V príspevku sa autor zaoberá otázkou, od čoho závisí kvalita platného právneho poriadku, ktoré skutočnosti ho determinujú a v neposlednom rade aká je jeho objektívne akceptovateľná podoba. Načrtnutou systematikou elementov, ktoré vplývajú na tento normatívny systém sa vytvára množina skutočností, ktoré vytvárajú ucelený súbor smerodajných podstát, od ktorých závisí samotná forma, obsah, rozsah a spomenutá kvalita právneho poriadku.

Príspevkom chceme upozorniť na prinajmenšom sporný poplatok vyberaný istou slovenskou univerzitou, ktorý pri kladnom zodpovedaní v príspevku položených otázok môže dokonca nadobúdať charakter protizákonný, ba protiústavný. Univerzita jeho zavedením, vyberaním a dokonca aktuálnym zvyšovaním môže porušovať zákon, Ústavu Slovenskej republiky ako aj rozsah svojej kompetencie, a to vytvorením povinného poplatku, ktorý zákon o vysokých školách nepozná.

Autor článku sa v úvode zaoberá definíciou priestupku, uvádza možné aplikačné problémy pri odhaľovaní priestupkov v cestnej premávke za pomoci stacionárneho radaru, reaguje na úvahu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) de lege ferenda zaviesť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za spáchaný priestupok a konštruktívne ponúka iné legislatívne riešenie, ktoré by mohlo byť využité na dosiahnutie legitímneho cieľa.. Autor tiež kriticky poukazuje na zmeny, ktoré priniesla nepriama novela zákona o priestupkoch v roku 2009 v súvislosti s inštitútom osoby blízkej. V závere článku sa autor venuje aj disparite vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút.

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadné vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Netreba zabúdať na skutočnosť, že celá táto množina vzťahov nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.

Text zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 237/2011 Z.z. redakčne spracovaný na stránke UčPS