Prekladač / Translator
  • enfrplitdehurusk
    Nástroj na preklad stránky do iného jazyka pomocou aplikácie Google Translator
    

Prečo „novela zákona o športe“ nemení postavenie profesionálnych športovcov alebo kto (ne)porušoval zákon od 1.1.2016? NEPREČÍTANÉ 

     
    Článok bol nastavený ako .
    27.09.2016JUDr. Jaroslav Čollák PhD.
    PencilPridaj
    Pre využívanie tejto funkcie musíte byť prihlásený.
    PencilPošli PencilTlač

    „Pravda žiari vždy svojim vlastným svetlom, zatiaľ čo lož sa zahaľuje temnotami, ale stačí, aby sa ukázala holá skutočnosť a lož je odhalená."

    Ignác z Loyoly

    Tento príspevok píše autor netradične, od nasledujúcej vety v prvej osobe, pričom jeho obsah môže nadobúdať charakter spomienok na budúcnosť. Ide o netradičné a neformálne prispenie do debaty, so snahou vniesť do nej povestné "sedliacke svetlo". Veľmi rád sa sa vraciam k starším právnym názorom, ak boli vyslovené v minulosti, potvrdzovali vtedajší stav, a budúcnosť – dnes realita a súčasnosť - im dala za pravdu.

    Je to zvláštne, ale táto situácia sa stala aktuálnou práve v tomto období.

    K téme „profesionálnych športovcov“ som sa tak v minulosti, ako aj po účinnosti zákona o športe vyjadroval často. Predmetom mojich vystúpení na dvoch ročníkoch konferencií „Šport a právo“ bolo postavenie športovcov všeobecne, neskôr postavenie športovcov "v návrhu zákona o športe"[1], a napokon som publikoval viaceré príspevky na viacerých fórach (predovšetkým na webovom sídle Učenej právnickej spoločnosti), ktoré ozrejmovali status a pozíciu profesionálnych športovcov. Čo je ale podstatné dopovedať dnes, v čase kedy predkladá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky?

    V ďalšom texte uvediem pre vyjasnenie témy zovšeobecnenia, ktoré definujú postavenie profesionálnych športovcov predovšetkým od 1.1.2016. Tieto zovšeobecnenia majú charakter FAKTOV, ktoré nie je možné akoukoľvek diskusiou, polemikou či zámerom prispôsobovať subjektívnym chceniam, či snahám.

    1.)

    V čase účinnosti „starého“ zákona o športe (z.č. 300/2008 Z.z.) postavenie profesionálneho športovca upravoval najmä z.č. 311/2005 Z.z. ZÁKONNÍK PRÁCE, ktorý ustanovoval, že (zjednodušene) pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov upravuje ZÁKONNÍK PRÁCE, ak osobitný zákon neustanovoval inak. Osobitný zákon toho času neustanovoval inak, preto mal platiť tento stav upravený spomínaným Zákonníkom práce. Opak bol však smutnou pravdou. Športová obec toto znenie Zákonníka práce obchádzala tak, že so športovcami uzatváralo obchodnoprávne, prípadne obchodnoprávne zmluvy, čím sa následne argumentovalo, že znenie Zákonníka práce nebolo naplnené.

    FAKTOM je, že už v čase pred prijatím a účinnosťou „nového Zákona o športe“ zákony hovorili o tom, že profesionálni športovci ak vykonávajú činnosť majúcu znaky závislej práce[2], mali mať status zamestnancov. O tom, že profesionálni športovci v skutočnosti vykonávajú pre kluby závislú prácu už nie je v prostredí Európskej únie žiadna polemika, podľa mne dostupných informácií sa tento stav popiera iba na území Slovenskej republiky, a v podmienkach Českej republiky. O tom, že závislá práca môže byť vykonávaná iba v tzv. "zamestnaneckom pomere" hovorí samotný Zákoník práce[3], pričom niektoré špeciálne zákony - ako napr. z.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z.n.p. na toto znenie obsahovo nadväzujú a pokutujú opačný faktický stav.

    2.)

    Do tohto stavu vstúpil „Nový zákon o športe“ (z.č. 450/ 2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorý JEDNOZNAČNE USTANOVIL, ŽE AK ŠPORTOVEC VYKONÁVA PRE ŠPORTOVÝ KLUB ZÁVISLÚ PRÁCU (čo je v takmer celej Európskej únii dodržiavané a nespochybňované), MUSÍ MAŤ S KLUBOM UZATVORENÚ ZMLUVU O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU, TEDA ŠPORTOVEC MUSÍ BYŤ ZAMESTNANCOM KLUBU, A KLUB JEHO ZAMESTNÁVATEĽOM. Tak napríklad v prostredí futbalu to už FIFA vyžaduje od všetkých členských národných organizácií, aby profesionálni športovci požívali status zamestnancov. Argumetny o tom, že športovec prispieva na mzdu trénera, a že "športovec vykonáva šport podľa svojich rozhodnutí na ihrisku" sú právne irelevantné, pretože aj tieto faktické vlastnosti prípravy športovca "neprebíjajú" charakter povinností, ktoré zadáva klub športovcovi (čas zápasov, tréningov, regenračných jednotiek, šport je vykonávaný v mene klubu, klub sa stará o podstatnú časť výstroja hráča, klub mu zmluvou zasahuje do voľnosti osobného života - životospráva a pod.). Takýto vzťah medzi klubom a hráčom má jednoznačne charakter závislej práce. Ak je táto debata vyriešená a uzatvorená takmer v celej zvyšnej časti Európy, Ameriky, a ďalších oblastí, nevidím dôvod, prečo účelovými argumentmi a krivením reálnej kontúry vzťahu klub - profesionálny športovec tak má byť robené na Slovensku.

    ZÁKONNÁ ÚPRAVA ZÁKONA O ŠPORTE OD 1.1.2016:

    Profesionálny športovec vykonáva šport

    a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,

    b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo

    c) ako samostatne zárobkovo činná osoba. 

    Je zrejmé a nesporné, o čom hovorí písm. a) tohto ustanovenia. Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu jednoznačne ustanovuje, že športovec je zamestnancom v inom pracovnoprávnom vzťahu. O vlastnostiach zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu som informoval športovú verejnosť v ďalšom samostatnom príspevku (http://www.ucps.sk/zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_co_to_znamena_pre_kluby_jaroslav_collak).

    Je prirodzené, že písmeno c) hovorí o situácii, kedy nie je naplnené písmeno a.), teda v prípade, ak športovec pre klub nevykonáva športovú činnosť, ktorá ma znaky závislej práce. V tom prípade musí byť športovec v zmluvnom vzťahu so športovým klubom v pozícii zamestnanca podľa písm. a) a mať uzatvorenú s klubom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Písmeno c.) hovorilo predovšetkým o individuálnych športovcoch, ktorí sa výkonom športu živia, športovú činnosť si organizujú sami, na vlastné náklady, v čase nimi určenom, na vlastnú zodpovednosť a pod. To reflektovala aj nižšie uvedená a citovaná dôvodová správa k zákonu o športe (výber, cit."Druhou kategóriou, ktorú zavádza návrh zákona, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba. V týchto prípadoch návrh zákona reflektuje a vytvára právny rámec predovšetkým pre úpravu profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činností živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca - zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2).)


    V tejto situácii sa vyskytli názory a výklady zákona negujúce jeho účel, ktoré hovorili o tom, že ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) ZoŠ zakladá možnosť, aby bol PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC VO VZŤAHU S KLUBOM v pozícii SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNEJ OSOBY aj v prípade, ak vykonáva pre klub športovú činnosť majúcu znaky závislej práce. Takýto výklad bol však nesprávny, účelový, a popierajúci samotné znenie zákona v štýle "..příkaz znel jasně..". Na tieto skutočnosti som reagoval v samostatnom príspevku (http://www.ucps.sk/profesionalny_sportovec_je_zamestnanec_jaroslav_collak ) kde som upozornil na úskalia takéhoto výkladu. Snažil som sa ho expedovať a rozdistribuovať do čo najväčšieho počtu športových organizácií, klubov ale aj samotným profesionálnym športovcom. Dnes, podľa mne dostupných informácii v jeho zmysle konal napr. v prostredí slovenského hokeja iba jeden športový klub.

    Okrem iného som uviedol, cit.: „Závery tejto analýzy usmerňujú športové subjekty – športové organizácie, alebo inak – športové kluby v najvyššej hokejovej súťaži (TIPSPORT extraliga, prípadne jej riadiaci orgán PRO-HOKEJ a.s.) skromne povedané – na protiprávne konanie a takémuto konaniu a stavu sa autor týchto riadkov nemôže s kľúdnym svedomím prizerať. Na základe uvedeného a na základe požiadavky konkrétnych športových klubov sme sa rozhodli, že v tomto dokumente zhrnieme podstatné fakty, ktoré definujú činnosť profesionálneho športovca, pričom tento dokument bude akousi „protianalýzou“ vzhľadom na závery, ktoré ponúka komentovaná analýza hore uvedenej advokátskej kancelárie. Nasledujúce riadky formulujeme ako príspevok a právnu analýzu poskytnutú širšej verejnosti – predovšetkým športovým klubom hokejovej TIPSPORT EXTRALIGY, ktorú vykonala Advokátska kancelária Čollák – Weiczen – Vanko a partneri, v ktorej autor pôsobí. Tento príspevok nie je príspevkom projektu implementácie zákona o športe do praxe pod gesiou občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť ktorej je autor členom, autor však využíva aj priestor UčPS na jej šírenie, to samozrejme mimo stránky samotnej advokátskej kancelárie.”

    Výklad, že písm. c) pripúšťa, aby profesionálny športovec V PRÍPADE, AK VYKONÁVA PRE KLUB ŠPORTOVÚ ČINNOSŤ MAJÚCU ZNAKY ZÁVISLEJ PRÁCE bol SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNOU OSOBOU je zlý, nepresný, účelový, právne východiská deformujúci a zavádzajúci.

    3.)

    Do tohto stavu vnáša Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky legislatívnou technikou v rámci predloženej novely zákona o športe[4upresnenie, ktoré len potvrdzuje hore uvedený novým zákonom o športe zavedený stav, a teda, že písm. c) nie je určené pre kolektívne športy, kde športovci vykonávajú športovú činnosť ako závislú prácu. Novela v tomto rozsahu neprináša nič nové, leb upresňuje stav, ktorý na Slovensku platí od 1.1.2016. Spomínaný výklad o nutnosti zamestnaneckého pomeru v prípade profesionálnych športovcov bol prirodzene zákonný aj v prípade pred touto novelou zákona o športe. Novela zákona o športe iba upresňuje stav, ktorý platil od 1.1.2016, čo potvrdzuje aj znenie dôvodovej správy[5] k novému zákonu o športe od 1.1.2016.

    Ministerstvo mení písm. c) a to tak, že toto má znieť:

    c) ako samostatne zárobkovo činná osoba v individuálnom športe, ak výkon jeho činnosti nespĺňa znaky závislej práce.

    4.) Bič plieska na konci

    Zákon o nelegálnej práci hovorí o tom, že ak zamestnávateľ zamestnáva osobu, ktorá pre neho vykonáva závislú činnosť, no je v pozícii SZČO, ide o nelegálnu prácu. Okrem finančnej pokuty (od 2000 do 200 000 EUR), je pre športový klub podstatnejšia nasledujúca spojitosť, na ktorú som rovnako upozorňoval v samostatnom príspevku (http://www.ucps.sk/sportovy_klub_zmluva_o_profesionalnom_vykonavani_sportu_szco_nelegalne_zamestnavanie_sposobilost_prijimatela_verejnych_prostriedkov_jaroslav_collak) .

    V tomto príspevku som uviedol nasledovné: „Všetko doposiaľ uvedené zhrnutím znemená, že (i) ak športový klub uzavrie s profesionálnym športovcom zmluvu s režimom „szčo“ a nie zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle Zákona o športe, vystavuje sa riziku, že (ii) inšpektorát práce ako na to príslušný kontrolný orgán preukáže športovému klubu previnenie na úseku nelegálneho zamestnávania, (iii) športovému klubu povinne uloží pokutu v rozsahu od 2000,- EUR až do 200 000,- EUR za každý prípad porušenia (koľko hráčov, toľko pokút) - pričom ak pôjde o dvoch a viac hráčov, bude táto pokuta minimálne 5000,- EUR. Previnenie športového klubu na úseku nelegálneho zamestnávania bude pre športový klub navyše znamenať (iv) stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Mimo uvedeného, za nelegálnu prácu bude pokutovaným aj športovec v sume do 331,- EUR.”

    ZÁVER:

    Novela zákona o športe upravujúca ustanovenie § 4 ods. 3 písm.c) ZoŠ v upravenom rozsahu nie je ničím iným, len potvrdením stavu zavedeného zákonom o športe a dá sa povedať, je jeho legislatívnym spresnením. Je nutné uzavrieť, že to, čo bude v prípade pozitívneho legislatívneho procesu novely zákona o športe jasne vyjadrené v písm. c) platilo už od 1.1.2016.

    Subjektívne musím zhodnotiť, že ak sa športovým organizáciám oplatí riskovať a neuzatvárať so športovcami, ktorí pre nich vykonávajú závislú prácu zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle ZoŠ, ale spolupracovať s nimi v režime „szčo“, z pozície (bývalého) člena pracovnej skupiny pripravujúcej zákon o športe musím konštatovať, že tieto športové organizácie konajú protiprávne. Navyše, ak sa týmto športovým organizáciám oplatí porušovať ustanovenia zákona o nelegálnej práci, ostáva mi (sarkasticky "v znamení hesla komu niet rady tomu niet pomoci") popriať im príjemnú spoluprácu s kontrolnými orgánmi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v podobe Inšpektorátov práce pri vysvetľovaní a negovaní znakov závislej práce vo vzťahoch s profesionálnymi športovcami, prípadne plodný a efektívny dialóg s Hlavným kontrolórom športu Slovenskej republiky. Uvidíme, aké spomienky na budúcnosť nás čakajú po prípadných kontrolách v kluboch či zväzoch, ktorá bude zameraná na právnu súladnosť zmlúv medzi klubmi a hráčmi a zákonom o športe. Odkaz na "..příkaz znel jasně.." však obávam sa, už nebude stačiť.

    FAKTOM JE, že zmluvy s profesionálnymi športovcami uzatvárané po 1.1.2016 v režime „szčo“ sú v priamom rozpore so znením zákona o športe, to bez ohľadu na existenciu, alebo neexistenciu novely zákona o športe v rozsahu novelizácie a spresnenia ustanovenia § 4 ods. 3 písm. c.).

    Poznámky pod čiarou:
    1. https://www.youtube.com/watch?v=ZIpuJ8e4FpY^
    2. ustanovenie § 1 ods. 2 ZP: "Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom."^
    3. Ustanovenie § 1 ods. 3 ZP: "Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov."^
    4. http://www.ucps.sk/Novela_zakona_o_sporte_predlozena_do_NR_SR^
    5. Návrh zákona vychádza zo základnej úpravy športovca, pričom z návrhu zákona je zrejmé, že športovcom je fyzická osoba, ktorá vykonáva šport. Je zrejmé, že športovec môže vykonávať šport ako jednotlivec, alebo ako príslušník športovej organizácie. Úprava statusu športovca je legislatívnym odzrkadlením skutočnosti, že dnes už bez pochýb rozoznávame kolektívne, a individuálne športy. V prípade, ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a pod., jedná sa o športovca - jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch. Opak uvedenej situácie vzniká v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť pre konkrétnu inú športovú organizáciu. Vzťah športovcov a športových organizácií môže byť založený na základe už v úvodných častiach návrhu zákona definovanej klubovej, alebo zväzovej príslušnosti. Športovca je možné na základe úrovne výkonu športovej činnosti diverzifikovať na ďalšie typy športovcov. V konečnom dôsledku sa návrhom zákona o športe udržiava koncepcia vnímania statusu športovcov v zmysle argumentácie „šport je len jeden, športovcov a úrovní výkonu športovej činnosti je viacero“ a zavádza sa trojprvková úprava statusu športovca. Návrh zákona preto zavádza úpravu profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca (ustanovenie § 4 ods.1). Takéto viacvrstvové vnímanie úpravy statusu športovca je dôsledkom ekonomickej stránky a popularizácie, či profesionalizácie športu ako fenoménu. Je zrejmé, že šport nielen v rovine kolektívnych športov prináša pre športovcov možnosť ekonomického zárobku, možnosť získania odplaty za vykonávanú športovú činnosť, a to aj charakteru trvalého. Pre mnohých športovcov je výkon športovej činnosti hlavnou ekonomickou činnosťou (ktorú zdôrazňovalo už rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci Bosman). Nie je preto zriedkavé, že športovci, ktorí sú do dnešných dní pod váhou ich vnímania v predchádzajúcich spoločenských a politických režimoch vnímaní ako kategória fyzických osôb, ktoré si popri svojej hlavnej pracovnej činnosti športom len privyrábajú, sa v skutočnosti výkonom športovej činnosti živí. Športová činnosť im prináša pravidelný zárobok, pričom charakter a vlastnosti vykonávanej športovej činnosti v mnohých prípadoch nesú znaky závislej práce. Prirodzene, od takéhoto typu športovcov treba odlíšiť športovca neorganizovaného, ktorý šport vykonáva neorganizovane, v rámci svojho voľného času a to na základe jeho subjektívnych preferencií, požadovaných vlastností výkonu športovej činnosti a pod. Vo vzťahu k snahe o racionalizáciu právnej úpravy návrh zákona k definovaniu a normatívnej úprave rekreačného športovca nepristupuje. Aktuálny trend vývoja športového hnutia však ukazuje, že medzi týmito kategóriami existuje možnosť faktického, ale aj právneho uchopenia ďalšej „medzikategórie“ športovcov. Návrh zákona preto pristupuje k definovaniu „amatérskeho športovca“. Profesionálny športovec je návrhom zákona upravený v dvoch rovinách, a to ako (i) zamestnanec ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa znaky závislej práce, a ako (ii) samostatne zárobkovo činná osoba, ak jeho výkon nespĺňa znaky závislej práce. Návrh zákona však v rozsahu prvej - zamestnaneckej roviny výkonu športovej činnosti športovcom nezabúda ani na už dnes existujúcich športovcov, ktorí na (iii) základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajú šport v rezortnom športovom stredisku. Definovanie prvej roviny profesionálnych športovcov ako zamestnancov reflektuje tú skutočnosť, že na vzťahy medzi športovcom a športovým klubom - ak je medzi nimi uzavretý vzťah hovoriaci o výkone športovej činnosti športovcom, ktorá má znaky závislej práce - sa musí nahliadať ako na vzťah pracovnoprávny. Predkladateľ zákona teda pristupuje k definovaniu profesionálneho športovca prostredníctvom aktivity, na základe ktorej normuje tento vzťah a aplikačne ho zaraďuje do pracovnoprávneho režimu. Robí tak vtedy, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Je pritom právne irelevantné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti. Nie je taktiež dôležité, ako profesionálneho športovca - profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí byť tento vzťah pokrytý profesionálnou charakteristikou podľa predkladaného zákona. Iný stav by bol prirodzene v rozpore so zákonom. Návrh zákona navyše kategóriu profesionálnych športovcov explicitne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej následne (ustanovenie § 35 návrhu zákona) normuje minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzťahu v športe. Druhou kategóriou, ktorú zavádza návrh zákona, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba. V týchto prípadoch návrh zákona reflektuje a vytvára právny rámec predovšetkým pre úpravu profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činností živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca - zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Prirodzene, úprava vzťahu medzi profesionálnym športovcom vykonávajúcim športovú činnosť ako závislú prácu v rezortných strediskách upravujú špeciálne zákony v zmysle odkazov návrhu zákona. Na úpravu profesionálneho športovca nadväzuje úprava amatérskeho športovca, ktorá reflektuje už vyššie spomínané špecifiká tejto „medzikategórie“ trojprvkovej štruktúry statusu športovcov. V prípade amatérskeho športovca návrh zákona ustanovuje, že tento vykonáva športovú činnosť na základe (i) zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a, ustanovenie § 45 a nasl.), na základe (ii) zmluvy o príprave talentovaného športovca (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) a, taktiež (iii) na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ustanovenie § 4 ods.3 písm. c) alebo (iv) bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d, ustanovenie § 47). Rozsah činnosti vykonávanej pre účely zmluvy o amatérskom vykonávaní športu nie je určujúci pre ostatné typy a možnosti výkonu športu amatérskym športovcom podľa písm. b), písm. c) a písm. d.). Ak je športová činnosť vykonávaná športovcom v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti odplatne, vykonáva športovec túto činnosť ako inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 45 ods. 6). Zákonodarca týmto prístupom reflektuje skutočný, faktický stav, kedy dochádza k situácii, v ktorej športovci vykonávajú športovú činnosť takmer totožným spôsobom ako profesionálni športovci, no jej výkon je zúžený obmedzeným rozsahom činnosti, menšou sumou odplaty a pod. Ide o prípady, kedy fyzické osoby popri svojej hlavnej hospodárskej a ekonomickej činnosti (zamestnanie a iné druhy pracovného pomeru, podnikanie a pod.), vykonávajú šport kvalitatívne v menšom rozsahu. Je preto namieste, aby im návrh zákona umožňoval výkon tejto športovej činnosti v uvedenom rozsahu, no súčasne ich odlišoval od profesionálnej úrovne výkonu športu, teda od profesionálnych športovcov. Zákon toto odlíšenie uvádza predovšetkým znením ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a), teda podmienením statusu amatéra v zmysle zmluvy o amatérskom vykonávaní športu rozsahom vykonávania športovej činnosti. Je dôležité podotknúť, že amatéra v zmysle tejto zmluvy nedefinuje skutočný rozsah výkonu športovej činnosti, ale rozsah stanovený touto zmluvou. To teda znamená, že aj napriek skutočnosti, že športovec trénuje na základe svojich rozhodnutí a športových potrieb rozsahovo nad rámec rozsahu stanovený v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a), jeho amatérsky status definuje rozsah vykonávania športu, na ktorý je povinný v zmysle zmluvy pre konkrétnu športovú organizáciu. Amatérsky športovec môže vykonávať športovú činnosť pre športovú organizáciu aj bez uzatvorenia zmluvného dojednania (ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d), pričom špecifiká tohto výkonu športovej činnosti sú stanovené v ustanovení § 47 návrhu zákona. Podstatné, čo odlišuje túto úroveň výkonu športovej činnosti od výkonu športovej činnosti na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu je, že v tomto prípade nemá športovec nárok na odplatu. Zákon zároveň uvádza, čo sa nepovažuje za odplatu pri vykonávaní športovej činnosti bez zmluvy v ustanovení § 47 ods. 3 návrhu zákona. V tomto rozsahu je dôležitý jeho registračný vzťah k tejto športovej organizácii, ktorý by mal existovať a preukazovať vzťah športovca k športovej organizácii, ktorý v ostatných prípadoch preukazujú zmluvné dojednania. Ako bolo uvedené na viacerých miestach, neorganizovaného športovca predkladateľ návrhu zákona nepovažuje za potrebné upravovať zákonne, detailnejším spôsobom. Predkladaná zákonná úprava preto prichádza k úprave statusu športovcov v detailnejšej podobe ako je tomu dnes, kedy vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu športovci vykonávajú šport prevažne ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zmlúv, vynímajúc štátne strediská športu, v ktorých športovci vo väčšine prípadov požívajú status zamestnancov, či dokonca štátnych zamestnancov v zmysle platnej legislatívy, prípadne ako príslušníci bezpečnostných zložiek Slovenskej republiky. ^
    Komentáre
    Buďte prvý/á, kto napíše svoj komentár…
    Komentáre sú dočasne prístupné len pre registrovaných používateľov. V prípade, ak máte záujem pridať komentár k článku, prihláste sa (zeregistrujte sa).
    Prihlásenie
    Pre pridanie komentáru sa musíte prihlásiť…
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený
    • Pre využívanie týchto funkcií musíte byť prihlásený

    Online prenos

    Udalosti a podujatia

    • Žiadne udalosti
    MailPošlite svoj príspevok

    Zaslanie odborného príspevku na zverejnenie na portáli UčPS

    Podmienky zverejnenia