Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Judikát Jtk 7/2010 - Trestný čin podvodu (§ 221 Tr. zák.) - výška škody NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    07.12.2011Krajský súd v Žiline (Spracoval: JUDr. Peter Sepeši )
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 8.6.2010

    V prípade trestného činu podvodu spáchaného ku škode leasingovej spoločnosti je potrebné za skutočnú škodu, predstavujúcu kvalifikačný znak, považovať hodnotu vozidla dohodnutú v leasingovej zmluve po odpočítaní čiastky, ktorá bola zaplatená pri preberaní vozidla ako tzv. akontácia.

    rozsudok KS ZA sp.zn. 1To/85/2009

    1To/85/2009-485

    ROZSUDOK
    V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

    Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Martina Bargela, na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2009 takto

    r o z h o d o l :

    Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/34/2008 zo 6.5.2009.

    Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

    obžalovaného R. B., nar. .............. v Liptovskom Mikuláši,

    trvale bytom ................, Kysucké Nové Mesto,

    bez pracovného pomeru,

    u z n á v a     z a     v i n n é h o,     ž e :

    dňa 11.4.2007 po predchádzajúcej dohode prišiel už spoluodsúdený P. D. spoločne s R. B. k predajcovi automobilov M.E.M. car, s.r.o., Bystrická cesta 62, Ružomberok, kde predložili listiny potrebné k uzatvoreniu lízingovej zmluvy a prostredníctvom prenajímateľa UniCredit Leasing Slovakia a.s., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, uzatvoril spoluodsúdený P. D. ako nájomca kúpnu/leasingovú zmluvu č. 54904317, kde predmetom lízingu bolo osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 2.0 TDI, 6-st. 4-Motion, 103kW/140PS, comfortline, VIN: WVWZZZ3CZ7P086914 v kúpnej cene 999.000,- Sk s DPH, pričom spoluodsúdený P. D. sa prezentoval ako riaditeľ obchodnej spoločnosti J.B................., s.r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra č. 20, Dolný Kubín, IČO:............. a zaviazal sa zaplatiť zvýšenú splátku vopred v čiastke 20 % z kúpnej ceny a jednorazový paušálny poplatok 10.700,- Sk a ďalších 60 mesačných splátok v čiastke 1,6513 % z kúpnej ceny, následne dňa 13.4.2007 o 12.00 h. R. B. spolu s odsúdeným P. G., nar. ............, bytom Kysucké Nové Mesto, ul............., boli v prevádzke predajcu M.E.M. car, Bystrická cesta 62, Ružomberok, R. B. osobne podpísal v mene spoluodsúdeného P. D. prevzatie predmetu lízingu a kľúče od vozidla vzal spoluodsúdený P. G., následne dňa 20.4.2007 bolo vozidlo s vypísanou žiadosťou o zapísanie motorového vozidla – prípojného vozidla do evidencie pristavené ku kontrole VIN čísla, ktorá bola vykonaná policajtom ODI Žilina, a dňa 24.4.2007 spoluodsúdený P. D. a R. B. spoločne predložili v Žiline na ODI vypísanú a policajtom skontrolovanú Žiadosť o zapísanie motorového vozidla – prípojného vozidla do evidencie, kde sa pokúsili vozidlo zaevidovať na držiteľa spoluodsúdeného P. D., pričom si všetci traja boli vedomí, že predmet lízingu bol vylákaný na základe predložených nepravdivých údajov, ohľadom solventnosti nájomcu spoluodsúdeného P. D., ten vozidlo nepotreboval, dohodnuté lízingové splátky za vozidlo nemal v úmysle splácať a ani nemal úmysel sám vozidlo používať, čím svojím konaním spôsobili vlastníkovi vozidla lízingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia a.s., Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, IČO 35 730 978, škodu spolu vo výške 790.200,- Sk (26.229,84 Eur),

    t e d a

    spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

    č í m     s p á c h a l :

    prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

    Z a     t o     h o     o d s u d z u j e :

    Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

    Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

    O d ô v o d n e n i e

    Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/34/2009 zo 6.5.2009, bol obžalovaný R. B. uznaný za vinného zo zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa.

    Za tento zločin bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace.

    Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

    Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný R. B. prostredníctvom svojho obhajcu, a to proti výroku o vine aj výroku o treste. Poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, a to jednoznačne v jeho neprospech. Domnieva sa, že každé rozhodnutie súdu by malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nemali by byť žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Nikdy nemal v úmysle nikoho uviesť do omylu, seba obohatiť a spôsobiť inému škodu. Veril, že dohodnuté leasingové splátky budú splácané. On žiadne doklady a potvrdenia nevybavoval. Všetko, vrátane dokladov, si vybavovali G. s D.. Poukázal aj na výpoveď svedka G. z hlavného pojednávania a výpovede svedkov K., M., T. a B.. Niet dôkazu, že leasing by neboli bývali splácali. Tiež sa domnieva, že samotné odsúdenie G. a D. nie je ešte dôkazom o jeho vine. V jeho prípade chýba úmyselné zavinenie spáchať žalovaný zločin podvodu a tam, kde „ niet “

    zavinenia, „ nieto “ trestného činu. Tiež má výhrady aj k výške škody, ktorú súd ustálil na 990.000,- Sk. Neodpočítal z nej zloženú akontáciu, ako aj prvú splátku, pričom po ich odpočítaní by sa škoda znížila a nešlo by už o značnú škodu, čo by malo následne podstatný vplyv i na právnu kvalifikáciu skutku. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám ho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por.

    Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného R. B. je čiastočne dôvodné.

    Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu – § 2 ods. 7, práva na obhajobu – § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov – § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) – § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

    Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

    Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v celom rozsahu v zásade naň odkazuje.

    Krajský súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou súdeného skutku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že okresný súd nekriticky prevzal obžalobu a nesprávne posúdil vo výroku o vine súdený skutok ako zločin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., namiesto správnej právnej kvalifikácie zodpovedajúcej ustanoveniu § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

    Treba uviesť, že v prípade hospodárskych trestných činov a proti majetku je podstatné, aby sa bez akýchkoľvek pochybností zistila výška škody spôsobená trestným činom, čo je predpokladom nielen správneho rozhodnutia o nároku poškodeného na náhradu škody, ale predovšetkým na zákonné rozhodnutie o vine obžalovaného. Obligatórnym znakom skutkových podstát týchto trestných činov je spravidla následok práve formou škody. Jej výška (minimálne 8.000,- Sk) je spravidla základným kritériom odlišujúcim trestný čin od priestupku a zároveň skutočnosťou podstatnou na posúdenie, či ide o rozdielne sankcionované základné alebo kvalifikované skutkové podstaty.

    Ustanovenie § 124 v ods. 1 Tr. zák. vymedzuje základnú definíciu škody, ktorou sa rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach, škodou sa rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

    Predmetné ponímanie škody u tzv. ekonomickej kriminality v zásade vychádza z tzv. škody priamej, skutočne vzniknutej (damnum emergens), stanovenej exaktným vyčíslením ujmy alebo reálneho úbytku na majetku, prípadne prospechu získaného v príčinnej súvislosti s trestným činom, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

    Okresný súd sa uvedenými základnými zásadami trestného konania dôsledne neriadil. Predovšetkým nezistil správne výšku škody spôsobenej trestným činom, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol o vine obžalovaného.

    Je nesporné, že obžalovaný R. B. spoločne so spoluodsúdenými P. D. a P. G. úmyselným podvodným konaním uviedli do omylu poškodeného – spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava a vylákali od neho motorové vozidlo zn. VW Passat 2.0 TDI v kúpnej cene 999.000,- Sk s DPH. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne a bezpečne vyplýva, že dňa 13.4.2007 bola za predmetné motorové vozidlo uhradená prvá zvýšená splátka, tzv. akontácia vo výške 199.799,96 Sk. Motorové vozidlo bolo obžalovanému R. B. vydané až po zaplatení akontácie.

    Krajský súd stručne pripomína, že pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pritom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije.

    Podľa názoru odvolacieho súdu sa v posudzovanej veci súd prvého stupňa nezameral na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu podvodu. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že obžalovaný R. B. pri vylákaní osobného motorového vozidla zn. VW Passat od samého začiatku konal s úmyslom poškodzovacím, resp. s úmyslom poškodiť leasingovú spoločnosť „len“ o sumu 790.200,- Sk (26.229,84 Eur), pretože akontáciu, ktorej zaplatenie bolo podmienkou na uzavretie leasingovej zmluvy a následne aj na odovzdanie a prevzatie motorového vozidla, uhradil dňa 13.4.2007.

    Podľa názoru krajského súdu preto poškodenej leasingovej spoločnosti vznikla skutočná ujma na majetku, resp. skutočná škoda vo výške 790.200,- Sk (26.229,84 Eur), t.j. škoda znížená o uvedenú zaplatenú prvú splátku, akontáciu. Je nesporné, že „len“ o sumu 790.200,- Sk (26.229,84 Eur) sa zmenšil majetkový stav poškodeného v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného R. B. a spoluodsúdených P. D. a P. G..

    S ohľadom na uvedené, správne zistené konanie obžalovaného R. B. krajský súd posúdil v súlade so zákonom, keď ho, na rozdiel od obžaloby, s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na výšku škody spôsobenej trestným činom (väčšia škoda) kvalifikoval ako prečin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

    So zreteľom na zameranie a obsah podaného odvolania krajský súd pokladá za potrebné dodať k argumentom obžalovaného nasledovné:

    Obžalovaný R. B. popiera spáchanie trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť spoločným konaním s odsúdenými P. D. a P. G.. Na svoju obhajobu uvádzal, že on žiadne doklady a potvrdenia nevybavoval. Všetko, vrátane dokladov si vybavovali G. a D.. Domnieva sa, že u neho chýba zavinenie a tam, kde niet zavinenia, niet trestného činu.

    I keď obžalovaný sa necíti byť vinný zo spáchania žalovaného trestného činu, jeho vinu mal krajský súd, podobne ako okresný súd, preukázanú najmä výpoveďou svedkov P. D. (bývalého spoluobvineného), M. T., E. M., M. M., V. K., tiež listinnými dôkazmi: leasingovou zmluvou, potvrdením o príjme P. D., potvrdením o príjme O. D., protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, splnomocnením, žiadosťou o zapísanie motorového vozidla do evidencie.

    Podľa názoru krajského súdu uvedené dôkazy jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného a vyvracajú jeho obhajobu prednesenú na hlavnom pojednávaní.

    Pokiaľ ide o obhajovaciu námietku obžalovaného, že nebolo preukázané, že sa na trestnom čine podieľal ako spolupáchateľ, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti.

    Po objektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vo svojom súhrne napĺňajú znaky konania opísaného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona. Nezáleží na tom, či sa tak stane súčasne alebo postupne. O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, keď každý zo spolupáchateľov naplnil svojím konaním všetky náležitosti činu uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, takže ide o konanie rovnocennej povahy. Tak je to však aj vtedy, keď trestná činnosť je rozložená do viacerých zložiek rôzneho významu, takže každý zo spolupáchateľov napĺňa len niektorý zo znakov konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti, ako aj vtedy, keď jednotlivé zložky tejto trestnej činnosti síce samy osebe nespĺňajú znaky konania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, avšak vo svojom súhrne predstavujú konanie naplňujúce príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona.

    Po subjektívnej stránke spolupáchateľstvo predpokladá úmysel spáchať trestný čin spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Nežiada sa však, aby spolupáchateľstvu predchádzala predbežná dohoda o úmyselnom spoločnom spáchaní trestného činu, resp. aby k takejto dohode došlo v priebehu trestnej činnosti. Stačí, ak si každý zo spolupáchateľov uvedomuje možnosť, že k spáchaniu trestného činu dôjde spoločným konaním jeho osoby a ďalších, súhlasí s tým a to isté predpokladá aj u ostatných spolupáchateľov.

    Beztrestnosť spolupáchateľa za trestnú činnosť je možná len za podmienok § 14 ods. 3 Tr. zák., t.j. vo fáze pokusu. Keďže však ide o spolupáchateľstvo, nestačí, aby sa páchateľ len zdržal ďalšej trestnej činnosti, resp. oznámil len to, čo sám spáchal, ale je potrebné, aby sám zabránil ostatným dokonať trestný čin, a tým odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom, alebo aby o trestnom čine v celom jeho rozsahu urobil oznámenie príslušným orgánom v čase, keď sa vzniknuté nebezpečenstvo ešte mohlo odstrániť.

    Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že v posudzovanom prípade aj u obžalovaného R. B. bol naplnený znak spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Spolupáchateľstvo nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ od úplného začiatku spolupôsobil pri celej trestnej činnosti a aby prípadná dohoda predchádzala začatiu činnosti. Činnosť spolupáchateľov nemusí byť rovnako významná, nemusia sa na trestnej činnosti zúčastniť rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, napríklad aj v podradenej roli. Spolupáchateľ trestného činu podvodu musí pri svojej súčinnosti pri vedomom spolupôsobení s inými byť vedený rovnako úmyslom poškodzovacím; t.j. musí si byť vedomý, že druhý spolupáchateľ alebo ostatní spolupáchatelia sú týmto úmyslom vedení a musí spoločne konať pri ich podvodnej činnosti.

    V súdenom prípade je nesporné, že obžalovaný R. B. pri vylákaní motorového vozidla zn. VW Passat 2.0 TDI nevystupoval iba ako „tretia nezainteresovaná“ osoba. Všetci traja (tj. B., D., G.) spoločným konaním si spáchanie trestného činu podvodu vzájomne zabezpečovali a uľahčovali. Obžalovaný R. B. od začiatku vystupoval po ich boku a musel byť uzrozumený s tým, že prispieva k spáchaniu trestného činu. Našiel „človeka – P. D., ktorý si na seba zobral auto na leasing“, išiel s ním do Ružomberka, k predajcovi automobilov M.E.M. car, s.r.o., kde predložili falošné listiny potrebné k uzatvoreniu leasingovej zmluvy. Predtým bol s P. G. v Dolnom Kubíne a od J. B. zobrali potvrdenie, že v spoločnosti J.B. ASFALTA pracuje ako obchodný riaditeľ P. D. s mesačným príjmom 35.000,-Sk, tiež že tam pracuje aj jeho manželka O. D., čo nebola pravda. Následne, dňa 13.4.2007 o 12.00 h. ako splnomocnený zástupca P. D. prevzal motorové vozidlo VW Passat, kľúče od vozidla odovzdal P. G., ktorý bol s ním v Ružomberku pre auto. Obžalovaný R. B. spoločne s P. D. dňa 20.4.2007 predložili v Žiline na ODI žiadosť o zapísanie motorového vozidla do evidencie, kde sa pokúsili vozidlo zaevidovať na P. D.. Obžalovaný R. B. od samého začiatku vedel, resp. bol uzrozumený s tým, že motorové vozidlo nebude mať v užívaní P. D., že tento ani nebude splácať leasingové splátky za motorové vozidlo zn. VW Passat, pretože bol nezamestnaný. Naviac, samotného D. ubezpečil o tom, že na leasingové splátky budú traja. S ohľadom na uvedené neobstojí ani tvrdenie spoluodsúdeného P. G., že obžalovaný R. B. nemal vedomosť o tom, čo sa ide robiť.

    * * *

    Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody, ktorú uložil obžalovanému. Chybné právne posúdenie konania obžalovaného okresným súdom viedlo k nezákonnému postupu pri ukladaní trestu odňatia slobody, ktorému mal byť trest ukladaný za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. (t.j. zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom o 1/3, pretože u obžalovaného prevládali priťažujúce okolnosti), vo výmere najmenej 2 roky a štyri mesiace až 5 rokov.

    Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

    Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, ktorý považuje za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Pri určení druhu trestu a výmery odvolací súd postupoval podľa všeobecných zásad výmery trestu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. Z odpisu z registra trestov tiež vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne potrestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/68/2001 z 2.8.2001 za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Obžalovaný sa žalovaného trestného činu v posudzovanom prípade dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu odňatia slobody. V prípade hodnotenia osoby obžalovaného je teda dôvodné konštatovať, že ide o osobu, u ktorej predchádzajúce uložené tresty zrejme neviedli k jeho náprave a najmä k tomu, aby viedol riadny život usporiadaného občana.

    S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

    P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

    V Žiline, dňa 29. septembra 2009

    JUDr. Pavol Polka
    predseda senátu

    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia