Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Jtk 22/2010 - Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    03.12.2011Krajský súd v Žiline (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 14.12.2010

    Ak pri úmyselnom útoku na zdravie došlo z nedbanlivosti k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, treba konanie páchateľa posúdiť ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona. Pre právnu kvalifikáciu skutku je v takýchto prípadoch rozhodujúci spôsobený následok, ktorý nemožno oddeľovať od konania páchateľa, pretože medzi konaním a následkom musí existovať príčinný vzťah (kauzálny nexus). Pri právnej kvalifikácii takéhoto skutku podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona by absentovala príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným následkom a úmyselným konaním páchateľa, pretože nedbanlivostný následok páchateľ nezavinil úmyselne.

    V takýchto prípadoch možno skutok posúdiť „len“ ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenej kvalifikácii síce nie je zahrnuté úmyselné konanie (snaha páchateľa spôsobiť poškodenému „ľahkú“ ujmu na zdraví), ale najpriliehavejšie v sebe zahŕňa nedbanlivostné zavinenie v jeho konaní (napr. trhanie poškodeného a jeho zhodenie na zem) a tomu zodpovedajúci následok – ťažká ujma na zdraví (napr. poškodenie predných rohov oboch meniskov a roztrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena). Len v takejto právnej kvalifikácii je súčasne zahrnuté konanie páchateľa, následok jeho konania a najmä príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.

    uznesenie KS ZA sp.zn. 1To/71/2010

    1To/71/2010-233

    U Z N E S E N I E

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2010 prejednal sťažnosti okresného prokurátora a obvinených P. P. a J. P. podané proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/89/2009 zo 16.4.2010 a takto

    r o z h o d o l :

    Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/89/2009 zo 16.4.2010 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

    O d ô v o d n e n i e

    Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 1T/89/2009 zo 16. apríla 2010, postupom podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. č. 301/2005 odmietol návrh dohody o vine a treste uzatvorenej 3. júna 2009 medzi Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a obvineným J. P. a takisto odmietol návrh dohody o vine a treste uzatvorenej 1. júla 2009 medzi Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a obvineným P. P..

    Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Po preskúmaní obsahu spisu zistil, že na rozdiel od obžaloby, v konaní o dohode o vine a treste prokurátor právne prekvalifikoval skutok obidvoch obžalovaných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Znalec z odboru zdravotníctva – odvetvie chirurgia ustálil, že poškodený J. B. dňa 16.9.2006 utrpel zranenia – poškodenie predných rohov oboch meniskov, roztrhnutie predného skríženého väzu, pomliaždenie mäkkých častí tváre na pravej strane v oblasti oka. Poškodenie predných rohov oboch meniskov a roztrhnutie predného skríženého väzu podľa znalca nastáva najčastejšie pri športovaní, ale môže nastať aj mechanizmom tvrdého zlého dostúpenia, doskočenia alebo pri páde na ľavú dolnú končatinu, mechanizmom rotácie, ale môže nastať aj silnejším nárazom, úderom do oblasti kolena, s následnou rotáciou v predkolení. V konaní o dohode o vine a treste obidvaja obvinení vyhlásili, že spáchali skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, pričom z hľadiska mechanizmu vzniku úrazu poškodeného J. B. priebeh skutkového deja doplnili za slovami „zhodili na zem“ formuláciou „a pri tomto došlo pri páde na ľavú dolnú končatinu mechanizmom rotácie k poškodeniu predných rohov oboch meniskov a roztrhnutiu predného skríženého väzu ľavého kolena, pričom...“. Uvedenému vyhláseniu obidvoch obvinených predchádzalo len upozornenie prokurátora o miernejšej kvalifikácii skutku obvinených oproti obžalobe. Súd dospel k záveru, že uzavretá dohoda o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a obvinenými J. P. a P. P. je neprimeraná. Ak znalec z odboru zdravotníctva v znaleckom posudku dospel k záveru, že poškodený J. B. bol v dôsledku zranení utrpených 16.9.2006 obmedzovaný v obvyklom spôsobe života po dobu minimálne 120 dní, tak súdu nie je známe, prečo sa prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z nepreskúmateľných dôvodov rozhodol zmeniť právnu kvalifikáciu skutku na miernejší prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď z materiálneho hľadiska, s ohľadom na obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného, boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, na naplnenie pojmových znakov zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k nejasnému motívu konania prokurátora, ktorý nebolo možné „odhaliť“ ani po zmene formulácie skutkovej vety oproti obžalobe, súd uzavreté dohody o vine a treste, ktoré prokurátor navrhol schváliť, ako neprimerané (nezákonné) odmietol.“

    Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosť okresný prokurátor a obidvaja obvinení.

    Prokurátor vo svojej sťažnosti uviedol, že: „Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia porovnával kvalifikáciu a znenie skutkovej vety, tak ako boli tieto uvedené v pôvodnej obžalobe zo 14.8.2007, s návrhom na schválenie dohody o vine a treste. Zastávam názor, že súd nemohol takéto porovnanie vykonávať, nakoľko obžaloba je v súčasnej dobe nulitným právnym aktom. Ako právny akt v súčasnosti neexistuje a prestáva existovať v momente, keď bola vec vrátená prokurátorovi späť do prípravného konania. Nakoľko obžalovacia zásada svedčí len prokurátorovi, je záležitosťou prokurátora, akú právnu kvalifikáciu v návrhu uvedie a taktiež formuláciu skutkovej vety. Je výslovne problémom prokurátora ako strany konania, či po vykonanom dokazovaní kvalifikáciu, resp. skutok preukáže. Použitie ustanovenia § 155 Tr. zák. v danom prípade neprichádzalo do úvahy. Ak podľa znaleckého posudku bola dĺžka obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného až 120 dní, uvedené je z hľadiska tejto kvalifikácie právne irelevantné. Aj keby obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného bolo aj 1 000 dní, nič to nemení na tom, že pokiaľ takýto následok nie je krytý úmyselným zavinením páchateľa, nedôjde k naplneniu formálneho znaku skutkovej podstaty zločinu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., a to zavinenia. V zmysle tohto ustanovenia páchateľ nielen musí úmyselne konať (v danom prípade uvedené nastalo – údery, kopy, strkanie), ale úmyselným zavinením musí byť pokryté aj jeho konanie vo vzťahu k vzniknutému následku. V tomto prípade však práve takéto úmyselné zavinenie páchateľov k vzniknutému následku absentuje. V závere znaleckého posudku sa znalec vyjadril k možným mechanizmom vzniku zranenia poškodeného (poškodenie predných rohov meniskov a roztrhnutie predného skríženého väzu kolena). Vzhľadom k možnostiam, ktoré pripustil znalec, a etylickému stavu poškodeného nebol dôvod pričítať páchateľom pre nich najnevýhodnejšiu možnosť, teda že k vzniku tohto zranenia došlo úderom do oblasti kolena. Ak je znalcom pripustených niekoľko možností mechanizmu vzniku zranenia, súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ musí vychádzať z tých, ktoré sú pre páchateľa výhodnejšie. Vzhľadom k ďalším zraneniam, ktoré poškodený utrpel, je dôvodné domnievať sa, že intenzita útoku páchateľov nebola vedená úmyslom spôsobiť poškodenému až také vážne zranenie v oblasti kolena. Vyššie načrtnuté skutočnosti o absencii úmyslu páchateľov spôsobiť tento najzávažnejší dôsledok sa potom museli zákonite premietnuť aj do znenia skutkovej vety, kedy práve formulácie, ktoré zvýraznil súdu, teda že poškodený bol zhodený na zem „a pri tomto došlo pri páde“, mali viesť k zvýrazneniu tohto stavu, teda k absencii úmyslu. Práve takouto zmenou formulácie bolo potrebné odlíšiť právny stav, ktorý bol vyjadrený v pôvodnej obžalobe. Opätovne však zdôrazňujem, že súd nemohol porovnať súčasný stav so stavom predchádzajúcim, vyjadreným v obžalobe a na základe takéhoto porovnania odvodzovať nezákonnosť dohody o vine a treste. Preto súd ani nebol oprávnený skúmať zmenu formulácie skutkovej vety, nakoľko žiadna zmena nenastala, lebo obžaloba už neexistuje. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby druhostupňový súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.“

    Obidvaja obvinení prostredníctvom svojho obhajcu v sťažnosti uviedli, že: „Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tak, že porovnal kvalifikáciu a znenie skutkovej vety, tak ako to bolo uvedené v obžalobe zo dňa 15.8.2007, s návrhom na schválenie dohody o vine a treste. Som toho názoru, že súd nemal takto postupovať. Samotná obžaloba zo dňa 15.8.2007 v súčasnosti neexistuje, keďže prestala existovať v momente, keď vec bola vrátená prokurátorovi späť do prípravného konania. V prípravnom konaní je vecou prokurátora, akú právnu kvalifikáciu uvedie a ako sformuluje skutkovú vetu. Aplikácia § 155 ods. 1 Tr. zák. nebola možná, nakoľko nedošlo k naplneniu formálneho znaku skutkovej podstaty zločinu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. – úmyselnému zavineniu. Úmyselným zavinením musí byť pokryté aj jeho konanie vo vzťahu k vzniknutému následku. Avšak takéto úmyselné zavinenie obvinených k vzniknutému následku absentuje. Samotný znalec sa v závere svojho posudku vyjadril k možným mechanizmom vzniku zranenia poškodeného, pričom pripustil niekoľko takýchto možností. Z tohto dôvodu mal súd v zmysle zásady in dubio pro reo vychádzať z tých, ktoré sú pre obvinených výhodnejšie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo k zmene znenia skutkovej vety. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd Žilina napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/89/2009 zo 16.4.2010 zrušil a uložil mu, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.“

    Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že podané sťažnosti sú dôvodné.

    K argumentom prokurátora predneseným v odôvodnení sťažnosti krajský súd uvádza, že tieto (niektoré) považuje za erudované a odborne správne. V plnom rozsahu sa možno stotožniť s vysloveným názorom, že odkaz súdu na kvalifikáciu v obžalobe je neprijateľný a tiež sa možno plne stotožniť s tým, že aj konanie a z neho vyplývajúci následok (v predmetnej veci) musia byť „kryté“ úmyselným zavinením. Krajský súd si osvojil i správne naformulovanú skutkovú vetu v dohode o vine a treste, ktorá zodpovedá v spise sa nachádzajúcim dôkazným prostriedkom. Z obsahu týchto dôkazných prostriedkov možno dospieť k záveru o spôsobení ťažkej ujmy na zdraví nedbanlivostným konaním, tak ako na to už správne poukázal prokurátor. Potom aj jeho úvahy v tomto smere považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce súčasnému dôkaznému stavu.

    Krajský súd si však neosvojil úvahy prokurátora o právnej kvalifikácii skutku aj ako trestného činu podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a poznamenáva, že nový Trestný zákon nepozná trestný čin ublíženia na zdraví tak konštruovaný, ako ho poznal Trestný zákon účinný do 1.1.2006.

    Podľa § 221 ods. 1, 3 starého Trestného zákona mohlo byť konanie obvineného kvalifikované podľa tohto ustanovenia tak, že pri úmyselnom útoku na zdravie došlo z nedbanlivosti k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Nový Trestný zákon pozná len trestné činy ublíženia na zdraví spáchané z hľadiska zavinenia úmyselne alebo z nedbanlivosti (§ 155, § 156 a § 157).

    Spôsobený následok je pre právnu kvalifikáciu skutku rozhodujúci a nemožno ho oddeliť od konania páchateľa, pretože medzi konaním a následkom musí existovať kauzálny nexus. Pri právnej kvalifikácii prejednávaného skutku podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. by neexistovala príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným následkom (120 dní PN) a úmyselným konaním obvinených, pretože tento následok nezavinili úmyselne, a preto prejednávanému skutku nezodpovedá právna kvalifikácia podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

    Prejednávaný skutok nemožno posúdiť ani podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., na čo už správne poukázal prokurátor v sťažnosti (absencia úmyselného zavinenia v konaní obvinených, ktoré konanie by bolo v príčinnej súvislosti so spôsobeným nedbanlivostným následkom).

    So zreteľom k vyššie uvedenému možno prejednávaný skutok posúdiť „len“ ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. V tejto kvalifikácii síce nie je zahrnuté úmyselné konanie (snaha obvinených spôsobiť poškodenému „ľahkú“ ujmu na zdraví), ale najpriliehavejšie v sebe zahŕňa nedbanlivostné zavinenie v konaní obvinených (trhanie poškodeného a jeho zhodenie na zem) a tomu zodpovedajúci následok – ťažká ujma na zdraví (poškodenie predných rohov oboch meniskov a roztrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena). Len v takejto právnej kvalifikácii je súčasne zahrnuté konanie obvinených, následok ich konania a najmä príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.

    Preto bude povinnosťou okresného súdu vo veci ďalej konať o návrhu dohody o vine a treste na verejnom zasadnutí a postupovať podľa § 334 ods. 2 Tr. por. s tým, aby prokurátor i obvinení upravili svoju dohodu v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie skutku, inak správne ustáleného v skutkovej vete dohody, a následne rozhodnúť.

    Krajský súd však predpokladá, že prokurátor i obvinení budú na verejnom zasadnutí pripravení a predložia súdu upravenú dohodu o vine a treste v zmysle naznačenom týmto uznesením.

    Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

    P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

    V Žiline, 29. júna 2010

    JUDr. Martin Bargel
    predseda senátu

    Kristian Luptak (neregistrovaný užívateľ)    9. december 2012 03:07
    Dobry den prajem ja by som sa chcel spytat ze ako mozu dat namna trestne stihanie za ublizenie na zdravi ked ja som nikoho ani nezbil ani som sa nedotkol akurat som zahranil jednej mladej dievke zivot a potom isla na policiu! Policajt samozrejme dobry kamarat dievke s krstnym takze daly namna prvy krat nebezbecne prenasledovanie. Vraj to neuznaly a teraz ublizenie na dravi a trestne stihanie a patranie ked som tomu policajtovy oznamil pisomne s doporucenym listom ze nebudem sa nachadzat na slovensku ale ako nahle pridem domov sa zastavim! ako to je mozne? DAkujem
    + - Hodnotenie:0 Počet hodnotení:0
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia