Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

FAQ - konflikt záujmov NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    22.04.2018 UčPS tím (Spracoval: Ing. Simoneta Sepešiová )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    UPOZORNENIE k používaniu odpovedí a právnych vzorov vytvorených UčPS a jej spolupracovníkmi:

    Učená právnická spoločnosť – občianske združenie (ďalej len „UčPS”) prostredníctvom svojho webového sídla www.ucps.sk, predovšetkým v sekcii (i) „Implementácia Zákona o športe” a v časti (ii) „FaQ“ (otázky a odpovede) poskytuje verejné prístupnú internetovú platformu, kde členovia pracovnej skupiny, ktorá vytvorila návrh a napomáha implementácii zákona č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej aj „zákon o športe“) do praxe ale aj ďalší odborníci, prezentujú svoje osobné, alebo kolektívne odborné a vedecké názory predovšetkým k otázkam a problémom získaným na pracovných stretnutiach so zástupcami športových zväzov a ich členov alebo zaslaným širokou športovou verejnosťou. Cieľom je spoločné hľadanie, formulovanie a zdieľanie odpovedí a právnych riešení všeobecnej povahy.

    Prezentované stanoviská sú odborným názorom členov pracovnej skupiny a nemusia byť vo vecnom, obsahovom, teoretickom alebo právnom súlade so stanoviskami a názormi poskytnutými inými osobami.

    UčPS ako združenie združujúce právnikov viacerých právnických povolaní spolupracujúce s externými odborníkmi v oblasti športu a práva, neposkytuje komerčné právne služby, ale vytvára priestor pre zhromaždenie, zdieľanie, diskutovanie a rozvíjanie rozmanitých odborných a vedeckých právnych názorov a stanovísk.

    Členovia pracovnej skupiny neumožňujú používať nimi zverejnené stanoviská na komerčné účely alebo namiesto komerčných právnych služieb. Ide výlučne o nezávislé odborné a vedecké názory, ktorých cieľom je podporiť znalostný manažment slovenskej spoločnosti nielen v oblasti športu.

    Vzory právnych dokumentov zverejnené v sekcii „Implementácia zákona o športe“ - vzory dokumentov sú vytvorené ako formuláre preto v zverejnenej podobe nespĺňajú minimálne náležitosti Zákona o športe. Zmluvy, stanovy či iné vzory právnych dokumentov je potrebné podrobne dopracovať v závislosti od potrieb konkrétnych zmluvných strán, resp. členov športových organizácií, a splniť tak všetky podstatné náležitosti jednotlivých právnych dokumentov vyžadované zákonom o športe.

    1. Existuje konflikt záujmov pri súčasnom výkone funkcie člena Revíznej komisie SFZ a výkone funkcie delegáta konferencie SFZ tou istou osobou?

    Najprv si uveďme dotknuté predpisy SFZ:
    Stanovy SFZ:
    Článok 38 - Konflikt záujmov a nezlučiteľnosť funkcií

    1. ...
    2. V SFZ platí princíp nezlučiteľnosti výkonu funkcie
      1. v kontrolnom orgáne s výkonom funkcie delegáta konferencie, vo výkonnom výbore alebo v inom orgáne volenom alebo ustanovenom konferenciou alebo výkonným výborom, ...

    http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie02022018#kap47

    Článok 35 - Všeobecné ustanovenia

    1. Najvyšším orgánom SFZ je konferencia.
    2. Najvyššími výkonnými orgánmi SFZ sú prezident a výkonný výbor.
    3. Kontrolnými orgánmi SFZ sú kontrolór, Revízna komisia SFZ (ďalej len “revízna komisia”) a Volebná komisia SFZ (ďalej len “volebná komisia”).
    4. ...
    5. ...
    6. ...
    7. Zodpovednosť orgánov SFZ a volených funkcionárov SFZ je upravená nasledovne
      1. prezident, výkonný výbor, volebná komisia, kontrolór, revízna komisia, disciplinárna komisia, predseda a podpredseda komory, odvolacia komisia, licenčné orgány a komisia rozhodcov zodpovedajú konferencii,
      2. generálny sekretár zodpovedá prezidentovi a výkonnému výboru,
      3. predsedovia a členovia odborných komisií zodpovedajú výkonnému výboru,
      4. ostatné komisie a pracovné skupiny zodpovedajú orgánu, ktorý ich zriadil.
    http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie02022018#kap43

    Revízny poriadok SFZ:
    Článok 2 - Poslanie a zodpovednosť revíznej komisie

    1. Komisia je nezávislým orgánom kontroly činnosti SFZ a jeho orgánov, ktorý za výkon svojej činnosti zodpovedá konferencii.
    2. Komisia vykonáva kontrolu hosporádenia SFZ a kontrolu dodržiavania noriem SFZ.

    http://www.ucps.sk/Revizny_poriadok_SFZ_uplne_znenie_platne_od_2_7_2013

    Na základe citovaných ustanovení predpisov SFZ je možné konštatovať, že vykonávanie funkcie člena Revíznej komisie SFZ a zároveň funkcie delegáta konferencie SFZ tou istou osobou v tom istom období podľa platných predpisov SFZ predstavuje konflikt záujmov.

    Platná úprava konfliktu záujmu v predpisoch SFZ vychádza z dvoch základných princípov a to:
    1. Revízna komisia SFZ sa zodpovedá konferencii SFZ, t.j. člen RK SFZ by ako delegátovi konferencie SFZ zodpovedal de facto aj sám sebe a
    2. Revízna komisia SFZ je nezávislým orgánom kontroly činnosti SFZ a jeho orgánov, t. j. všetkých orgánov vrátane konferencie SFZ, t.j. člen RK SFZ by kontroloval ako delegáta konferencie SFZ de facto aj sám seba.

    2. Potrebovala by som Vašu radu. Podľa par. 20 ods. 1 písmeno b. by vo výkonnom orgáne zväzu nemal byť dodávateľ tovarov a služieb. V našom výkonnom výbore sú tréneri, ktorí sú zároveň živnostníci a trénujú našich športovcov. Kedže je výkon trénerskej činnosti viazaná živnosť na základe špeciálneho vzdelávania, vzťahuje sa spomínaný paragraf aj na tieto činnosti? Ak by boli tréneri zamestnanci zväzu a zároveň členovia výkonného výboru, nebol by to konflikt záujmov?

    Podstata pravidla uvedeného v § 20 ods. 1 Zákona o športe spočíva v tom, že vo VV by nemal byť človek, ktorý priamo rozhoduje o tom, či jeho firma (v ktorej je štatutárom alebo členom výkonného orgánu) bude dodávať tovar (napr. športovú výstroj, kancelárske potreby) alebo služby (ubytovanie, letenky) zväzu. 

    Prácu trénera pre zväz by som nekvalifikoval ako dodávanie tovaru alebo služieb zväzu, pretože činnosť trénera, rozhdocu, delegáta je v zmysle zákona o športe potrebné vnímať ako vykonávanie originálnej športovej činnosti, nie ako dodávanie tovaru alebo služby pre zväz, aj keď to vykazuje takéto znaky. V tomto smere bude rozhodujúci názor členskej základne (najvyššieho orgánu zväzu), či bude považovať za vhodné/prospešné, ak by napr. reprezentačný tréner, rozhodca alebo delegát zväzu boli členmi VV.

    Na prípady možného konfliktu záujmov, keď sa členom VV stane člen Zväzu (športovec, tréner, rozhodca, delegát a pod.), ktorý vykonáva vo Zväze športovú činnosť, sa vzťahuje ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o športe, ktorý znie:
    (2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.

    Ak by teda napr. reprezentačný alebo iný tréner bol členom VV, nemohol by byť prítomný na rokovaní a hlasovať o otázkach, ktoré priamo súvisia s jeho záujmami, kde by sa dostal do konfliktu záujmov, t. j. na rokovaní a rozhodovaní o tom, čo súvisí s jeho zmluvou, jeho platom, hodnotením plnenia jeho zmluvy alebo jej ukončením/predĺžením a pod., ak by bol takýto bod predmetom rokovania VV.

    3. Chcela by som sa spýtať, či na základe §20, bod 1b:

    1. Národný športový zväz upravuje konflikt záujmov tak, aby bola zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie v
      1. kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne,
      2. štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.
    môže členka Výkonného výboru vykonávať činnosť trénerky, či zabezpečovať školiteľské akcie, resp. poskytovať iné služby na základe mandátnej, resp. inej zmluvy?

    Znenie § 20 je potrebné vykladať komplexne.

    V § 20 ods. 1 ZoŠ je upravený všeobecný princíp, ako majú byť nastavené pravidlá fungovania športovej/zväzovej komunity, čo sa týka konfliktu záujmu, ktorý je treba vnímať aj v kontexte úpravy v odseku 2.

    Z pohľadu konfliktu záujmov je vo všeobecnosti neprípustné, aby štatutár podpisoval zmluvy sám so sebou, na jednej strane ako štatutár zväzu alebo klubu a na strane druhej ako štatutár dodávateľa tovaru alebo služby pre zväz alebo klub. Taktiež je neprípustné, aby niekto išiel kandidovať do funkcie vo zväze alebo klube preto, že je alebo sa chce stať dodávateľom tovarov alebo služieb pre zväz. To hovorí všeobecný princíp v § 20 ods. 1 písm. b), ktorý má byť povinne premietnutý do stanov národných športových zväzov.

    Na druhej strane však môže nastať situácia v dôsledku zmien pomerov/okolností v každodennej činnosti zväzu/klubu, kedy nastanú okolnosti, ktoré objektívne vytvoria alebo môžu vytvoriť konflikt záujmov osoby vykonávajúcej funkciu vo výkonnom výbore zväzu alebo klubu, napríklad aj v takých prípadoch/činnostiach, ako uvádzate vo Vašej otázke.

    Práve na takéto prípady bolo ustanovené pravidlo v § 20 ods. 2 ZoŠ, podľa ktorého:
    "Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním."

    Z uvedeného vyplýva, že ak je predmetom rokovania výkonného výboru bod "Nový tréner" alebo bod "Vzdelávacie akcie pre klub", dotknutý člen výkonného orgánu (adept na funkciu nového trénera alebo potenciálny dodávateľ vzdelávacích služieb) počas prerokovania a hlasovania o takomto bode nesmie byť prítomný na zasadnutí na zasadnutí. Môže byť vypočutý, obdobne ako iné osoby, ktoré si prizýva výkonný výbor k jednotlivým bodom programu ale na diskusii výkonného výboru o návrhu rozhodnutia a na hlasovaní o tomto bode nesmie byť prítomný, aby ju neovplyvňoval ani svojou pasívnou prítomnosťou. Túto skutočnosť (existenciu konfliktu záujmov a neprítomnosť dotknutého člena výkonného výboru pri rokovaní a hlasovaní výkonného výboru o príslušnom bode) je potrebné premietnuť do zápisnice z výkonného výboru, ktorá sa v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie povinne zverejňuje v IS športu, resp. do spustenia funkcionality IS na ich vlastnom webovom sídle.

    4. Môže byť člen výkonného výboru športového zväzu zastupujúci športovcov súčasne aj štátnym trénerom (reprezentačným)?

    Zákon o športe nevylučuje to, aby členom výkonného výboru zväzu bol aj reprezentačný tréner, bývalý alebo aj aktuálny.

    V jednotlivých bodoch programu zasadnutia výkonného výboru prejednávaných výkonným výborom, kde existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena výkonného výboru so záujmami reprezentačného trénera (napríklad pri rozhodovaní o skončení alebo o predĺžení jeho trénerskej zmluvy a jej podmienkach) nemôže byť člen výkonného výboru/tréner prítomný pri prerokovaní a rozhodovaní, aby ho nemohol ovplyvňovať. Pri prerokovaní takého bodu, ho môže výkonný výbor požiadať o prezentáciu stanoviska alebo vyjadrenie obdobne, ako keď sú k rokovaniu o iných bodoch programu výkonného výboru prizývané iné osoby. Následne však musí tréner opustiť rokovaciu miestnosť a výkonný výbor prerokuje a rozhodne o bode, kde existuje alebo hrozí konflikt záumov, bez prítomnosti dotknutého člena výkonného výboru/trénera. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí aj v prípade iných členov výkonného výboru, ak by aj u nich hrozil alebo existoval v konkrétnej veci z nejakého dôvodu konflikt záujmov.

    Národný športový zväz je povinný prevziať do svojich stanov a aplikovať pravidlo uvedené v § 20 ods. 2 Zákona o športe podľa ktorého:
    (2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.

    5. Nie je stret záujmov, ak reprezentačný tréner je aj členom Výkonného výboru a v prípade ak áno, na koho sa je potrebné obrátiť?

    Vo všeobecnosti nie je konfliktom záujmov v zmylse zákona o športe, ak je reprezentačný tréner zároveň členom výkonného výboru alebo aj iného orgánu národného športového zväzu, či národnej športovej organizácie.
    Na základe § 20 ods. 2 Zákona o športe je však tréner vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci, ktoré sa ho týkajú. Napríklad, ak výkonný výbor rokuje o výmene trénera alebo o novom reprezentačnom trénerovi, reprezentačný tréner nemôže byť prítomný, a ani hlasovať o tomto bode. Mal by mať rovnaké možnosti a práva ako ostatní kandidáti na pozíciu reprezentačného trénera. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že nie je konfliktom/stretom záujmov, ak je reprezentačný tréner zároveň členom výkonného výboru alebo aj iného orgánu národného športového zväzu, národnej športovej organizácie.
    To platí aj v prípade, ak by bola členom výkonného výboru alebo inej športovej organizácie (klubu) osoba, ktorá zároveň vykonáva pre túto športovú organizáciu aj činnosť trénera.
    To isté platí analogicky aj v prípade iných športových odborníkov (rozhodca, delegát) pôsobiacich v športovej organizácií (zväze/klube) vykonávajúcich športovú činnosť pre športovú organizáciu, v ktorej sú zároveň členmi výkonných orgánov.
    Na základe § 20 ods. 2 Zákona o športe je však takýto tréner, prípadne iný športový odborník vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci, ktoré sa ho priamo týkajú.
    Napríklad, ak výkonný výbor rokuje o novom (reprezentačnom) trénerovi alebo o jeho výmene, (reprezentačný) tréner nemôže byť prítomný pri prerokovaní veci a ani pri hlasovaní o novom trénerovi, a to aj keď nie je ešte trénerom, ale iba kandidátom na túto pozíciu.

    Podľa § 20 ods. 2 Zákona o športe:
    "(2) Ak v konkrétnej veci existuje alebo hrozí konflikt záujmov člena orgánu národného športového zväzu alebo jeho člena, tento člen sa nesmie zúčastniť na jej prerokovaní a rozhodovaní. Ak je pochybnosť o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov, rozhoduje predsedajúci orgánu, o člena ktorého ide; ak ide o predsedajúceho, o existencii alebo o hrozbe konfliktu záujmov rozhodujú ostatní členovia príslušného orgánu tajným hlasovaním.".

    Cieľom § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o športe je zabrániť tomu, aby sa do najvyšsích orgánov zväzov dostali osoby z mimo športového prostredia iba preto, lebo sú dodávateľmi tovarov alebo služieb pre národný športový zväz. Pri službách sa majú na mysli iné služby ako športová činnosť pre národný športový zväz, ktorá je podstatou činnosti zväzu.

    6. Je konfliktom záujmu, ak štatutár zväzu je zároveň štatutárom obchodnej spoločnosti, v ktorej má zväz 100% podiel a je zrejmé, že obchodná spoločnosť dodáva tovary a služby zväzu?

    Stav, keď štatutár zväzu je zároveň štatutárom obchodnej spoločnosti, v ktorej má zväz 100% podiel a je zrejmé, že obchodná spoločnosť dodáva tovary a služby zväzu, nie je konfliktom záujmov, nakoľko záujmy zväzu a o.s. sú spoločné. Cieľom a úlohou o.s. je vykonávať činnosti na podporu príslušného športu. Zväz má 100% kontrolu nad o.s. - jej konaním a hospodárskymi výsledkami. Výročná správa takejto o.s., ktorej obsahom je aj ročná účtovná závierka /§ 9 ods. 5 písm c) Zákona o športe/ je súčasťou výročnej správy národného športového zväzu, ktorá sa prerokúva pred najvyšším orgánom zväzu, zverejňuje a ukladá v registri účtovných závierok.

    Podľa § 9 ods. 6 Zákon o športe
    "(4) Ak športová organizácia podľa odseku 4 je zakladateľom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti a má podiel na obchodnej spoločnosti alebo akcie obchodnej spoločnosti, výročná správa športovej organizácie obsahuje aj údaje podľa odseku 5 o tejto obchodnej spoločnosti."

    Podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, čl. 3 ods. 4 "Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom." Ide síce len o definíciu na účely tohto ústavného zákona, ale vzhľadom na neexistenciu definície konfliktu záujmov v zákone o športe, je možné vychádzať analogicky z tejto definície.
    Verejný záujem v športe je definovaný v § 2 ZoŠ takto: "Verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia“) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.".

    Z hľadiska výkladu, či ide o situáciu uvedenú v § 67 ods. 3 písm. e) je potrebné rozlišovať konflikt záujmov a nezlučiteľnosť výkonu funkcie.

    V § 20 ods. 1 sa uvádza:
    "(1) Národný športový zväz upravuje konflikt záujmov tak, aby bola zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie v
    a) kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne,
    b) štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.".


    Z uvedeného predvetia vyplýva, že najprv je potrebné skúmať, či existuje konflikt záujmov, ak áno, tak je potrebné, aby bola v druhom kroku zabezpečená nezlučiteľnosť výkonu funkcie, v tomto prípade v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena.

    Ak za konflikt záujmov považujeme analogicky v zmysle definície z ústavného zákona 357/2004 skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom, tak je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či môže byť záujem 100% dcérskej spoločnosti NŠZ považovaný za osobný záujem funkcionára NŠZ, najmä z hľadiska skutočnosti, že podľa § 18 ods. 3 ZoŠ "Národný športový zväz môže použiť zisk obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti podľa odsekov 1 a 2 len na plnenie úloh podľa § 16 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 2 písm. l).".

    Z hľadiska uvedeného sa domnievame, že v prípade, ak je rovnaká osoba v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne národného športového zväzu alebo jeho člena a v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne svojej 100% dcérskej spoločnosti, ktorá je dodávateľom tovarov alebo služieb pre národný športový zväz alebo jeho člena, nedochádza ku konfliktu záujmov, keďže nemôže nastať situácia, že by v prípade 100% dcérskej spoločnosti NŠZ išlo o osobný záujem, ktorý by bol uprednostnený pred verejným záujmom z dôvodu, že zisk tejto obchodnej spoločnosti môže NŠZ použiť len na plnenie úloh, ktoré sú verejným záujmom v športe. Preto nie je potrebné zabezpečiť nezlučiteľnosť výkonu funkcie takejto osoby.

    Ešte na postup, keby štát použil § 67 ods. 3 písm. e) a NŠZ by stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov by sa možno dali použiť tieto judikáty, aj keď sa týkajú pracovného práva, ale je to celkom všeobecné a podľa mňa výstižné:
    judikáty Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 5 Cdo 255/2008, 2M Cdo 2/2010, a pod., podľa ktorých „Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.“.

    http://www.supcourt.gov.sk/data/att/8696_subor.pdf
    http://www.nssr.gov.sk/data/att/3869_subor.pdf





    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia