Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Jtk 14/2010 - Súhrnný trest (§ 42 ods. 2 Tr. zák., § 167 Tr. por.) a zrušenie výrokov o treste v predchádzajúcich rozhodnutiach NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    03.12.2011Krajský súd v Žiline (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 14.9.2010

    I. V prípade, ak sa upustilo od uloženia súhrnného trestu a neskôr vyjde najavo ďalšia časť súhrnu zbiehajúcej sa trestnej činnosti, bude treba (v tomto v poradí už treťom konaní) spolu s uložením súhrnného trestu za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti zrušiť, tak výrok o predchádzajúcom treste obsiahnutý v prvom súdnom rozhodnutí (rozsudku, trestnom rozkaze), ako aj výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu obsiahnutý v druhom súdnom rozhodnutí. Upustenie od uloženia súhrnného (alebo ďalšieho) trestu podľa § 44 Trestného zákona totiž, na rozdiel od upustenia od potrestania podľa § 40 Trestného zákona, nemá za následok fikciu neodsúdenia. Aj upustenie od uloženia súhrnného trestu je takým výrokom o treste, ktorý musí byť pri ukladaní súhrnného trestu zrušený.

    II. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami, trestnými rozkazmi) za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona, a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu).

    rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/37/2010

    1To/37/2010-125

    ROZSUDOK
    V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. apríla 2010 prejednal odvolanie podané obžalovaným V. B. proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 12T/169/2007-102 z 2.10.2009 a takto

    r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 12T/169/2007-102 z 2.10.2009 v časti – vo výroku o treste.

    Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

    obžalovaného V. B., nar. ........... v Martine, trvale bytom Martin, ul..................,

    t. č..................................,

    o d s u d z u j e :

    Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

    Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

    Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.

    - z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn. 4T/54/2005 z 18.12.2007 - vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému V. B. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

    - z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Martin, sp.zn. 12T/74/2006 zo 14.9.2009 - vo výroku o treste, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému V. B..

    O d ô v o d n e n i e

    Rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 12T/169/2007-102 z 2.10.2009, bol obžalovaný V. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. (v bode 1/ predmetného rozsudku), prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (v bode 2/ predmetného rozsudku) a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (v bode 3/ predmetného rozsudku) na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku.

    Za tieto prečiny bol obžalovaný podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin, č.k. 4T/54/2005-121 z 18.12.2007, právoplatný 18.12.2007, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na jeho výkon do I. NVS. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

    Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej M. Č. škodu vo výške 60,31 Eur (1 817,- Sk).

    Proti rozsudku okresného súdu podal riadne a včas odvolanie obžalovaný V. B.. Podanie odvolania doposiaľ v intenciách § 311 ods. 2 Tr. por. písomne neodôvodnil.

    Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že na základe odvolania pre chyby uvedené v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c) a d) Tr. por. je potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť.

    K výroku o vine:

    Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v samotnej podstate – v merite veci rozhodol o vine obžalovaného správne.

    Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14, s výnimkou zásady náležitého zistenia skutkového stavu - § 2 ods. 10 pri hodnotení osoby obžalovaného v súvislosti s rozhodnutím o treste.

    Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

    Právna kvalifikácia súdených skutkov ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. (bod 1/ predmetného rozsudku), prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (bod 2/ predmetného rozsudku) a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (bod 3/ predmetného rozsudku), aj podľa názoru krajského súdu, zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

    Závery okresného súdu ohľadne skutkových zistení a viny, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si krajský súd osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti odkazuje, a to až na nasledovné zistenia.

    Krajský súd dáva do pozornosti okresného súdu, že zákonnej požiadavke, aby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia (§ 168 ods. 1 veta prvá Tr. por.), nezodpovedá len demonštratívne odkázanie na niektoré z týchto dôkazov, ako to v druhom odseku odôvodnenia urobil okresný súd, keď konštatoval, že na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy „najmä...“.

    V odôvodnení treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť významná pre rozhodnutie, je konkrétnym vykonaným dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku.

    V súvislosti s použiteľnosťou jednotlivých okresným súdom vykonaných dôkazov krajský súd pripomína, že trestné oznámenie, ktoré bolo súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prečítané, nemožno v konaní pred súdom použiť ako usvedčujúci dôkaz.

    Trestné oznámenie je spravidla dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, slúžiace aj prokurátorovi na to, aby mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia. V ďalšom však trestné oznámenie nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok (ani ako listinný dôkaz) na preukazovanie viny páchateľa (viď judikát trestnoprávneho kolégia krajského súdu Jtk 8/09).

    Z predloženého spisu krajský súd zistil, že obžalovaný V. B. na hlavnom pojednávaní konanom 24.4.2009 (č.l. 77 spisu) po prednesení obžaloby a po poučení o jeho právach podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že v bode 3/ sa cíti vinným. Následne prvostupňový súd postupom podľa § 257 ods. 6 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného o vine zo žalovaného skutku konkretizovaného v bode 3/ obžaloby i napadnutého rozsudku prijal a podľa § 257 ods. 7 Tr. por. dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v bode 3/, právne kvalifikovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nevykonal.

    Ku skutkom uvedeným v bode 1/ a 2/ krajský súd dodáva, že obžalovaný je usvedčovaný z týchto súdených prečinov nielen svojimi prvotnými výpoveďami z prípravného konania, ktorými sa k spáchaniu týchto skutkov priznal, ale i výpoveďami svedkyne poškodenej M. Č., ktorá tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní detailne popísala spôsob ich spáchania. Krajský súd nemá žiadne pochybnosti o vierohodnosti jej výpovedí. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo nielen ku verbálnym, ale i fyzickým konfliktom, potvrdil i sám obžalovaný, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom 24.4.2009 uviedol: „...sme sa riadne pohádali, na druhý deň som sa jej ospravedlnil za hádku...“ (ku skutku v bode 1/), „...po tom dni ako som jej dal facku...“ (ku skutku v bode 2/). V podpornom vzťahu s výpoveďami poškodenej M. Č. je aj ďalší dôkaz – výpisy SMS správ (č.l. 83 – 84 spisu) zasielaných v inkriminovanom období obžalovaným poškodenej, ktoré nasvedčujú pravdivosti jej tvrdení a dokresľujú celkovú situáciu ohľadne vulgárneho správania sa obžalovaného voči poškodenej. V predmetných SMS správach deklarujúcich žiarlivosťou motivovaný nenávistný postoj obžalovaného voči poškodenej sú v kontexte prevažne plnom vulgarizmov obsiahnuté i prejavy výhražného charakteru, konkrétne:

    - „...kurva, tes sa znicim ta a teraz si dam sakra zalezat...“ (SMS z 2.11.2007),

    - „S policajtov strach nemam a toto si urobila ti so mna a byt tebou tak sa bojim pojdem aj cez mrtvoli aby som ta dostal rad si ta odsedim budem mat pokoj v srdci“ (SMS z 2.11.2007),

    - „...nebudem mat pokoj dokym sa ti nepomstim...“ (SMS z 31.10.2007),

    - „Nechces zajtra zdochnut?...“ (SMS z 31.10.2007).

    Vyššie spomínané vykonané dôkazy, týkajúce sa žalovaných skutkov konkretizovaných v bode 1/ a 2/ predmetného rozsudku, tvoria logickú reťaz, ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaných prečinov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. a podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (skutky uvedené v bode 1/ a 2/ predmetného rozsudku).

    K výroku o treste:

    Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že súhrnný trest tak, ako bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa pochybil, keď spolu s uložením súhrnného trestu za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti nezrušil aj výrok o treste obsiahnutý v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin, sp.zn. 12T/74/2006 zo 14.9.2009, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému V. B.. Takýto postup je v rozpore nielen s ustanovením § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák., ale i s ustanovením § 167 Tr. por.

    Podľa § 42 ods. 2 veta prvá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

    Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami, trestnými rozkazmi) za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák., a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t.j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu).

    V danom prípade sa obžalovanému V. B. ukladal súhrnný trest okrem vyššie uvedených trestných činov, ktoré boli predmetom tohto trestného konania, i za nasledovné trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu:

    - trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 4T/54/2005-121 z 18.12.2007 (právoplatným toho istého dňa), na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a

    - pokračovací trestný čin úverového podvodu spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Martin, č.k. 12T/74/2006-185 zo 14.9.2009, doručeným obžalovanému 18.9.2009 (právoplatným 29.9.2009), s tým, že okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody obvinenému V. B., nakoľko pokladal trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny, uložený mu vyššie označeným rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 4T/54/2005-121 z 18.12.2007, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

    V prípade, ak sa upustilo od uloženia súhrnného trestu a neskôr vyjde najavo ďalšia časť súhrnu zbiehajúcej sa trestnej činnosti, bude treba (v tomto v poradí už treťom konaní) spolu s uložením súhrnného trestu za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti zrušiť tak výrok o predchádzajúcom treste obsiahnutý v prvom súdnom rozhodnutí (rozsudku, trestnom rozkaze), ako aj výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu obsiahnutý v druhom súdnom rozhodnutí. Upustenie od uloženia súhrnného (alebo ďalšieho) trestu podľa § 44 Tr. zák. totiž, na rozdiel od upustenia od potrestania podľa § 40 Tr. zák., nemá za následok fikciu neodsúdenia. Aj upustenie od uloženia súhrnného trestu je takým výrokom o treste, ktorý musí byť pri ukladaní súhrnného trestu zrušený.

    Výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu je spätý – nadväzuje na výrok o treste uloženom skorším rozhodnutím, pretože priamo v ňom je obsiahnutý odkaz na trest uložený týmto skorším rozhodnutím, pričom táto spojitosť vyplýva priamo z ustanovenia § 44 Tr. zák. Je v rozpore so zásadami logiky ponechávať v platnosti výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu, odkazujúci – odvolávajúci sa na výrok o treste, ktorý bol zrušený, t.j. odvoláva sa na neexistujúce rozhodnutie o treste.

    Povinnosť súdu výslovne označiť v rozhodnutí, ktorým ukladá súhrnný trest, aj také skoršie rozhodnutie, ktorým bolo od uloženia súhrnného trestu upustené, vyplýva z ustanovenia § 167 Tr. por.

    Okrem vyššie uvedeného okresný súd pochybil aj v procesnom postupe, keď pri hodnotení osoby obžalovaného V. B. v čase rozhodovania o žalovanom skutku 2.10.2009 vychádzal z listinného dôkazu – výpisu z registra priestupkov, ktorý bol Obvodným úradom v Martine vyhotovený 1.8.2007. Z časového údaja o okamihu podania tohto výpisu je zrejmé, že táto listina ako dôkazný prostriedok je staršia ako tri mesiace a bola neaktuálna už v čase jeho vykonania na hlavnom pojednávaní.

    Vyvodzovanie právnych záverov z neaktuálnych dôkazných prostriedkov, týkajúcich sa hodnotenia osoby obžalovaného, nie je v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorá je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie súdu - § 1 Tr. por. Požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. v súvislosti s posudzovaním osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti nápravy zodpovedajú len také zistenia, ktoré vychádzajú z aktuálnych listinných dôkazných prostriedkov (správ o povesti, pracovných hodnotení, výpisov z evidenčnej karty vodiča, správ z evidencie priestupkov, správ o pomeroch mladistvého), spravidla nie starších ako tri mesiace.

    Vyššie uvedené dôkazné prostriedky overujú stav do okamihu ich podania. Postupom času však strácajú svoju výpovednú hodnotu, stávajú sa neaktuálne a v dôsledku toho nemôžu byť použité v neobmedzenom časovom rozsahu. Vzhľadom na ich časovo ohraničenú použiteľnosť je potrebné tieto dôkazné prostriedky najneskôr po troch mesiacoch aktualizovať tak, aby aspoň primerane dokumentovali aktuálne správanie obžalovaného v čase rozhodovania súdu. Reálny obraz o správaní sa obžalovaného po čine má mimoriadny význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery - § 34 ods. 4 Tr. zák.

    Odhliadnuc od vyššie vytýkaných pochybení, však inak súd prvého stupňa dodržal všetky základné zásady ukladania trestu. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ ide o výmeru uloženého súhrnného trestu odňatia slobody i zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

    Podľa názoru krajského súdu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného. V súvislosti s formuláciou výroku, ktorým súd ukladá trest odňatia slobody, výkon ktorého zároveň podmienečne neodkladá, krajský súd len poznamenáva, že nepovažuje za nevyhnutné uvádzať, že ide o trest nepodmienečný (t.j. uvádzať to, čo zákon výslovne neukladá), nakoľko táto skutočnosť je zrejmá zo samotnej konštrukcie výroku o treste ako celku.

    Správne okresný súd zohľadňoval pri určovaní druhu a výmery trestu poľahčujúce i priťažujúce okolnosti. Krajský súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa o existencii priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h) Tr. zák. – t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov – prečinov. I keď priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním predmetných prečinov riadny život, sa vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, javí odvolaciemu súdu diskutabilné, zásada „zákazu reformatio in peius“ neumožňovala zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti znegovať. Pri súčasnom zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), vzhľadom na remízu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, rešpektujúc zásadu „zákazu reformatio in peius“, mohol krajský súd uložiť trest odňatia slobody len v sadzbe 6 mesiacov až 1 rok.

    K výroku o náhrade škody:

    Čo sa týka rozhodnutia o náhrade škody, súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť poškodenej M. Č. škodu vo výške 60,31 Eur (1 817,- Sk), spôsobenú zničením jej mobilného telefónu zn. NOKIA 6101, ktorého hodnota bola v takejto výške ustálená odborným vyjadrením JHS, s.r.o. so sídlom v Martine, číslo 970/2007 (č.l. 24 -26 spisu).

    Vzhľadom na uvedené pochybenia okresného súdu pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody, krajský súd sám rozhodol o treste tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

    P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

    V Žiline, 20. apríla 2010

    JUDr. Martin Bargel
    predseda senátu

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia