V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

V prípade Salduz vs. Turecko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval  porušenie:

• článku 6, odsek 1  Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v súvislosti s namietanou nemožnosťou sťažovateľa oboznámiť sa s vyjadrením, ktoré predložil Principal Public Prosecutor (rozumej prokurátor zastupujúci štát na odvolacom súde) na odvolací súd a s namietanou nemožnosťou sťažovateľa poskytnúť vlastné stanovisko k predmetnému vyjadreniu
• článku 6, odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nedostatkom spočívajúcim v nezabezpečení právnej pomoci pre sťažovateľa počas policajného zatknutia

Právne pravidlá sa na prvý pohľad môžu javiť ako nepodstatné inštitúty prameniace z legálnej, či extralegálnej oblasti. Ak sa však zamyslíme nad ich systematikou, obsahom a ich častom využívaní v rozhodovacej činnosti súdov kdekoľvek na svete, opak začína byť pravdou.

Uznesením zo dňa 28. júla 2010, sp. zn. 4 Cdo 93/2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý ako odvolací súd posudzoval platnosť závetu pozostávajúce z dvoch listín spojených spinkami, ako aj platnosť listiny o vydedení.

Pri posudzovaní právnych následkov spojenia viacerých listov závetu, ktoré neboli pevne spojené, aplikoval historický výklad porovnávajúci rozdielnosť právnych úprav v období právneho dualizmu súkromného práva, existujúceho v bývalej Československej republike do 31. decembra 1950.

Uznesením zo dňa 17.02.2010, sp. zn. 8 Tdo 68/2010, Najvyšší súd ČR odmietol dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach, ktorý ako odvolací súd posudzoval trestnú zodpovednosť lyžiara, ktorý inému lyžiarovi v dôsledku nárazu spôsobil ťažké ublíženie na zdraví.

V dôsledku absencie konkrétnej právnej úpravy, vzťahujúcej sa na posudzované protiprávne konanie, aplikovali súdy do trestného konania civilnoprávny predpis a všeobecné pravidlá z odvetvia lyžiarskeho športu.

Ústavný súd SR v rozhodnutí č.k. II. ÚS 96/2010-53 zo dňa 03.02.2011 posudzoval otázku porušenia práva na osobnú slobodu, a to v súvislosti s účasťou na vyšetrovacom úkone, ako možnom faktickom obmedzení osobnej slobody, ako aj otázku porušenia práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov o svojej osobe, práva vlastniť majetok, práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a to v súvislosti so zaistením počítačového vybavenia na základe príkazu bez dostatočného odôvodnenia a absencie ustanovenia o čase, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.