nevyhnutné objasniť základné pojmy súvisiace s témou príspevku. Pod pojmom utajovaná skutočnosť sa rozumie informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením[7]. Neoprávnená manipulácia s utajovanými skutočnosťami vedie k vzniku ujmy, ktorú podľa závažnosti škody spôsobenej na záujmoch Slovenskej republiky delíme na ujmu mimoriadne vážnu, vážnu, jednoduchú a ujmu, ktorá je nevýhodná pre Slovenskej republiky a jej záujmy.[8]

    Utajovaným skutočnostiam sa prideľuje určitý stupeň utajenia. Podľa rozsahu ohrozenia chráneného záujmu a dôsledkov, ktoré z neho môžu byť vyvolané, poznáme štyri stupne utajenia, a to Prísne tajné („PT“), Tajné („T“), Dôverné („D“) a Vyhradené („V“)[9]. Delenie utajovaných skutočností do stupňov utajenia má rozhodujúci význam pre posudzovanie protiprávneho konania policajta a jeho právnu kvalifikáciu. Neoprávnená manipulácia policajta s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Vyhradené a Dôverné môže zakladať zodpovednosť policajta za priestupok. Porušenie predpisov chrániacich utajované skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné môže založiť trestnoprávnu zodpovednosť policajta.

    PRIESTUPKY POLICAJTA NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

    Skutkové podstaty priestupkov vymedzuje zákon o ochrane utajovaných skutočností v § 78, pričom v ods. 1 definuje priestupky, ktorých môže dopustiť výlučne policajt v postavení oprávnenej osoby. V ods. 2 klasifikuje priestupky, ktorý sa dopustí policajt v pozícii nepovolanej osoby. Oprávnenou osobou je policajt, ktorý je určený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorému oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Za nepovolanú osobu sa policajt pokladá vtedy, ak nie je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo nie je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý mu bol určený.[10]

    Policajt, ktorý je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami sa v zmysle § 78 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností dopustí priestupku, ak poruší niektorú z povinností, ktoré zákon ustanovuje pre oprávnené osoby. Medzi tieto povinnosti patrí povinnosť:

    • zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti počas utajenia týchto skutočností, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,
    • dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu utajovaných skutočností,
    • oznámiť neodkladne vedúcemu neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami a záujem nepovolaných osôb o utajované skutočnosti a spolupracovať s Národným bezpečnostným úradom na objasnení príčin neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami;
    • oznámiť neodkladne vedúcemu zmenu mena a priezviska, rodinného stavu, bydliska, štátnej príslušnosti a bezúhonnosti,
    • oznámiť neodkladne vedúcemu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na jej oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj každú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na takéto oprávnenie inej oprávnenej osoby.
    Priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností sa v zmysle § 78 ods. 2 zákona dopustí ten policajt, ktorý ako nepovolaná osoba:
    • nezachová mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, ktoré sa jej stali známe,
    • nesplní povinnosť oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel, alebo povinnosť odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť,
    • poruší zákaz fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania budov, priestorov alebo zariadenia,
    • použije technický prostriedok v rozpore s ustanoveniami zákon o ochrane utajovaných skutočností,
    • uskutoční letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky neoprávnene.

    KONANIE O PRIESTUPKU POLICAJTA NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

    V prípade, ak by sa priestupku dopustila „bežná“ fyzická osoba, ktorá nie je v služobnom pomere policajta, orgánom prejednávajúcim priestupok by bol v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností Národný bezpečnostný úrad. V zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe policajtov“) sa všetky konania policajtov majúce znaky priestupku (aj na úseku utajovaných skutočností) prejednávajú podľa zákona o štátnej službe policajtov a nie podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. To znamená, že o priestupku policajta na úseku utajovaných skutočností nebude konať Národný bezpečnostný úrad a neuloží mu sankcie podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, ale o priestupku policajta na úseku ochrany utajovaných skutočností bude konať a rozhodne jeho vedúci (nadriadený) v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe policajtov[11], pričom za priestupok mu v prípade preukázania viny hrozí právny postih tzv. disciplinárne opatrenie vymedzené zákonom o štátnej službe policajtov.

    Konanie voči policajtovi pri podozrení zo spáchania skutku majúceho znaky priestupku, sa začína na návrh služobného úradu ako oprávneného orgánu a je začaté dňom, keď oprávnený orgán (nadriadený) urobí voči policajtovi prvý úkon. Prvým úkonom je spravidla oznámenie o začatí disciplinárneho konania[12].

    Disciplinárna právomoc nadriadených v pôsobnosti Ministerstva vnútra a Policajného zboru sa vymedzuje siedmymi stupňami:

    1. stupeň – minister vnútra Slovenskej republiky,
    2. stupeň – štátny tajomník ministerstva, vedúci služobného úradu ministerstva a prezident Policajného zboru,
    3. generálny riaditeľ, riaditeľ úradu ministerstva a biskupský vikár, I. viceprezident Policajného zboru, rektor Akadémie Policajného zboru v Bratislave, riaditeľ odboru ministerstva a riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
    4. stupeň – riaditeľ úradu sekcie ministerstva, riaditeľ kancelárie prezidenta Policajného zboru, riaditeľ národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru, veliteľ útvaru osobitného určenia prezídia Policajného zboru a riaditeľ kriminalistického a expertízneho úradu Policajného zboru, riaditeľ odboru sekcie ministerstva, riaditeľ odboru kancelárie ministra, riaditeľ centra vzdelávania a psychológie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva, riaditeľ odboru prezídia, riaditeľ ústredného operačného strediska prezídia a riaditeľ Národného personalizačného centra, riaditeľ odboru úradu ministerstva a riaditeľ leteckého útvaru ministerstva, riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave a riaditeľ krajského centra podpory,
    5. stupeň – riaditeľ odboru úradu sekcie ministerstva, riaditeľ odboru národnej kriminálnej agentúry prezídia, riaditeľ jednotky národnej kriminálnej agentúry prezídia, riaditeľ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ riaditeľstva cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ útvaru policajného zaistenia pre cudzincov úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia a riaditeľ odboru kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, vedúci samostatného oddelenia úradu prezídia, vedúci samostatného oddelenia kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, riaditeľ národnej ústredne úradu medzinárodnej policajnej spolupráce prezídia, riaditeľ sekretariátu medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou prezídia a veliteľ jednotky útvaru osobitného určenia prezídia, vedúci samostatného úradu sekcie ministerstva, vedúci samostatného oddelenia úradu ministerstva, vedúci oddelenia odboru sekcie ministerstva, predseda poradnej komisie ministra, vedúci oddelenia odboru prezídia, vedúci strediska odboru prezídia a vedúci skupiny odboru prezídia, riaditeľ odboru krajského riaditeľstva a riaditeľ krajského dopravného inšpektorátu, riaditeľ okresného riaditeľstva Policajného zboru, riaditeľ strednej odbornej školy Policajného zboru a 1. zástupca generálneho riaditeľa Nemocnice svätého Michala, a.s., Bratislava,
    6. stupeň – riaditeľ odboru Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, vedúci samostatného oddelenia krajského riaditeľstva, veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru odboru poriadkovej polície krajského riaditeľstva, veliteľ pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície krajského riaditeľstva, riaditeľ oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia a riaditeľ oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru riaditeľstva hraničnej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia a riaditeľ oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ oddelenia azylu Policajného zboru riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia, riaditeľ odboru okresného riaditeľstva a riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu okresného riaditeľstva, riaditeľ obvodného oddelenia Policajného zboru poriadkovej polície okresného riaditeľstva, riaditeľ, veliteľ a vedúci organizácie a zariadenia, vedúci odboru strednej odbornej školy Policajného zboru, riaditeľ expozitúry jednotky národnej kriminálnej agentúry prezídia, vedúci oddelenia jednotky národnej kriminálnej agentúry prezídia a vedúci oddelenia odboru národnej kriminálnej agentúry prezídia, vedúci oddelenia krajského centra podpory,
    7. stupeň – ostatní nadriadení, ktorým nebol určený vyšší stupeň disciplinárnej právomoci.[13]

    Podľa týchto siedmych stupňov majú nadriadení určení rozsah oprávnení a právomocí na ukladanie disciplinárnych opatrení.

    Účastníkom konania je policajt podozrivý z protiprávneho konania vykazujúceho znaky priestupku. Policajt sa môže v konaní obhajovať sám alebo sa môže dať zastúpiť. Zastúpenie vzniká na základe písomného plnomocenstva, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnení zástupcu, inak je neplatné. Zastupovať policajta môže osoba, ktorá sama je spôsobilá na právne úkony a jej záujmy nie sú v rozpore so záujmami zastupovaného policajta. Pokiaľ pobyt policajta nie je známy a je to potrené na ochranu jeho záujmov, alebo si to vyžaduje záujem služobného úradu, môže ustanoviť opatrovníka policajtovi súd.[14]

    Pri posudzovaní skutku vykazujúceho znaky priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností je nadriadený povinný objasniť všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech policajta. Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav a policajtovi sa musí dať možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Možnosť policajta vyjadriť sa k veci je jeho právom, nepatrí medzi jeho povinnosti. Ak sa policajt rozhodne, že s k veci nevyjadrí, tak nadriadený spíše o tom záznam, v ktorom túto skutočnosť uvedie[15]. Policajt však nesmie svojím konaním alebo nekonaním sťažovať alebo zdržiavať priebeh konania.

    Policajt má právo v priebehu konania nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy[16]. Výnimku tvoria protokoly o hlasovaní. Nahliadnutím do spisu sa však nesmie porušiť štátne alebo služobné tajomstvo. Pokiaľ iné osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania, preukážu právne dôvody svojej požiadavky, môže oprávnený orgán povoliť nahliadnuť do spisov aj im.[17]

    Čo sa týka dokazovania v tomto konaní, za dôkaz môžu slúžiť výpovede, vyjadrenia osôb, odborné posudky, znalecké posudky, správy, potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci, obhliadka, teda všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkové okolnosti a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Policajt ako účastník konania, má právo navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán dôkazy, ktoré vykonal v priebehu disciplinárneho konania, hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je povinný vykonať toľko dôkazov a získať toľko podkladov pre rozhodnutie, aby bolo nepochybné, či policajt je alebo nie je vinný zo spáchania priestupku na úseku utajovaných skutočností.[18]

    Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania ako aj na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku. Rozhodnutie nadriadeného za priestupok policajta sa ukladá formou disciplinárneho rozkazu. Toto rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi a vychádzať zo skutočného stavu veci. Obsahovými náležitosťami rozhodnutia sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Presne v takomto poradí sa na rozhodnutí aj uvádzajú. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci, a preto je jadrom celého konania. Práve výrok je právne záväzný, výrok nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. V odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol oprávnený orgán vedený pri hodnotení dôkazov, aké právne predpisy boli použité. Poučenie o odvolaní musí obsahovať informáciu, či sa dá voči rozhodnutiu odvolať, v akej lehote, a na ktorý orgán možno odvolanie podať. V prípade, ak podanie odvolanie nemá odkladný účinok, uvedie sa v poučení aj táto skutočnosť. Poučenia v zmysle správneho poriadku musia obligatórne obsahovať aj poučenie o tom, či je rozhodnutie preskúmateľné súdom. Okrem obsahových náležitostí rozhodnutie obsahuje aj formálne náležitosti. Patrí medzi ne uvedenie hodnosti mena, priezviska a funkcie toho, kto rozhodnutie vydal, pod aký útvar Policajného zboru patrí, spolu s jeho podpisom a dátumom vydania. Rozhodnutie má byť opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom.

    Disciplinárny rozkaz, čiže rozhodnutie sa vyhlasuje nadriadeným a jeho vyhlásením je disciplinárne opatrenie uložené. Ak nie je možné rozhodnutie vyhlásiť, oznamuje sa doručením do vlastných rúk policajta. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo policajt písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.[19]

    PRÁVNE NÁSLEDKY ZA PRIESTUPOK POLICAJTA NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNSOTÍ

    Disciplinárna zodpovednosť je jedným z typických znakov služobného pomeru, v ktorom sa prejavuje mocenský nerovný pomer jedného zo subjektov tohto vzťahu smerom k druhému. Zodpovednostné vzťahy, predovšetkým však disciplinárna zodpovednosť vystupuje v štátno-služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru ešte výraznejšie do popredia, ako je tomu v súkromno-zamestnaneckých vzťahoch, vznikajúcich na trhu práce. Vyplýva to zo samotnej povahy štátnej služby, z jej osobitostí, ale aj poslania a úloh Policajného zboru, ako osobitnej donucovacej zložky štátneho aparátu.[20]

    V prípade ak policajt poruší služobnú disciplínu menej závažným konaním, ktoré má znaky priestupku, tak na jeho nápravu a obnovu služobnej disciplíny postačí iba takzvaná výčitka. Výčitka sa nepovažuje za disciplinárne opatrenie, a tak sa v takomto prípade disciplinárne opatrenie neukladá. Menej závažné konanie nie je bližšie špecifikované, preto je iba na nadriadenom, aby objektívne zistil skutočný stav vecí, za ktorých k porušeniu zákona o ochrane utajovaných skutočností došlo a rozhodol, či na nápravu postačuje uloženie výčitka.

    Uloženie výčitky sa spravidla vyhotovuje v písomnej forme, kde je uvedené zákonné ustanovenie, ktoré policajt porušil. Predloží sa policajtovi, aby sa s ním oboznámil a súčasne ho potvrdil vlastnoručným podpisom s pridaním dátumu, kedy vzal výčitku na vedomie. Ukladanie výčitiek nemá pre policajta žiadny následok, je len akýmsi upozornením, aby sa v budúcnosti vyvaroval nesprávneho konania a aby si riadne plnil svoje povinnosti. No predsa len, pre nadriadeného má aj výčitka význam, pretože jeho prehľadom o množstve udelených výčitiek má podklad pri hodnotení služobnej disciplíny policajta a napríklad pri udeľovaní odmien, priznaní alebo zvyšovaní, príp. odňatí osobného príplatku. Výčitky môžu vytvárať obraz o negatívnej služobnej činnosti prípadne o neschopnosti vykonávať služobnú činnosť.

    V ostatných prípadoch, ak sa policajt dopustí priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností, môže mu byť uložené jedno z nasledujúcich disciplinárnych opatrení a to:

    1. písomné pokarhanie,
    2. zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,
    3. zákaz činnosti,
    4. prepadnutie veci.[21]

    Za priestupok možno uložiť policajtovi všetky z vyššie uvedených disciplinárnych opatrení, pričom ich možno uložiť samostatné alebo spolu. Disciplinárne opatrenia – písomné pokarhanie a zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov nemožno uložiť súčasne. Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených zákonom č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení neskorších predpisov. Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta. Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O prípadnom upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

    PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA O PRIESTUPKU POLICAJTA NA ÚSEKU OCHRANY UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ

    K riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia za priestupok patrí odvolanie. Právna úprava odvolania v zmysle správneho poriadku a zákona o štátnej službe policajtov má viacero odlišností, pričom postavenie policajta pri podávaní odvolania je podstatne nevýhodnejšie ako postavenie odvolateľa podľa správneho poriadku[22] . Právo podať odvolanie voči neprávoplatnému rozhodnutiu má účastník konania, čiže v tomto prípade policajt, ktorému bolo oznámené rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, a to do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie sa povinne podáva písomne, a to orgánu, ktorý disciplinárny rozkaz vydal. V prípade, ak by policajt nebol správne poučený o možnosti podať odvolanie, alebo by nebol poučený vôbec, a preto by odvolanie podal po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o štátnej službe policajtov, alebo by odvolanie podal nepríslušnému orgánu, musí sa predpokladať, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty sa môže odpustiť v tom prípade, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov, ale policajt o to musí požiadať do 15 dní odo dňa, kedy pominul dôvod zmeškania a zároveň musí podať aj odvolanie. Zákon neupravuje obsahové a formálne náležitosti odvolania, ale v zmysle § 234 zákona o štátnej službe policajtov musí byť zrejmé z podania, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu, v akej veci smeruje a čo navrhuje. V podaní by mali byť uvedené dôvody, pre ktoré sa účastník konania domáha preskúmania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.[23]

    Policajt má právo vzdať sa práva na podanie odvolania a taktiež má možnosť vziať späť svoje odvolanie. Prípadne späťvzatie odvolanie bude viesť k zastaveniu odvolacieho konania.

    Ak policajt podá odvolanie príslušnému orgánu v zákonnej lehote, bude mať podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia odkladný účinok, čo znamená, že plnenie disciplinárneho opatrenia sa odloží až do právoplatnosti rozhodnutia.

    Oprávnený orgán, resp. nadriadený, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám za predpokladu, že vyhovie odvolaniu policajta v plnom rozsahu. Ak však nesúhlasí s jeho odvolaním, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

    Odvolací orgán podľa zákona o štátnej službe policajtov je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania. Ak z nejakého dôvodu nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní v tejto lehote, je povinný o tom policajta vyrozumieť. Odvolací orgán rozhoduje o odvolaní po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Zákon bližšie neustanovuje zloženie, zriadenie ani postup činnosti poradnej komisie, v dôsledku čoho môže dôjsť k problémom pri hodnotení zákonnosti konania v súvislosti s odvolacím konaním.

    Po tom, ako odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, buď konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni, ak je to nevyhnutné. A pokiaľ sú na to dôvody, tak rozhodnutie zmení alebo zruší, v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ak je to vhodnejšie napríklad z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti konania, tak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie. Oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

    V prípade rozhodnutí odvolacích orgánov sa ich oznámenie vykonáva doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, alebo v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo policajt písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.

    Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia má policajt možnosť uplatniť aj mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktoré upravuje § 245 a nasl. zákona o štátnej službe policajtov. Taktiež môže podať prokurátorovi podnet na podanie protestu proti nezákonnému právoplatnému rozhodnutiu, pričom postup prokurátora pri podávaní protestu upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie môže policajt napadnúť aj formou správnej žaloby na správnom súde podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    ZÁVER

    Mnoho príslušníkov Policajného zboru prichádza pri plnení svojej služobnej činnosti do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a sú povinní prejsť bezpečnostnou previerkou. Aj policajti sa však na tomto úseku môžu dopustiť protiprávneho konania vykazujúceho znaky priestupku alebo trestného činu. Skutkové podstaty trestných činov sú vymedzené v Trestnom zákone a o trestných činoch policajta v súvislosti s porušením ochrany utajovaných skutočností konajú príslušné orgány činné v trestnom konaní. Priestupky na úseku ochrany utajovaných skutočností vymedzuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Policajti sú však špecifickou kategóriou subjektov a v prípade porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností policajtom nebude jeho priestupky prejednávať Národný bezpečnostný úrad, ale priestupky policajta prejedná a správne konanie uskutoční jeho nadriadený, a to výlučne v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe policajtov. Policajtovi, ktorému sa preukáže porušenie zákona o ochrane utajovaných skutočností bude uložené disciplinárne opatrenie. V rámci úvah de lege ferenda by bolo vhodné zamyslieť sa nad tým, či by nebolo správnejšie, aby priestupky policajta na tomto úseku neprejednávali ex lege nadriadení policajta, ale orgán ktorý je dostatočne kvalifikovaný a erudovaný na dokonalé posúdenie skutku a vyvodenie príslušnej zodpovednosti. Domnievam sa, že keby prejednávanie priestupkov policajta nebolo vo výlučnej kompetencii nadriadeného, ktorý je nie vždy fundovaný na právne posudzovanie protiprávneho konania a nemá vzdelanie na uskutočňovanie správneho konania, ale priestupky policajta na úseku ochrany utajovaných skutočností by riešil Národný bezpečnostný úrad, mohlo by to viesť jednak k odbremeneniu nadriadených policajta, ale predovšetkým zabezpečilo by sa odborné a kvalifikované posúdenie veci. Policajt a Národný bezpečnostný úrad by v prípade právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol policajt uznaný vinným zo spáchania priestupku, mali oznamovaciu povinnosť a nadriadenému policajta by museli právoplatné uznanie viny zo spáchania priestupku oznámiť.

    ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

    1. BRVNIŠŤAN, M. Ochrana utajovaných skutočností v spektre historického vývoja. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 159 s. ISBN 978-80-8054-561-1
    2. CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, 475 s. ISBN 978-80-8168-622-1.
    3. HAŠANOVÁ, J. – BALGA, J. – ANDOROVÁ, P. – DUDOR, L. Policajná správa. 2. vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2018, 304 s. ISBN 978-80-7380-733-7.
    4. HAŠANOVÁ, J. – DUDOR, L. Základy správneho práva. 4. aktualizované vydanie. Plzeň: Vydavateľství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o. 2019. 414 s. ISBN 978-80-7380-757-3
    5. KOŠIČIAROVÁ, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín: Heuréka, 2013, 357 s. ISBN 978-80-89122-85-1.
    6. POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. – MILUČKÝ, J. – VALLOVÁ, J. Všeobecné správne konanie – teória a prax. Bratislava: Eurokódex. 2017. s. 216. ISBN 978-80-8155-071-3.
    7. POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 442 s. ISBN 978-80-89603-35-0.
    8. SOBIHARD, J. a kol. Správne právo – osobitná časť – policajná správa. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave. 133 s. ISBN 80-8054-331-3
    9. ŠKULTÉTY, P. – ANDOROVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2 vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012, 261 s. ISBN 978-80-89122-78-3.
    10. VRABKO, M. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, 453 s. ISBN 978-80-7160-325-2.
    11.  Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení ích predpisov
    12. Zákon č. 171/1993 Z. z. zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
    13. Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
    14. Zákon č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení neskorších predpisov
    15. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
    16. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
    17. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
    18. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
    19. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
    20. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených

    Poznámky pod čiarou:
    1. Táto práca je výstupom vedeckovýskumnej úlohy č. 235 realizovanej na Akadémii Policajného zboru v Bratislave s názvom "Aplikačné aspekty zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych a interných predpisov v služobných činnostiach".^
    2. Príslušníkom Policajného zboru sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov rozumie fyzická osoba ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.^
    3. BRVNIŠŤAN, M. Ochrana utajovaných skutočností v spektre historického vývoja. 2013. s. 45.^
    4. Napr. vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 337/2004 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a o ich používanív znení neskorších predpisov, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 339/2004 Z. z. o bezpečnosti technických prostriedkovv znení neskorších predpisov, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti (účinná od 1. januára 2020), vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 134/2016 Z. z. o personálnej bezpečnosti, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 135/2016 Z. z. o skúške bezpečnostného zamestnanca.^
    5. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov; poznámky pod čiarou č. 1, 1a, 2, 16, 18.^
    6. Viac k prameňom práva pozri napr. ŠKULTÉTY, P. – ANDOROVÁ, P. – TÓTH, J. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 2 vydanie. 2012. s. 48 – 70.^
    7. § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností^
    8. HAŠANOVÁ, J. – DUDOR, L. Základy správneho práva. 4. aktualizované vydanie. 2019. s. 277.^
    9. SOBIHARD, J. a kol. Správne právo. Osobitná časť. 2004. s. 121^
    10. § 2 písm. g) a h) zákona o ochrane utajovaných skutočností.^
    11. Na konanie o priestupku policajta sa neaplikuje zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keďže § 247a zákona o štátnej službe policajtov použitie správneho poriadku vylúčil.^
    12. K začatiu správneho konania z úradnej moci a k tomu, čo môže byť považované za prvý úkon pozri KOŠIČIAROVÁ, S. Správny poriadok. Komentár. 2013. s. 86 – 89.^
    13. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených.^
    14. § 263 – 264 zákona č. 73/1998 o štátnej službe policajtov.^
    15. § 233 – 235 zákona o štátnej službe príslušníkom policajtov.^
    16. Podľa usmernenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO6-2019/003068-001 zo dňa 20. 06. 2019 sa policajtovi, ktorý o to požiada musí umožniť vyhoviť aj kópia zo spisu, hoci zo zákona toto právo explicitne nevyplýva.^
    17. K nazeraniu do spisov pozri POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. – MILUČKÝ, J. -VALLOVÁ, J. Všeobecné správne konanie – teória a prax. 2017. s. 60 – 61.^
    18. K rozsahu dokazovania pozri POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. 2015, s. 192 a nasl.^
    19. V prípade doručovania do vlastných rúk poštou je právna úprava v porovnaní so správnym poriadkom veľmi strohá, nedostatočná, a taktiež nevýhodná pre policajtov, keďže v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Viac o doručovaní podľa správneho poriadku pozri napr. POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. 2015. s. 135 – 137.^
    20. K postaveniu Policajného zboru pozri napr. CEPEK, B. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. 2017, s. 131 – 132. VRABKO, M. a kol. Správne právo hmotné. Osobitná časť. s. 142 – 144. HAŠANOVÁ, J. – BALGA, J. – ANDOROVÁ, P. – DUDOR, L. Policajná správa. 2. vydanie. s. 15 – 18.^
    21. § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov.^
    22. Pre porovnanie k odvolaniu podľa zákona o správnom konaní pozri POTASCH, P. – HAŠANOVÁ, J. – MILUČKÝ, J. -VALLOVÁ, J. Všeobecné správne konanie – teória a prax. 2017. s. 151 a nasl.^
    23. § 242 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia