Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

FAQ - voľby/športové organizácie NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    24.03.2020 UčPS tím
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    1. Kandidát na volenú funkciu v orgánoch NŠZ.
    Na základe § 19 ods. 1 písm. j):
    j) každá fyzická osoba môže kandidovať na volenú funkciu v orgánoch národného športového zväzu, ak ju navrhne člen národného športového zväzu; ak ide o voľbu zástupcu záujmovej skupiny osôb s príslušnosťou k národnému športovému zväzu, kandidátov navrhujú osoby z tejto záujmovej skupiny,

    Vzťahuje sa toto právo na akúkoľvek fyzickú osobu (aj nečlena NŠZ), alebo môže NŠZ vo svojich stanovách upraviť právo kandidovať na volenú funkciu len na členov NŠZ?

    Tu je základnym momentom základné právo člena národného športového zväzu navrhnúť akúkoľvek inú osobu za kandidáta na volenú funkciu vo zväze, t.j. aj nečlena. Javí sa byť férove a primerané požadovať, aby sa takáto osoba (kandidát - nečlen zväzu) po zvolení stala povinne členom zväzu, v ktorom má vykonávať funkciu ale je to na členoch združenia, aké podmienky si schvália pre výkon funkcie v orgáne združenia. Často však vznikajú situácie, keď združenie zo svojich radov nevie obsadiť niektoré orgány a vtedy sa ponúka riešenie obsadenie funkcie v orgáne združenia aj bez vyžadovania členstva (napr. ak ide o členov disciplinárnych orgánov alebo orgánov na riešenie sporov)

    Členstvo v národnom športovom zväze môže byť predpisom (stanovami) zväzu stanovené ako podmienka výkonu funkcie v rámci národného športového zväzu. Ak kandidát z externého prostredia (nečlen) zvolený nebude, jeho členstvo by bolo zrejme zbytočné a bolo by to nepraktické urobiť ho členom iba na akt voľby, aj preto sa požiadavka členstva osoby v národonom športovom zväze už v čase prijatia kandidatúry resp. v priebehu voľby zákonom de facto vylúčila.

    Ak je podľa stanov zväzu členstvo vo zväze podmienkou výkonu funkcie v jeho orgánoch, je možné a praktické procesne to nastaviť tak, aby súčasťou podkladov kandidatúry "nečlena" zväzu bola okrem životopisu, motivačného listu, súhlasu s kandidatúrou a čestného vyhlásenia o bezúhonnosti aj prihláška za člena národného športového zväzu, ktorá bude spracovaná iba v prípade úspešnej voľby, aby náhodou nevznikla situácia, že kandidát (nečlen) bude zvolený ale až po zvolení sa z nejakého dôvodu rozhodne, že sa nechce stať členom národného športového zväzu a teda vykonaná voľba sa stane neefektívnou.

    2. Je podmienkou kandidatúry do volenej funkcie v národnom športovom zväze v zmysle § 19 písm. j) ZoŠ členstvo v príslušnom národnom športovom zväze, ktorý má formu občianskeho združenia?

    Nie, v zmysle uvedeného ustanovenia každá fyzická osoba môže kandidovať na volenú funkciu v orgánoch národného športového zväzu, ak ju navrhne člen národného športového zväzu; ak ide o voľbu zástupcu záujmovej skupiny osôb s príslušnosťou k národnému športovému zväzu, kandidátov navrhujú osoby z tejto záujmovej skupiny.

    Podmienka členstva kandidáta vo zväze zákonom nie je ustanovená. Stanovy národného športového zväzu však môžu ustanoviť členstvo vo zväze ako jednu z podmienok na výkon volenej funkcie vo zväze. V takom prípade kandidát (nečlen), ktorý bol zvolený do funkcie vo zväze musí túto podmienku vyplývajúcu zo stanov splniť, aby mohol vykonávať funkciu, do ktorej bol zvolený. S podmeinkami výkonu funkcie by mal byť kandidát vopred oboznámený.

    Je spravodlivé/primerané očakávať, že každý, kto zvažuje prijatie kandidatúry na volenú funkciu v občianskom združení (vo zväze) si najskôr prečíta stanovy tohto združenia, aby získal základné informácie o príslušnom občianskom združení, jeho poslaní, cieľoch, predmete činnosti, orgánoch združenia a ich pôsobnosti vrátane podmienok výkonu funkcie, do ktorej zvažuje kandidovať. Takto zistí, či sa na výkon funkcie vyžaduje členstvo vo zväze a dobrovoľne sa rozhodne, či podmienku členstva pre výkon funkcie je ochotný akceptovať alebo nie, a v takom prípade kandidatúru nepríjme. Ak by relevantná väčšina člrenov združenia chcela, aby funkcionárom v orgánoch združenia (vo všeobecnosti alebo iba pri niektorej funkcii) mohol byť aj nečlen združenia, túto svoju vôľu môže premietnúť do zmeny stanov združenia v časti upravujúcej podmienky výkonu funkcie v orgánoch združenia.

    3. Podľa § 19, ods.1, písm. f:
    f) najvyšší orgán volí členov najvyšších výkonných orgánov, predsedov a podpredsedov disciplinárnych orgánov, orgánov na riešenie sporov, licenčných orgánov a kontrolných orgánov, ak nie sú volení členmi národného športového zväzu priamo,

    Aký je postup NŠZ v prípade, že nemá vo svojich predpisoch zakotvené licenčné orgány (týka sa to väčšiny individuálnych športov).
    Musí byť toto ustanovenie zákona (§ 19, ods.1, písm. f, k) uvedené v stanovách NŠZ doslovne (vrátane licenčných orgánov), aj keď reálne tieto orgány neexistujú a ich predseda a podpredseda nebude zvolený? Stanovy by v tomto prípade definovali len základné pravidlá voľby členov takýchto orgánov, pokiaľ budú vytvorené. Nedefinujú ale povinnosť ich vytvorenia, t. j. NŠZ ich nemusí aktuálne ustanoviť.

    Alebo je možné toto ustanovenie o licenčných orgánoch zo stanov NŠZ vynechať? Nebude takýto postup v rozpore so Zákonom?

    Ak národný športový zväz podľa svojich predpisov nevytvára licenčné orgány, bude pre neho táto povinnosť vo vzťahu k licenčným orgánom bezpredmetná.

    Ak by ich však niekedy v budúcnosti chcel vytvoriť, musí ich vytvoriť a obsadiť v súlade so zákonom.

    4. Ako majú byť posudzované neplatné hlasy pri voľbách predsedu a členov najvyššieho výkonného orgánu zväzu?

    Zväzy ako občianske združenia sú subjektmi pôsobiacimi vo sfére súkromnoprávnych vzťahov a ich vnútorné pravidlá sa riadia dohodami a rozhodnutiami členov zväzu v duchu ústavného princípu "všetko, čo nie je zákonom zakázané, je dovolené". Pravidlá fungovania zväzu si v duchu uvedeného princípu dojednajú a písomne vyjadria členovia zväzu vo svojej zmluve, ktorá sa v prípade občianskych združení označuje ako STANOVY. Povinné náležitosti stanov občianskeho združenia sú upravené v zákone o združovaní občanov. Ak chce byť zväz/združenie prijímateľom štátnych prostriedkov, jeho stanovy musia spĺňať aj náležitosti podľa Zákona o športe. Ak si v stanovách alebo internom predpise vydanom na základe stanov (napríklad vo volebnom poriadku) členovia zväzu upravia, aké pravidlo si dohodli pre prípad neplatných hlasov pri voľbách, tak platí táto ich dohoda do času, kým si neschvália zmenu pôvodného pravidla.

    5. Aký majú vplyv neplatné hlasy na uznášaniaschopnosť najvyššieho orgánu?

    Najprv treba uviesť, že "uznášaniaschopnosť" znamená to, že koľko členov príslušného orgánu musí byť fyzicky prítomných na jeho zasadnutí, aby mohol tento orgán rokovať a bol schopný prijímať platné rozhodnutia/uznesenia. Uznášaniaschopnosť je štandardne upravená v stanovách zväzu, rokovacom poriadku alebo štatúte príslušného orgánu zväzu. Treba ju vnímať ako dohodu členov združenia o tom, koľko členov orgánu musí byť prítomných na zasadnutí orgánu, aby tento orgán bol oprávnený platne rozhodovať.

    Neplatné hlasy pri voľbách do orgánov zväzu nemajú žiadny vplyv na uznášaniaschopnosť. Ak člen orgánu (delegát) je fyzicky prítomný na zasadnutí ale hlasuje tak, že jeho hlas bude posúdený ako neplatný, nič to nemení na tom, že v čase hlasovania bol na zasadnutí a teda stanovený počet prítomných členov orgánu pri rozhodovaní bol dodržaný.

    6. Znižuje sa kvórum potrebné na zvolenie kandidáta do funkcie vo zväze alebo klube v závislosti od počtu neplatných hlasov?

    Kvórum potrebné na zvolenie kandidáta do funkcie v športovej organizácii (zväz, klub alebo iná športová organizácia) je vážne pravidlo s vážnym dopadom na to, kto a za akých podmienok získa funkciu a postavenie+právomoci s volenou funkciou spojené. Preto športové organizácie majú vo svojich stanovách výslovne uvedené koľko hlasov, resp. akú vňčšinu musí získať kandidát na to, aby bol zvolený do funkcie vo voľbách z dvoch kandidátov v prvom resp. ďalšom kole. V záujme čo najsilnejšieho mandátu víťazného kandidáta sa veľmi často vyžaduje získanie nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých hlasov alebo väčšiny hlasov prítomných členov s právom hlasovať pri dodržaní podmienky uznášaniaschopnosti. Stanovy tiež spravidla vždy presne upravujú minimálnu hranicu uznášaniaschopnosti a rovnako aj to z akého počtu sa ráta nadpolovičná väčšina hlasov (zo všetkých podľa stanov, t.j. aj neprítomných alebo len z prítomných).

    To či sa pri neplatných hlasoch znižuje kvórum závisí v prvom rade od obsahu stanov a interných predpisov zväzu. Ak by však neplatné hlasy mali znižovať kvórum pre zvolenie niektorého z dvoch alebo viacerých kandidátov, mohlo by dôjsť k delikátnym až absurdným situáciám, že pri väčšom počte neplatných hlasov by mohol byť zvolený kandidát takým malým počtom hlasov, že by mu to dávalo minimálnu legitimitu na zastávanie príslušnej volenej funkcie.

    Napríklad, ak by z celkového počtu 15 hlasov bolo 10 neplatných a 3 kandidáti na volenú funkciu by získali hlasy v nasledovnom pomere: kandidát A - 1 hlas, kandidát B - 1 hlas a kandidát C - 3 hlasy. Ak by neplatné hlasy znižovali kvórum potrebné na zvolenie kandidáta, kandidát C dostal nadpolovičnú väčšinu z 5 platných hlasov (3 hlasy z celkového počtu 15) a teda bol by zvolený. To by však bol veľmi slabý mandát a zrejme žiadna komunita, žiadny zväz si nechce zvoliť svoje orgány takýmto spôsobom, preto je primerané predpokladať a očakávať, že kvórum sa pri neplatných voľbách znižovať nebude, ak si to členovia zväzu výslovne nedobodnú a neupravia, lebo by to bolo aj v rozpore so zdravým sedliackym rozumom. Ak má byť kandidát zvolený do funkcie, jeho mandát má silu podľa počtu hlasov, ktoré dostal vo voľbách a je všeobecný záujem na tom, aby tých hlasov bolo čo najviac.

    7. Ako sa určuje pri neplatných hlasoch nadpolovičná väčšina?

    Nadpolovičná väčšina sa v stanovách definuje spravidla vo vzťahu k dohodnutému počtu hlasov členov najvyššieho orgánu (všetkých alebo len prítomných), t.j. vo vzťahu k počtu prítomných osôb a ich hlasom, pričom ich prípadné neplatné hlasy nemajú vplyv na posúdenie nadpolovičnej väčšiny. Členovia, ktorých hlasy boli neplatné sa započítavajú do kvóra, ich hlasy sa však nepočítajú v prospech žiadneho kandidáta.






    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia